včera

- včera som sa obdarovala novou kerkou, keď ma tatér začal tetovať, mala som pocit, že vyskočím z kože, ten pocit som nezažila 12 rokov, nedá sa to porovnať s orgazmom, ale je to dokonalé, vôbec sa nečudujem, že keď raz začnete, neviete prestať a potom máte celé telo pokerované jak námorník, ja nemôžem, sľúbila som mame, ževraj by to neprežila, ale tak neviem, lebo keď som sa jej včera večer pochválila s tou minikerkou, síce zbledla, ale keď to videla, tak len sucho skonštatovala, že jej sa tetovania nepáčia, a to je celé, žiadne prednášky, nič... tak uvidím, ešte rok počkám a dám si na nohu (od malíčka po členok) niečo popínavé... alebo abstrakt, uvidíme. 

- včera som volala božskému, hej, len tak, no chcela som ho počuť, ale to som mu nemohla povedať tak som si spomenul na pár nedoriešených vecí čo máme a sme dali krátky hovor, bolo to , waw, baby, viete, keď prekonáte ten blok v sebe a ide to zrazu všetko tak ľahko, normálne sme pokonverzovali a mala som fakt dobrý pocit, ale ak z toho nadobudol dojem, že som vlezlá, tak ešte uvidí, jak ne... mám v pláne ho najbližšie ignorovať, nie celkom, ale dosť na to, aby ma zase chcel dostať :), mám totiž deficit objatí, bozkov a sexu, tak. 

- dostala som list od bratranca, je tajný, lebo v ňom je tajná misia, ale keďže toto je anonymný :) blog, tak snáď trochen môžem prezradiť, jasné, že bratranec vie o božskom, baby, akože viac ako vy :D, on vie úplne všetko, najvác, píšeme si totiž listy, on žije v Londone a má slečnu Hanu, ktorá je nezrelá na vzťah a on by už aj deti prijal svadbu a tak... divná situácia, bratranec je z KE ale vôbec mu to neuberá na tom, že ho milujem jak koňa, a to milé dámy ho poznám o dva týždne kratšie ako božského :) haha, misi je- božský je chuj, alebo ťa využíva (tomu sa ja asi viac prikláňam), alebo má blok a nechce vážny vzťah, lebo sa bojí mať zodpovednosť (tomu sa prikláňa bratranec, lebo vraj chlap ako božský, by so mnou nerobil čo robí a nehovoril čo hovorí etc, keby to bolo len o sexe, ale ja viem svoje, je to len o sexe, len ten sex musí byť príjemný etc... ale je fajn počuť mužský názor) a tá misia je teda, že ako zabudnúť na božského - každý deň musím osloviť človeka, môžem začať babkami v buse, postupne dedkov a potom každý deň mínus 5 rokov až sa dostanem na vek, ktorý ma zaujíma a tam zabodujem, vysexujem dotyčného a nechám ho, aby sa do mňa zbláznil (tu vidím zádrhel, lebo ja nechcem aby sa do mňa zbláznil niekto, do koho nie som sama blázon, hm), no a potom mu poviem o tejto misi a on bude musieť urobiť to isté a tiež môže začať dedkami a babkami v buse... pointa je, nadobudnúť prax v nadväzovaní kontaktov, haha nemala som pocit, že s tým mám problém, ale toto znie ako výzva a dnes som to skäsila a bola to sranda :) takze idem do toho :) haha,  vraj spáľ božského fotky - NEEXISTUJE :) - mám jednu, sme na nej spolu, na jedinej fotke spolu, nemôžem...

- a na záver, v sobotu "máme" s božským 9 mesiacov... asi mu kúpim drink :)

Noc plná tieňov

Nastala noc. Najčiernejšia z čiernych. Pozoruhodne teplá tmavá noc. (máme? tak ďalej) Kráčali mestom a klop klop klop klop opätky v duete na mačacích hlavách klop klop klop klop. Zaplakali by ste nad osudom, keby ste vedeli. Lejdy sa rozhodla uloviť žraloka. A namietala, že jednooký dnes večer nebude kráľ. Klop klop klop klop... A potom povedala ešte priveľa slov a vypila priveľa vodky. A niekde medzi všetkými slovami tej noci zazneli tie pravdy, ktoré by sme najradšej nikdy nevyslovili. 

Každá má svojho Števa.

Tak táto pravda je bolestným poznaním. Vysvetlím. Števo je chlap, vo všeobecnosti jebač prvej triedy, nemusí však nápadne pripomínať Jamesa Bonda, agenta 007, stačí ten jeho kurevský šarm, pohľad a správna veľkosť ruky (to je asi taká, ktorá vás delí iba niekoľko sekúnd od orgazmu v tom momente ako sa vás dotkne). A samozrejme prvotriedny šukač. Exemplár číslo jedna - Božský - aby sme si to vedeli predstaviť.

Takýto chlap má v moci vaše telo aj dušu. Plodili by ste nie len verše, ale aj dieťa jedno za druhým (dobre tak verše ne), zobete mu z ruky a ten kurva to vie. Povie vám presne načasovanú vetu v presne načasovanom okamihu vašej vyjebanej periódy a od toho momentu na ňom visíte, dostal sa vám pod kožu. Ale to nie je všetko. Takýto Števo má nad vami moc aj vtedy, keď už si žijete v harmonickom súznení, alebo bohapusto jebete okolie tým najvyberanejším spôsobom. Keď sa takýto Števo objaví, pohľad sa vám zaleje krvou, ako to býva vo filmoch, keď niekto dostane ranu do tváre a obrazovka sa zafarbí priehľadnou červeňou. A vy nemyslíte, len konáte.

Tri mesiace sú magické.

Ani túto pravdu sme si nechceli vyskúšať na vlastnej koži. Tri mesiace sú presne tá doba, počas ktorej šalieme kvoli Števom a po troch mesiacoch, keď nás už takmer opúšťa ten pocit, že by sme za neho vraždili, alebo keď máme pocit, že už naňho ODZAJTRA nebudeme myslieť 24/7, on sa práve po magických troch mesiacoch len tak objaví, napíše, zavolá, lajkuje vašu fotku, alebo ho jednoducho stretnete na ulici a on sa na vás usmeje a večer je definitívne piči...

Je to kokot. Jeb naňho!!!

Neváži si čo v tebe má. Vyčkáva a verí si, hoci má dávno tri krížiky na chrbte, je mu jasné, že tri je menej ako šesť. Čo ubral čas, to pridá šarm, vražedný pohľad, sexi reči a tie ruky... Ak stretnete vášho Števa v piatok večer, je pravdepodobné že sa ten večer práve alebo začal alebo skončil. Lejdy sa včera večer skončil. Po všetkých tých pravdách, po všetkom tom boji, prešli tri mesiace. Tri mesiace odriekania, zapierania, bohapustého sexu, pôstu... Skúsila všetko. A odrazu tam stojí Števo, pozerá podnapitým, no stále dostatočne zvodným xichtom na Lejdy a usmieva sa a ja len počujem "nevyzerá úplne ako Števo? Ahoj Števo." - a potom ma Lejdy ťahá ako pár volov preč. 

