inak to ani dopadnúť nemohlo, jedine že by to celé dopadlo inak

ALE

to by ste potom boli ochudobnené, milé dámy, o tento krásny príbeh čistej lásky (k hokeju a alkoholu). Tak sa do toho pustime, nech nás nepomlúvajú, že sme ukecané. Keď sa včera (29.4.2011) zvečerilo, spŕchlo a na cestách sa vytvorili kaluže (chcela som napísať krvi heh), milá Girl sa teplo obliekla (lebo noci sú chladné) i vyrazila hokejové šialenstvo zahájiť vo veľkom štýle. Poznáte to, keď od večera skôr neočakávate nič, ako niečo, lebo keď už rusi prehrali s nemcami, tak aj nám mohli tí slovinci pekne naložiť, a že veľa nechýbalo, tak taký to bol večer. 

Stretli sme sa s pánom poslancom (lebo to prosto inak nevyšlo, akože kto už pôjde pozerať hokej do Fun Village, keď vonku je také hnusné počasie? v skutočnosti bolo asi 20°C a na krátke tričko, no a teda šeci sedeli doma alebo po krčmách) pred Fun Village a v tom mi zvoní mobil. Volala mi Janka z Írska, moja kofanynka hokejová, ktorá chúďa, podobne ako vodnárka zažíva kruté časy s pomalým pripojením na net a zlým televíznym signálom (čiže si užíva skôr zrnenie a veľa veľa pukov na ľade). Chcela počuť ako zahajujem MS 2011 a keď som dvihla telefón, počula "Ahoj Janka, počkaj, aj mňa ohmatajte či nemám drogy a zbrane." No ale ma neohmatali, viete, lebo to by vraj bolo obťažovanie, pche. Aj tak nebol pekný. 

Pán poslanec priniesol hruštičku a izotonic (hej, pili sme hruškovicu a zapíjali ju izotonicom, to je štýl, ne? viem, ne.). A potom to, ani sme sa nenazdali vypuklo a zimomriavky po celom tele a tak vôbec, bolo to ako kedysi, mala som pocit že mám zase kúsok po dvadsiatke a ruka hore noha v torte. Prišla aj Luca a Barča a všetci, aj Viktor a nakoniec sme sa nie len opili ale sme aj vyhrali. Tu sa pristavím a oboznámim publikum, že som tento rok (2011) prvý raz grcala (to je zahájenie MS IIHF čo vy na to?), ale večer ani zďaleka nekončí..

Roztrúsili sme sa ako mak z makovice a moje opité ja si povedalo (a zase sa mýlilo) že trafiť do mesta bude brnkačka, veď splyniem s davom ne? Jasnačka. Nevadí. Nech Bože dá nech Bože dá... jednoducho sme sa valili všetci s rovnakým cieľom, s piesňou na perách ako spermie k vajíčku a tak som sa rozlúčila s tými čo išli spať alebo v okolí štadióna piť a vzala som to svojou vlastnou cestou. Dav ma pohltil a ani neviem ako, ocitla som sa v autobuse doneviemkam a v tom neviekde ma vysadili s dvoma veľkými švédmi a dvoma rusmi, ktorí našťastie ešte menej tušili kde sme (nie že by som BA nepoznala, ale môj orientačný zmysel je 0 a v opitosti -7, tak si to asi viete predstaviť, ešte že som za každých okolností a promile duchaprítomná - viac či menej). Takže pán šofér nepovedal Anča ja ťa zveziem, lebo končil vo vozovni Jurajov dvor a rusi so švédmi chceli ísť do mesta presne ako ja, takže čo, zavolala som taxík. Jeden. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. 

Prišiel taxík a chvíľu sme sa dohadovali, že nás je veľa, potom sme zvažovali alternatívy a nakoniec môj šarm zapôsobil a pán taxikár (toto nikomu nepovieme) nás zobral všetkých. Veľký švéd išiel dopredu a tí traja dozadu, no a ja som ležala prosím pekne celú cestu na nich, veľmi pohodlné a vtipné.

Vysadil nás niekde v centre (vravím im "chlapci máte prachy?" a oni že hej a ja im vravím, no tak snáď dáma nebude platiť taxík, no a neplatila, najs, cudzinci sú tak super, ale zase mali šťastie, keby boli sami, tak sa z tej riti Jurajovej nevyhrabú tak excelentne), ukázala som mládencom, kam za zábavou, ženami, alkoholom a drogami a vyrazila som v ústrety svetlejším začiatkom... Alebo tak nejak sa to hovorí. Prišla som do môjho baru a tam čuduj sa svete boli moji ľudia. Pila som už iba vodu s citrónom, čo v mojom bare pijem zadarmo, lebo je to môj bar a tak som ušetrila, čo ma nesmierne teší v tento predvýplatový čas (to mi pripomína Evičku z baru, ktorá mi vraví, že pred výplatou mám predsa 30 dní v mesiaci ak ten mesiac má 31 dní... niečo na tom bude :) heh). Takže som pila citronádu a bavili sme sa a tu sa zjavil zvyšok partie a nejaký ten dán švéd rus a fíni a cigánky, normálne prišli kradnúť, svine černé, ale sme varovali všetkých pri každom stole a do pol hodiny dievčence prišli na to, že tudy to nepude a páchli do piče. 

