Showing posts with label ponocovanie. Show all posts
Showing posts with label ponocovanie. Show all posts

Thursday, 9 December 2010

Dokonalá rovnováha vesmíru

Poznáte tú moju teóriu, podľa ktorej musí byť vesmír v dokonalej rovnováhe a teda, to čo dáte, to sa vám vráti a vice versa? Tak podľa tejto mojej teórie mi nesedeli donedávna (no do dnes ok?) nejaké skutočnosti, teda oni sedeli, len ja som zabudla, lebo ja mám trojsekundovú pamäť ako rybička, btw. to sa hodí, to je dobrá téma pred Vianocami, nemajte stres kvôli kaprovi vo vani, že pláva dokola až zblbne, on má trojsekundovú pamäť, takže má ťažko piči... Vedzte :). Anyway... Vesmír, rovnováha, strácam niť dneska, tak si všetko radšej opakujem, hm. Ok, takže s tým vesmírom je to pravda, dáš dostaneš, nedáš nedostaneš, zaslúžiš nezaslúžiš, a tak ďalej a tak ďalej...
 
Viete na čo som ja zabudla? Ani neviem či som to tu niekedy spomínala. Že "Lukostrelec"... No, ak som aj lukostrelca spomínala, tak som po ňom nepomenovala žiadny post :) a nai sa nedivím, ale teraz to tu máme, nedáš nedostaneš... Zoznámil nás kamarát, že by sme sa hádam aj mohli k sebe hodiť a on to bol kokot, tak som sa kamarátovi poďakovala a lukostrelca som po druhom rande a treťom dotieravom maili (+-) poslala do "PéČé", fakt mal záujem, čo ale v mojej prítomnosti prezentoval tak nešťastne, že som bola rada keď prestal písať. Zrušila som ho aj z FB a keď občas u kamoša vidím jeho fotku, obráti sa mi žalúdok a chce sa mi zabiť sa akýmkoľvek predmetom čo je po ruke, skrátka chalan zanechal dojem...

No, a k jadru veci (btw. jadrový fyzik to bol), no že jak on ma chcel viete, písal mi SMS mail, zase SMS, zase mail... a ja som ho fakt dosť na rovinu ale fakt dosť škaredo odjebala, ale úprimne, že sorry, ja nechcem... Jasné, že som mu nevravela, že si myslím, že je totálny chuj, nechala som ho nech si myslí, že bolo ešte príliš skoro začínať niečo nové, a ono aj bolo, ale tak pardon pán jadrový fyzik, ani dnes by som už nešla na rande... A tak si myslím, že sa mi to vrátilo ako bumerang na Marekovi. Prečo ho spomínam? Už by som ani nie, lebo som KONEČNE vonku z obsesie, ale písal mi bratranec list, a keďže listy majú aj aké také opozdenie, tak on ešte Mareka rozoberal a ja som si tudíš na neho dnes spomenula čítajúc a smejúc sa ten list. No a tak mi to doplo. Najskôr mi teda doplo to, že to bola strašná pičovina celé, a potom mi dopla súvislosť s lukostrelcom... No ale ak mi pamäť dobre slúži (no neslúži, šak sa tu ponosujem, že ne, ale ak...), tak už by som mala mať s tým vesmírom zase vyrovnané skóre.


Tuesday, 30 November 2010

I don't love you anymore


Viem, že to možno nie je celkom úplne najnormálnejší postoj k životu ako takému (zase ale nič extra), ale mne sa občas zachce takého malého osobného smútku. Normálne to na mňa príde, spievam si smutné pesničky, večer v posteli si celkom súkromne porevem a na druhý deň je všetko viac menej alebo menej viac v poriadku. Taký duševný reset alebo čo... Nikoho tým za bežných okolností neotravujem a nezverujem sa s tým, ale dnes je niečo inak a keďže sa nechcem zdôverovať Eve, hoci jej vravím všetko, ale viete, niekedy s odstupom pár dní, mám taký pocit, že to mám napísať sem. Možno ako memento, alebo len aby som to vypísala... Aj keď by som mala byť teraz šťastná, je mi skôr smutno...