Klop klop klop klop po mačacích hlavách ten opitý duet už neznie tak zohrane, stále však klop klop klop klop a takmer ako letná noc a mesiac už na oblohe svieti jasnejšie, Lejdy to nevidí, vidí tisíc kokotov diskotéku vodku a... Števa.

Tancujeme, keď prichádza ON. Vysoký. Tmavý, ale nie celkom. Krásny úsmev, a tie zuby, mňam, dokonalé telo, trocha chudý na môj vkus, štíhle svaly a zase ten úsmev, ide rovno ku mne, smeje sa, pozdraví očami, podá ruku. Ach tie ruky... Pohľad mi padá nižšie, dobre ohodený... 

Za ním tajtrlíčkuje ďalší, nižší, nie až tak krásny, ale aj tak... Ak neskúsiš nevyhráš. Zoznamujeme sa, tancujeme, je to sexi, tanec s cudzincom ako predohra... Usmieva sa na mňa... Všimol si ako pozerám na toho vysokého s očami a rukami... Nakloní sa ku mne a "Ten je môj, toho mi nechaj." Tancujeme ďalej v rytme sexuálnej predohry, len o čosi menej sexuálne... Rozprávam sa s cudzincom o vzťahoch. Je len o trochu starší ako ja, ale na konte má podstatne viac prúserov. 

Vy heteráčky to dnes máte ťažké, chlap, čo stojí za to, je takmer na 100% gay a ak nie, tak nestojí za to.

Tancujeme a on sa ma dotýka ako profesionál, ťažko veriť tomu, že dnes odíde s ním. On na nás pozerá, akoby aspoň na okamih pripustil možnosť, že odídeme traja. Potom veľmi decentne predvedie ako sa má žiarliť a vzdiali sa. Rozkošný, trochu hanblivý gay, ktorého by som si dala tak že RAZ DVA!!!

Odchádzam z tohto lokálu a k budeme mať šťastie, už na seba nenarazíme... 

Medzičasom Lejdy beží v hlave obrovský transparent čiernej farby a ako neón do noci na ňom svieti ŠTEVO!!! Pije vodku, ďalšiu, potom ciga a ešte jedna, ďalšia vodka ciga... Esemeskuje. Stráca súdnosť. Vyťahuje kotvy a napína plachty a potom jedinou vetou vyťukanou v opitosti s pár preklepmi fúka do tých plachiet a naberá smer. SMER INÁ POSTEĽ!!! SMER PREČ OD ŠTEVA!!!

V zajatí vlastnej túžby, pokorená, nešťastná a odhodlaná vyrovnať nespravodlivosť vesmíru na 1:1 volá taxík, povie mi prepáč Girl, ja musím, pobozká ma na líce a nechá ma napospas noci, klop klop klop klop v monológu iným smerom... Smerom k zmiereniu, smerom k zabudnutiu, smerom preč...

Božský s božským :)

Vždy, keď už si myslím, že som stretla (to mi pripomína krásny preklep "strtla" hehe) toho najväčšieho kokota pod slnkom (prípadne piču), a že nič horšie ma už nemôže postretnúť (alebo postrtnúť?), objaví sa niekto, a ten niekto je obrkokot kolosálnych rozmerov, ktorý zmení celý môj pohľad na svet. Ale dnes som chcela úplne o inom, to len že kokotov človek stretáva stále a asi sú špeciálne trénovaní, alebo majú nejakú stránku internetovú alebo združenie, na ktorom hrajú, kto je väčší kokot o Bentley, inak si to neviem vysvetliť, lebo veď nebyť kokot je nie len jednoduché, ale aj príjemné, alebo som ja úplne natvrdlá? Ale zase hrať o Bentley, asi by som to apsoň skúsila :). 

Ale teda vráťme sa zase na začiatok, alebo pokračujme, lebo dnes som žiadneho kokota nestretla (no jedného, ale ten je len polovičný a nevyhral by ani súťaž o Feldu) hoci včera mali asi vychádzky, nevadí, iné som si tuto ľaľa chcela poznamenať i sa s vami o milý zážitok podeliť.

Bola u mňa moja Eva, áno, po tej expresívne prešukanej noci s pánom Božským (aha, to neviete, ale medzičasom sa nám udomácnila prezývka, aby nikto nevedel o kom, hlavne teda on, a keďže pán Božský existuje, neexistuje nič vhodnejšie, hoci aj priliehavejšie by sa našli prezývky heh), Podľa mňa "heh" by sa mohlo používať namiesto bodky, aha... heh (a nič a každý vie, že nebude nič nasledovať, ne?, no tak toto). Ale nechajme to teraz tak lebo ja už vám chcem, do pi sku zmr... niečo povedať :).

Takže bola u mňa Eva a čo sme robili? Dostala masáž ó áno, a akú dobrú, a samozrejme sme analyzovali onen večer VÉ, noc EN a deň DÉ a okrem iného mi boli objasnené udalosti noci EN, ktoré si ja až tak dobre nepamätám (ono, mala som v sebe pokokot vodky - nepreháňam to už trochu s tým nadávaním? a alkoholom? heh), takže som sa dozvedela zopár pikantných dialógov medzi mnou a Božským (of course) no a bolo to dosť husté. A to som si myslela, že sa tvárime, že spolu nič nemáme, a potom sa čudujem, že sa všetci domnievajú, že sme pár heh (aha zase by nemusela byť bodka, ne? ale bude). 

Tak napríklad ma vraj balil a ja som bola chladná a poslala som ho (ale slušne) do péče... Potom sme rozoberali, či by mi (ako svojej priateľke) požičal viac peňazí načo ostalo v bare hrobové ticho a on na pol miestnosti "vidíš Girl, si moja priateľka..." čo zožalo úspech aj za barom (no comment) a ďalej sme riešili niečo na čo som zabudla vtedy a zabudla som aj teraz, ale bol vraj veľmi sexi milý šarmantný a pozeral na mňa ako psíček (tak ale baby, toto už je fakt vrchol, lebo on na mňa stále pozerá ako psíček). 

