Za kratší koniec

Paradox môže byť:

• protirečivá, takmer alebo naozaj nezmyselná výpoveď, špeciálne najmä:
  • v logike: formálne správny úsudok, ktorého výsledkom je logický spor,
  • v literatúre: naoko protizmyselný spravidla vtipný výrok, tiež: paradoxon,
  • paradox (matematika)
  • paradox (štatistika)
  • paradox (ekonómia)
• vo fyzike: jav zdanlivo odporujúci všeobecnej skúsenosti, ale pochopiteľný z hlbšieho štúdia prírodných zákonov,
• absurdný dôsledok nejakej teórie alebo praxe
• v poľovníctve: druh brokovej hlavne,
• softvérový výrobok od Borlandu,
• bratislavská punková skupina,
• britský drum and bassový hudobník Dev Pandya,
• album skupiny Steppenwolf,
• fiktívna skupina,
• developer video-hier.

zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Paradox

* * * * * * * * * * * *

• Človek je stelesnený paradox, uzlík protikladov. (Charles Caleb Colton)

• Je pravda, že k láske patrí premena nášho “ja”, ale je to skôr jeho rozšírenie než obetovanie. Skutočná láska je činnosť, pri ktorej sa všetko, čo dávame, znova doplňuje. A nielen to: naša osobnosť sa nezmenšuje, ale zväčšuje, nevyprázdňuje, ale napĺňa. V istom zmysle je láska rovnako sebecká ako neláska. Znova sa tu stretávame s paradoxom, že láska je súčasne sebecká a nesebecká. (M. Scott Peck)
• Je to paradoxné, ale schopnosť byť sám je predpokladom schopnosti milovať. Kto sa pokúsi byť sám so sebou, pozná, aké je to ťažké. Pocíti nepokoj, nervozitu, či dokonca úzkosť. Bude mať sklon k tomu, aby svoju neochotu pokračovať zdôvodnil úvahou, že to nemá cenu, že je to hlúposť, že to zaberá príliš mnoho času. (Erich Fromm).

zdroj: http://sk.wikiquote.org/wiki/Paradox

* * * * * * * * * * * *

  

Naše mysle sú plné paradoxov, naša láska je plná paradoxov, aj naše domovy sú plné paradoxov. Pretože celý svet, vesmír, život aj to po ňom, všetko je plné paradoxov. To aby sme sa mali nad čím zamýšľať, lebo paradoxy sú oveľa lepšie a zaujímavejšie ako pravdy a hľadanie pravdy je utópia, zato hľadanie paradoxov, to je výzva. A zábava...

Základná premisa je, že v láske nič nie je v rovnováhe. Z toho vychádzame. Jeden miluje viac a druhý menej. To je prirodzené. Ale iba do okamihu, kým to jeden (vieme ktorý, alebo ak nevieme, napoviem - ten čo zistí, že miluje menej a logicky je milovaný viac) nezačne zneužívať, to už je totiž začiatok konca vzťahu (lebo do vzťahov a k láske nepatrí vypočítavosť, pokiaľ nejde o vypočítavosť toho ženského druhu, ktorá sa v bežnej komunikácii nazýva manipulácia - tá je povolená - sú to napríklad slzy). Ono to totiž v tých dobre fungujúcich vzťahoch funguje na dvoch základných princípoch - alebo sa tí dvaja nevedome striedajú v tom, kto viac miluje (ojedinelý jav), alebo si primárne neuvedomujú, že milujú menej/viac ako ich polovička. Až do tohto okamihu je všetko v poriadku a život plynie. Ľudia sú spokojní vo vzťahoch, v ktorých veci fungujú tak ako majú, idú poporiadku a občasné výkyvy či disharmóniu vedia obhájiť (napríklad PMS, alebo meškaním na futbalový zápas,a lebo iným meškaním... heh).

Paradoxom v láske je, že viac trpí ten, čo miluje menej. 

Možno to nie je exaktne dokázateľné, ale moja Eva a ja to máme odpozorované a zažité. Verte mi. Na tento problém sa však musíte pozerať zvonka, teda na vlastnom vzťahu to neuvidíte a to minimálne preto, že každý si v tom svojom vzťahu myslí, že miluje viac/menej a to podľa pohlavia veku a vierovyznania :)... Skrátka, tento paradox sa najlepšie pozoruje na pároch, ktoré máte vo svojom okolí, ideálne je, aby spolu boli minimálne rok, nie však dlhšie ako tri až päť rokov. V tomto období je tento paradox najhmatateľnejší :). 

Užite si rok 2011 plný paradoxov, zdravia a lásky. A aby vám nikto nepolámal krídla. Amen.

 

 

Just breathe

Je mi trochu do revu a trochu do smiechu. Trochu smutno a trochu veselo. Trochu heartbreakersky, a trochu heartthrobovsky. Trochu Perl Jam a trochu Anna Nalick. A úplne "breathe"... Nemám rada konce - konce vzťahov, života, filmov, roka, prázdnin, dovoleniek... Je to taká beznádejná doba plná očakávania, akoby sa malo všetko zmeniť len preto, že príde prvý január, alebo, že si niekto uvedomí, že sa TO predsa nemôže skončiť a niečo urobí a potom príde šťastný "koniec" ako z romantickej komédie a ľudia sú dojatí, lebo presne toto čakali a presne toto prišlo. 

A aj keď vieme, že sa nič nezmení, dávame si hlúpe nedosiahnuteľné predsavzatia, veríme na zázraky, ktoré sa rozhodne nedejú prvého januára a dúfame, že TERAZ už sa to všetko zmení, že zásadný krok nášho života sa udeje práve vtedy, keď sa niečo končí. Že prestaneme fajčiť, schudneme, zamilujeme sa alebo si aspoň udržíme chlapa po prvé výročie. Čakáme, že tesne pred koncom sa ON otočí a povie niečo ako "milujem ťa... počuješ MILUJEM!!!" a potom sa nám vrhne k nohám, teda pardon, okolo krku a v bozku nášho života začnú záverečné titulky, ktorými sa všetko len začína. A snívame o tom donekonečna. Teda spoň ja určite. Lebo keď sa to môže diať vo filme, a človek chodí do kina, teda aj chlapi občas zablúdia na film pre nás ženy, čo stále veria na zázraky, tak sa to už hádam museli naučiť a ja neverím, že po tejto planéte chodí chlap priemerného vzhľadu a IQ, ktorý by ešte nevidel romantický film s "happíkom", no uznajte... 

A vlastne čo je zlé na tom, že človek ešte dokáže snívať? Možno predsa len prestanem fajčiť :)...

He's just not that into you

Na svete existujú iba dve univerzálne pravdy. 

Tá prvá je, že Zem je guľatá. Ale všetci predsa vieme, že Zem nie je guľatá, Zem je elipsoid. Ale tak všeobecne hovoríme, že Zem je guľatá, lebo keď povieme, že Zem je elipsoid, ľudia si myslia, že zo seba robíme bohvieako múdrych, tak hovoríme tú pravdu, že Zem je guľatá, a vlastne nehovoríme pravdu. V tom vidím dosť veľký rozkol, ale pre dnešok to nie je až tak dôležité.

Druhá pravda, ktorá je univerzálna ako vesmír je, že keď chlap chce, keď naozaj chce, tak sa to dozvieme, lebo chlap vie ako to urobiť, aby sme vedeli. Táto pravda, aj napriek tomu, že Zem je len jedna a chlapov je na svete ako makovíc v poliach alebo maku v makoviciach v poliach, je oveľa univerzálnejšia a pravdivejšia, ako tá, že Zem je guľatá. Nie je to paradox? Že univerzálna pravda o Zemi nie je pravdou, ale pravda o chlapoch (o všetkých chlapoch na celej Zemi) je pravdou pravdúcou amen?

Všetky ostatné pravdy vznikli preto, aby mal človek v živote apsoň aký taký poriadok. Čo si myslíte, že najskôr vznikla pytagorova veta a až potom trojuholník? Kdeže. Trojuholník tu bol oveľa skôr, ale človek má potrebu veci pomenovaávať a pitvať, dávať im nové mená, významy a tvary. A nikomu by nevadilo, keby sme nemali poňatia o tom, že ten štvorec nad preponou má obsah zhodný so súčtom obsahov štvorcov nad odvesnami (btw. odvesna je krásne slovo), aj napriek tomu tu táto pravda je, ale nie je to tá univerzálna pravda, ako tá, že Zem je guľatá (hoci aj táto vznikla až potom, čo sa Zem zagulatila ak by ste nevedeli), a to preto, že táto pravda platí len pri pravouhlých trojuholníkoch. To je to isté, ako keby sme chceli hodiť všetkých mužov do jedného vreca. (Aj keď toto občas s radoasťou robíme, že? Napríklad o pár riadkov vyššie, heh).

Niekedy si hovorím, že by som mala prestať premýšľať :), alebo písať...

definitely

Priniesol mi Mozartove gule. Mozartove gule nejem. Rozdala som ich. Pobozkal ma a pripili sme si, lebo na Silvestra nepríde. Objímal ma a celkom "náhodne" sa ma dotýkal a celkom "nenáhodne" ma hladkal medzi lopatkami. Medzi pusou na pravé líce a tou druhou, pri vítaní, mi pochválil nový účes. A potom ešte asi trikrát. Bol šarmantný. A vtipný. A nekonečne dobre voňal. Prečo muži voňajú? Nemali by. Mali by mať neutrálny pach (nie zápach), a nie dokonalú omamnú vôňu, za ktorou máte chuť utekať na koniec sveta, za ktorou máte chuť preplávať oceán, skočiť z mrakodrapu alebo vyšplhať najvyššiu horu sveta.

Lejdy pochopila môj pohľad a od okamihu pochopenia bolo všetko v jej réžii, alebo sa o to aspoň snažila. Nemohla som. Nemohla som prijať žiadosť o tanec, pretože mi zdreveneli nohy, nemohla som prijať bozk pod imelom, lebo mi zdrevenel jazyk. Nemohla som prijať nič, lebo by som sa tak bezhlavo zamilovala, že by mi už nepomohol ani pán Boh. Len tam tak stál a pozeral sa na mňa. Nič nepovedal. Ale jeho oči hovorili za všetko. A tie moje? Kto vie či si prečítal, čo som mu do nich napísala. Že aj napriek tomu, že túžim, aby ma jeho obrovská náruč pohltila, želám si, aby sme sa už nikdy nestretli.

Z baru sme odišli spolu. Ruka v ruke. Bola som opitá. Zavolal taxík. Dva. Pobozkal ma a objal, ešte mi stihol povedať, že som pekná v nových vlasoch, a že mi želá do nového roka veľa lásky zdravia a peňazí (áno v tomto poradí), znova ma objal a ešte raz ma pobozkal. Nakoniec mi dal ešte jeden pohľad. Smutný, ale rozhodný. Sadla som si a zavrel za mnou dvere. Aké patetické. 