Uzavrela som kapitolu "Marek" (buchneme šampanské? heh). Už nechcem, aby zavolal, nechcem ho stretnúť v sobotu v bare, nepozerám na jeho fejsprofil, nežmolím v ruke jeho fotku, nepredstavujem si, že príde a urobí to, čo si všetky aspoň raz v živote tajne predstavujeme a dúfame v to, ale nikto nám to nikdy nesplní - veru, tak je to... Je preč. A  mne to chýba :). Chýba mi tá pobláznená túžba pobláznenej girl, čakajúcej na chlapa, ktorý nemá záujem... Prinajmenšom to bolo celkom vzrušujúce, vzhľadom na fakt, že sa sem tam stretneme... Adrenalín viete, nebol to len prelud, bol reálny a možno až príliš, a pamätal si veci a prebodol ma pohľadom a všetko to okolo, veď viete, skrátka bol... a už nie je a mne je to (takmer úplne) jedno... 

Prišlo to tak nečakane, že tomu ešte celkom neverím a počúvam dokola tú pesničku "pale blue eyes" z predchádzajúceho postu, lebo je smutná a pripomína mi ho, ryšavca s bledomodrými očami (to ma popravde na ňom rajcovalo úplne najviac, že je ryšavý, mal byť otcom mojich detí, ryšavých detí. Matildy, Jakuba a tak, mali byť minimálne tri, ale aj päť by nebolo odveci...) 

Ale inak nič (akoby som sa snažila dostať ho späť, na to JEHO miesto vo mne, len už to nejde, to miesto prestáva existovať, zmenšuje sa a ja sa bojím, že celkom zmizne, možno už ráno bude preč)... A tam kde bol obrovský rachot a hluk, tam je...

Ticho. 

A tak mi tečú po lícach slzy, fakt, keď si tu potichu békam "baby you just make me mad"  asi po sto dvadsiaty tretí raz a  viem, že Marek je definitívne preč... Asi sa mi uľaví, však? Ale dnes ešte nie... 

Friday, 20 August 2010

Frodo z rozprávkova a iné veselé postavičky

Začnem tak nečakane, od začiatku :)...

Keď prišiel deň Dé a ja som sa rozhodla, že je na čase začať s učením, vstala som okolo ôsmej a po bežných denných činnostiach som k tomu fest zasadla - to už ale bolo po dvanástej. Pripravila som si všetko potrebné a išla som spokojná do práce. Áno, bolo to presne tak. Prvý deň je najdôležitejší. Lebo byť pripravená je dôležité. Ďalšie dni som prekladala kopu učenia z jednej strany na druhú - to podľa toho kde som sa práve chcela opierať o stôl pri fejsbúkobaní. A pripravila som si ďalšiu dôležitú vec. PLÁN!!! Plán učenia je rovnako dôležitý ako príprava. Spočíva v rozvrhnutí si dní. Teda prvý deň sa naučím 5 otázok, druhý deň 7 a tak ďalej... Plán si robím preto, aby som ho mohla každý deň zmeniť podľa potreby, väčšinou otázky pribúdajú, pretože plán nestíham plniť. No bodaj by som aj stíhala, keď do práce treba chodiť, aby boli prachy. Piť treba chodiť, aby sa kamaráti neurazili, že s nimi nechcem piť. Psa treba venčiť, aby sa nepocikal doma. Na nákupy treba chodiť, lebo s nákupnou horúčkou sa nedá nič iné iba nakupovať (už ste sa skúšali učiť s nákupnou horúčkou? to je horšie ako tá telesná horúčka, tá vás priklincuje k posteli a keď už sa nudíte, aj sa možno čo to naučíte, ale v Auparku s nabúchanou kreditkou sa nikdy nič nenaučíte a preto som ju musela odľahčiť a veru sa zadarilo). Lenže potom som mala ďalšie pracovné a rodinné povinnosti a učenie nedostalo šancu 

Víkend bol skvelý (to ešte ten pred minulým víkendom). Boli sme sa s babami opiť. Jeden bar druhý bar tretí bar, domov som prišla o pol šiestej a sobotu som prespala. Alebo nedeľu, čo ja viem. Dôležité je v učebnom pláne vynechať víkendy. Nikdy sa totiž nedá spoliehať sa na to, že sa budete cez víkend učiť - tým si môžete byť istí :). 