U Božského sa diali zaujímavé novoty, nevarili sme, lebo sme boli tak vyblití, že by sme aj tak nejedli. Klasika sex na 120 spôsobov, človek ho vidí a má pocit, že je to také drevečko prerastené, ale hybaj jak ma povykrúcal, ešte dnes ma boli triesla, mám modrinu na kolene, dva typle na hlave, odretú ruku a... cenzurované... :)

Objavili sme nové obzory sprchového kúta, obývačky a chodby medzi toaletou a kúpeľňou a tiež medzi našili telami, oujé, naučili sme sa spolu komunikovať bez nedorozumení a inak uznajte, toľko roboty s jedným chlapom, toľko trpezlivosti (aj v opačnom garde, šak ja mu tiež dám zabrať) a ani z toho nebude láska jako trám? NO DO PIČI. A celkom na záver som si dnes spomenula (možno som to teda spomínala v prvom poste, ale som zabudla a dnes som si zase spomenula), že mi pochválil prsia (akože z jeho strany prvá pochvala môjho božského tela taká že fest), takže: ležíme v posteli, Božský a ja, on rieši moje kozy a ja iné časti môjho tela a on zrazu že "Girl, môžem mať otázku?" A Girl, že "jasné aj dve, len tri už je moc"... Veď to poznáte, žiadne činy iba slová, o chvíľu svitá a hajde domov... No tak sa ma pýta, že "ale neuraz sa, vieš, (akože okolky) tie prsia sú pravé?" OK. Mlčte!!! S úsmevom mu vravím, "jasné že sú pravé" a ten podtón pobavenia nemohol nepočuť, lebo viete, ja mám fakt kurevsky dobré kozy, teda ja si to nemyslím, ale všetci sú nimi strašne ohromení a tak a podľa mňa sú zbytočne veľké. No a tak on na to pokračuje že "Vieš, lebo sú neskutočne dokonalé.". Tak a teraz by ste mali zborovo urobiť že (aj chlapi ak nejaký číta): "Ooooo ten je zlatýýýýýýý..." Viete jak ne? Tak pome... Oooooo ten je zlatýýýýý... Jo takto :). 

Ok takže pochvala na kozy, tak sa ma pýtal či to mám akože od prírody a od mamy, a ja že ne, lebo mama má kozy po mne (resp. ich mala malé jak podkobercovnice a po mne -  po pôrode, ježíš nechápavci - ich má také jak ja, úplne že dokonalé, heh). No a že ja teda pravidelne cvičím a tak a on že aha a to je všetko, potom sme bohapusto šukali, ale on nebol až tak bohapustý, lebo mi to urobil jak mi to ešte neurobil... Aha... 

No a už som zabudla o čom som vám chcela ešte napísať a spomenula som si ako mi s ním bolo zase dobre. Ach jo. Ani sa vás nejdem pýtať, prečo je to taký trulo. Sral to pes. Uvidíme čo bude ak to zase bude... Idem ja oslavovať, lebo život to je jedna veľká párty, a stále má niekto niečo prečo sa oplatí nesedieť doma... Tak dočítania ženské... A nerobte si vrásky, ja sa spod neho nejako dostanem (doslova aj doslova) :)

Heh


Ok som späť, spomenula som si čo som chcela :). Takže ide koniec marca a to je termín pre podanie ďalšej prihlášky, aby pán Božský raz bol naozaj Božský so všetkým, čo k tomu patrí (inak ak sa toto zúročí nejakej inej, tak ma môže aj jebnúť, že?). No a on mi vraví v noci, že "Girl, blíži sa mi ďalší termín, dokopeš ma do toho, aby som si to podal?" (no tak ne, nedokopem, že?). Tak som mu včera poslala na jeho adresu (ktorú už konečne viem heh) dve prihlášky v obálke bez spiatočnej adresy, s krásnym perom a lístkom "Let's just do it! :)" a teraz mi povedzte, že je to kokot ak ostane aj po tomto vlažný... či?

nevyšlo na nadpis

Môj život si určil vlastný biorytmus. V praxi to znamená, že zanedbávam všetko čo sa dá a upadám do (celkom príjemného) stereotypu. Cvičím, nežerem, pijem, robím a to v akomkoľvek poradí a potom občas, keď pán Boh dá si zašukám (tak expresívne, ako to znie)... Spať chodím buď alebo... teda buď alebo, veď to ani nemusím vysvetľovať, ni? Takže k netu sa dostanem iba prostredníctvom svojej pravej ruky, ku ktorej mi prirástol ajfon. Ale fakt (a taký ten vážny pohľad). 

Čo sa tu snažím povedať? Že nestíham!!! Logicky. Videli ste ma v poslednej dobe na blogspote? Ne! To znamená? No, veď to, že nestíham... Máme? Tak pome ďalej, lebo aj teraz už mám len 15 minút a idem cvičiť... 

Takže v skratke. Posledné narodeninové, meninové a jubilejné oslavy (ale aj kolaudacie, narodenia detí - je jar tak sa to rodi jedna radosť) dopadli LEGENDARY... Krátkodobá pamäť dostáva pekelne zabrať ľahšími drogami, alkoholom a nedostatkom spánku a zdravej životosprávy. Dostala som dve pozvania na rande a odmietla som pretože... Skrátka som odmietla, dôvtip tu nikomu nechýba... Marek sa odpratal pred cca dvoma týždňami na služobku do Číny (hej, bližsie to fakt nešlo, nevadí). Užila som si ten pocit, že sedím pijem bavím sa a nepozerám každých 10 minút na dvere (no dobre tak každých 5 minút), či práve nevojde... Skvelý pocit. Ale lepší bol ten, keď sa konečne ukázal. Priniesol mi magnetku a odniesol si ma domov... bla bla bla... Skvelý sex... Freudovské přeřeknutí a dostali sme sa k tomu, že nespáva s nikým iným, iba so mnou (a to pozor - už 6 mesiacov) - btw. z tejto informácie si nerobím žiadne mylné závery, aby bolo jasné, ale poteší, ni?... Ja som nebola veľmi úprimná, priznávam sa, ale chlap by asi nemal vedieť všetko, že??? (tu čakám podporu).

A teraz sa dostávame k tomu, že som vyčerpala čas, hoci tému chlapov, úprimnosti a iných zverstiev páchaných na ženách, rozhodne NIE!!! Takže sa vrátim :)...

existencia dokonalosti mužskej

Povedať, že nikto nie je dokonalý je opovážlivosť, Vezmite si napríklad takú... MŇA. Dokonalá, milá prítulná, krásna, vtipná, zábavná, tolerantná, dobre varí, rada sexuje, ožehlí košele, umyje okná... Ale o inom som chcela, sebaprezentácia nie je potrebníá, lebo všetci vieme :). Takže áno, dokonalosť existuje. Ale povedať, že existuje dokonalý muž, tak to je omyl kolosálnych rozmerov. Je to mýtus. Alebo tak nejak...