Lejdy mi esemeskovala od pol deviatej. Ešte som bola v delíriu. Verila, že "som ho dostala". Neverila že som ho nedostala. Ani som sa nesnažila. Mal ma predsa dostať on. Mal ma chcieť, uniesť ma... Čokoľvek. Len nie zavolať dva taxíky a nechať ma odísť. Lejdy tvrdí, že mal oči len pre mňa. Že sa ma dotýkal viac ako je normálne. Flirtoval viac ako je normálne a viac ako je normálne mi dával najavo, že ma chce. Lejdy je strelená. Verí na lásku tam kde nie je. Alebo aspoň na osudovú príťažlivosť. Ja som realista. Nie som realista ale som citový sociopat. Nevidela som v tom nič... Chcela som. Ale nešlo to... 

Dnes je to presne rok, čo som na Kramároch prerevala celý deň. Dnes je to rok, odkedy som naposledy rozdelila svoj život na predtým a potom. A dnes, presne po roku, prichádza ďalšie "potom"... Dnes je deň "po ňom".

vianoce šalala

Vianoce sú úplne naprd, keď je človek chorý. Nevládzem sa radovať, nevládzem jesť a piť, nevládzem ísť von, dať si cigu bez toho, aby mi išlo rozdrapiť pľúca, nevládzem ležať, sedieť stáť, čítať ani spať, pozerať telku, rozprávať, počúvať, kresliť, písať... Dokonca ani myslieť mi nejde... 

Horúčku vymenili subfebrílie, čo je asi ešte horšie, pľúca sa nechcú rozpínať, hlboký nádych nehrozí, keď si zapálim, ani mi nejde šľuknúť, lebo ma hneď obráti do takého refluxu, že sa idem udáviť, nechutí mi jesť, a čo je horšie, ani necítim chute, takže jesť je zbytočné, necítim ale ani hlad, takže ten kus kačice čo som zjedla... no, ja fakt neviem či bola dobrá (ale mama mi nanútila, že uschnem keď nič nezjem, popravde mi to ale nehrozí, mohla by som hladovať aj týždeň a ešte by som stále mala rezervy, tak to je)... 

A darčeky, tento rok o ničom, také krásne veci som dostala aj rozdala ale vôbec sa z toho neteším, zase na druhej strane sa budem tešiť, keď vyzdraviem, takže budem mať ešte jedny vianoce, heh... To zase nie je úplne najhoršie... Ešte viac ako na radosť z darčekov sa teším na kolaudáciu svojho malého bytíku, ktorá, ak pán boh dá, bude v znamení vodnára :) takže môj byt bude ako ja :), budeme si rozumieť, nepochybne :). Aha, trochu mi aj ide tešiť sa :), možno len treba nájsť tie správne veci.

štikútam

už dobrú pol hodinu

začína to bolieť

...

kolobeh

Keby som bola antický bájkar, možno by z tohto textu plynulo ponaučenie. Logicky, nie som bájkar, nebude ponaučenie. Lebo v živote sa nedeje všetko tak, ako by sa malo, a nie zo všetkého sa môžeme poučiť.  Niektoré veci sa dejú jednoducho preto, lebo sa dejú a hotovo. Keby malo všetko na svete význam a zmysel, určite by sme to už museli pochopiť, aspoň niekto - jeden, a predával by to za ťažké prachy, potom by to niekto ukradol a predával lacnejšie a nakoniec by to ukradol niekto ďalší a ten by to jednoducho drbol na internet a každý by sa k tomu dostal, teda každý kto má pripojenie a comp, a potom by sa to šírilo ďalej poštou, písali by sa o tom knihy a v krčmách pri pive by o tom debatovali ožrani, a písalo by sa o tom aj v novinách a už by na tom nikto nezarábal, lebo už by všetci vedeli, o čom to tu vlastne je a nikto by už nemal potrebu to zistiť a tým by veľa ľudí stratilo zmysel života, lebo veľa ľudí vidí zmysel života v hľadaní zmyslu života, rozmnožili by sa špekulácie o tom, že ten, čo na to prišiel sa mýlil, klamal, vymýšľal si a kradol či dokonca zabíjal, a všetko by začalo odznova, vyhlásili by ho za čarodejníka alebo za diabla, možno, v dnešnej dobe, za upíra, alebo za neživého, upálili na hranici a boli by sme zase na začiatku... Ľudstvo je batoľa...

veci nie sú vždy také aké sa zdajú

... hold on, hold on... everybody hurts, everybody cries... no no no... everybody hurts, sometimes... 

Štvrtá fáza. 

Neuveriteľné, kto by to bol povedal, že?... Eva... Ona vždy všetko vie a povie skôr ako sa to stane. Ona je životný teoretik. Na vlastnej koži toho nezažila veľa, no ale ani málo nie, to by sme jej krivdili. Skrátka ju tie najväčšie životné traumy obchádzajú, alebo ich obchádza ona, ja neviem, šťastná to žena, povedala by som, ale nepoviem, lebo by som zľahčovala a to nie je vhodné. Takže Eva, Eva teoretik, je to žieňa, vodnár, taká tá zmes dobroty a rafinovanosti, plná lásky, všemožne sa snažiaca ukázať svetu, že keď chce, dokáže pohnúť vesmírom (a aj ním sem tam poriadne pohne), no zároveň krehká (ale kto by si tú krehkú stránku všímal, keď pred ním stojí vodnárka, žena, ktorá má vraj vo vienku silu koňa, múdrosť storočí a lásku pre všetkých, kto by si všimol, že aj ona potrebuje dostávať, byť podopieraná, dostať radu?... no nikto, alebo málokto)... 

Eva teoretik je vnímavá a sleduje zrakom orla, čo sa okolo nej deje. Nie žeby som nebola vodnár, ale viac ako pozorujem, všetky tie veci žijem, ja som skrátka praktik, veď načo sa o domácom násilí len z počutia dozvedieť, keď si to môžete zažiť na vlastnej koži, že ano. Tak určite, povedala by Martina, ktorá nie je ani teoretik ani praktik, ona je taký ten typ, čo prepláva životom bez toho, aby sa musela zamyslieť... To je na šlaktrafenie toto, uznajte. Alebo aj ne.

No, ale pohnime sa z miesta, lebo polemizovaním sa nikam nedostaneme... Takže Eva ako tak pozoruje, vždy dá nejakú tú pravdu, ktorá, viem, že je pravdou a aj by som ju sama priznala, ale to by som musela chcieť, a ja väčšinou tie pravdy nechcem priznať, takže čakám kým ich povie Eva, lebo ona ešte aj vie presne kedy ich má povedať, aby to zapadlo do jej predstavy fungovania univerza. Chápeme sa hej? Ona nie je nejaký trápny všudebílek všetkovědílek, ne, ona je skrátka žena vodnár. No a tak sedíme v kaviarni a sosáme citronádu po preflámovanej noci, ja som ešte o pol siedmej na sračky, ale ona je v pohode, lebo vždy odíde zo žúrky o tretej (pretože ona vie, že ak by ostala, na druhý deň bude vyzerať ako ja)... Vydychujem obláčik dymu, ako by to niekto natočil v päťdesiatych rokoch, keby sme boli vo filme, mám plnú hlavu úvah a tak ich preberáme zo všetých strán. Taká ta poopičná depka zmiešaná so silným pocitom po prečítaní knihy plnej myšlienok s veľkým m. No a ako tak debatujeme hlboké veci dávame a potom aj menej hlboké a vtipné, takže sa aj smejeme, tak zrazu Eva teoretik spokojne zahlási: "No, a si v štvrtej fáze." A ďalej debatujeme a neriešime tú poznámku. A potom keď ostanem sama a idem von so psom a zapálim si poslednú cigaretu, odrazu viem, že všetko je tak ako má byť...

so close, so far

Hovorí sa, že pomsta býva sladká. 

Tiež sa hovorí, že čo si zaseješ, to budeš ž(r)ať. 

No a do tretice sa hovorí, že lož má krátke nohy. 

Nemstím sa zo zásady. Nechávam toto potešenie vesmíru, on vie ako na to, všetko vracia s úrokom a povedzme si úprimne, robí to tak rafinovane, že smrteľníkovi by ani nenapadlo, že aj takto sa to dá, len si treba počkať a pozerať sa.

Sedeli asme pri veľkom stole, nevnímala som ostatných, popravde, iba jeho, tak zvláštne sa na mňa pozeral, teraz si hovorím, že som si to len namýšľala, ale nie, lebo to bolo ako vravím, pozeral, a bolo to zvláštne. Miešal sa v tom smútok, radosť, hnev, a neschopnosť, alebo hnev z vlastnej neschopnosti, alebo tak nejak. Vedľa neho sedel Martin a podával mi popísaný a poskladaný kus papiera, ale on ho zarazil a vzal mu ho. Akoby chcel, aby som to čítala a v momente si to rozmyslel. Neriešila som to, lebo som mala v hlave len jednu myšlienku, teda dve, jeho oči, a chlapa, ktorý mal každú chvíľu prísť a ja som vedela, že ten čo príde, patrí ku mne, ale nie je to on. On bol ten nedosiahnuteľný, ten, ktorého si želáte, ale nikdy ho nebudete mať a želáte si ho do okamihu, kým nepríde niekto iný, koho si želáte a môžete ho mať. On vstal a Martin sa posunul ku mne, niečo mi povedal a strčil mi do ruky ten papier, vedela, som, že by zmenil úplne všetko, ten malý kúsok papiera, keby som si ho prečítala, ale ja som ho vložila do vrecka nohavíc a odišla som niekam k baru.

Keď prišiel ten čo ku mne patril, on ostal zarazený, sklamaný... Neviem, taký nijaký zdal sa mi, prekvapený, to bude to slovo, bol prekvapený. Ostal ticho stáť, zoznámili sa a podali si ruky, tak chlapsky a obaja vedeli svoje. Len to nevedeli správne použiť. Niekedy je preinformovanosť prehnaná a zbytočná a oni sa preinformovali v jedinom pohľade a mohutnom stisku ruky, ktorý akoby mal rozhodnúť kto je viac. On nebýval taký, ako v tento večer, bol mĺkvy, menej pil, neusmieval sa už... Prišiel za mnou a pýtal sa ma, či som šťastná, či je ku ne dobrý, pozrela som sa mu do tváre a až vtedy som si uvedomila (ak sa vôbec dá v snovom stave uvedomovať si niečo ako tú najkrutejšiu realitu), že on je Marek (áno dámy, dobre vidíte, Marek) a ten čo ku mne patril tak ako mačka k mlieku, ten bol môj ex z čias dávno minulých (meno nie je podstatné, podstatné je, že mi po rozchode vypisoval, že sme si súdení a raz budeme zase spolu a ja som z toho mala úprimne nočné mory). Aj napriek tomu, keď sa zjavil za mojim chrbtom a objal ma, na čo sa Marek odtiahol a zamrzol, potešilo ma to a ranilo zároveň. Nerada vidím chlapov trpieť a on trpel. 

Dialo sa to všetko ako keď sa pozeráte na zrýchlený film, len v momentoch, keď sa na "plátne" zjavil Marek, všetko spomalilo, akoby len to bolo podstatné. Moje podvedomie presne vie čo chcem. A aj keď si ja už myslím, že nechcem, aha ho, chcem!!!