Takže fíni ano? Heh. Už tušíte? Ani zďaleka.

Jeden sa volal Mika, vyzeral ako homosexuálny teenager, ale mal 31 rokov a gay nebol ani náhodou. Druhý mu bol nápadne podobný, ale jeho meno si žiaľ nepamôtám, ale bolo také normálne, niečo na eM. Tretí spitý ako delo, a meno začínalo na eS, jak Salumo, Samuno, čo ja viem, kks kto si to má pamätať, keď som mu len nosila vodu, aby neogrcal celý môj bar :), potom som mu vzala všetky prachy (a že ich mal veľa veľa) na čo sa ku mne začal blížiť Mika, ale to som ja už videla Tattiho (toto je to meno čo si pamätajte), že stojí vedľa mňa a podávala som mu tie prachy, aby ich odložil, lebo ten spitý eS ich hádzal po zemi a tak. Mika teda ku mne vyštartoval v domnení, že idem mladého pumpnúť a keď videl, že som peniaze a doklady posunula Tattimu (dobre, tak toto meno, nezabudnite), pozval ma na drink. Fakt naaaaaajs. Dala som si citronádu, ktorú pijem zadarmo :). 

Tatti a Mika a aj ten ďalší na eM sa začali ku mne správať ako k princeznej (ne tej čo sa včera vydávala za Willa) a obskakovali ma a atakďalej a škoda, že vtedy neprišiel božský a nevidel to, mohol troška požiarliť a veci by sa celkom inak skončili som si isá amen.

Tatti sa rozhodol, že budem jeho a tak aj bolo, chalani si dali voraz a už len tak, ako malé otravné mušky lietali okolo, kým sme Tatti a ja (inak pravé meno Etienne abo tak) debatovali o tom prečo ma nemôže vidieť aj zajtra, inak to vôbec nebolo ľahké vysvetliť mu to, jak bol dotieravý. Nakoniec sme si vymenili čísla, a toto milá Girl keď urobí, tak je zle nedobre a ona to mala vedieť a asi aj vedela, lenže pravda je taká, že milá Girl už je pekelne nasratá na božského, lebo indície sa rozchádzajú a niektoé naznačujú zdúchni a iné zotrvaj a už to trvá kurevsky dlho, to mi snáď dáte za pravdu, takže som si povedala, sral to pes a to číslo sme si vymenili a basta. 

Potom sme sa bozkávali a bozkával úžasne, nie tak ako božský, na to už som zvyknutá, strnisko, mäkké pery a absolútna nadvláda nad mojimi ústami aj zvyškom tela, toto bolo iné, nie tak dokonalé a presné, ale presne to vedelo ako si ma podmaniť takou mladíckou (žiada sa mi nerozvážnosťou napísať, ale iné slovo hľadám) ostýchavosťou, pripomínal mi Froda (môjho írskeho), také dieťatko, voňavé, akoby ste ho museli ochrániť pred svetom a zároveň v ňom je niečo silné a mužné... chjo jebal to pes pome ďalej...

Fíni odišli. Tatti volal asi o desať minút, že sa presunuli do Clubu, nech prídem, ale na to už som ja bola príliš opitá. Navrhla som mu, nech si nájde nejakú peknú mladú slečnu a vezme ju na hotel, že to určite nie je zložité a fakt bol peknučký, ale on že ne, že on už si našiel mňa, tak nech nevymýšľam, haha, ale ja som povedala, že nic nebude a tak nech z toho aspoň niečo má, keď už je tu a ne len ten hokej, tak nech hľadá niečo milé malé čo mu dá. 

Dohodli sme sa, že ak ešte niekam pôjdeme celá partia, tak pôjdeme tam. A aj sme šli, ale asi o dve hodiny a samozrejme Tattiho nikde. Dala som si minerálku a sŕkajúc ju cez slamku vyťukala som where are u? a v sekunde mi prišla odpoveď, že na hoteli bla bla bla a kde som ja. pár textoviek a pár telefonátov a Tatti už sedel zase v taxíku smer Carlton hodiny, kým som ho čakala, zoznámila som sa s takým milým najebatým slováčiskom v drese a že či ma môže pozvať na drink, aaaach aká škoda, to sa mi už nestalo mrte dlho, že chlap povie "rád by som ťa pozval na drink", ono sa to tak deje,a le ide to akosi spontánne, chlapi okolo toho toľko nekecajú, len to proste urobia, ale toto bola iná situácia, a tak sme nezáväzne pokonverzovali, volal sa Jano a chcel sa zoznamovať trikrát, ale dovolila som mu to iba raz, a ten môj odstup ho zjavne rajcoval, ale keď si pýtal číslo, priznám sa, zdrhla som. Asi sa mi až tak veľmi nepáčil, alebo mi moje čidlo aj v opitosti naznačilo, že NE!