Zamyslela som sa toť pred pár dňami, ako som tak nemala do čoho v robote pichnúť. A na toto som ja prišla, že nie dokonalý chlap existuje, lebo neexistuje, ale pohľad na chlapa si ženy idealizujú (pretože to je v prcese "chcem sa zaľúbiť" absolútne nevyhnutné), lebo kto už by sa len zamiloval do toho priemerného ITčkára s rednúcimi vlasmi a pivným bruškom, keby nebol v okamihu "chcem sa zaľúbiť" (prípadne v okamihu "chcem deti" alebo v okamihu "nechcem byť sama, niekto už sa nájde") šarmantný, "vlastnenieažtakpupkatý", vtipný, krásne sa smeje, och ten jeho pohľad a ako bozkáva, tie jeho ruky etc... DOKONALÝ??? No nikto! Tak to je. 

Preto si toho nášho pána vysněného postavíme pekne na piedestál a tam si ho čačkáme, a robíme si z neho toho naj, češeme si ho a obliekame, pripíname si naňho rôzne vznešené prívlastky a schovávame za ne tie reálne nedostatky, aby sme, keď už je ruka v rukáve mohli prísť na to, že sme (nie naleteli na ich šarm a iné pretvárky) urobili modlu z CHLAPA!!! A najväčší prúser je, keď potom začneme tvrdiť ako sa len ten náš zmenil. Nezmenil. To len časom opadajú tie nálepky a odhalia realitu... 

Slovo záverom?

Lepme si na nich nálepky aj naďalej, a myslime si, že sú dokonalí, len nezabúdajme prijať ich priemernosť. Lebo muži sú muži. Neexistuje dokonalý chlap. Ani jeden... Nie dámy, ani ten váš :).

co je doma to se počítá aneb anekdoty nečeské

Poslednou dobou viac spomíname, že? Tak to skúsme znova. Spomeňme si na slečnu Dé, moju koworkerku. Tak tá ma dnes extra sere. Zase má oldskúlový sveter z rokov osemdesiatych a topánky o dva roky mladšie. S kožušinkou, štýlové. Ale nech. Jebal to pes. Nabíjam si mobil a keďže mám krátky kábel, tak ho mám položený na takej tej onej, volá sa to schodík a predáva sa to v IKEA. 

My na tom občas sedíme, ale častejšie nie. Ale ona, vidí kks, že tam ten mobil mám a si to musí zobrať dozadu, že sa ide nažrať. No a tak drží v jednej ruke ten mobil a v druhej oný schodík, hej... No a hovorí mi: Čo? Kam ti to dám? Na zem?" PIČI. Akože môj milovaný iPhone chcela položiť na zem, chápete? Nechápete. Na to by ste ma museli poznať aj môj vzťah k materiálnu. Ach. Skoro Som umrela od jedu. Tak jej vravím? "Daj to sem." a som jej to doslova vytrhla z ruky, troška som ho poťažkala, poľutovala a položila k rádiu. Moje nervy. A potom tie prijebaté reči na tému: "Keď som ešte robila v rozhlase"... To akože pred sto rokmi, korytnačka jedna. Vrrrrrr...

A ne! Ani piči jej nepomôžem. Šak vám píšem ne? Nech si pomôže sama. Ja keď robím niečo, tak jej pomoc nežiadam Kurvadrát.

Dobre pome ďalej. Som sa zavesila na FB dneska a tam správa od Froda. Že ňuňu ťuťu... Ani som mu neodpísala. Musí si počkať, na dobré sa vraj musí čakať. Že ano :). No a potom že kuk na wall a tam niekto linkuje článok na blog.sme.sk, že "každý môže byť frodo"... ale že mi zabehlo :), jasné, že to je o tom prsteňovom bla bla bla... Nepodstatné. 

Tak ďalej. Taxikár. Včera som bola cvičiť a po cvičení sme išli s mojou Evou do vinárne za jej chlapom a kamarátmi. Marek našťastie neprišiel, takže sa mi ľahko dýchalo (zato príde v sobotu na kolaudáciu ku kamošovi, a mne sa tak nechce tváriť sa že som nad tým). 

Domov som nemohla ísť. Bol tam totiž môj drahý brat so svojou milenkou. Silná káva? No doteraz ani ne (mali sme dohodu, že nezistím, že tam boli), ale keď som včera došla domov, rozhodla som sa vymeniť zámky. Akože na pracovnom stole omrvinky, neumytý riad, pokrčená deka na posteli, pod ňou pokrčený prehoz na posteľ, a pod ním dokrkvaná perina - kurva fix, dohoda bola že mi nelezú do perín!!! V kúpeľni bordel v umývadle, vo vani dlhý vlas. Osuška len tak pohodená na koši na prádlo. Ja viem, ja som perfekcionista, maniak na poriadok, všetko musí mať svoje miesto, poriadok je základ. Od iných to nevyžadujem, to ne. Ale do piči, aby si niekto robil holuník z môjho bytu? TAK TO NE!!! Ale viete čo ma fakt sere? Že keď mu zatrhnem tieto návštevy, tak ma nebude mať ďalsích 30 rokov rád. A chcem toto ja? Chcem to? Neviem. Asi ne, ale zase tie nervy čo som mala po príchode domov... Stojí mi to za to? Uvidíme, dám s ním dnes reč. Ach.

Ale taxikár. Ideme z vinárne taxíkom (teda troma lebo každý inam), lebo veľa hodín a tak... A taxikár že: "A vaši kamaráti kam idú? Nejde niekto do Dúbravky, lebo ja končím. Aha no tak dobre. Ja som dnes dve hodiny robil ale už končím. Do piči taká zima je vonku, a nikto nejazdí, šak načo by sa jebali po vonku keď je taká zima, nikto nejazdí. Raz za hodinu mám robotu. To sa mi neoplatí tu mrznút... - do toho ja robím len ehm a ee tak ticho jak myš, lebo stres že mi prijebe... a on dáva ďalej: "Toto je také na piču auto, nekúri poriadne, moje je v servise, toto je firemné a im to je jedno, takýto vrak vám dajú a nestarajú sa. Jedno svetlo mi svící do nebes, tlmiče náprava šecko v prdeli, keby ma policajti chytili tak prúser. ATAKĎALEJ... Našťastie to bolo asi 7 minút cesty za tri pade.

Keď som vystupovala tak sa na mňa otočil, usmial sa a tým podnapitým podtónom v hlase mi zaželal krásny zvyšok večera. Nechala som mu päť centov tringelt a pratala som sa kade ľahšie. 

A teraz, ak dovolíte, idem si zapáliť, lebo ma zo slečny Dé jebne jak ona je nesamostatná až to bolí!!! Grrrr...

better than good

Pamätáte si na Froda? Na môjho Froda, nie na toho z "prsteňa" pochopiteľne. Môj írsky Frodo. Gitarista v dvoch malých neznámych írskych kapelách. Dobre, beriem to tak, že ste si spomenuli :). Tak môj Frodo s jednou s vyššie spomenutých kapiel nahrali pár demo cover verzií (presnejšie sú zatiaľ štyri). Speváčka má krásny hlas... No to je jedno. Samozrejme som ho chcela za tento úspech pochváliť tak som mu napísala správu na FB. Takú nevinnú, že teraz kým je len malá hviezda, by si mal nájsť priateľku, aby si mohol byť istý, že ho miluje a nie že ho chce pre prachy a úspech :)... Viete lebo keď z neho bude veľká hviezda, už ho budú chcieť všetky a on nakoniec skončí v pazúroch nejakej nevyprofilovanej štetky... A to by nás všetky mrzelo predsa :). 