Môj "ex" presne vedel, čo sa medzi nami odohráva, vedel, čo musí urobiť, čo povedať  a ako ma chytiť, aby Marek dostal poriadnu ranu do vlastného nafúknutého ega. Poslednou kvapkou - víťazstvom - bolo, keď sme zaplatili, dopili drinky a ruka v ruke odkráčali, zanechávajúc za sebou nechápavé pohľady. A ja som vo vrecku zvierala ten papierik, ani som sa neodvážila ho vybrať a prečítať, pretože som vedela, že by to všetko začalo odznova...

***

Eva vraví, že sny odzrkadľujú naše túžby, alebo podvedomie hrá s nami hru, aby sme sa ľahšie zmierili s osudom. Vraví, že som sa Marekovi virtuálne pomstila za to, že sa so mnou zahráva. Vraví, že je od neho absolútne nevhodné, že sa mi chce nasáčkovať do života, on sa totiž pozval ku mne na večeru (vraj ako inak má zistiť, či viem variť a upratovať - veď logické, nie, ale na čo mu je to dobré vedieť?) Robí mi všelijaké návrhy, ktoré sú neurčité a zavádzajúce, a Eva tiež hovorí o štyroch bodoch, ktoré chlapi používajú k baleniu baby a on je na treťom bode, ale aj napriek tomu ešte vlastne nič neurobil (no nato že štvrtý bod sa využíva vo fáze súžitia, je to celé zle)... Eva v Marekovi číta ťažko a ja vôbec... Tak ako som ho v sekunde dostala z hlavy, tak sa mu podarilo pred týždňom sa v nej zase usídliť. On totiž úplne nepozvane prišiel na našu párty a robil všetko pre to, aby som z neho zase bola mimo. A že sa mu to aj podarilo, ale nedala som mu to najavo, nech si nemyslí... Eva ma pochválila, že som sa držala statočne až do konca. Lenže ono je to tak, že už sa v ňom na môj dušu nevyzná ani Martin, a nikto nevie, čo má ten chlap v hlave... Na porazenie, verte mi. 

Ale celkom zabralo aj to, že Edo a Andrej sa okolo mňa točili až do rána a keď sme s Edom tancovali nalepení ako lepence na sebe a on ma hladkal po chrbte a Marek to tak nenápadko sledoval spoza baru, tváriac sa, že si šúla cigu, mala som pocit, že dnes som víťaz ja, ale bola som víťaz, alebo to bola cena útechy?

No a teraz s pravdou von, lebo aj tak klamať sebe samej sa nevypláca, je to ako bumerang, vráti sa to, pravda nás vždy dobehne a čím skôr pravdu príjmeme, tým skôr sa dokážeme oslobodiť... Chápeme sa ne? Marek je späť. Je v mojich myšlienkach, snoch a predstavách. Už nie tak ostntatívne, nie 24/7. Skrátka tam je... A mne to už ani nevadí. Povedala som Eve, že si len vynahradzujem chemické reakcie zamilovanosti, pochopila to, vie, že to prejde, a tak sme všetci spokojní. 

Ale na tú večeru ho predsa len pozvem. Ešte bude ľutovať, že sa so mnou hral ako mačka s myšou... Tomu verte :).

 

udalosti v kocke

"Už je to tu, už slnko páli do očí, končí sa noc a všetko čo mám rád, pod kožu vniká chlad."

To len aby ste vedeli, pri akej hudbe práve tvorím tento skvost :), robím si leto, také to pohodové spred... ehm, no... spred pár rokov, z festivalu, jak ešte neviete o svete skoro nič a slovo "nič" vládne vášmu svetu, teda spolu so slovom "všetko" lebo ste už predsa len vo veku, kedy naozaj všetko môžete, ALE NIČ NEMUSÍTE!!! Jednoducho pohoda klídek, ruka hore noha v torte... Tak určite.

No ale poďme k realite dní všedných, radostných a dnešných... Tento týždeň ubehol tak rýchlo, že som nestihla pozerať z okna toho rozbehnutého vlaku a počítať stromy, čo sme míňali po ceste (akože metafora hej, nikam som necestovala)... Roboty jak na kostole a ešte o kúsok vác, so stretávkami a akciami sa roztrhalo vrece, takže som si dovolila v duchu hesla "mám vás rada, ale seba mám radšej", niektoré stornovať... No akože som proste neprišla, nedvíhala telefón a tvárila sa, že neexistujem, no a čo... Všichni to dělají, jen o tom nikdo nemluví... Btw. moja obľúbená replika z môjho obľúbeného filmu... Tak určite.

Tak som to teda skresala na tri párty za víkend, a to je celkom slušné nie? Stretávka z VŠ bola výborná, ale keď sa zo 120 ľudí dovalí 7 a pijú dvaja, tak to je super žúrka hlavne pre tých dvoch a ja som našťastie bola jedným z aktérov, takže výborne... Pili sme už hádam od pol piatej a teda poviem vám,  keď vodkasprajt stojí euro dvadsať (alebo tak nejak), takže som nemusela jechať do bankomatu, to sa potom fakt pije, že bez zábran, heh... O pol ôsmej som už musela ísť na stretávku z gympla (áno, podgurážená, veselá, taxikár mal isto radosť), tudíš som opustila partiu triezvych exspolužiakov a tá ma nasledovala = išli domov, suchári, s intrákovcami bola ohľadom chlastu vždy väčšia zábava, ale tí sa rozliezli  po škole domov a tieto bratislavské dievčatá chodia na stretávky autami prosím pekne, akože vo veľkom štýle, no ale šak nevadí, dobre bolo, si nebudem sťažovať ne, šak kto som, aby som si sťažovala... Tak určite.

Pred rokom sme mali Ad Revidendum po 10 rokoch, ale nestihla som ho absolvovať, nakoľko sa môj ctený zadok nenachádzal na území SR, tento rok sme sa rozhodli, že nepokazíme tradíciu predvianočného stretka (od stužkovej to robíme každý rok) a stretneme sa opäť... Prišlo sedem ľudí (z 30) a jedna detvianska deva, ľudské mláďa (vraj snúbenica od pekárú, no veď nevadí), keď toto mláďa zahlásilo svojmu drahému, nášmu najobľúbenejšiemu spolužiakovi (zabávačovi a veľkému fešákovi), že idú domov, skoro padol zo stoličky, ale na veľa poslúchol (nuž dobre si ho dievča vycvičilo, heh, nevadí, aj tak dobre)... Domov som prišla jak deravé gate, ľahšia o pár grošov, v povznesenej nálade, a spievali sme si s Mirom nejakú slovenskú odrhovačku. Potom som ho pustila k nám do brány, lebo tam vraj nejakú slečinku obrába a išla som dom. Tak určite.

Sobota bola krutá, bolelo to na čele aj na spánkoch, v žalúdku a trocha aj na lakti a na kolene, to fakt neviem prečo, lebo si nespomínam na žiaden úraz... Každopádne to sčernalo a teraz to bledne, už to nebolí, a nikto nevie ako to vzniklo... Tak to asi tá žúrka bola naozaj dobrá :). Tak určite.

Večer sme mali narodeninovú párty, kamarát oslavoval 28 narodeniny. Prišlo asi 30 ľudí, možno 40, podnik praskal  vo švoch a vodka tiekla potokom... Keby tam bola Eva, nedopustila by, aby som sa opila jak rus, ale Eva tam nebola, takže som sa opila jak rus, nato ale milá Lejdy chytila (nad ránom) depku, lebo sa okolo nenachádzal žiadny adept, čo by ju pretiahol alebo aspoň flirtom pokonverzoval, takže ma zlomila, aby som sa s ňou dojebala do Channels, a to vám teda poviem, zabila... Zo žúrky o 40 kusoch kamarátov a známych sme zapadli do diery kde bolo dva a pol človeka a aj to snáď arabi či ký ďas... Opustila som sa po 20 minútach a zahrala nasmrťmŕtvu, a išli sme o pol piatej domov.  Tak určite.

Kúpila som konečne posledné darčeky, a teraz jeden z nich čítam ešte kým ho zabalím a odovzdám :)... Ach, a chorá som, teda taká predchorobná, takže ma už v kuchyni čaká cibuľa s medom (mňamka) a teším sa, že zajtra idem naposledy pred vianocami do práce, potom už sa bude iba piecť variť a žrať, ešte dobre že hladovkujem... Tak určite.

Jaj a ešte posledná informácia dnešných prehľadov. Som smutná. Poopičná depka, hovoríme tomu u nás doma. Nič sa mi nechce a nič ma neteší, ale nie a nie sa vyrevať z toho. Už ani neviem kedy naposledy sa mi zadarili slzy... Fakt. A tak by som si pobulila. Tak určite.

now or never

Impulzívnosť. Ďalšia úžasná vlastnosť vodnárov a jednoznačne ďalšia z mojich  top čŕt. Dnes som celkom impulzívne upratala byt a navarila obed, neexistuje nikto, kto by ma viac potešil slovami "bolo to úžasné", ako moja mama, hovorím výlučne o varení :). Ona totiž v zásade iba kritizuje, a pochváli ma skôr omylom, ale aj tak viem ako ma šialene miluje, len nechce, aby mi napršalo do nosa... Chápem, všetkého veľa škodí, a nafúknuté ego je najškodlivejšie :). Dnes som urobila ešte jednu vec extra impulzívne. Zbavila som sa copíkov... Veru, už je to tak. Zajtra si musím celkom neimpulzívne kúpiť farbu a cez týždeň jechať ku kaderníčke, lebo sa cítim ako stroskotanec... A mám strašne ľahkú hlavu :)...

basic preparation

Zima je dokonalý čas na "domáce práce" a všetko, čo ste počas roka nestihli. Milujem zimu, ale budem k vám tradične úprimná, najradšej ju pozorujem spoza okna, s čajom, knihou, štetcom alebo ovládačom v ruke. Dokážem v mene obsesie (už toľko krát skloňovanej v posledných postoch) presedieť hodiny pri nete hľadaním toho, čo je momentálne najdôkežitejšie (btw. už pri tom sedení aspoň nežeriem tony čokolády heh) a potom ďalšie hodiny sedieť a kresliť, až do zblbnutia (ako dobre že mám psa, inak by sa môj pohyb rovnal veľkej tučnej nule)... Teraz, v časoch mrazov, hnusného odporného všadesavtierajúceho vetra, pološera 24/7 a odpornej čľapkanici striedajúcej sa so zamrznutými závejmi snehu (a v mojom prípade aj voľného piatku) som sa rozhodla podľahnúť opäť posadnutosti a začala som hľadať (to je tá základná príprava z nadpisu) a hneď potom, ako som zhliadla dostatočné množstvo materiálov (resp. všetky dostupné na google.com a deviantart.com, pozn. autora), som začala kresliť... Ešte to nie je celkom ono a zatiaľ je to len rutinná obkresľovačka toho čo vidím, ale idem na vec, a skúsim sa pohnúť ďalej... Dúfam, že zima bude do mája :).

drawing obsession

Na začiatku bolo slovo, a so slovom prišla veta, a na konci tej vety bola bodka... A potom tú bodku niekto múdry nazval pixel, a keď máte ceruzu, papier a pixeli, máte aj obrázok :), v mojej ghostgirl obsesii som sa tradične nevyhla drawing obsesii a teda začínam... A už idem naozaj začať kresliť, seriózne... Musím sa to predsa raz naučiť... A chcete vedieť, aké slovo bolo na začiatku? No predsa "svetlo" :)...