Tatti sedel v taxíku a čakal na mňa, prisadla som a nechali sme sa odviezť za Dunaj. Z hotela vzal dve fľašky piva tak sme boli v taxíku trocha na hulváta, ale nevadí. Páčil sa mu môj byt a týmto ho oficiálne prehlasujem za pokrstený (prvý raz som si tam dovliekla one night stand v pravom slova zmysle, a nie, nevravím, že som hrdá, len som to chcela zosumarizovať, to je všetko). 

Mala som iba dva kondómy a bola som zodpovedná a nenechala som sa zlákať šancou multiorgazmického päťboja. Ďalej vám to tu prechádza cenzúrou, viete, predsa len som hanblivá :). A spali sme do pol desiatej. Zavolala som mu taxík, vysvetlila, že on a jeho kamaráti nemôžu ísť na súkromnú párty, na ktorú som dnes pozvaná, lebo ja ju neorganizujem a fakt by to vyzeralo divne, on mi povedal, že fíni nepijú o nič viac ako slováci, a že tiež iba cez víkendy a tiež že nie sú vždy úplne našrot na(š)plech našalát, dohodli sme sa, že sa možno (dúfam, že nie) strtneme v mojom bare niekedy v noci ak sa rozhodneme že privátna párty sa skončila a je čas ísť do mesta, varoval ma, že určite nesmiem otehotnieť, lebo by to bolo komplikované, taxikára som poučila, že z neho nemá ťahať viac ako 8 éčiek a Tatti bol vďačný za to, že na Slovensku sú také pekné milé starostlivé ochotné dievčatá, a že sa určite vráti aj po majstrovstvách, a že ma chce vidieť počuť dotýkať sa ma a bozkávať ma...

To som už ale kráčala od taxíku, premýšľala ako zahájiť deň a v hlave som mala božského...

v paralelnom vesmíre máme dve deti a psa

Keď som bola úplne malá (rozumej dieťa predškôlkárskeho veku), chodila som do jasiel, jasné že si z toho nič nepamätám (až na jeden frustrujúci zážitok z dňa matiek), ale mám mamu a otca a tí toho teda pamätajú že až. A keď je príležitosť, čo našťastie nie je často, spomínajú "aká bola tá naša malá Girl ukecaná, keď ostatné deti ešte len šťali a srali do plienok a celé dni spali, maximálne dadada zo seba vytlačili atakďalej atakďalej", kam tým smerujem? Že od raného detstva sa mi huba nezavrela a mlela som a mlela a potom som bola trochu staršia a nič sa nezmenilo, stále som rozprávala a mamina sa ma často pýtala či ma pusa nebolí, lebo že ju už bolia uši... Ale mňa teda pusa nebolela a tak som rozprávala a rozprávala ďalej. 

A potom som stretla Ivana. 

Bola to moja prvá láska. Jasné, že to nedopadlo, ale na tom vôbec nezáleží. Ivan je dnes btw. ženatý a má dieťa, a čert mu to bol dlžný za tie jeho úlety a zálety, lebo mu na očiach aj dnes ešte vidím, keď ho náhodou stretnem, že horí túžbou ovoniavať moje vlasy, bozkávať Monikine pery, a milovať Mirku. Ale ani o tom som nechcela. Keď sme sa stretli, mala som trinásť a vtedy som prvý raz v živote zažila svoje vlastné mlčanie. Jednoducho mi navrela hrča v hrdle v momente keď som sa na neho pozrela a skončila som. Akoby ma vypli. 

Pretieklo veľa vody a mne sa to už nikdy viac nestalo, len keď som stretla náhodou Ivana, alebo keď sme sa stretli a milovali sa po rokoch, Ivan bol ako zaklínadlo, abrakadabra a Girl mlčala ako hrob. 

Keď som mala asi dvadsaťdva rokov, Barborka, moja kamarátka mi tvrdila, že láska môže prísť aj po čase, že sa nemusím vždy bezhlavo zamilovať na prvý pohľad. Neverila som jej, ja som vždy išla do vzťahov po hlave a ak to tam nebolo hneď už som nedala šancu ani tomu najlepšiemu chlapovi na svete... 

A človek žije ďalej. Niektoré veci sa nemenia. Ukecaná som stále rovnako a zamilovávam sa tiež bezhlavo ako kedysi. A potom príde božský. A ja si vravím, nič ma na ňom neláka, je to obyčajný chlap a veci idú. Ale odrazu sa niečo stane, niečo sa povie, alebo len gesto, ani neviem, a ja nemôžem hovoriť, navrie mi hrča v hrdle, ale kedysi a čokoľvek chcem povedať, ostane uväznené vo mne a potom sedím a pozerám sa na neho a dochádza mi, že milujem oveľa viac všetko to zlé na ňom, čo ho odlišuje od akéhokoľvek iného dokonalého a vhodného kandidáta na lásku. That's the point girls...