Konverzácia sa zvrhla asi po tretej správe, samozrejme sme si najskôr písali tak slušne, ako si píšu dvaja ľudia čo sa domnievajú, že sa mali radi, a evidentne sa stále majú radi, lebo na diaľku a bez záväzkov je to so easy so easy :). A plus tá chémia, to je základ dobre fungujúceho pseudovzťahu. Začalo to tak nevinne: "I wish irish girls were great fun like you." - hovorte si čo chcete, toto je od Froda kompliment ako Amerika :). Ale tým to nekončí :). Keď som ho presviedčala, že aj v Írsku určite stretne slečnu divokú aspoň ako ja ak nie divokejšiu... "I wish you were irish and lived in Ireland, it would be great, yeah I loved times with you, youre great!!! one of the best times of my life..." - tak toto je dosť silná káva.Až mi na okamih prišlo ľúto, že som pre neho jedným z najlepších zážitkov v živote, lebo to bolo tak krátke... tak... a možno práve preto. Možno práve preto, že sme z toho nikdy nestihli urobiť nič viac, nič ako obyčajný rutinný vzťah, možno práve preto je to "one of the best times"... Musela som sa zamyslieť, na chvíľu a potom si priznať, že aj keď mám kategóriu "the best" veľmi širokú, Frodo nepochybne patrí práve tam, možno nie na prvé priečky, ale je tam :). Nepochybne. 

Jedna z posledných včerajších správ od Froda bola krátka a výstižná: "I miss you." - dobre dobre, možno mu až tak veľmi nechýbam, ale potešilo ma to, chápete nie? Tu sa trápim, že nejaký Marek si neváži čo vedľa seba má a tam je niekto, kto, ak to aj myslí len spolovice vážne, by ma chcel mať tam, milovať sa so mnou celú noc a hrať mi na gitare all day long, ach a ešte že" "I love your picture, you are very sexy."... So sweet. Neodolala som a nakoniec som mu povedala, že asi čoskoro prídem do Írska: "Really? Are you coming this year? We can meet this time in a proper place and not a car :)... I want to meet you again, it will be great..." a nakoniec "Let me know when you are coming, so I can book holiday from work..." - keby som sa nepoznala, aj by som si závidela :). 

FYI: na fakte, že chcem Mareka sa nič nemení...

udalosti v kocke

"Už je to tu, už slnko páli do očí, končí sa noc a všetko čo mám rád, pod kožu vniká chlad."

To len aby ste vedeli, pri akej hudbe práve tvorím tento skvost :), robím si leto, také to pohodové spred... ehm, no... spred pár rokov, z festivalu, jak ešte neviete o svete skoro nič a slovo "nič" vládne vášmu svetu, teda spolu so slovom "všetko" lebo ste už predsa len vo veku, kedy naozaj všetko môžete, ALE NIČ NEMUSÍTE!!! Jednoducho pohoda klídek, ruka hore noha v torte... Tak určite.

No ale poďme k realite dní všedných, radostných a dnešných... Tento týždeň ubehol tak rýchlo, že som nestihla pozerať z okna toho rozbehnutého vlaku a počítať stromy, čo sme míňali po ceste (akože metafora hej, nikam som necestovala)... Roboty jak na kostole a ešte o kúsok vác, so stretávkami a akciami sa roztrhalo vrece, takže som si dovolila v duchu hesla "mám vás rada, ale seba mám radšej", niektoré stornovať... No akože som proste neprišla, nedvíhala telefón a tvárila sa, že neexistujem, no a čo... Všichni to dělají, jen o tom nikdo nemluví... Btw. moja obľúbená replika z môjho obľúbeného filmu... Tak určite.

Tak som to teda skresala na tri párty za víkend, a to je celkom slušné nie? Stretávka z VŠ bola výborná, ale keď sa zo 120 ľudí dovalí 7 a pijú dvaja, tak to je super žúrka hlavne pre tých dvoch a ja som našťastie bola jedným z aktérov, takže výborne... Pili sme už hádam od pol piatej a teda poviem vám,  keď vodkasprajt stojí euro dvadsať (alebo tak nejak), takže som nemusela jechať do bankomatu, to sa potom fakt pije, že bez zábran, heh... O pol ôsmej som už musela ísť na stretávku z gympla (áno, podgurážená, veselá, taxikár mal isto radosť), tudíš som opustila partiu triezvych exspolužiakov a tá ma nasledovala = išli domov, suchári, s intrákovcami bola ohľadom chlastu vždy väčšia zábava, ale tí sa rozliezli  po škole domov a tieto bratislavské dievčatá chodia na stretávky autami prosím pekne, akože vo veľkom štýle, no ale šak nevadí, dobre bolo, si nebudem sťažovať ne, šak kto som, aby som si sťažovala... Tak určite.

Pred rokom sme mali Ad Revidendum po 10 rokoch, ale nestihla som ho absolvovať, nakoľko sa môj ctený zadok nenachádzal na území SR, tento rok sme sa rozhodli, že nepokazíme tradíciu predvianočného stretka (od stužkovej to robíme každý rok) a stretneme sa opäť... Prišlo sedem ľudí (z 30) a jedna detvianska deva, ľudské mláďa (vraj snúbenica od pekárú, no veď nevadí), keď toto mláďa zahlásilo svojmu drahému, nášmu najobľúbenejšiemu spolužiakovi (zabávačovi a veľkému fešákovi), že idú domov, skoro padol zo stoličky, ale na veľa poslúchol (nuž dobre si ho dievča vycvičilo, heh, nevadí, aj tak dobre)... Domov som prišla jak deravé gate, ľahšia o pár grošov, v povznesenej nálade, a spievali sme si s Mirom nejakú slovenskú odrhovačku. Potom som ho pustila k nám do brány, lebo tam vraj nejakú slečinku obrába a išla som dom. Tak určite.

Sobota bola krutá, bolelo to na čele aj na spánkoch, v žalúdku a trocha aj na lakti a na kolene, to fakt neviem prečo, lebo si nespomínam na žiaden úraz... Každopádne to sčernalo a teraz to bledne, už to nebolí, a nikto nevie ako to vzniklo... Tak to asi tá žúrka bola naozaj dobrá :). Tak určite.