Cez týždeň to ide väčšinou lepšie a najlepšie to ide keď vonku prší, doma nikto nie je a roboši zatepľujú inú bytovku... Veru tak. Mám za oknom lešenie a každé ráno si musím spoza vetračky a zatiahnutých žalúzií vypočuť tie ich pičungy - amen tma. 

Ešte bol minulý víkend, aby som nezabudla a ten dopadol obdobne ako predchádzajúci, ale domov som prišla až o desiatej druhého dňa. Nie nie, nebol v tom vášnivý sex s pánom neznámym. Len sme o šiestej ráno nevedeli vymyslieť nič lepšie, potácajúc sa z Channels, len ísť spať ku kamoške. Au. O tej desiatej som sa v taxíku dosť hanbila :). Áno, moje disco kamarátky ma ukecali na Channels a pred tým na Primi :DDD smejete sa aj vy? Moje rockové JA utrpelo aby ste vedeli :), ale nemôžem popierať, že som sa dobre bavila :). Bozkávala som sa s holanďanom (aaaa mmt, to bol ten predchádzajúci víkend hmmm...) takže tento víkend som sa bozkávala so slovákom. Mal asi 169cm a 59kg, meno neviem, asi práve začínal zarastať a patrične si to užíval a myslel si, že som letuška :DDD, kto vie prečo? No dobre objasním, povedala mu to moja kamarátka :)... Ďalšie podrobnosti tohoto víkendu nie sú vhodné medializácie :). Ale že bolo skvele, to mi môžete veriť.

A aký je dnes deň? Piatok, už viem. Takže v pondelok a utorok som mala študijné voľno. To neznamená, že som sa učila, ale že som pracovala :), chápete voľno od štúdia = študijné voľno :). V utorok som bola zase cvičiť, ale včera už som zase nebola lebo som sa ponorila do učenia. NAOZAJ. Teda od stredy až do teraz sa seriózne (to je blbé slovo a klamem lebo neseriózne) učím. Dávam tomu tak 3 hodiny denne, občas 5. Potom idem do mesta na vodku a večer sa mi už učiť nechce. Ale včera som pritom sedela skoro do 9, samozrejme s pauzičkami na cigu, obed, venčenie, upratovanie, telku, facebook... hmmm...

A medzi tým...

No a medzi tým ešte stíham aj iné veselé veci, lebo by som sa unudila asi :). Tak v jednej pauze na FB som našla bývalého. Takého bývalého, čo sme boli spolu v týbore pred 15 rokmi (asi už máte predstavu). Žiadny sex, len čistá detská láska (počítate správne, mala som 14). Skončilo to veľmi rýchlo a veľmi kruto. Lebo ma zradila kamarátka a vykecala mu, že ma bozkával niekto iný - ani som ho nechcela, ale on vravel že ma len pobozká a ja určite budem chcieť už len jeho. Pobozkal ma. Nechcela som ho. Tá krava to videla a povedala to tomu môjmu. No a on mi zavolal a skončil to. To je celé. Bla bla bla... Ešte sme sa potom x krát videli a držali sme sa za ruky a bozkávali sme sa, ale už mi "nemohol veriť" takže sa nikdy nevrátil... Teraz je na FB a občasne si píšeme. Je to vzrušujúce. Ale trpím utkvelou predstavou že je gay. Na FB má len pár fotiek - tak do 200 ks a na všetkých je len on a nikto iný - čo vy na to??? V info o ňom sa nedozviete ani prd a nie je ženatý, ani deti nemá (a to už v našom veku nie je zase tak neobvyklý jav, mať ženu a deti). Na moju dosť priamu otázku či má priateľku, priateľa, psa alebo aspoň rybičky ešte neodpovedal :)... Hm... ???