Takže v skratke, božský prikvitol na chatu vo veľkom štýle v sobotu popoludní, ešte z neho razilo spredminulej noci. Pobozkal ma na privítanie dlhšie ako inokedy. Chýbala si mi. What the fuck??? Chýbala som mu? Aj ty mne. Úsmev. 

Pijeme, hulíme, bavíme sa (no jasné, ja ne, sedím jak pena). Niekedy nad ránom ideme spať. Hasíme oheň púdom moču (ale ne haha, to až poslednú noc nebudeme grilovať na šťankách), spí skôr ako ja, len zo spánku cítim, že ma drží za ruku, stiahnem sa a schovám ju pod perinu. Raňajky a čerstvá káva, lákam ho na záhradu a chvíľu nezáväzne konverzujeme, uštipačná poznámka, varovný pohlavok a pohoršený pohľad jeho smerom, vracia mi to po zadku a s takým tým úsmevom, čo by bol šibalským častovaný byť spisovateľ z čias dávno minulých, ale ja som len dievča dvadsiateho prvého storočia, toš povím že milý jak hovado. A odchádzam a za mnou jeho pohľad prilepený na tom zadku.

A potom ďalší večer a on si pletie korbáč, aby zo mňa mohol dušu vymlátiť v pondelok a ja mu pomáham, z mp3ky hrá nothing compares to you a ja sedím a on stojí, a pletie a ja dvíham zrak a on (inak milujem tieto opisy, že aj a ja on a ja a on hehe) takže on pozrie mne do očí a ja jemu a vtedy ide ten prekliaty refrén a obaja s tým pohľadom v sebe si tak polohlasne že nothing compares to you, a potom úsmev a ja sklopím zrak a  on pozerá na korbáč a pletie ďalej. 

A potom ešte všetko možné, čo ja ako žena mám právo nazývať znamenia a on ako chlap má právo brať to ako celkom obyčajné veci a nepridávať im dôležitosť. Alebo aj ne, ale kto to má vedieť, keď tu nemám Alexa, ktorý by mi povedal, ten chlap ťa nechce, ruky preč, a nemám tu toho istého Alexa, ktorý by nakoniec prišiel na to, že ma miluje a mohli by ísť titulky a všetko by bolo ako má byť... Chápeme sa ešte?

A prišla posledná noc. A on odišiel spať asi o dve hodiny skôr ako ja. Mali sme spolu izbu samozrejme ale postele do "eLka" teda hlavy pri sebe. Keď som prišla do izby, v ušiach mal slúchatká a hudbu na plné gule, tak som mu ich vybrala z uší a on sa zobudil, a vraj to mal tak nahlas aby sa zobudil keď prídem, lebo vedel, že mu to budem chcieť dať z uší von jasné ne, a že sa chce rozprávať a tak sme sa rozprávali, zabite ma, nepamätám si o čom :). 

V noci ma držal za ruku a hladkal ju a popri tom chrápal jak drevorubač a mne sa snívalo o divých včelách (neviete niekto vykladať sny?) tak to bol pekelný sen, že v obchodnom dome, každá miestnosť do ktorej som vstúpila sa zrazu smenila na roj divých včiel a ja som nemohla dýchať aby mi nevleteli do nosa a do úst, no hádajte čo, vôbec som sa nevyspala, a ešte aj chrápal a mne bola zima a vôbec. 

V pondelok ma zmlátil a oblial, dostal po vajci a zložil zopár komplimentov. Martin, ted akamarát čo bol s nami (prevažne božského kamarát) mal počas chaty zopár vetičiek, ktorými nás nazýval párom a podobne, ale dovolili sme si to odignorovať. A potom vraj mám byť trpezlivá, ale aj to už si nepamätám prečo. Sakra hulení je na piču v takéto rozhodujúce momenty...

Viezol ma domov, prespala som celú cestu, bolo mi zle, zima a bola som unavená. Občas som sa na neho pozrela, keď som sa prebrala a on sa pozrel na mňa, aj ma prikryl keď mi mikina padla z ramena... Objal ma a pomohol s vecami k bráne... A zase je preč... 

V sobotu je ďalšia akcia na ktorej sa vidíme, ak už tento raz nič neurobím, tak mi príďte jebnúť pár po papuli, upresním miesto a čas. 