...

...viete čo je možno naozaj náš najväčší problém?

... stále na niečo čakáme...

...

Dokonalá rovnováha vesmíru

Poznáte tú moju teóriu, podľa ktorej musí byť vesmír v dokonalej rovnováhe a teda, to čo dáte, to sa vám vráti a vice versa? Tak podľa tejto mojej teórie mi nesedeli donedávna (no do dnes ok?) nejaké skutočnosti, teda oni sedeli, len ja som zabudla, lebo ja mám trojsekundovú pamäť ako rybička, btw. to sa hodí, to je dobrá téma pred Vianocami, nemajte stres kvôli kaprovi vo vani, že pláva dokola až zblbne, on má trojsekundovú pamäť, takže má ťažko piči... Vedzte :). Anyway... Vesmír, rovnováha, strácam niť dneska, tak si všetko radšej opakujem, hm. Ok, takže s tým vesmírom je to pravda, dáš dostaneš, nedáš nedostaneš, zaslúžiš nezaslúžiš, a tak ďalej a tak ďalej...
 

Viete na čo som ja zabudla? Ani neviem či som to tu niekedy spomínala. Že "Lukostrelec"... No, ak som aj lukostrelca spomínala, tak som po ňom nepomenovala žiadny post :) a nai sa nedivím, ale teraz to tu máme, nedáš nedostaneš... Zoznámil nás kamarát, že by sme sa hádam aj mohli k sebe hodiť a on to bol kokot, tak som sa kamarátovi poďakovala a lukostrelca som po druhom rande a treťom dotieravom maili (+-) poslala do "PéČé", fakt mal záujem, čo ale v mojej prítomnosti prezentoval tak nešťastne, že som bola rada keď prestal písať. Zrušila som ho aj z FB a keď občas u kamoša vidím jeho fotku, obráti sa mi žalúdok a chce sa mi zabiť sa akýmkoľvek predmetom čo je po ruke, skrátka chalan zanechal dojem...

No, a k jadru veci (btw. jadrový fyzik to bol), no že jak on ma chcel viete, písal mi SMS mail, zase SMS, zase mail... a ja som ho fakt dosť na rovinu ale fakt dosť škaredo odjebala, ale úprimne, že sorry, ja nechcem... Jasné, že som mu nevravela, že si myslím, že je totálny chuj, nechala som ho nech si myslí, že bolo ešte príliš skoro začínať niečo nové, a ono aj bolo, ale tak pardon pán jadrový fyzik, ani dnes by som už nešla na rande... A tak si myslím, že sa mi to vrátilo ako bumerang na Marekovi. Prečo ho spomínam? Už by som ani nie, lebo som KONEČNE vonku z obsesie, ale písal mi bratranec list, a keďže listy majú aj aké také opozdenie, tak on ešte Mareka rozoberal a ja som si tudíš na neho dnes spomenula čítajúc a smejúc sa ten list. No a tak mi to doplo. Najskôr mi teda doplo to, že to bola strašná pičovina celé, a potom mi dopla súvislosť s lukostrelcom... No ale ak mi pamäť dobre slúži (no neslúži, šak sa tu ponosujem, že ne, ale ak...), tak už by som mala mať s tým vesmírom zase vyrovnané skóre.

I'm just a girl in a world (in my world actually)

Jedna z najzreteľnejších, najintenzívnejších a  najnevypočítateľnejších čŕt mojej osobnosti je posadnutosť :), zoznámte sa... Som stále niečím posadnutá a vždy to trvá len krátku dobu, týždne, alebo mesiace, ale je to pekelne intenzívne... Potom ma to opustí ako vlaňajší sneh a ja si môžem s radosťou presedlať na inú posadnutosť. Je to príjemné, niektoré posadnutosti mi vydržia dokonca iba pár dní, iné naopak roky... Naskytá sa mi ale jeden problém, ako mám vedieť, že niečo (čokoľvek, napríklad chlap) nie je iba posadnutosť? Hm, dilema Dylene...

 

Nachádzam sa období posadnutosti Charlotte Usher-ovou. Ó áno milé dámy, mimo iné sa nachádzam aj na prahu svojho veľavýznamného jubilea, ale nebudeme tu stále dokola riešiť môj vek, pretože vôbec nezodpovedá môjmu duševnému, mentálnemu, psychickému či psychologickému dozretiu (resp. nedozretiu, a btw. ja viem, že to nikdy nedobehnem, skrátka ostanem navždy taká, budú mi len pribúdať vrásky a skúsenosti - dúfam - teda dúfam najmä v tie skúsenosti, veď kto by si želal vrásky, že?), ak to niekomu vadí, nech pokojne odíde, ale bleskem!!! Takže poďme ďalej. Ostali už len tí, čo chceli ostať :), však? Áno, posadnutosť... To je ono... A Charlotte. Máte páru baby? Poviem vám, ale sa nesmejte, alebo sa smejte ale ne nahlas. Alebo sa smejte aj nahlas, ale nevysmievajte sa. Charlotte Usher je hrdinka emo teenagerskej trilógie Ghostgirl (dúfam, že trilógie, lebo aj s upírskymi denníkmi som sa pekne ojebala v domnení, že po 4 dieli už nebude nič a teraz si musím do smrti kupovať pokračovania).

Hej, dostala som sa k nej cez kamarátku kamarátky a tú kamarátku som vlastne ukecala nech si tú knihu kúpi, lebo mala parádnu obálku... A veľké tajomstvo je na svete... Tak ale aha, no ono to na tom obrázku nie je vidieť, ale tá rakva okolo ghostgirl je prishľadná fólia... No skrátka ďalšou mojou obľúbenou črtou je, že som estét, a pekné veci milujem rovnako ako milujem pekných ľudí, pekne naaranžované jedlo, pekné a zarovnané poličky, veci v poličkách (ok, to už hraničí s obsesiou podobnou Monike z Friends, viem). No a teraz idem byť posadnutá spánkom :), lebo spánok zjemňuje vrásky :)... A mne pekelne zadrbáva...

deň ako každý druhý, či tretí...

Dnes som po dlhšej dobe bola zase so sesterkou na drinku. Ona je tiež vodnárka a ja ju milujem, aj keď je trochu iná vodnárka ako ja. Ona je rovnako stará ako ja, no dobre, je o rok mladšia, ale to sa v tomto veku už nejak moc nebere do úvahy, ne? No a ona... Inak som to dnes doválčila so "Slečnou Dé", bola som len do tretej, ale ma skoro prisampánu jeblo z tej ženy... Ok, to bola vsuvka. Tak späť k sesterke. No ona je teda +- v mojom veku, no a trable s chlapmi má skoro ako ja. Keď už sa nájde ten čo by bol na život, niečo sa musí dojebať. Predstavte si, že mala toho najdokonalejšieho chlapa a je si toho vedomá a ona ho prestala milovať,  nuž sa s ním rozišla že však nebude s niekým koho nemiluje, lenže odvtedy si už chlapa nájsť nevie, lebo nikto nie je (pochopiteľne) tak dokonalý ako on. jedného by jeblo a dvoch dvakrát...

Ale čo, aj tak som sa chcela o inom posťažovať. Že mám ja takého kamaráta, aj by som ho dala do úvodzoviek, ale si to ani nezaslúži, ale je to taký ten úvodzovkový kamarát. Ono to začalo tak, že ma najskôr neznášal. No ani sa mu nedivím, keď ho jeho kamaráti podporovali v tom, že chodiť s babou, ktorá chce otvorený vzťah je super. Otvorený vzťah znamenalo, že pojebala všetkých chlapov čo stretla - hádam ani nepreháňam. No a on sušil hubu a keď milostivo prišla a milostivo mu dala, nuž milostivo mal... Kokot sa hoví takým debilom čo sa nechajú takto dobrovoľne zneužívať, toš som mu to povedala, takto pekne na plnú papulu, že kokot si, necháš so sebou jebať tak si kokot... A ešte som mu povedala, že vyser sa na ňu. V tom čase sme ešte neboli kamoši. Vlastne ma za to nenávidel. Ale ja som zbožňovala jeho brata (kamarátskym spôsobom) a tak akosi vždy vyplynulo, že bol všade s nami aj tento magor. Raz za mnou prišiel a poďakoval mi, že som mu otvorila oči, že slečnu "všetkopretiahnem" pustil k vode a je konečne šťastný a dokonca sa cíti ako chlap bla bla bla... Naivne som na tieto reči naletela a boli sme chvíľu kamaráti. 

Po dlhšom čase ma nadšenie z nášho priateľstva opustilo a on to hádam pochopil lebo už mi nevoláva, že musíme ísť na čaj a podobne, takže naša konverzácia sa obmedzila na "girl, potrebujem skorigovať článok ďakujem" girl skoriguje odošle a zase sme vybavení na štvrť roka a viac. jeho gramatika je horšia ako gramatika neandrtálca, žijúceho mesiac na Slovensku, prišly, vydeli, večšina,  meso... čiarky, dĺžne a podobné veci ignoruje bežne, občas použije prišli v tom istom texte kde použil prišly... KATASTROFA... No máte už o tomto ču(r)dákovi obraz? OK... 

Tento chlap sa dostalk politike, prezradím len toľko toho že SASkár je to veľký (akože sorry, nič proti, aj Marek je saskár, ale kks, nie je jebnutý, možno jemne, ale len tak chlapsky, ne politicky), ale sral ho pes, on že ide tento rok v komunálnych voľbách kandidovať, ale chápete, že nemóžem ja len tak teraz povedať, že za ktorý oný... A on né len že sa dostal kam chcel, on ešte vyššie, kurva tak by som to tu vykričala na plnú hubu, ale aká by to potom bola anonymita, skrátka on sa dostal tak vysoko, že ad jedna som rada, že nežijem v tej časti BA, za ktorú kandidoval, ad dva toto si BA nezaslúžila, proste ne. A keď v bare narazíte na chlapa (on je single takže na love býva celkom často), ktorý rád hovorí o politike, rozpráva pomaly lebo pomaly rozmýšľa (to si všimnete), má tmavé vlasy a oči, je vysoký a nosí niečo ako baloňák, baby, radím vám dobre ruky od neho preč... Vlastne utekajte už ide...

Láska hory prenáša

Tak akože toto už je soc, že týždeň po nabehnutí paušálu na mobilnom internete som preje... čerpala (pardon) dáta a teraz sa v práci môžem ad jedna nudiť so "Slečnou Dé" ad dva písať cez iPhone posty ad tri nerváčiť kvôli bodu jedna... No verili by ste tomu? Ku*va pi*a. Akože ja fakt móžem jebať tento štát zdieračský a aj celý kokotský tmobile - áno takto na plnú hubu - zdierači sú to...

