Showing posts with label like it. Show all posts
Showing posts with label like it. Show all posts

Tuesday, 8 June 2010

Dovi dopo

Nemám rada lúčenia, (čítaj nemám tvrdo jak v Pétržke s dôrazom na NE). Takže nemám rada lúčenia, to je také prijebaté, že jak som dojatá alebo nasratá ja len revem furt, kks to asi vodnárky tak máme, lebo aj vodnárka furt reve a je dojatá alebo nasratá, to je jedno ale  reve furt, ale ona býva skôr nasratá ako dojatá popravde heh. No a ja som zase furt dojatá. Film je romantický, ja som dojatá. Film je nebezpečný a umrie malý psík alebo decko na leukémiu a ja... dojatá, šak jasné. Alebo minule, kukám film a tam ten hlavný hrdina sa zamiluje a nejak sa to posere a ja som hneď dojatá. Kokotne to vyzerá keď sa tvárim, že nerevem a slzičky utieram. Aj minule na Patizónovi v kine kks ale to bola šupa.No a ja hneď že dojatá, ale vám nepoviem že prečo, keby ste o chceli kukať, ale je to super, fakt že sa to oplatí vidieť.

No tak ja sa nebudem lúčiť, a vlastne možno ani nebude treba lebo berem notebook, aby som vám mohla čerstvé news z centra diania - Paríža opisovať, viete to upálenie Krista a párty a tak... No tak ale neviem ako to tam bude s netom, každopádne, vodnárka príde do BA a tak sa síce teším do Paríža, ale o kúsok viac sa už teším aj z neho domov. A viete čo, dala som si záväzok. Žiadny sex na jednu vyjebanú noc, alkohol len aby som negrcala (čo je celkom dosť, sa nebojte že prídem skazená) a nezamilujem sa do žiadneho "bagetu" (familiárne oslovenie frantíkov). A keď príde vodnárka, tak Aligátor tras sa. Dúfam, že nebudem mať existenčnú depku ako minule, lebo som si celý večer dojebabrala.

Zajtra letím, tak sa tu majte, užívajte, a starajte sa o seba najlepšie ako viete, mier s vami, lásku do vrecka a vreckový slovník na kolená :)

Wednesday, 2 June 2010

love is all around, but you... OR la mort d'un être cher (the death of a loved one)

Nosím ho v peňaženke. Cez dva roky. Občas si myslím, že je lepšie nechať ho doma, inokedy sa do peňaženky zase vráti a ja sa na neho pozerám pri každom platení, alebo niekedy ho schovám za novú vizitku, či nejakú vernostnú kartu a vtedy ho nevidím aj mesiac. Mám novú peňaženku, mám aj nový účes a mám ho zase v peňaženke. Na čestnom mieste, za plastom, nech ho je vidieť, ale zase nie celkom okato, ale tak, aby som, ak nebudem chcieť, nemusela na neho pozerať. 


Sama sebe dosť dobre nerozumiem, poznáte ten pocit, keď máte v topánke kamienok, ale je na takom mieste, že nezavadzia a vám sa nechce vytriasť ho, tak ho tam máte na tom mieste, kde nič nerobí, ale občas sa zakotúľa na miesto, kde riadne tlačí, omíňa a vy potom tou nohou trasiete, aby sa dostal na to miesto, kde ho necítite? Tak ja mám taký istý pocit. Nechce sa mi ex vytriasť z tej topánky, a tak ho mám stále v peňaženke. A aj do tej novej som ho dala, hoci mohol ostať v starej ach. Ale mám plán. Poznáte ešte toto? Že pálením sa zabúda? No, ja si myslím, že je čas. Takže v Paríži ho upálim. Rituálna vražda tomu môžeme hovoriť takto pri krbe. Good idea??? 

No a po Paríži už mi nič nebude brániť, aby sme sa stretli a ja si konečne vezmem svoje milované veci - ó áno, lipnem na materiálnych veciach, heh, aj preto ma jeho matka nemohla vystáť. Ona si totiž myslela, že lipnem na ich!!! hmotných statkoch. A ešte preto, že mi dal pred ňou prednosť a nevzal si do ďalekých krajov ju, ale mňa (z pochopiteľných dôvodov), och aké prízemné, že? Dospelá žena a taká sprostá haha až to bolí, ale ne, už to nebude dlho bolieť, už nič nebude dlho bolieť a potom pôjdem ďalej, takže čo? Schvaľujete tento plán? Upálenie Krista ho nazveme (teda rituálna vražda - Upálenie Krista - celý názov) a myslím, že Paríž, ako pomyselná rakva nášho vzťahu, bude dokonalý, tam totiž akosi začali tie nepríjemnosti s jeho milovanou mamá.