Skoro by som bola zabudla, absolvovala som pohovor na zaujúmavé miesto (viac info zatiaľ nemôžem poskytnúť, vodnárka, tebe chcem zajtra písať list, tak si počkaj), a to bol jeden z aspektov prečo som sa na chate nevedela veľmi uvoľniť, hold stres je sviňa a ja nenávidím slovo nenávidím a tajomstvá. Baby, do mňa.

díky Broňa

Nemám televízor, a ani nechcem. A aj tak poznám skoro všetky reklamy. To preto, že keď som náhodou u našich, tak cez reklamu musí byť ticho a ja pozerám, počas programu či filmu sa bavíme :)... Krásne... Ale iné som chcela dneska. A nebude to treska. Aha a ešte jedna vec. No tak zase chaosím, ale keď ja mám pretlak vnemov, informácií a noviniek. Víkend s božským dopadol tradične, asi som načrtla včera, ani neviem, ó áno dámy, stále namotávka, mega tutifruti namotávka, už tomu tak familiárne hovoríme láska v našich úzkych kruhoch s mojou Evou :), ale stále som akože strašne nad vecou, keby niečo. Keby ma počula moja slovenčinárka zo ZŠ, asi by ma hnala trstenicou, alebo aj ne. 

Takže, božský je božský. Aj keď je to chlap so všetkým čo k tomu patrí, a teraz narážam skôr na negatíva. Nevadí. Kedysi som počula, že vo fáze zamilovanosti ( to je to v čom sa ja vraj nachádzam) milujeme na tom druhom nie jeho samotného, ale to, ako ho vidíme (teda úplne napiču sprepáčením a skreslene) skrátka milujeme našu predstavu o ňom a s pribúdajúcimi informáciami sa to "puto" upevňuje, alebo veď viete čo. No a mne sa to upevňuje, ale ne preto, že by tie infošky boli dobré, alebo aspoň obstojné, to ne. Ale preto, že jednoducho po dlhej dobe cítim, že si zaslúžim nekomplikovaný vzťah, bez pičovín a zbytočných negatívnych emócií a na to je božský ako stvorený. On je taký nekonfliktný typ, stačí dodržiavať pár jeho zásad. Napríklad (aby ste mali obraz) - pri umývaní zubov musí tiecť voda (to aby si v nej mohol máčať tú ruku, ktorou nedrží kefku - toto nebudem komentovať - zvládam to), alebo pri spoločnom varení má hlavné slovo on, alebo si to aspoň musí myslieť, takže ak chcete mať )teda ak JA chcem mať) v tom mäse aj omáčku, napr. zo šľahačky, stačí nenápadne naaranžovať šľahačku do jeho zorného poľa (rafinované, že? heh). Každý si môže robiť čo chce a to do okamihu, kým to tomu druhému neprekáža - ak sa ale stane, že prekáža, má ten čo mu prekáža dve možnosti - alebo odíde, alebo božskému navrhne prasačinky, prípadne ho veľmi pekne požiada, aby prestal vydávať ten podivný zvuk... dosť bolo informácií, ešte by som vás preinformovala :) heh. 

Takže v piatok ideme na chatu, vieme, hej? Božský sa oneskorí o celý deň a noc, to bude dosť peklo ale nevadí, opijem sa a potom už to bude fajn, na chate mám v pláne uskutočniť ten plán, že sa ho opýtam na tú svadbu, teda či by šiel so mnou - to už mám vymyslené, chce to len príležitosť a ja som zbabelec, takže aj alkohol alebo hulení, ale to bude, takže no stres... 

No a na záver, ale o tomto úplne že nikomu nesmiete ani ceknúť, lebo to vie zatiaľ iba moja Eva, a ja nechcem aby to nieto vedel, lebo ľudia sú zlí a závidia a potom ešte konkurencia a tak... Takže dnes som si vyrobila svoj europass CV a poslala som ho na jedno extra luxusné miestečko a ešte nemôžem prezradiť kam, ale prosím pekelne či božsky, to je jedno, alebo rockersky, punkersky, akokoľvek... Držte mi palce... Budem vedieť asi týždeň pred svadbou :) takže cca polovica mája. Určite dám vedieť, či už budem úspešná, alebo nie...  Ciga, hygiena a spať. Všetky :).

po nás potopa

Keď človek príde na niečo (na prvý pohľad banálne) veľké, čo v jeho živote môže spôsobiť katastrofu rozmerov hurikánu, mal by rozhodne počkať v kúte, ničoho sa nedotýkať a nechať to odoznieť. Dá sa tak predísť väčšine reálnych životných pohrom, ako je napráklad nepremyslený odchod z práce, ktorú milujete... Keď vám ale namiesto hlavy radí srdce, je úplne zbytočné podnikať akékoľvek kroky k nezošaleniu, najskôr ste už asi úplný cvok. 

Toť úvodom. Na zahriatie. 

Keď prekonáte srdcabôl megalomanských rozmerov, poviete si, že jednoduchšie bude, nezamilovať sa už nikdy viac, k tomu vám dopomáhaj Boh, amen. A potom si žijete ten nekonečne bezstarostný život a veríte, že zázraky existujú, lebo megalomanský srdcabôl je už len spomienkou... A poviete si čert to ber. Alebo si poviete niečo iné. Každopádne sa cítite výborne. Ale aby to netrvalo dlho, na to máme jeden špeciálny a priam špecifický druh tvora, čo sa plazí po tejto planéte a hľadá si vás - obeť, heh - ten neohrozený druh, rozhodne nie na pokraji vyhynutia sa volá Marek (alebo Števo, ak si ešte spomínate) a striehne prakticky na každú z nás. Och my chudery (také tie čo treba poľutovať ano?)