Večer sme mali narodeninovú párty, kamarát oslavoval 28 narodeniny. Prišlo asi 30 ľudí, možno 40, podnik praskal  vo švoch a vodka tiekla potokom... Keby tam bola Eva, nedopustila by, aby som sa opila jak rus, ale Eva tam nebola, takže som sa opila jak rus, nato ale milá Lejdy chytila (nad ránom) depku, lebo sa okolo nenachádzal žiadny adept, čo by ju pretiahol alebo aspoň flirtom pokonverzoval, takže ma zlomila, aby som sa s ňou dojebala do Channels, a to vám teda poviem, zabila... Zo žúrky o 40 kusoch kamarátov a známych sme zapadli do diery kde bolo dva a pol človeka a aj to snáď arabi či ký ďas... Opustila som sa po 20 minútach a zahrala nasmrťmŕtvu, a išli sme o pol piatej domov.  Tak určite.

Kúpila som konečne posledné darčeky, a teraz jeden z nich čítam ešte kým ho zabalím a odovzdám :)... Ach, a chorá som, teda taká predchorobná, takže ma už v kuchyni čaká cibuľa s medom (mňamka) a teším sa, že zajtra idem naposledy pred vianocami do práce, potom už sa bude iba piecť variť a žrať, ešte dobre že hladovkujem... Tak určite.

Jaj a ešte posledná informácia dnešných prehľadov. Som smutná. Poopičná depka, hovoríme tomu u nás doma. Nič sa mi nechce a nič ma neteší, ale nie a nie sa vyrevať z toho. Už ani neviem kedy naposledy sa mi zadarili slzy... Fakt. A tak by som si pobulila. Tak určite.

vykopej ty zrůdy...

Ako ste už mali možnosť postrehnúť, v mojej hlave sa nemilosrdne usídlil chlap a nechce sa z nej pratať, nepomáhajú výhražné napomenutia, prosby ani ignorácia. Je ako vírus. On v mojej hlave. Popravde som až do predvčera bola zdesená predstavou, že mi z tej mojej makovice nikdy nezmizne. No a nie že by sa tak teraz stalo, to nie, stále je tam, ale dozvedela som sa, že nie som ani jebnutá, ani nemám nádor na mozgu, skrátka nie som nenormálna. Každej sa to už stalo, a ak sa to nestalo, tak sa to stane. Moja Eva mi sľúbila, že mi s tým pomôže a dostane mi ho z hlavy. Tak sme šli na kafe. Ísť na kafe skoro nikdy neznamená, že ideme na kafe, ale nebudeme predsa hovoriť "ideme na citronádu" alebo nebodaj "ideme na vodku so sprajtom", takže sme šli na kafe a dali sme si vodku so sprajtom, toť uprostred týždňa, ako dáke nezamestnané socky, čo na druhý deň nemusia vstávať do práce.

No a moja Eva si ochotne vypočula čo sa stalo po jej odchode v sobotu v noci, keď ma nechala napospas alkoholu, tráve a Marekovi... Aj sa chvíľami smiala, aj ho ľutovala, aj na mňa pozerala pohoršeným pohľadom typu ukazovák hore a "no no no", a nakoniec skonštatovala, že Marek je nepredvídateľný človek (a to sa divím, že použila výraz človek) a že vôbec netuší, čo ten chlap vlastne zamýšľa. To sme sa ešte nedostali k tomu, ako mi pomôže dostať ho z mojej mudrovne, lebo ja cez deň potrebujem aj rozmýšľať, nie len myslieť na hlúposti... 

Tak som sa teda nesmelo spýtala. No, ja vo všeobecnosti nie som zrovna nesmelá, ale tak viete, malá dušička a veríte, že sa niečo zmení jedinou vetou ak bude povedaná v správny čas. Tak si hovorím, že za to nič nedám, reku ako mi chceš pomôcť a bla bla bla... A hádam som aj radšej mala mlčať a šúchať nohami... Moja Eva je úžasný tvor, je to kamarátka, s ktorou môžete stráviť deň za dňom a vždy bude o čom, a ak by náhodou chvíľu nebolo o čom, no tak sa s takou kamarátkou dá aj o ničom, alebo ešte mlčať... Prosto dokonalý súlad... Ale niekedy si myslím, že Eva mi robí prieky. A teraz si to myslím tiež. Ona Mareka pozná. Zoznámila nás. Ale zase ho nepozná natoľko, aby vedela prečo robí tie jeho dvojzmyselné divnoveci. Ale zase vie, ako fungoval v predošlých vzťahoch, lenže nie až tak dobre, aby vedela odhadnúť na čo ten chlap nepodarený myslí, keď sa so mnou hrá ako mačka s myšou.

Ale poďme k jadru. Takže pýtam sa ako mi pomôže a ona že, vieš dievčatko, ja ti asi neviem pomôcť, ale môžem ti povedať, že chlapi vo všeobecnosti majú techniku "ako zbaliť babu"... ďalej to fakt nechcete počuť, zase nejaké fázy, tuším štyri a v každej niečo... No podľa toho čo Eva povedala, Marek je v druhej hypotetickej fáze balenia... A ja, mám byť rada, že je aspoň hypotetická možnosť, že to je pravda... O Eve som vám nepovedala tú najdôležitejšie, Eva chce, aby som s Marekom chodila, aby sme mali kopec detí a potom sa navzájom navštevovali a robili si párty a tak... No a ona sa rozhodla, že aj keď mi sľúbila, že mi pomôže, nemôže dopustiť, aby som aspoň hypoteticky nemala šancu... No uznajte, nedá sa ju nemilovať :). 

Ale čo s tým chlapom v mojej hlave...

"now everything should be all right"

na začiatok poznanie dňa: Orange juice je na prechlastaný žalúdok fakt silná káva - neodporúča sa!

* * * * * * * * *

Alkohol a gandža sú vražedná kombinácia, ktorú nikdy nikomu neodporúčam. Raz za čas sa ale stane, že každý z nás podľahne pokušeniu. A bola sobota... (whatever). Večer začal nevinne, popravde sa však iba domnievam, že začal nevinne, lebo si to vôbec nepamätám, musím sa stretnúť s mojou Evou, aby mi to objasnila. Pila sa vodka, na mrte... Prišiel Marek. Girl cítila, že Marek príde a tak vytiahla do boja 12cm opätky tenké ako ihla a minišaty. Marek slintal, aj všetci ostatní slintali. Niektorí dokonca dostali za to aj po papuli :). Neviem kto s kým hral hru, nakoľko moje zmysly boli otupené návykovými látkami rôzneho druhu, ale mám taký pocit, že každý z nás hral tú svoju a neviem či je aspoň jeden víťaz. Ja sa však víťazne necítim. 