Ok, aby to ale nebolo dosť, keď sa učím, vymýšľam strašné veci, aby som sa učiť nemusela a tak som našla ďalšieho ex :). Je to zábava po rokoch ich nájsť. A tu sa dostávame k pointe nadpisu dnešného postu. Našla som svojho Froda :DDD. Je to Ír, pochopiteľne sme sa zoznámili v Írsku, pred 4 rokmi, keď som tam bola nejaký čas pracovať počas školy a navštíviť kamarátku Janku. Frodo (samozrejme ako Frodo vyzerá - aspoň trochu a vtedy ešte viac) si ma všimol, keď som robila v nočnom občerstvení a on sa prišiel občerstviť o tretej ráno cestou z baru - lebo v Írsku sa cez víkendy len pije a je :). Aj ja som si ho všimla a tak sme na seba zízali až kým neprišiel na rad. Myslím, že tým chlapom pred ním som dala niečo celkom iné, ako si pýtali :DDD... Frodo sa postavil predo mňa (mala som afro copánky a vraj neodolateľný krásny úsmev) a vraví - Hi girl (on ma fakt oslovil GIRL) chips with vinegar please. Dostal čo pýtal a odtackal sa od pultu k dvierkam cez ktoré sme vetrali. Začal nezáväznú konverzáciu v štýle odkiaľ sem prišla taká krásna baba a podobne a že budúci víkend hrá v tom a tom bare, nech sa prídem pozrieť. 

A že som prišla a že hral ako sám Boh. Skončil a presunul sa do iného baru, kde sme už boli my. Ja Janka a Silvia. Ja zvodkovaná pod obraz som ho stretla na fajčiarke a vravím mu - May I kiss you? A viac nepotreboval. A ja tiež nie. Líbal jako Bůh :DDD. Bol o dva roky mladší, žil s rodičmi na konci mesta a bol prudko jebatelný. Vymenili sme si čísla a išli sme po svojom. A ja o pár dní domov. Písali sme si SMSky a tie účty boli vysoké, ale nie najvyššie :)... Hm... 

Potom som sa tam vrátila, ale len na dva týždne. Konečne bol piatok a my sme sa stretli. Stále bol krásny a stále jebatelný, stále bozkával ako Boh a stále som ho chcela. A dostala som ho. Vypili sme na mrte vodky so sprajtom a niekedy v noci nás niekto odviezol k nemu domov. Krásny írsky dom, na záhrade tri autá a rodičia vo vedľajšej spálni. Boli sme tak opití, že s určitosťou nedokážem povedať či ten sex bol alebo nebol dobrý :)))). 

Čo ale s určitosťou povedať viem je to, že ráno som sa cítila trápne a ani nie tak jazyková bariéra ako ten blbý pocit mi nedovolil povedať skoro nič. Tak ma odviezol domov a ja som o pár dní zase odletela domov. Z tej noci si pamätám veľmi presne ako mi vravel, že sa mám presťahovať za ním a vziať si ho, že budeme mať kopec detí a keď budem chcieť, školu dokončím tam. HAHAHA ešte že som mala štipku zdravého rozumu. No ale poďme zase k prítomnosti. 

Našla som ho teda na FB. Vzhľadom na to, že nepoužívam na FB vlastné meno, on ma nájsť nemohol. Po pár správach mi napísal, že ma hľadal asi 100x, ale nevedel ma pod vlastným menom nájsť :). Aká škoda. Teraz si píšeme a spomíname, pozval ma do Írska a vraj sa na mňa veľmi teší. Hneď na začiatok som mu objasnila, že sex áno, smsky už nie :)))))... Zobral to s humorom a súhlasí. Takže v októbri bude mecheche po Írsky :)... Ale nezaprie sa s tým jeho príď sem žiť, už mi aj dohadzuje prácu u kamoša v bare, že veď sa tu už môžeš zdržať keď budeš mať po škole :DDDD... No ja ti dám ty Frodo jeden Írsky... Nic nebude :). 

Ok pauzička skončila idem šprtať ďalej Btw wicked ako ti to ide??? :)


Wednesday, 19 May 2010

Tak už :)

Dnes som mala skúšku, ktorej výsledok sa dozviem až o týždeň, ale už teraz viem, že som dovrzala 4 otázky z 23 (25?) - (no dovrzala, jednoducho som ich dojebala nebudeme si klamať, skoro na 100%som vedela odpovede pri zmienených troch, ale preplo mi, ako inak to nazvať, no a tú poslednú dojebanú - tak to mi ani nenapadlo, hm...), čo naznačuje, že prejsť som prešla, ale áčko to nebude ani keby som sa rozkrájala, čo už, život sa nekončí, kdeže, práve začína smerovať k začiatku :) tak veru. Tá kaderníčka dnes - nad moje očakávania, no nie až tak šialene nakrátko ako by si to želala vodnárka, ale snáď ju zmena poteší, mňa úplne rozkokošila :). Malá ponuka toho, čo všetko sa na mne nachádza "zozadu" :) a teraz ak dovolíte, bez dlhých rečí, idem spať :).