Dobre. Kto o tom ešte nevedel nech dvihne ruku... A potom ju zase zloží pekne dole a mlčí, lebo nepotrebujeme počúvať, že hlupaňa, sa zamilovala do fuck buddyho haha a tak jej treba. No ne. Nebudem tu trpieť také klišoidné pravdy pche. 

Chcem vám povedať, že už ho poznám niečo málo cez sedem mesiacov (boooože to je doba, ach Girl, ty si ale vytrvalá, kiež by aj v iných oblastiach).  No a nie je víkend, čo by som sa o ňom nedozvedela niečo nové. Prevažne sa pochváli sám, alebo sa prekecne, ako posledne (teda už predposledne heh), k veci - rozumná Girl, inteligentná a silná, plná energie a pozitivizmu, by sa na to pozrela takto - Tento chlap mi nestojí ani za to, aby som si o neho oprela bicykel, je to len napodobenina muža, napodobenina cností, šarmu a pomyselnej dokonalosti (ale ako sme si už dávnejšie vysvetlili, slovo dokonalosť je neskĺbiteľné s pojmom muž, takže berme to s rezervou). 

Ale. 

Girl nemyslí hlavou.

Viac sa k tejto téme odmietam vyjadrovať. 

Budúci týždeň ideme na spomínanú chatu... Ale ani k tomu sa nebudem vyjadrovať. Tak sa sama seba pýtam, akú výpovednú hodnotu tento post bude mať :). No nebojte sa niečo z neho skúsim vydolovať. 

Ach informačnú hodnotu už mi je to jasné. Totiž, mali by ste si odniesť tieto nové informácie (len sa mi ich nechce zaobaľovať do zmysluplného kontextu, neva?):

1. na chatu budem brať napečené - muffiny, bábovky a pečeňovú paštétu - a to prosím pekne z mojej vlastnej kuchyne, tak veru no a ja sa strašne na to teším, a dúfam, že všetkým bude chutiť :)... btw. hrozí, že božský nepríde, ale hrozí to iba troška, nevadí mi to, bude mi to vadiť, až keď naozaj nedorazí...

2. v máji sa žení kamarát a na svadbe budem samozrejme ja, lebo je to veľmi dobrý kamarát, všetci naši dobrí kamaráti a ex s rodičmi. Fail... 

3. viem, že je to pičovina na kvadrát, ale mám taký nápad, áno, nie ste zasvätené do tajov môjho posledného vážneho vzťahu veľmi podrobne, ale snáď by stačilo, na osvieženie kosých informácií, že jeho rodina (akože hájsosájety) nebola celkom spokojná s tým, že ich dokonalý syn (zase dezinformovanosť - dokonalosť a muž NIE!!!) chodí so spodinou (to som akože ja), keď vzťah začal vyzerať vážne a ex spomenul svadbu (hoci iba raz a aj to v horizonte niekoľkých rokov), jeho rodina vyslala obrnený transportér a ten zariadil čo bolo treba, no a odvtedy milé deti je z ex iba ex, Girl single a ruka nad hlavou... alebo tak nejak... Takže, na svadbe bude ex (čo je v poriadku, máme celkom bežný postvzťahový vzťah a rozumieme si celkom bez problémov), a jeho matka (to už tak v poriadku nie je, jasné, že mám koprivku, len si predstavím tú jej tlstú riť, nasúkanú do prijebaných akožeelegantných šortiek s nejakou prijebanou vlnkou namiesto ofiny a tie otrasné topánky, ktoré by som jej napchala do krku a dala zapiť jej vlastným močom..) pardon, nechala som sa uniesť, áno, rozhodne sa odo mňa nenaučíte, ako si zamilovať mamičku vrrrrr... whatever... 

ten nápad spočíva v tom, že ako single na svadbu síce prísť môžem, ale môžem aj neprísť ako single, a predstaviť jej božského - akože sorry ale dobre vyzerá, zvlášť v obleku, je vysoký, statný, dokáže sa pozerať akože mi chce zniesť modré z neba a to nie len pri sexe, je starší, ok nemá zrovna veľa vlasov (ale ex a jeho matka vedia ako som pekelne túžila po ryšavých deťoch heh), ale to mi je fakt že jedno... Jej sa bude páčiť, ona bude nadšená a drahý ex, chudáčik, stále nikoho nemá, lebo veľa pracuje, aby bol v 40 bohatý... a sám... to je jej predstava dokonalého života, zatiaľ čo tá spodina (akože ja) si našla chlapa, ktorý ju možno raz urobí šťastnou (minimálne ju už veľa krát šťastnou urobil, ale pssssst)... Chápete ma? Apsoň jedna? Plííís. 

