Opäť som sa dlhšiu dobu nezverila svojmu internetovému skoroanonymnému denníčku a predovšetkým vám, drahé ženy (čitateľky) so svojimi patáliami na ceste za šťastím. A že ich je požehnane, o tom snáď ani nemusím začínať. Ale ako vždy, polovica z nich už mi z hlavy pomaly vypršala, a druhá bledne. Tak poďme na to, kým ešte niečo v tej pamäti je :). Začnem poporiadku, takže ma ospravedlňte, idem checknúť, kde som skončila :)...
.
.
.
.
.
.
.
Ach ja slubotechna :). No dobre, aj tamto bude... Ale teraz pekne poporiadku, čo všetko sa stalo po dovolenke. Medzičasom som sa úspešne odsťahovala z domu. Kompletne. Mama to nepochopila a otec bol nešťastný. Lenže ono to inak nešlo. Budil ma krik, zaspávala som s krikom a potom cez deň som bola rada, že nie som doma, celý deň v práci som naťahovala ako sa dalo. Prišla som domov a krik, že som si dovolila po 10 hodinách ísť na drink. Pripomínam, že som prevzala aj rodičovskú prácu a oni mali voľno, ale krik bol aj tak, lebo doma leží chorý pes a treba ho dať na 5 minúť vyšťať... Hej hej viem, každú hodinu je to otrava. Ale nemuseli ísť do práce... Damn...
Poďme ďalej.
Žijem v akejsi škrupine alebo čo. Nič ma neserie a nič sa ma nedotýka. Hoci si všetci okolo mňa myslia, že už by sa ma aspoň štátnice mohli začať dotýkať, ale... Nič. Nedotýkajú sa. Aby som nezabudla, rodičia šli na dovolenku a pred dovolenkou som dostala ultimátum... Je jedno aké. Pointa? Do štátnic budeš doma!!! Takže som si zbalila pár švestiek z môjho nového domova, môjho bytíku, a prišla som bivakovať k rodičom. Je to haluz, lebo tu nič nemám, iba PC, ktoré mi mimochodom včera vybuchlo, takže som zháňala kamoša, ktorý to takmer okamžite opravil :) juchú.
ďalej ďalej... toto sú samé zbytočné informácie...
Ok, vrátim sa na chvíľu na ostrov. Sweetie má pokazený počítač, takže naša konverzácia sa obmedzila na 2x do týždňa asi po 3 minúty, čo si stíha v práci požičať notebook od homosexuálneho priateľa, ktorý zrejme nie je homo, ale nevadí. Sweetie píše hi my girl how are u? A ja donekonečna o tom čo mám nové a ako sa mám a ako je mi skvele a bla bla bla... a potom sa pýtam ja čo má nové a bla bla bla a on jednou vetou, veľa práce, stále teplo, oh my dear, kiss kiss... no, nie je ukecaný... Na to že budeme žiť spolu šťastne až naveky mohol by byť troška ukecanejší, veď ho jebne keď sa mi huba nezavrie :). No ale čo už. Inak svadba bude na ostrove a v podstate môže prísť takmer ktokoľvek, len ešte nevieme termín. Teda on ešte ani nevie, že sa bude ženiť :), ale whatever... Život je krátky...
Oh áno ten víkend s babami v Tatrách. Na to čakáte... Jasné, bolo to skvelé. Dokonalé. Bez chlapov. Vírivka a vínko, vodka a redbull, diskotéka Albas, za ktorú sa vraj mám hanbiť, ale mne to tak nepríde, tak Starý Smokovec ponúka iba toto, alebo ísť spať, tak ak nie je na výber, berieme čo je, veď sme skromné. Chlapci tam boli... No aby som to na pravú mieru uviedla, vekový priemer 15 :), ale bola sranda, po našom príchode sa vekový priemer zvýšil asi na 17 :DDD už sa smejem :) hej, bolo ich tam ako hadov. A penová párty? Celé zle. No ale opili sme sa. Nesúložili sme a bolo skvele. A túra bola famózna. Tiež sme popili a konečne sme si vydiskutovali so sestrou vyšukávača, čo máme na srdci, zakopali sme vojnovú sekeru a dohodli pakt mlčanlivosti. Veľmi zábavné. To som asi nespomenula, že vyšukávač je bracho "jednej z nás", že? No tak... Hej :DDDD, ale pssst... Všetko je v najlepšom poriadku.
A späť k Sweetiemu, nech viete ako to celé dopadne. Takže Sweetie a ja sa vezmeme a budeme mať 2 až 3 kusy detí. Luka a Luka budú chlapec a dievča a to tretie ak sa prifrafí, bude sa volať Sweetie, alebo tak nejak. Sweetie ešte nie je zasvätený do týchto skutočností, preto si stále uvedomujem, že to môže dopadnúť aj fiaskom a tak mám záložný plán. Back up plan sa volá Luka :), náhodička... no a ak to náhodou fakt nevýde ani s Lukom, tak potom... Ale to je ešte ďaleko... Nateraz sme pri Sweetiem a to sa nejako musí podariť. Vytiahnem všetky zbrane, len si nie som istá, či takto na ďiaľku budú dosť účinné. Popravde mám veľa "kontaktných" zbraní :), ale takto na 650 km moje okúzľujúce finty asi budú na prd, musím byť preto dôslednejšia :)... Máte nápad?
Ešte jedna pikoška zo života hmyzu. napísala som ex. Mail, lebo je stále v krajine dažďa. Napísala som mu, že mu odpúšťam. A poslala som mu prianie k narodeninám. Teraz si občasne píšeme... Je to veľmi príjemný pocit. Mail znel asi takto - bla bla bla odpúšťam ti, bla bla bla, som za tým, a to je skvelý pocit, už ťa nemilujem, bla bla bla oslobodila som sa od tvojej lásky a narástli mi krídla, bla bla bla... - a viete čo... fakt. Odkedy sa dejú tieto veci so Sweetiem a majstrom vyšukávačom, som tak strašne v pohode, že mi presakujú endorfíny všade, áno aj pod pazuchami :) a celé dni sa usmievam jak teľa. A vnútri ten pocit šťastia, ako keď sa zamilujete a máte 15 :). Teda nie že by som nebola zamilovaná, veď Sweetie, ale buďme realistky, 15 už som mala fakt DÁVNO :), ehm... Ten čas ale letí. Čo ja viem, mne sa dnes už nechce písať, pes sa mi pošťal. ZASE!!! Aj by ma jeblo ale kto ho bude venčiť a potom... je mi tak dobre že psačia šťanka na balkóne ma nerozhádže...
A nakoniec. Mám sarkastickú náladu. Dnes. Kamoš má na FB niečo v zmysle, že už je zdravý a že kto ho vezme von a ja mám sto chutí mu to okomentovať "no zase nikto :DDDDD" ale nehcem byť zlá, tak som sarkastická iba tak sama pre seba a dobre mi je :), večer ideme piť, a ideme ala cice... opätky a tak... Teším sa. Dnes sa zahrám na lásku :).
Btw. Tatry bola moja rozlúčka so slobodou :) Sweetie tras sa :)... (a teraz sa už smejem že padám zo stoličky)...