Né dosť, že tá ženská čo ma tak sere, má zase jeden z tých svetríkov s oldskúlovým vzorom, ona sa mi zase jebe do roboty, akože fakt sorry, ale toto neni na tímovú prácu piči... A aj keby bolo, s ňou v tíme byť nechcem BODKA vŕŕŕŕŕŕ... Ale o inom som chcela, že láska vraj hory prenáša sa vraví, a ja s tým musím bohužiaľ súhlasiť. Moja láska k člokoláde to dokázala. A to hneď dvoma spôsobmi. Po prvé tak, že ma donútila prekonať pekelnú cestu do obchodu polom neoraným, alebo inak povedané sídliskom zasneženým (a skoro som si nohu dolámala na schodoch neodhrabaných) a po druhé tak, že výčitky svedomia z tejto mojej lásky (ó áno, zožrala som ju celú, ani som sa nepodelila) ma dnes ráno donútili odhádzať kopu snehu topiaceho sa i zmrznutého a ťažkého a urobiť si poriadok pred vlastným prahom, ako sa hovorí, že áno. A že hádam tona, hádam dve toho snehu boli? Neviem, ale som sa tak namakala, že výčitky razom zmizli a vo mne polka ďalšej čokolády... Nekomentujte to! Mám fakt zlé obdobie, budem z neho síce svoju telesnú schránku dostávať mesiace, ale jebať...

A to je všletko s čím som sa dnes chcela podeliť resp. sa mi nechce cez iPhone bo to nie je také komfortné jak cez PC. Toš dohovorila som.

Už se všichni těšíme na Jéžiška...

Dnes sme boli s mojou Evou na čaji. Mali sme veľmi príjemný večer. Dnešné témy - pohreby (také aktuálne lebo každú chvíľu niekto zgegne), drogy (tiež aktuálna téma, lebo všetci to robia len my ne), psychiatrické diagnózy našich priateľov a rodinných príslušníkov (no šak lebo pokokot ich je všade okolo nás, mám pocit, že viac ako pred rokmi, to je tou dobou... uponáhľanou a tak vôbec) a Vianoce  (lebo šak je december, ne?)... 

Poviem vám, kedysi som sa za veľa vecí hanbila, hanbila som sa, že máme v rodine alkoholika aj feťáka, hoci nie priamo v domácnosti, hanbila som sa za to, že sa doma hádame, že naša rodina nie je celkom  "normálna", a myslela som si, že sme divní a že sme možno aj horší, ako iné rodiny... Potom som stretla zopár ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi (v dospelosti) a zistila som, že každá rodina má nejakéh "tajomstvo" - alkoholika alebo feťáka, alebo že dokonca v rodinách tato bije mamu, rozvedení rodičia mojich kamarátov už ma neprekvapujú, viac ma prekvapujú tí, čo ostali spolu "kvôli deťom", samozrejme tým narobili ešte väčšiu paseku a podobne... 

Až v dospelosti som teda zistila, že všetky rodiny sú viac menej rovnaké... Že nie sú lepšie a horšie, pretože rodina je skrátka rodina a nech je akákoľvek, nikdy nie je dokonalá. Takto pred Vianocami, vo veku, kedy by som už aj ja mohla rodinu (dávno) zakladať, ma toto zistenie úprimne potešilo. Nie zo škodoradosti, ale proste tak... Lebo teraz už viem, že je všetko v poriadku... Alebo prinajmenšom TAK AKO MÁ BYŤ.

Mám predvianočnú náladu a tak trochu aj predvianočnú depku. Neviem totiž čo komu kúpiť na Vianoce. Trocha to vylepšuje fakt, že narozdiel od mojich kamarátov, mám na darčeky pomerne dosť peňazí, ale čo mi je to platné, keď nemám inšpiráciu? Ešte tak brachovi by som vedela, sebe tiež :), heh, ale mame a tatovi... Ani šajnu. Kamoškám som už darčeky pokúpila, pobalila a odoslala, alebo osobne doručila, lenže keby som aj kamoškám nič nekúpila svet sa jednoducho nezrúti, ale mame a tatkovi predsa musím niečo dať... Každý rok mám skvelé nápady a na ich realizáciu len tak tak naškrabem prachy a tento rok... prachy sú a idea žiadna? To nie je fér... Ale že život nie je fér, to sme sa už presvedčili, že ano... Robím si zoznam, že VIANOCE:... a jediné meno, za ktorým sa nachádza niečo napísané, je moje meno :)... Lebo ja viem čo chcem... A viem aj to, že to nedostanem, pretože dostanem kuchyňu (teda celkom že dostanem to nie je, ale naši mi na ňu požičali full price, takže nemám očakávať iPhone 4 ani hodinky s vodotryskom a podobne :)...)

Ale sral to pes, nakoniec v núdzi niečo vymyslím. Čo ma však tento rok nesmierne potešilo je fakt, že môj brat bude na štedrý večer s nami. No nie je to super? To nemôžete vedieť posúdiť, tak len verte môjmu úsudku. Už sa neviem dočkať ako sa budeme celé popoludnie 24-ho hádať :), (hádali by sme sa aj doobeda, ale to budem ešte v robote, tak ako aj 25 a 26) budeme pozerať rozprávky, pchať do seba napečené, lebo jebať zlaté prasa a potom zasadneme k stolu, nadžgáme sa do prasknutia (ja teda nie, lebo ja štedrovečerné menu nejak moc nemusím) a hurá na darčeky. Posledné roky rozdávam darčeky ja, lebo bracho to robil veľa rokov predo mnou a už ho to akože fakt nebaví, sedláka (tak ho ja familiárne oslovujem, on mi za to kontruje že krava, ale ja viem že ma lúbi jak koňa, takže mu to tolerujem)...

Btw. dostala som sa do veku, kedy sa role otočili a už nedostávam Mikuláša, nýbrž Mikuláša nadeľujem a to konkrétne mojim dvom najsamlepším rodičom. Už spia, tak som sa im po zhliadnutí rattatui (neviem jak sa to píše, šak ale víme ne ten kreslený srandašák o varení s potkanom) vkradla po špičkác do spálne a som im tam nadelila :). Už sa teším na ráno. Môj skvelý brat ide za mňa na pol dňa do práce, toš si móžem pospať kúsok dlhšie a kto vie, možno Mikuláš príde aj ku mne, ne? Šak som bola tento rok jak med...

PS: jedného "Mikuláša" som už dnes vlastne dostala, hoci len tak virtuálne od kamarátky do inboxu, ale taky dobrý :) no a nedá mi nepodeliť sa s vami :)))))

PS2: ešte jeden dovetok, na záver, že jak mama do mňa deň čo deň posledné mesiace dokolečka pičo... veď viete čo... že furt niekde trajdám, že doma ma nie je vidno, že nepomáham so psom dostatočne a že len po krčmách a baroch vysedávam, pijem a fajčím... tak dnes sa ma pýta: "a ty čo furt doma sedíš?" ... skoro ma jeblo. 

PS3: dobre dnes aj trochu morbidne reči boli, na margo ktorých som si uvedomila, že aj napriek tomu, že som zdravoťák, ešte som nevidela mŕtvolu... a dúfam, že to tak ostane. 

rozprava o všeličom možnom aj nemožnom

Konečne je sobota, nie že by som nemala od stredy voľno, ale predsa len, sobota = povolené leňošenie, to si len tak v stredu okolo obeda nesadnete na sedačku s knihou a čajom a nečítate si, lebo treba variť a upratovať a všetko to okolo, ale v sobotu je to už o inom, taká fasa pohoda po super preflámovanej noci... Ani sa mi nechce veriť že som bola doma kúsok po polnoci, čo mi pripomína, že som v nejakom commente mala preklep o hodinu :) si myslím... Neviem isto, tak sorry. Dnes som dostala od kamošky knihu, teda na výmenu sme si požičali, ja jej 4 diely upírskych denníkov, ktoré som zhltla ako malinu a ona mne takú teenagerskú že Ghostgirl (to sa mi mrte páči) a podtitul že "Vitajte na onom svete!" úplne cool, je to fakt skôr pre nášťročných, ale je to také vtipné, že serem na to a čítam... 

Už dávnejšie som si povedala, že po 2 oddychových knihách si prečítam jednu serióznu, ale sa mi vôbec nechce :), takže čítam len tie kraviny teraz... Ale už si brúsim zuby na opätovné čítanie Víťazného oblúku, lebo tá kniha je dokonalá, potom chcem konečne dočítať Hlavu XXII, čo je tiež dokonalá kniha, ale nikdy pri nej nevydržím dlhšie ako 5 - 7 strán... nechápem, lebo smejem sa úplne že mrte keď ju čítam a zrazu spím :DDDD fakt že hej...

A ešte som vás chcela oboznámiť so skutonosťou, že Frodo sa nejak moc šteluje že príde, zase mi písal, nadržanec jeden :), ale furt nevie že kedy, asi až 2011, dúfam že na jar... a potom by ma zase mohol pozvať do Írska, nie? No hej...

Dnes mám dobrú náladu, od rána mi ju vylepšujú súkromné správy na FB od istého...  no volajme ho "taký jeden ryšavý, ale nie Marek" :)))), je to niečo ako "starý známy", ok, volajme ho radšej starý známy, ok? No a to sme sa zoznámili ešte pred asi 7 rokmi a on sa zo mňa zbláznil. Veru, nie do mňa, alebo aj to, ale hlavne zo mňa. Bola som vtedy in relationship s jeho kamarátom, ktorý nás zoznámil a to on nevedel predýchať, lebo bol zo mňa nadržaný tak, že to videli všetci vrátane môjho vtedajšieho teraz už ex... A strašne nehorázne dobiedzavo ma chcel. Vtedy som ešte nemala tú "ryšavú úchylku", bol milý, ale nechcela som ho a po rozchode ma začal dosť akčne baliť. Ale ja som mu dávala strašne moc košom. Vlastne úplne najviac, až ho to chudáka prestalo baviť, čo sa mu ani nedivím, ale trvalo mu to asi rok, kým pochopil, že ne-e. No a teraz sme sa nedávno sfejsbúkovali dokopy a on mi zase také pekné veci vypisuje, troška sprosťárny a tak... presne ako za starých čias... No a samozrejme sa mi to stále páči, ale ho stále nechcem :), hrozná som? Toto je presne ono, tá karma a šecko, že on ma chcel a ja som mu nedala šancu, tak ako mne mohol dať šancu Marek, keď som ho chcela? Že? Ja tomu verím. Vesmír musí byť v rovnováhe, tak mi to vrátil a to tak že päsťou do tváre, ale však neva... Všetko je ako má byť... 

  Jedine, že by nebolo :)...

Jaj ešte som vám toto chcela, že celý piatok som sa zajebávala výrobou kalendárov (na pozajia monitorov) v mojom milovanom programe digiscrapbook artist 2... tak ako ochutnávku vám niečo ukážem :) aha 

keď padáte z výšky, viac to bolí

Ako už viete, dnes bola kultúra. Volalo sa to "Opačné pohlavie" a bolo to jednoduché, oddychové, jemne vulgárne, ale hlavne to bolo milé. Pointa - stretnú sa manželský pár jedna a Ona z manželského páru dva, Ona a On z manželského páru jedna sú ex, ale jeho žena to nevie a on ju aj manželom pozve na večeru. Tam sa dozvedáme, že Ona z páru jedna a On z páru dva mali pred rokom nejaké pletky a sexovali v aute (to mi pripomína Froda, heh) bla bla bla... Končí to tak, že pár jedna sedí v obývačke a po zmierení (bez sexu - zatiaľ) si chcú objednať čínu po telefóne... Bla bla bla... a ona hovorí: ... číslo 7... číslo 12 (z jedálneho lístka čo drží v ruke)... on jej do toho: ja by som si dal dvakrát 69... bla bla bla... a ona tomu sluchátku: dvakrát 69... nedopovie, a pokračuje: viete čo, my dnes budeme variť doma... koniec aplauz... Haluz, bolo to ozaj milé... 