Dobrú noc.

Sunday, 16 May 2010

Ela

Tak toto je ťažko uveriteľný príbeh, ktorý sa PRISAHÁM  (a to tak, že na čokoľvek) stal dnes večer v centre BA (teda už cestou do centra a tam pokračoval). Na zastávku som prišla tesne po autobuse, hold, musela som čakať na ďalší, tak som si zapálila. Dáždnik (toto slovo milujem, dávna história) nad hlavou, ciga (po dvojdňovej abstinencii, či absencii? no whatever) sa mi zdala dlhááááá a tak si v duchu vravím "už by som mohla dofajčiť", keď v tom vyššia moc, že jeb? Kvapka jak svet z dáždnika rovno na oheň, a uhasila mi to sama. Že jaká som ja? Že dobrá, a né že ne. Ale ak ste si mysleli, že toto bol ten "príbeh", tak ee.  Ten až teraz, ale šak toto bolo také to intro, patrí to k tomu. Na zastávke som stretla... to je úplne jedno koho, ale šli sme spolu až po námestie hraničiarov, to je v pétržke, hej (akože s malými písmenkami úplne že schválne, inak jak píšem počúvam hádajte čo, ňújork... hej, dokola, mi nejebe). No a jak som už bola za tým námestím, stála som rovno oproti dverám a autobus - skoro prázdny, keď vstúpila žena, no skôr žienka, ale to by ste si hneď predstavili nejakú milú žienku a toto ne, toto bolo žieňa vzrastom, ale čert jak hovado, dokrivkala si to ku mne.

dáme odsek ne?
No a ona kuká na mňa s očami plnými sĺz, že ja jej musím pomôcť. Tak ja že ako s čím? A v tom na mňa s opileckým hlasom a smradom, že ona sa stratila a opila sa, teda nadrbala a nevie kde je ani kam ide a tak... Inak taká šupa to bola, že som čakala, že si vypýta prachy, ale ne. Ona že či jej pomôžem a ja, že šak keď budem vedieť ako, tak aj hej, ne, šak som sociálna jak hovado, ne jak naša vláda. No a ona zrazu úsmev idiota, že "jéj, my budeme priateľky" (pričom slovo priateľky vyslovila pomaly a artikulovala jak hovado a s nadšením v hlase a tak), no a ja som pochopila že celé zle (inak všímate si tú frekvenciu slov inak, hovado a celé zle a tak?... no ja hej a že celé zle? heh). No ale teda ona na mňa takto dávala a ja že ok, ale že ako jej mám pomôcť, no a to už o nás vedel celý bus, lebo ona na tých vzadu začala hučať, že "a hentí čo tam sedia kokoti?" a ja reku šak idú na konečnú a ona na to "jak na konečnú? kam? tento autobus má konečnú?" etc... A potom že či to ide na Nivy a ja že nie na Nivy ale pod  most a ona že jak pod most, tak ja reku do mesta pod nový most, a ona že né, tento autobus nechodí do mesta, ma neojebeš. A ja že šak nemám zájem ťa klamať - som akože bola slušná ne

dáme odsek ne?