4. na tú svadbu som si kúpila dokonale krásne šaty (áno baby, šaty a dokonalé ide dokopy, sú smotanové, alebo také čo ja viem, pudrové, majú korzet, takže kozy ven, malé trblietavé pičúse na kozoch, dĺžka akurvát - teda taká tá, že ani bohorovná ex matka sa nebude pohoršovať, a tá kerka na ramene tomu dodáva šmrnc, bo šaty sú jak keby som panna bola... veď viete ako to myslím... chjooooo)

4 a pol. nemám k tým šatám boty!!!

5. áno, ak božský bude súhlasiť a príde (v rámci kamarátskych vzťahov ide o výpomoc) aj on má odpadnúť z tých šiat.

6. na zamyslenie- niekedy chcem mať vedľa seba istého človeka nie preto, čo všetko o ňom vieme, ale aj napriek tomu... Asi to už niekto predo mnou povedal, a asi nie len jeden, ale mne to tak dnes prišlo pod ruku, alebo pod pero, a keď som si to prečítala asi stodvadsiaty 8 raz, zistila som, že som beznádejne zamilovaná a chcem z toho von... A nepomáha mi, že on je klbko pičovín, ktoré by som mala skôr nenávidieť, ne... Mne sa to páči, dobre? Aspoň vidíte ako na tom som...

7. chyby opravovať nebudem bo sa mi po sebe vôbec nechce čítať tak sorry :)

8. skoro som zabudla. Vlastne sorry zabudla som na čo som skoro zabudla. Takto to vyzerá, keď sa to preháňa z hulením, nezačínajte s tým, zabíja to potenciál... Rozhodne.

9. hosanáááááá mám to. Takže súvisí to s bodom 6. Ide o vzťahy, a o to ako ich berú muži a ako ženy. Chcem vedieť, prečo je tak komplikované mať vzťah, keď obaja chceme to isté, chceme byť rešpektovaní, mať určitú mieru slobody - dosť veľkú mieru, starať sa o niekoho a zároveň sa nechať hýčkať (zaujímavé ako sa v tomto bode dopĺňame, že ja viac starať sa a on byť hýčkaný - že ideálne?), ďalej nehádať sa, nerýpať, nepičovať, jednoducho byť, a keď sa nám nechce zase nebyť, alebo byť a mlčať, alebo len byť a robiť len to čo práve chceme, vtedy kedy chceme a keď nechceme, dať si priestor, aby sme sa nenudili, na to máme kamarátov, a máme ich vďakabohu veľa, takže môžeme byť spolu len vtedy ak naozaj chceme... Ale to už by to bol vzťah, a nie len vzťah na sex (ako sme to minule pomenovali lebo božský mal potrebu vedieť ako to vlastne má pomenovať - asi v krčme keď hovorí, že Girl, tá čo je vzťah na sex, hm? neviem), no tak nechápem, prečo chlap robí tie pekné veci, sex je dokonalý, pred ním aj po ňom je to dokonalé, on ako zamilovaný kokršpaniel kuká očami blízko pri sebe, uvarí mi dokonalé jedlo, rozpráva dokonalé veci... a potom zrazu nič, nezavolá, nenapíše, a ak tak iba niečo veľmi neutrálne, na čo sa nedá chytiť, ani keby som bola najhladnejšia ryba v oceáne... Tak neviem, toto mi niekto vysvetlite, a ja si po veľkej noci dávam pohov, aby bolo jasné... kým nám to vyhasne...

10. idem na cigu, a biely dym k nebu stúpa a moje pľúca napadnuté alergiou sa mi poďakujú, viem to...

Noc plná tieňov

Nastala noc. Najčiernejšia z čiernych. Pozoruhodne teplá tmavá noc. (máme? tak ďalej) Kráčali mestom a klop klop klop klop opätky v duete na mačacích hlavách klop klop klop klop. Zaplakali by ste nad osudom, keby ste vedeli. Lejdy sa rozhodla uloviť žraloka. A namietala, že jednooký dnes večer nebude kráľ. Klop klop klop klop... A potom povedala ešte priveľa slov a vypila priveľa vodky. A niekde medzi všetkými slovami tej noci zazneli tie pravdy, ktoré by sme najradšej nikdy nevyslovili. 

Každá má svojho Števa.

Tak táto pravda je bolestným poznaním. Vysvetlím. Števo je chlap, vo všeobecnosti jebač prvej triedy, nemusí však nápadne pripomínať Jamesa Bonda, agenta 007, stačí ten jeho kurevský šarm, pohľad a správna veľkosť ruky (to je asi taká, ktorá vás delí iba niekoľko sekúnd od orgazmu v tom momente ako sa vás dotkne). A samozrejme prvotriedny šukač. Exemplár číslo jedna - Božský - aby sme si to vedeli predstaviť.