Ale pokračujeme, v divadle som ja a moji rodičia, moja krstná a jej nevlastná dcéra, naša známa s matkou (teda babkou) a dcérou, ktorá má 17 rokov. Tá dcéra ale nikdy v živote ešte nevidela penis, nedostala pusu (a nie je škaredá, len je tak nejak prudérne vychovávaná alebo čo), skrátka nevie o chlapcoch NIČ a osexe dve NIČ, a to fakt prisahám nepreháňam, mala som tú česť na dovolenke, ona je ešte úplne nepoškvrnené dieťa, najradšej by sa hrala s bábikami... (no ale to občas aj ja takže to nie je smerodajné)... anyway... kráčame davom k šatni a ja hovorím jej mamine: "Ale to dnes bude zaujímavý večer, keď príde na otázku čo je to 69." Poviem vám úprimne, že také zdesenie v jej očiach som nevidela nikdy a súdiac podľa toho, akým tempom sa jej dcéra vyvíja, zase dlho neuvidím... No pobavila som sa na cudzí účet, priznávam :)...

Keď sme sa rozlúčili, mojej drahej mamá sa zachcelo ešte navštíviť rodinu, predsa len sú tu len zriedka, chodia sem z Nemecka a bývajú tu tak týždeň raz za pol roka (občas častejšie, skrátka a dobre, išli naši návštevu)... na mne teda ostalo venčenie psa, prišla som domov a pes sa práve zobudil, tak reku ani sa neprezujem a rovno v tých štekloch ideme na 5 minút, prisámvačku ani o minútu viac... Kráčame, pes hluchý ja slepá nocou a odrazu kráčam len ja. Po zamrznutom chodníku, zle odhrabanom, hrbolatom piči tam, v tých štekloch. A môj pes? On si vykračuje veselo ďalej, ibaže opačným smerom - odo mňa. Jedného by jeblo. Má 16 rokov a nepočuje!!! Ano? Tak utekám, že nech mi nejde na cestu, alebo čo, šak keď ho ja stratím z dohľadu, tak amen tma... No a zrazu jeb... Tak minulý rok som nejebla ani raz, fakt... A aj snehu bolo, aj ľadu na chodníku... A tento rok už tretíkrát... No nejeblo by vás? Idem spať, lebo šecko mňa dneska sere jak sviň. Tak!

poznámka pod čiarou bez čiary: to som čo postla za obrázok? krámy??? :DDD, ale zase tie boty sú cool, ne?

Za kultúrou

Mávam také obdobia... Obdobie kultúrneho vyžitia a obdobie kedy sa mi nechce kultúrne sa vyžívať. Nachádzam sa v tom druhom (pochopiteľne, inak by som sa tu nesťažovala), takže si asi viete predstaviť, ako sa mi veľavýznamne dnes do toho divadla nechce, ale vraj sranda, tak ok, vydržím to.. Aspoň zase vyvetrám čižmičky :)... Btw. baby, svet sa tvári, že je hovadsky nefér, ale keď vám toto poviem, tak musíte uznať, že je obrmegatutihovadsky nefér... Že teraz... teraz keď Marek už nepanuje mojej hlave srdcu telu a telesným tekutinám :), mi on začne "lajkovať" moje posty na fjejsbúku? A akože pardon, ale rozhodne ten dnešný nebol nijak extra vtipný oproti tým predchádzajúcim. Ta a čo mu jebe už celkom? A aby toho nebolo málo, tak jeho najlepší kamarát detto... A doteraz prisahám ani ťukes, ani jeden... Chlapi sú hovadá... A mne je stále smutno za tým zmiznutým miestom, kde som ho mala 24/7, bola to s ním skrátka väčšia zábava a vraj keď nemám čo riešiť, tak robím pičoviny, no ale to ja aj tak... Eva vraví, že to miesto sa znova vytvorí, ale nevie mi povedať, či v ňom bude zase on alebo niekto ďalší... Takže teraz čakám čo sa stane :)... A to je také to obdobie sucha a čokolády :(, takže asi zase pekelne priberiem. Alebo... :)

Ozaj ešte totok som chcela, že dnes mi prišiel mail zase z toho badoooooo, inak zlá zlá zoznamka totok... Ale jaký fešák ma tam "poke-ol" heh, že velice dobrý, 38 rokov,  čech žijúci v BA, slobodný a bez záväzkov, nefajčiar, hľadajúci vážnu známosť... Ale tento spôsob zoznamovania sa sa mi nepáči, takže nič z toho... Chjó... Mne nič nie je dosť dobré, že? Až vám tu na ocot ostanem a vyplakávať budem že ma už nikto nebude nikdy chcieť, potom mi aj nejaké badooooooooooo bude dobré, už sa vidím... Celé zle toto...  Užite si večer dámy :).

co je doma to se počítá

a v duchu tohto hesla (a tiež preto, že som to chcela uskutočniť ešte v tomto roku) som sa dnes vyštverala na kopec (do školy) a konečne som si vyzdvihla diplom... a je to doma, konečne :)

Vodnárky, toto som si nemohla dovoliť nepublikovať :)

Vodnár žena

Ženskosť je pre nich často niečo ako slabosť, nechcú byť podriadené mužom. (toto dosť sedí, popravde nechceme byť podriadené nikomu vo všeobecnosti) Viac ako vyzývavé správanie, čakajte od nich racionálny vecný prejav a široký rozhľad. (heh, tak toto nie, vyzývavé správanie je naše druhé meno, musíme byť predsa vždy stredobodom pozornosti) Táto žena nechce byť partnerom príliš zväzovaná, má plno energie, veľa nápadov, stále musí niečo robiť a má tendenciu mnoho závažných vecí úplne bagatelizovať. (toto platí, ale len do doby, kým nás neprepadne lenivosť, vtedy sa nám nechce robiť nič a najradšej by sme boli celý deň v pyžame a doma)

Vodnár žena vzťah

Ženu v znamení Vodnára by si nemal vyberať ten, kto hľadá oddanú bábiku (no to teda ne), ktorá bude obdivovať mužove prednosti a vytvárať teplo domova (tak ale teplo domova nám vytvárať ide a robíme to s láskou a oddanosťou a radosťou). Prevažná väčšina žien narodená v tomto znamení v sebe nezaprie silné emancipačné sklony. (toto je mimo mňa, v tomto som ja vedľa, žiadna emancipácia, alebo ak, tak len trošíčka :)) Vytvoriť harmonický vzťah so ženou Vodnárom je možné vtedy, pokiaľ jej poskytnete dostatočný priestor, aby sa mohla realizovať všetky svoje plány, a popritom sa slobodne venovať svojim záujmom a priateľom. Od vás bude očakávať lásku, úctu a pochopenie. (presne tak!)


Ak ste skôr ten typ, ktorý rád presedí kľudné večeri vo dvojici v teple domova, môže sa stať že vaše úplne odlišné životné štýly skôr či neskôr vyústia v skončenie vzťahu. Tiež by ste mali vedieť, že najrýchlejší spôsob, ako túto ženu stratiť, je prejaviť žiarlivosť či majetnícke sklony, alebo byť prehnane kritický a skostnatený v chápaní a jednaní.(a keď sa jej nevenujete, nebozkávate ju a neobjímate, alebo keď to preháňate - inak s nami to fakt nie je vo vzťahoch jednoduché, hm...) čítajte ďalej, toto nie je ani zďaleka všetko :) klik na "come on :)"... šup šup...

keď už nesnívam, tak sa mi sníva...

Dnes bol skvelý deň... Konečne som mohla slobodne robiť čokoľvek a nemala som pri tom v hlave toho chlapa, čo mi v nej doteraz strašil... A vydržalo mi to fakt že celý deň... Takže je to definitívne, troška ma to mrzí, predsa len to s ním v hlave bola sranda, ale zase dobre jak je... Lenže som si poobede spomenula na sen, čo sa mi v noci sníval (až ma zamrazilo, že prečo teraz, keď je preč???, ale možno práve preto)... A to vám teda bolo, chcete?, poviem vám ho... 

Začína to tak nevinne, že ideme po ulici a držíme sa za ruky a kecáme, mlčíme, kecáme a tak... Ideme niekam, ale neviem či máme cieľ, alebo len tak blúdime, začne mrznúť a snežiť, ale len tak že kde tu vloka veľká jak okno a tak... No a sneží mi za golier, normálne mi je zima v sne... Inak ako to, že som si ten sen nepamätala pol dňa??? Divné, a taký bol pekný... No takže ideme ideme a odrazu strih a sme u neho doma. Sedíme v kresle, tak ako vláčik, že on sedí a ja pred ním medzi jeho nohami a sme oblečení, no teda "oblečení" tak, ako keď som bola u neho naozaj, že jeho tričko a nič a on tiež jeho tričko a nič... A je to vtipné, nie je to ani romantické ani milé ani sexi... Nič, len vtipné. Také úsmevné.

No a odrazu mi on hovorí, ako tak sedím pred ním, že aj napriek tomu, že si uvedomuje absurdnosť tejto situácie vzhľadom na to, že sme spolu druhý raz, tak chce, aby som sa zaňho vydala, že on vie, že už nestretne nikoho lepšieho, bla bla bla, že sa mu páčim, že ho baví aká som z neho nervózna, že sa mu páči, ako sa snažím byť dominantná, ale zároveň sa nechám ovládať, že chce aby som bola drzá, ale sama sebou, a ešte všelijaké pičoviny... Ja som sa vyplašila, skoro som sa až zobudila a po chvíli váhania som povedala, že bla bla bla... milión výhovoriek a dôvodov, ktoré si nepamätám a potom že tak teda hovorím nie... Chápete toto? Dva mesiace, no popravde skoro tri, som z neho na prášky. Chcem aby zavolal, aby niečo urobil, čokoľvek... A keď ma to prejde a on si bez môjho súhlasu a zvolenia odíde z mojej hlavy, srdca, tela..., tak sa mi sníva takýto sen a ja poviem NIE!... Chápete??? Ja ne...

... no celé zle... 

padá sňach... ňach...

Je prvý december a snehu najebalo jak z príručky o miernom podnebnom pásme. Mne sa to ale páči, to tak človeku stihne (nie, nestisne mu pri riti, to keď sa bojí mu tam stisne) pri srdci voľačo a na svet sa hneď kuká jak zamilovaný idiot... Do snehu potom robí cap cap (alebo dup dup) dokolečka až je z toho srdénko velké, že sa nezmestí na displej iPhone-u, a to je dosť velký displej, ne? A potom ladne jak srna ide uskočiť ten človek, čo robil cap cap dup dup, že nech si nepokazí ten efekt stopami "odkráčania" zo srdénka, ne? Šak rozumíme si... A zrazu že šmyk jeb a milá girl na zemi jak kabela... A na to bolavé dojebané koleno,  fuck... No, tak a potom nemilujte zimu :). Už sa teším na stavanie snehuliaka a podobné pičoviny :)... Fakt... Prichádzajú šťastné a veselé... Cítim to v kolene :)...

text písaný bez irónie, ale v značných bolesiach, checht...