Marek bol prítulný, ale len do okamihu, kým som ja bola odmeraná a potom ešte od okamihu, keď som bola opitá tak, že ma vlastne iba podopieral. Marek bol milý a zhovorčivý a mal potrebu mi silou mocou ukázať, že on je úbožiak, ktorého sa neoplatí chcieť pretiahnuť, že za to nestojí... A to teda musím snáď práve ja vedieť či stojí... Ehm, a že stojí :)... Odrazu som nadobudla pocit, že ten čo predo mnou stál pred dvoma mesiacmi, bol iný Marek, že mi ho vymenili, pretože zo sebavedomého frajera, ktorý rozhodne vie čo chce, z chlapa, ktroý udrie do stola a bude tak, ako on povie, z chlapa, ktorý má kvalitné ego, sa odrazu vykľul týpek, ktorý podceňuje sám seba, chlap, ktorý má pocit, že je nula, že nie je schopný nič dokončiť, snáď aspoň začať... Chlap, ktorého treba "ťapkať", aby veci dokončiť schopný bol... Bola som sklamaná. 

Verila som, ráno o 7:20, keď som si sadla do taxíka, že Marek je definitívne minulosť... Pretože, som konečne verila, že som stretla sebavedomé hovado, ktoré so mnou zacvičí a ja budem skákať ako bude on pískať a ešte som sa na to aj tešila... No keď som si líhala do postele po rannej (alebo večernej) hygiene a venčení nášho starého pochcánka, v hlave som mala obraz zhuleného ramenatého a svalnatého chlapa. Neopúšťala ma vízia toho, že by som si ho dala ako predjedlo aj dezert (dokonca som mu to aj povedala)... Zaspala som v bolestiach, ale tak mi treba a zo spánku ma vytrhlo zvonenie mobilu, volala mi Eva, nemola som to dvihnúť, v sne ma totiž práve Marek obrábal tými najvyberanejšími technikami... sakra... 

A aj napriek tomu, že som mala byť vytriezvená z chlapa, ktorý je to najhoršie čo ma mohlo v živote stretnúť, ja chcem byť tá, čo ho bude "ťapkať"... Som skrátka klasik...

 

Frodo z rozprávkova a iné veselé postavičky

Začnem tak nečakane, od začiatku :)...

Keď prišiel deň Dé a ja som sa rozhodla, že je na čase začať s učením, vstala som okolo ôsmej a po bežných denných činnostiach som k tomu fest zasadla - to už ale bolo po dvanástej. Pripravila som si všetko potrebné a išla som spokojná do práce. Áno, bolo to presne tak. Prvý deň je najdôležitejší. Lebo byť pripravená je dôležité. Ďalšie dni som prekladala kopu učenia z jednej strany na druhú - to podľa toho kde som sa práve chcela opierať o stôl pri fejsbúkobaní. A pripravila som si ďalšiu dôležitú vec. PLÁN!!! Plán učenia je rovnako dôležitý ako príprava. Spočíva v rozvrhnutí si dní. Teda prvý deň sa naučím 5 otázok, druhý deň 7 a tak ďalej... Plán si robím preto, aby som ho mohla každý deň zmeniť podľa potreby, väčšinou otázky pribúdajú, pretože plán nestíham plniť. No bodaj by som aj stíhala, keď do práce treba chodiť, aby boli prachy. Piť treba chodiť, aby sa kamaráti neurazili, že s nimi nechcem piť. Psa treba venčiť, aby sa nepocikal doma. Na nákupy treba chodiť, lebo s nákupnou horúčkou sa nedá nič iné iba nakupovať (už ste sa skúšali učiť s nákupnou horúčkou? to je horšie ako tá telesná horúčka, tá vás priklincuje k posteli a keď už sa nudíte, aj sa možno čo to naučíte, ale v Auparku s nabúchanou kreditkou sa nikdy nič nenaučíte a preto som ju musela odľahčiť a veru sa zadarilo). Lenže potom som mala ďalšie pracovné a rodinné povinnosti a učenie nedostalo šancu 

Víkend bol skvelý (to ešte ten pred minulým víkendom). Boli sme sa s babami opiť. Jeden bar druhý bar tretí bar, domov som prišla o pol šiestej a sobotu som prespala. Alebo nedeľu, čo ja viem. Dôležité je v učebnom pláne vynechať víkendy. Nikdy sa totiž nedá spoliehať sa na to, že sa budete cez víkend učiť - tým si môžete byť istí :). 

Cez týždeň to ide väčšinou lepšie a najlepšie to ide keď vonku prší, doma nikto nie je a roboši zatepľujú inú bytovku... Veru tak. Mám za oknom lešenie a každé ráno si musím spoza vetračky a zatiahnutých žalúzií vypočuť tie ich pičungy - amen tma. 

Ešte bol minulý víkend, aby som nezabudla a ten dopadol obdobne ako predchádzajúci, ale domov som prišla až o desiatej druhého dňa. Nie nie, nebol v tom vášnivý sex s pánom neznámym. Len sme o šiestej ráno nevedeli vymyslieť nič lepšie, potácajúc sa z Channels, len ísť spať ku kamoške. Au. O tej desiatej som sa v taxíku dosť hanbila :). Áno, moje disco kamarátky ma ukecali na Channels a pred tým na Primi :DDD smejete sa aj vy? Moje rockové JA utrpelo aby ste vedeli :), ale nemôžem popierať, že som sa dobre bavila :). Bozkávala som sa s holanďanom (aaaa mmt, to bol ten predchádzajúci víkend hmmm...) takže tento víkend som sa bozkávala so slovákom. Mal asi 169cm a 59kg, meno neviem, asi práve začínal zarastať a patrične si to užíval a myslel si, že som letuška :DDD, kto vie prečo? No dobre objasním, povedala mu to moja kamarátka :)... Ďalšie podrobnosti tohoto víkendu nie sú vhodné medializácie :). Ale že bolo skvele, to mi môžete veriť.

A aký je dnes deň? Piatok, už viem. Takže v pondelok a utorok som mala študijné voľno. To neznamená, že som sa učila, ale že som pracovala :), chápete voľno od štúdia = študijné voľno :). V utorok som bola zase cvičiť, ale včera už som zase nebola lebo som sa ponorila do učenia. NAOZAJ. Teda od stredy až do teraz sa seriózne (to je blbé slovo a klamem lebo neseriózne) učím. Dávam tomu tak 3 hodiny denne, občas 5. Potom idem do mesta na vodku a večer sa mi už učiť nechce. Ale včera som pritom sedela skoro do 9, samozrejme s pauzičkami na cigu, obed, venčenie, upratovanie, telku, facebook... hmmm...

A medzi tým...