Takýto chlap má v moci vaše telo aj dušu. Plodili by ste nie len verše, ale aj dieťa jedno za druhým (dobre tak verše ne), zobete mu z ruky a ten kurva to vie. Povie vám presne načasovanú vetu v presne načasovanom okamihu vašej vyjebanej periódy a od toho momentu na ňom visíte, dostal sa vám pod kožu. Ale to nie je všetko. Takýto Števo má nad vami moc aj vtedy, keď už si žijete v harmonickom súznení, alebo bohapusto jebete okolie tým najvyberanejším spôsobom. Keď sa takýto Števo objaví, pohľad sa vám zaleje krvou, ako to býva vo filmoch, keď niekto dostane ranu do tváre a obrazovka sa zafarbí priehľadnou červeňou. A vy nemyslíte, len konáte.

Tri mesiace sú magické.

Ani túto pravdu sme si nechceli vyskúšať na vlastnej koži. Tri mesiace sú presne tá doba, počas ktorej šalieme kvoli Števom a po troch mesiacoch, keď nás už takmer opúšťa ten pocit, že by sme za neho vraždili, alebo keď máme pocit, že už naňho ODZAJTRA nebudeme myslieť 24/7, on sa práve po magických troch mesiacoch len tak objaví, napíše, zavolá, lajkuje vašu fotku, alebo ho jednoducho stretnete na ulici a on sa na vás usmeje a večer je definitívne piči...

Je to kokot. Jeb naňho!!!

Neváži si čo v tebe má. Vyčkáva a verí si, hoci má dávno tri krížiky na chrbte, je mu jasné, že tri je menej ako šesť. Čo ubral čas, to pridá šarm, vražedný pohľad, sexi reči a tie ruky... Ak stretnete vášho Števa v piatok večer, je pravdepodobné že sa ten večer práve alebo začal alebo skončil. Lejdy sa včera večer skončil. Po všetkých tých pravdách, po všetkom tom boji, prešli tri mesiace. Tri mesiace odriekania, zapierania, bohapustého sexu, pôstu... Skúsila všetko. A odrazu tam stojí Števo, pozerá podnapitým, no stále dostatočne zvodným xichtom na Lejdy a usmieva sa a ja len počujem "nevyzerá úplne ako Števo? Ahoj Števo." - a potom ma Lejdy ťahá ako pár volov preč. 

Klop klop klop klop po mačacích hlavách ten opitý duet už neznie tak zohrane, stále však klop klop klop klop a takmer ako letná noc a mesiac už na oblohe svieti jasnejšie, Lejdy to nevidí, vidí tisíc kokotov diskotéku vodku a... Števa.

Tancujeme, keď prichádza ON. Vysoký. Tmavý, ale nie celkom. Krásny úsmev, a tie zuby, mňam, dokonalé telo, trocha chudý na môj vkus, štíhle svaly a zase ten úsmev, ide rovno ku mne, smeje sa, pozdraví očami, podá ruku. Ach tie ruky... Pohľad mi padá nižšie, dobre ohodený... 

Za ním tajtrlíčkuje ďalší, nižší, nie až tak krásny, ale aj tak... Ak neskúsiš nevyhráš. Zoznamujeme sa, tancujeme, je to sexi, tanec s cudzincom ako predohra... Usmieva sa na mňa... Všimol si ako pozerám na toho vysokého s očami a rukami... Nakloní sa ku mne a "Ten je môj, toho mi nechaj." Tancujeme ďalej v rytme sexuálnej predohry, len o čosi menej sexuálne... Rozprávam sa s cudzincom o vzťahoch. Je len o trochu starší ako ja, ale na konte má podstatne viac prúserov. 

Vy heteráčky to dnes máte ťažké, chlap, čo stojí za to, je takmer na 100% gay a ak nie, tak nestojí za to.

Tancujeme a on sa ma dotýka ako profesionál, ťažko veriť tomu, že dnes odíde s ním. On na nás pozerá, akoby aspoň na okamih pripustil možnosť, že odídeme traja. Potom veľmi decentne predvedie ako sa má žiarliť a vzdiali sa. Rozkošný, trochu hanblivý gay, ktorého by som si dala tak že RAZ DVA!!!

Odchádzam z tohto lokálu a k budeme mať šťastie, už na seba nenarazíme... 

Medzičasom Lejdy beží v hlave obrovský transparent čiernej farby a ako neón do noci na ňom svieti ŠTEVO!!! Pije vodku, ďalšiu, potom ciga a ešte jedna, ďalšia vodka ciga... Esemeskuje. Stráca súdnosť. Vyťahuje kotvy a napína plachty a potom jedinou vetou vyťukanou v opitosti s pár preklepmi fúka do tých plachiet a naberá smer. SMER INÁ POSTEĽ!!! SMER PREČ OD ŠTEVA!!!

V zajatí vlastnej túžby, pokorená, nešťastná a odhodlaná vyrovnať nespravodlivosť vesmíru na 1:1 volá taxík, povie mi prepáč Girl, ja musím, pobozká ma na líce a nechá ma napospas noci, klop klop klop klop v monológu iným smerom... Smerom k zmiereniu, smerom k zabudnutiu, smerom preč...