Slečna Dé je senzáciou akú svet nevidel :)

Keď máte brata (a že je skvelý nenapíšm len preto, lebo bohužiaľ skvelý nie je), ktorý ochotne ide za vás do práce na pol dňa (no dobre je skvelý, lenže to nesmie vedieť, ok? on by totiž túto informáciu zneužil rovnako tak, ako zneužíva fakt, že ho milujem), je to úžasné. Môžete sa vyspať (a teda v pondelok večer ponocovať a to je fakt príjemné), zobrať psa k veterinárovi (čo už nie je až tak príjemné vzhľadom na fakt, že pes má zapálené oné, no, ritné žľazy a teda má bolesti jak hovado a u lekára plakal tak, ako som ho ešte plakať nikdy nepočula), navariť obed (fazuľová polievka s rezancami mňam), nakúpiť (brusnice sušené a čokoládu, lebo začalo obdobie sucha mrazov a čokolády), v pohode sa najesť a oddýchnutá sa vrhnuť do pracovného tempa na krásne  štyri hodiny :), ehm, teda poporavde na tri a pol, ale nerada by som niekoho (konkrétne vodnárku) provokovala :). 

Čo je ale úplne najsupernejšie na tom, že máte brata, ktorý ide za vás do práce je fakt, že so "slečnou Dé" nemusíte stráviť osem vyčerpávajúcich hodín a keďže ste sa fakt dobre vyspali, tak tie tri a pol hoďky zvládnete, ako hovoríme my, doma, ľavou zadnou :)... checht :). 

Už som niekedy spomínala "Slečnu Dé"? Mne sa zdá, že nie. To vám je ľudia... No poviem to takto, keď s ňou pracujem mám pocit, že namiesto osem hodín som tam tristo hodín, že deň sa nikdy neskončí a že ak sa náhodou skončí, ja celkom určite umriem zúfalstvom nad niečou debilitou. To je prosím pekne "Slečna Dé", zoznámte sa... 

"Slečna Dé" má asi 50 rokov, ale vyzerá na svoj vek prevelice zachovalo. Je to stará dievka. Ale vraj sa jej nemám vysmievať, lebo skončím ako ona a buďme k sebe úprimné, mám skoro tridsať, päťdesiatka je tu cobydup... Takže sa nevysmievam, len konštatujem. "Slečna Dé" žije s matkou. Chvíľu žila sama, ale po smrti otca sa vrátila k mame, byt predala a teraz sa venuje dva krát týždenne záslužnej činnosti v nejakej sekte, ktorá díluje Aloe Vera produkty a dva dni pracuje pre moju drahú matku. A jeden z tých dvoch dní v týždni sa bohužiaľ musím s ňou rozčuľovať ja, pretože ako vieme, a ak sme nevedeli tak vieme teraz, aj ja momentálne pracujem pre svoju matku :). Je to výhodné finančne a časovo, ale nie perspektívne, hoci už som rozmýšľala aj nad tým, že prevezmem biznis... Ale nepredbiehajme, nezahovárajme. 

"Slečna Dé" má teda 50 a žije s matkou, s tou matkou sa neustále háda, ale vraj tak, že sa steny trasú a susedov pes tiež. No a ona vám je trochu retardovaná podľa mňa, alebo je len jebnutá, ale nie som si istá, fakt neviem. Každopádne je to taký ten prototyp ženy, ktorá nikdy nebude mať chlapa, pretože nevie čo by s ním robila ani ako by to robila anyway...

"Slečna Dé" nosí sveter, ktorý dostala od mamy na 15 narodeniny!!! "Slečna Dé" nemôže upratovať prach z políc, pretože si obliekla biely svetrík, ale nabudúce už príde "v pracovnom"... Nabudúce bolo asi 10x, ale ona nosí stále ten istý biely svetrík, ktorý je skôr maslový a vyzerá, že má tak 16 rokov - prinajlepšom. "Slečna Dé" volá svojim "kamarátom" spred dvadsiatich rokov a znie to asi takto: "Ahoj, no... to som ja "Slečna Dé"... " - odmlka, asi ten na druhej strane hovorí alebo mlčí alebo čo ja viem, dostal záchvat smiechu alebo hystérie... ona pokračuje...-  "áno, to som ja, no... odtiaľ a odtiaľ áno "Slečna Dé Nemožná", áno..." - vtedy si pomyslím, že ten na druhej strane čakal, že "Nemožná" sa snáď vydala a tak bude "Nemožná - Použiteľná", a tak skúša, a ona mlčí a potom zase hovorí: "Nie nie, stále iba "Nemožná"..." No a potom tých ľudí núti, aby s ňou išli na kávu, alebo do lesa opekať... No... To fakt, heh...

So "Slečnou Dé" mám neskutočné množstvo zážitkov, ale sú to také tie sitcom zážitky, že reprodukované už nestoja za veľa... aj tak vám ich ale asi zopár napíšem. Na dnes už iba jeden...

Jedna taká žena čo k nám chodí častejšie do "offisu": "Slečna Dé", vy máte krásny sveter - pohladí jej sveter na zadku (nehovoríme o tom bielom, ale o takom tom vianočnom s motývom soba a iným oldskúlovým vzorom :) heh)

Slečna Dé: Si predstavte milá Jarmila, to mi mala darovala, a vlastnoručne uštrikovala na 15 (alebo 18) narodeniny - to si ja už nepamätám presne, ale Slečna Dé si to pamätá, heh... a nezabúdajte, má 50!!! Ach!!!

Tá istá ženská čo k nám chodieva častejšie: Ale nevravte a to vám ešte mole nezožrali???

Slečna Dé: Ale kdeže, ja do skrine dávam také smrady, že mole nemajú šancu.

No tak uznajte, že s takou osobou aj tri a pol hodiny môžu byť značnou psychickou ujmou... 

I don't love you anymore

Viem, že to možno nie je celkom úplne najnormálnejší postoj k životu ako takému (zase ale nič extra), ale mne sa občas zachce takého malého osobného smútku. Normálne to na mňa príde, spievam si smutné pesničky, večer v posteli si celkom súkromne porevem a na druhý deň je všetko viac menej alebo menej viac v poriadku. Taký duševný reset alebo čo... Nikoho tým za bežných okolností neotravujem a nezverujem sa s tým, ale dnes je niečo inak a keďže sa nechcem zdôverovať Eve, hoci jej vravím všetko, ale viete, niekedy s odstupom pár dní, mám taký pocit, že to mám napísať sem. Možno ako memento, alebo len aby som to vypísala... Aj keď by som mala byť teraz šťastná, je mi skôr smutno...

Uzavrela som kapitolu "Marek" (buchneme šampanské? heh). Už nechcem, aby zavolal, nechcem ho stretnúť v sobotu v bare, nepozerám na jeho fejsprofil, nežmolím v ruke jeho fotku, nepredstavujem si, že príde a urobí to, čo si všetky aspoň raz v živote tajne predstavujeme a dúfame v to, ale nikto nám to nikdy nesplní - veru, tak je to... Je preč. A  mne to chýba :). Chýba mi tá pobláznená túžba pobláznenej girl, čakajúcej na chlapa, ktorý nemá záujem... Prinajmenšom to bolo celkom vzrušujúce, vzhľadom na fakt, že sa sem tam stretneme... Adrenalín viete, nebol to len prelud, bol reálny a možno až príliš, a pamätal si veci a prebodol ma pohľadom a všetko to okolo, veď viete, skrátka bol... a už nie je a mne je to (takmer úplne) jedno... 

Prišlo to tak nečakane, že tomu ešte celkom neverím a počúvam dokola tú pesničku "pale blue eyes" z predchádzajúceho postu, lebo je smutná a pripomína mi ho, ryšavca s bledomodrými očami (to ma popravde na ňom rajcovalo úplne najviac, že je ryšavý, mal byť otcom mojich detí, ryšavých detí. Matildy, Jakuba a tak, mali byť minimálne tri, ale aj päť by nebolo odveci...) 

Ale inak nič (akoby som sa snažila dostať ho späť, na to JEHO miesto vo mne, len už to nejde, to miesto prestáva existovať, zmenšuje sa a ja sa bojím, že celkom zmizne, možno už ráno bude preč)... A tam kde bol obrovský rachot a hluk, tam je...

Ticho. 

A tak mi tečú po lícach slzy, fakt, keď si tu potichu békam "baby you just make me mad"  asi po sto dvadsiaty tretí raz a  viem, že Marek je definitívne preč... Asi sa mi uľaví, však? Ale dnes ešte nie... 

OMFG!

Pondelky mám rada... Sú také lenivé, ľudia, akoby ešte spali, aj počasie ešte spí, hlavne ráno, ako v tej reklame - som klasik, a hlavne ráno - aj keď nepijem kávu, klasik môžem byť aj s čajom a cigou, je to oslobodzujúce...

Pondelky mám rada... Sú také zamlžené, hlavne tieto, na začiatku zimy, nikomu sa nechce, ale keďže všetci vedia, že musia, tak idú. Vonku je skoro tma keď odchádzam z domu, a keď prídem do práce, tesne nad zemou je ešte hmla...

Pondelky mám rada... A to aj preto, že v pondelok vždy niečo začína. Prácu neberiem ako povinnosť, ale ako dobrodružstvo... Akože koho zase stretnem a tak... Áno v mojej prechodnej práci sa to dá... Tešiť sa, aj keď najviac sa teším na čas popracovný. V pondelok chodíme na kávu - to teda neznamená, že pijeme kávu, ale Eva hovorí, že predsa nebudeme hovoriť "idem na citronádu alebo na vodku" (veď viete), takže chodíme "na kávu" a všetci to akceptujú... Musia...

Pondelky mám rada aj preto, že po nich nasleduje utorok a streda. Streda je super deň, ale oveľa radšej sa na ňu teším, ako ju prežívam. Neviem čím to je... Túto stredu mi prídu zamerať kuchyňu. To znamená, že už čoskoro sa môj život rapídne zmení - fakt, akože osamostatniť sa nie je vôbec sranda... Ale teším sa na to.

Ešte je jeden dôvod, prečo mám rada pondelky, ja si totiž v pondelok objednávam vždy nejaké jedlo, lebo cez víkend si do práce nič nevarím... Dnes som sa prežrala sushi :) kvalitka... 18 kúskov makov... najs... Skoro som praskla. Ale dobre mi je a teraz sedím a počúvam toto... Keep smiling... :)

"single" is better for me...

Vzťahy sú komplikovaná záležitosť. Všetky. Priateľské, rodinné, partnerské, pracovné... Nikdy nemôžete prestať byť v strehu, nikdy totiž neviete, kedy vášmu "spoluvzťažníkovi" prepne, a keď sa to stane, všetko je razom v prdeli. 

Deje sa mi to rovno pod nosom, každý deň som vystavená informáciám, ktorým nedokážem uniknúť. A tie informácie ma ťažia, pretože keď mi moje vzťahy hovoria o svojich vzťahoch, a ja vidím, že sa trápia, tak čo by som to bola za "spoluvzťažníka", keby som ostala nezainteresovaná? No to dá rozum. Takže ja sa interesujem a som akože "v tom" a musím to všetko riešiť, pretože moji "spoluvzťažníci" majú pocit, že keď nemám chlapa, tak mám čas, chuť, energiu a potenciál riešiť ich vzťahy a problémy, lebo asi nemám čo iné robiť... 