No a to je na dnes všetko. Stále prší a neprestáva, fúka vietor. Idem sa dnes navečerať do mesta, niekam za sklo, a dám si horúci čaj s medom. A budem si predstavovať, že je leto, teplo, slnko svieti a že láska nie je len okolo nás, ale že je v nás


Tra da di da dá. That's all folks. 


Wednesday, 26 May 2010

... ale to skončilo, to ti klidně můžu slíbit...

KONIEC! DEFINITÍVNY KONIEC!

(Máme radost Vincente?) Nemohla som sa dočkať, ale je to tu, ani som už neverila. Skončilo to. Definitívne. Skúšky, diplomovka, stres. Áno, štátnice v auguste - ešte stres bude, ale to je ešte táááákto ďaleko (viem, viem, bude to tu ani sa nenazdám, ale...). Teraz je koniec. Ach, nemám rada konce. Konce vzťahov, konce priateľstviev, konce filmov, konce sérií seriálov, konce dní a nocí, konce výplatnej pásky, konce školského roka a konce prázdnin, a ani iné konce a už vonkoncom nemám rada výraz vonkoncom. Haha. Ako mi je ľahko. Je KONIEC!!! Na koncoch je len jediná vec dobrá. Začiatky niečoho nového, iného, ďalšieho, niečoho nepoznaného, alebo očakávaného, ach ako sa len teším na ten čas ničnerobenia a niečorobenia a neučenia a pracovania a a a... 

Idem kúpiť lístjy na Sex and the City a potom sa najesť a napiť, troška, a potom a potom a potom... Mám toľko toho na čo som sa tešila a konečne je to tu, som vo vytržení, potrebujem facku, na skľudnenie, a dám si cigu, takú tú PO, po strese a po všetkom. Ach. 




Idem do Paríža, hovorila som?  A idem k moru a príde vodnárka aj Janka príde a idem do Londýna a do Budapešti a idem do Dublinu a musím začať šetriť a a a... aaaaa. Dýchaj girl, dýchaj :).  

A idem si dať vlasy prefarbiť na ružovo, tak tak, na ružovo, poznávacie znamenie číslo neviemkoľko :). A idem... nejdem ale mám chuť všetko, oživiť piercing a novú kerku, Och nie, mama povedala, nech vydržím kým umrie, lebo ju privediem do hrobu, tak kerku nie. Aj keď, asi si dám predsa jednu, takú čo si nevšimne, alebo ak si všimne, nebude sa hnevať, snáď :), ona všetko preháňa. Aj keď som prišla domov dohola, ach to bolo, ochorela zo mňa, vraj zo mňa, to vraví ona, ale robí si to sama. Bracho je síce starší o 5 rokov, ale nikdy nerobil nič divné, len nosil zo školy päťky, to je všetko. Na nič ju nepripravil. 


Som excited a som happy a som som som... viete čo, toto nemá zmysel, ja idem, lebo toto nemá význam, chápete ma? Idem, prídem :). Dovi dopo dopi (toto minule povedala moja inak celkom slušná mama - som skoro odpadla). 



Wednesday, 19 May 2010

Tak už :)

Dnes som mala skúšku, ktorej výsledok sa dozviem až o týždeň, ale už teraz viem, že som dovrzala 4 otázky z 23 (25?) - (no dovrzala, jednoducho som ich dojebala nebudeme si klamať, skoro na 100%som vedela odpovede pri zmienených troch, ale preplo mi, ako inak to nazvať, no a tú poslednú dojebanú - tak to mi ani nenapadlo, hm...), čo naznačuje, že prejsť som prešla, ale áčko to nebude ani keby som sa rozkrájala, čo už, život sa nekončí, kdeže, práve začína smerovať k začiatku :) tak veru. Tá kaderníčka dnes - nad moje očakávania, no nie až tak šialene nakrátko ako by si to želala vodnárka, ale snáď ju zmena poteší, mňa úplne rozkokošila :). Malá ponuka toho, čo všetko sa na mne nachádza "zozadu" :) a teraz ak dovolíte, bez dlhých rečí, idem spať :).

Dobrú noc.

tak si tu sedím a...

... vyberám si nejaký cool strih, sedím u kaderníčky, aby bolo jasno :). Na hlave farba - ešte 5 minút a potom to príde, vlasy mám čokoládkové - teda ešte nie, ale už o pár minút to bude :) a po trvalej - teda kučeravo vlnité waw... No a tak po ramená ALE (to moje ale s odmlkami) už ma dlhé vlasy nebavia a dnes to pôjde radikálne dole... jej už som na rade tak idem :) držte mi palce...