No a medzi tým ešte stíham aj iné veselé veci, lebo by som sa unudila asi :). Tak v jednej pauze na FB som našla bývalého. Takého bývalého, čo sme boli spolu v týbore pred 15 rokmi (asi už máte predstavu). Žiadny sex, len čistá detská láska (počítate správne, mala som 14). Skončilo to veľmi rýchlo a veľmi kruto. Lebo ma zradila kamarátka a vykecala mu, že ma bozkával niekto iný - ani som ho nechcela, ale on vravel že ma len pobozká a ja určite budem chcieť už len jeho. Pobozkal ma. Nechcela som ho. Tá krava to videla a povedala to tomu môjmu. No a on mi zavolal a skončil to. To je celé. Bla bla bla... Ešte sme sa potom x krát videli a držali sme sa za ruky a bozkávali sme sa, ale už mi "nemohol veriť" takže sa nikdy nevrátil... Teraz je na FB a občasne si píšeme. Je to vzrušujúce. Ale trpím utkvelou predstavou že je gay. Na FB má len pár fotiek - tak do 200 ks a na všetkých je len on a nikto iný - čo vy na to??? V info o ňom sa nedozviete ani prd a nie je ženatý, ani deti nemá (a to už v našom veku nie je zase tak neobvyklý jav, mať ženu a deti). Na moju dosť priamu otázku či má priateľku, priateľa, psa alebo aspoň rybičky ešte neodpovedal :)... Hm... ???

Ok, aby to ale nebolo dosť, keď sa učím, vymýšľam strašné veci, aby som sa učiť nemusela a tak som našla ďalšieho ex :). Je to zábava po rokoch ich nájsť. A tu sa dostávame k pointe nadpisu dnešného postu. Našla som svojho Froda :DDD. Je to Ír, pochopiteľne sme sa zoznámili v Írsku, pred 4 rokmi, keď som tam bola nejaký čas pracovať počas školy a navštíviť kamarátku Janku. Frodo (samozrejme ako Frodo vyzerá - aspoň trochu a vtedy ešte viac) si ma všimol, keď som robila v nočnom občerstvení a on sa prišiel občerstviť o tretej ráno cestou z baru - lebo v Írsku sa cez víkendy len pije a je :). Aj ja som si ho všimla a tak sme na seba zízali až kým neprišiel na rad. Myslím, že tým chlapom pred ním som dala niečo celkom iné, ako si pýtali :DDD... Frodo sa postavil predo mňa (mala som afro copánky a vraj neodolateľný krásny úsmev) a vraví - Hi girl (on ma fakt oslovil GIRL) chips with vinegar please. Dostal čo pýtal a odtackal sa od pultu k dvierkam cez ktoré sme vetrali. Začal nezáväznú konverzáciu v štýle odkiaľ sem prišla taká krásna baba a podobne a že budúci víkend hrá v tom a tom bare, nech sa prídem pozrieť. 

A že som prišla a že hral ako sám Boh. Skončil a presunul sa do iného baru, kde sme už boli my. Ja Janka a Silvia. Ja zvodkovaná pod obraz som ho stretla na fajčiarke a vravím mu - May I kiss you? A viac nepotreboval. A ja tiež nie. Líbal jako Bůh :DDD. Bol o dva roky mladší, žil s rodičmi na konci mesta a bol prudko jebatelný. Vymenili sme si čísla a išli sme po svojom. A ja o pár dní domov. Písali sme si SMSky a tie účty boli vysoké, ale nie najvyššie :)... Hm... 

Potom som sa tam vrátila, ale len na dva týždne. Konečne bol piatok a my sme sa stretli. Stále bol krásny a stále jebatelný, stále bozkával ako Boh a stále som ho chcela. A dostala som ho. Vypili sme na mrte vodky so sprajtom a niekedy v noci nás niekto odviezol k nemu domov. Krásny írsky dom, na záhrade tri autá a rodičia vo vedľajšej spálni. Boli sme tak opití, že s určitosťou nedokážem povedať či ten sex bol alebo nebol dobrý :)))). 

Čo ale s určitosťou povedať viem je to, že ráno som sa cítila trápne a ani nie tak jazyková bariéra ako ten blbý pocit mi nedovolil povedať skoro nič. Tak ma odviezol domov a ja som o pár dní zase odletela domov. Z tej noci si pamätám veľmi presne ako mi vravel, že sa mám presťahovať za ním a vziať si ho, že budeme mať kopec detí a keď budem chcieť, školu dokončím tam. HAHAHA ešte že som mala štipku zdravého rozumu. No ale poďme zase k prítomnosti. 

Našla som ho teda na FB. Vzhľadom na to, že nepoužívam na FB vlastné meno, on ma nájsť nemohol. Po pár správach mi napísal, že ma hľadal asi 100x, ale nevedel ma pod vlastným menom nájsť :). Aká škoda. Teraz si píšeme a spomíname, pozval ma do Írska a vraj sa na mňa veľmi teší. Hneď na začiatok som mu objasnila, že sex áno, smsky už nie :)))))... Zobral to s humorom a súhlasí. Takže v októbri bude mecheche po Írsky :)... Ale nezaprie sa s tým jeho príď sem žiť, už mi aj dohadzuje prácu u kamoša v bare, že veď sa tu už môžeš zdržať keď budeš mať po škole :DDDD... No ja ti dám ty Frodo jeden Írsky... Nic nebude :). 

Ok pauzička skončila idem šprtať ďalej Btw wicked ako ti to ide??? :)

Mojito a jahody, pláž a slnečník

Sedím na pláži, sčasti ma kryje slnečník a sčasti na mňa pečie tá žltá ohnivá guľa. V ruke mojito a jahody, dobrá kniha a nohy v chladivom piesku a more mi občas obmýva členky. Pohoda, kľud, škriekanie vrán, vreskot detí "Aha mamiiii, toto nedokážeš." a vreskot matiek "Zlez dolu lebo spadneš.". Zatváram oči a užívam si slnko v tvári. Ale odrazu mi niečo tieni. Otvorím oči a tam... Ó áno, ten najkrajší chlap na svete, vysoký s čiernymi vlasmi a očami hlbokými ako Mariánska priekopa, a ten nos (som na ne zaťažená hej hej) a s krásnym úsmevom, veď to poznáte. Usmieva sa ako Boh a podáva mi ruku, predstaví sa ako Dave alebo Mike, alebo akokoľvek inak a mimoiné má božský hlas. Má dokonalý hlas a dokonalé telo, dokonalý chlap, chápeme sa, jo?

STRIH.

Áno, takto to veru je, niekde na pláži na mňa skutočne čaká ten Dave, alebo Mike..., ale ja som aj v nedeľu v práci, takže sa ešte načaká. HAHA. A teraz si nesťažujem, ja som tu spokojná. Slniečko svieti a ľudia sa usievajú. Možno aj na párty v Paríži bude pán On (teda Mr. Wishing). Ktovie. Šak ešte teda chvíľu vydržím.

Btw. horoskop na mesiac jún vodnárky - treba riskovať, hrať a vyhrávať, asi zájdem do kasína v tom Paris :). Jj.