A potom, že "ja som Ela, ale ne že Elá hop, tak idem s tebou, ja som taká rada, že som si našla priateľku". A to už ma držala pod pazuchou jako kamoška a že kam ideme. Kks, tak ja že do baru za kamarátmi. A ona na to "jéj to je super, zoznámiš ma? ale ma predstavíš ako priateľku (zase s tým dôrazom na to slovo) a nepovieš im, že sme sa len teraz spoznali." Načo som jej povedala že ja nebudem klamať a ona že či mám frajera, lebo že ich môžem zoznámiť a ona ho potom zbalí :). ČO??? Nechápala som fakt že ne. Našťastie som potrebovala cigy tak som šla ešte do trafiky, jasné, že na ruke som mala zavesenú Elu, ktorá celú cestu rozprávala pičoviny v štýle "už tam budeme? a ty ma berieš k policajtom, tvoj frajer je poliš, ale ja som neni zlá" atakďalej...
V tej trafike boli dvaja chalani, ucháni, tak 17+ a strašne dobre sa na Ele bavili, ale ja som mala výraz trpiteľa a oni pochopili, sa ma pýtali a ja som im tak potichu naznačila, že sa na mňa zavesila a oni ma nakoniec Eli zbavili. Celé by som to mohla písať ešte hodiny, ale som unavená a nechce sa mi hľadať všetky perly čo dala, šak stačí vám, ne? Kks lebo mne teda stačí. Som o tom v melónoch samozrejme hovorila a všetci sa dobre bavili, ale mne jej nakoniec bolo fakt že ľúto. Ešte som sa jej opýtala či neušla z psychiatrie a ona že né aj občaniak má ak chcem a tak.... Hehe, no a toto bol môj veselý príbeh.

A ešte v trafike, že tak mi kúp ploskačku. A ja že ne, nemám prachy a ona že ale máš, kúp, prosím, ja nie som zlá... Tak nakoniec aj na to došlo, mohla si vypýtať už v autobuse a mohli sme si to celé odpustiť, tak ale zase zážitok, že som ním bavila bar celý večer (hoci bol krátky, tak ale s dvackou, hm. A teraz idem spať, a kokot taxikár - bežne platím tak 3,50 a on že 5.50 kokot, nechala som mu 6, jeba :(. A aj psa som ešte vyvenčila, nech mi neociká koberec :).

Dobrú noc vospolok

* ešte dodatok, teda dovetok či čo to je - že  noc bola krátka ale intenzívna a kokot David - akože kamoš ale aj tak - že jaký som najebaný, že sa mi až páčiš... toto nebudem ani komentovať, ne?

Saturday, 15 May 2010

aha, ťahám nočné šichty, ostatne, davaj het

Občas sa mi takéto stáva. Čujte - čítajte nahlas - som dieťa rána, ranné vtáča, pozitívny člen, noc je môj nepriateľ, v noci spím, v noci spím aj na živom koncerte v Aligatore, v noci som nepoužiteľná, nepožuteľná, nepožiteľná (aké krásne slová), v noci nie som... ale   občas sa stáva také, ako dnes a včera a predvčerom, že nespím v noci, ale ani cez deň. Takže de facto nespím vôbec a ak, tak 3 hodiny. V noci som pri PC, venčím donekonečna psa, ktorý, keďže mu ťahá na 16, chodí cikať priemerne 100x za 24 hodín a to najviac práve v noci po večernom pitnom režime. Cez deň sa učím, pracujem, hrám, venčím, no donekonečna a na spánok mi neostáva čas. Jendo ale fakt nechápem, kde sa vo mne berie toľko energie na prežitie ďalšieho dňa, pretože toto nie som ja. (btw. ako sa robí smajlík s pokrčenými ramenami? Ja viem že smajlíci sú tvráre, šak ale musí nejký existovať, idem ho zaviesť do praxe - takže toto  :-!(= je smajlík čo krčí ramenami, aby ste vedeli do budúcna) 

Pome ďalej, jaj toto som chcela, že pes sa mi zobúdza. Mne sa ale neche ísť teraz, proti noci von, asi to bude musieť vydržať, chúďa, že? Ne, ani toto som nechcela. Vidíte, predsa len sa na mne tá nespavosť podpísala, aha, nepamätám si čo som chcela nalísať, tak toto je celé zle (celé zle je super výraz všakže?, ostatne rovnako ako ostatne alebo všakže). Inak aj aha je strašne cool, v poslednej dobe dominuej môjmu slovníku - poznáte to - aha tu som, aha už viem, aha takáto som ja šikovná, aha päť centov, aha ušiel nám autobus, aha mŕtvy holub, aha tu si - zvolanie radosti, aha zlomila som si prst - no skoro, nech nepreháňam... chápeme sa? Aha je super. A ešte mám jedno, na dobrú noc a potom už si aspoň skúsim ľahnúť - že davaj het.