Vôbec im nevadí, že sa vyžívam v tom, že môžem nerušene pracovať na rozvoji svojich zručností, intelektu a duchovne, že nemusím, ale môžem... Že mám svoj voľný čas iba pre seba a nikomu sa tak nemusím zodpovedať, keď chcem jednoducho preflákať sobotu v teplákoch, alebo dokonca v pyžame. Vôbec si nevšímajú moju rozpoltenosť, keď im hovorím o tom, že sama neviem či chcem Mareka len z princípu (že on nechce mňa) a teda ide o ješitnosť, alebo či mi mimozemšťania náhodou neurobili lobotómiu a ja som čiste náhodou neosprostela (nakoľko poznám všetky "proti", ktoré ma majú od neho držať na sto honov a ďalej)...Tiež vôbec neriešia to, že niekde v pojebanom Írsku je chlap, ktorý mi vypisuje horny messages a ja s tým tiež nič nenarobím, ale apoň troha sústrasti keby prejavili, alebo to... viete čo myslím... spolupatričnosť... ale NIČ!

Oni skrátka za mnou stále chodia a v domnení, že chcem počúvať ich trápenia, sa mi sťažujú na svojich partnerov. No a teraz by som asi klamala, keby som sa tvárila, že nechcem počúvať. Ja chcem. A počúvam, snažím sa povzbudiť. Nikdy neradím, iba konštatujem, vyjadrujem názor. Rady sú zradné, to už viem... Ale sú skrátka okamihy, kedy o ich trápeniach počuť nechcem, keď sa chcem baviť, keď nechcem, aby si niekto na mňa odložil svoje bremeno a bavil sa v beztiažovom stave, zatiaľ čo na mňa padá TEN JEHO vesmír. To predsa nie je vôbec fér, nemyslíte? 

Ale ja s tým neviem bojovať... Neviem im povedať "teraz nie" alebo "sorry príď zajtra, dnes je predsa žúrka"... bla bla bla... Chápete??? Ja len chcem jeden víkend neriešiť ich, ale seba, užiť si, zbaliť chlapa, alebo si len zatancovať, prísť domov v noci vo dvojici a ešte než sa rozvidnie utiecť a zanechať po sebe len vôňu čo vyprchá... Namiesto toho, víkend čo víkend nosím so sebou von bremeno niečieho vzťahu, v hlave mi idú myšlienky o veciach, do ktorých ma je len málo a pomedzi to všetko stíham riešiť aj seba samú (ale mám pocit, želen tak na okraj akoby mimochodom)... A potom sa pristihnem pri tom, ako si hovorím "single is better for me"...

ego booster

Poznáte ten pocit, keď kráčate po ulici a viete, že dnes vyzeráte skvele, a ako tak kráčate, cítite pohľady ľudí, tie pohľady sú jemne obdivné, niekedy tak závistlivo neprajné, akoby opakovali mantru "potkni sa ty sviňa" alebo tak nejak, a potom sú to také tie pohľady sprevádzané povzdychom, pochvalným "hmmm" alebo písknutím... Takže vieme všetky o čom hovorím áno? Dobre.

Bežne nevyčnievam z radu. Sotva by ste si ma všimli. Vravím si, priemerná šedá myš, Jozef Mak, človek milión a tak. Ak som extravagantná, tak prevažne správaním, nie výzorom. Mohli by mi oponovať priatelia, že afroúčes a moje outfity celkom konzervatívne nepôsobia, ale viete ako to myslím, že bežne som normálna a obyčajná a potom občas úlet... V poslednej dobe skôr bežne úlet a občas tak obyč, ale o to teraz nejde. 30 rokov nemožno súdiť podľa posledného pol roka mojich zadrbávacích stavov :), však?...

Dnes som stretla kamaráta môjho ex. Žil s nami pod jednou strechou v Škótsku a môžem povedať, že mi veľmi slušne liezol na nervy svojim postojom k životu "mam piči, uprac po mne, navar mi a daj mi pokoj" a tak vôbec. Jeho chlpy vo vani a vôbec všade (chlpy z rozkroku podotýkam) mi tak dvíhali žlč, že som občas chodila von a kričala som do tmavej prázdnej ulice v strede malého škótskeho mestečka slovenksé vulgarizmy, bolo to drsné... Inokedy som zase plakala alebo som nepríčetne ziapala na ex v snahe donútiť ho, aby to vyriešil... Nikdy nič nevyriešil a raz som sa tak nasrala (po nepríjemnom telefonáte so Slovenska), že som nás všetkých troch opila a vyriešila som to sama... Tento chlap, dajme mu pracovné meno "psíček" a verte mi, že nechcete vedieť prečo :)... Takže psíček mal novú frajerku, bol z nej celkom hotový, bola staršia a celkom milá, taká tá priemerná šedá myš, Jozef Mak..., čo nikdy nevytŕča z radu. Nikdy. A on bol viacmenej spokojný. 

Občas sme sa rozprávali s psíčkom o celkom osobných až intímnych veciach a on priznal, že strašne letí na baby vo vysokých opätkoch, že ho to rajcuje a tak, veď viete, že z nich má vlhké sny a všetko to okolo... No a táto jeho priemerná je taká tá "lejdy v polobotkách po babičce", ale ako vravím, milá je.

No a dnes, ako som tak psíčka stretla, prechádzajúc sa ruka v ruke s tou jeho, dostalo sa mi zadosťučinenia, satisfakcie či ego boostra jak PRASA :). Totiž ja a moje 12cm ihličky sme sa spriatelili a chodíme spolu často von :), minišatičky mi tiež prirástli k srdcu... no a on... Viete čo, skoro mu sánka padla na dlážku a tá jeho si to všimla... Poznamenal niečo o tom, že skvele vyzerám, utrel si slinu a každý sme šli svojim vlasným smerom.

Som malicherná, viem. 

Zastreľte ma!!! 

But it makes up my day :)...

nech je ako chce, žiť treba na plné gule...

Dnes sme pili na Katku. Ja som Katku nepoznala. Ale počula som o nej veľa. Vraj žieňa plné života. Nepremárnila ani minútu. Žila tak, ako by sme mali žiť všetci. Jej život bol krátky. Zasiahla do životov mojich priateľov a nepriamo ovplyvnila aj ten môj. Mala 27 rokov. Aj napriek tomu stihla skoro všetko. Všetko to, o čom môžeme iba snívať, že stihneme za celý život. Mlčali sme a pili sme na jej pamiatku... RIP

I´d love to fuck you righ now

... I´d love to fuck you right now... je dosť zúfalá FB správa, ak sa práve nachádzate na Slovensku a odosielateľ je v Írsku, čo poviete? Áno, písal Frodo :(... Nikdy som si nemyslela, že sa mi bude páčiť, keď si prečítam od chlapa "I´m horny :((("... Fakt, smutný smajlík :). A posledná aktivita na mojej wall je od Mareka, ako spomína na staré zlaté časy v Aligátore... Chápete toto baby? On je Aligátor pozitívny... A moja Eva mi chce dohodnúť rande s právnikom... Kam tento svet speje?

vykopej ty zrůdy...

Ako ste už mali možnosť postrehnúť, v mojej hlave sa nemilosrdne usídlil chlap a nechce sa z nej pratať, nepomáhajú výhražné napomenutia, prosby ani ignorácia. Je ako vírus. On v mojej hlave. Popravde som až do predvčera bola zdesená predstavou, že mi z tej mojej makovice nikdy nezmizne. No a nie že by sa tak teraz stalo, to nie, stále je tam, ale dozvedela som sa, že nie som ani jebnutá, ani nemám nádor na mozgu, skrátka nie som nenormálna. Každej sa to už stalo, a ak sa to nestalo, tak sa to stane. Moja Eva mi sľúbila, že mi s tým pomôže a dostane mi ho z hlavy. Tak sme šli na kafe. Ísť na kafe skoro nikdy neznamená, že ideme na kafe, ale nebudeme predsa hovoriť "ideme na citronádu" alebo nebodaj "ideme na vodku so sprajtom", takže sme šli na kafe a dali sme si vodku so sprajtom, toť uprostred týždňa, ako dáke nezamestnané socky, čo na druhý deň nemusia vstávať do práce.

No a moja Eva si ochotne vypočula čo sa stalo po jej odchode v sobotu v noci, keď ma nechala napospas alkoholu, tráve a Marekovi... Aj sa chvíľami smiala, aj ho ľutovala, aj na mňa pozerala pohoršeným pohľadom typu ukazovák hore a "no no no", a nakoniec skonštatovala, že Marek je nepredvídateľný človek (a to sa divím, že použila výraz človek) a že vôbec netuší, čo ten chlap vlastne zamýšľa. To sme sa ešte nedostali k tomu, ako mi pomôže dostať ho z mojej mudrovne, lebo ja cez deň potrebujem aj rozmýšľať, nie len myslieť na hlúposti... 

Tak som sa teda nesmelo spýtala. No, ja vo všeobecnosti nie som zrovna nesmelá, ale tak viete, malá dušička a veríte, že sa niečo zmení jedinou vetou ak bude povedaná v správny čas. Tak si hovorím, že za to nič nedám, reku ako mi chceš pomôcť a bla bla bla... A hádam som aj radšej mala mlčať a šúchať nohami... Moja Eva je úžasný tvor, je to kamarátka, s ktorou môžete stráviť deň za dňom a vždy bude o čom, a ak by náhodou chvíľu nebolo o čom, no tak sa s takou kamarátkou dá aj o ničom, alebo ešte mlčať... Prosto dokonalý súlad... Ale niekedy si myslím, že Eva mi robí prieky. A teraz si to myslím tiež. Ona Mareka pozná. Zoznámila nás. Ale zase ho nepozná natoľko, aby vedela prečo robí tie jeho dvojzmyselné divnoveci. Ale zase vie, ako fungoval v predošlých vzťahoch, lenže nie až tak dobre, aby vedela odhadnúť na čo ten chlap nepodarený myslí, keď sa so mnou hrá ako mačka s myšou.

Ale poďme k jadru. Takže pýtam sa ako mi pomôže a ona že, vieš dievčatko, ja ti asi neviem pomôcť, ale môžem ti povedať, že chlapi vo všeobecnosti majú techniku "ako zbaliť babu"... ďalej to fakt nechcete počuť, zase nejaké fázy, tuším štyri a v každej niečo... No podľa toho čo Eva povedala, Marek je v druhej hypotetickej fáze balenia... A ja, mám byť rada, že je aspoň hypotetická možnosť, že to je pravda... O Eve som vám nepovedala tú najdôležitejšie, Eva chce, aby som s Marekom chodila, aby sme mali kopec detí a potom sa navzájom navštevovali a robili si párty a tak... No a ona sa rozhodla, že aj keď mi sľúbila, že mi pomôže, nemôže dopustiť, aby som aspoň hypoteticky nemala šancu... No uznajte, nedá sa ju nemilovať :). 

Ale čo s tým chlapom v mojej hlave...