dave barry - dospěju, ž umřu je vtipná kniha, ktorú som kúpila božskému k narodeninám, ktoré oslávi v auguste :) ha, po prvé preto, že ten názov sa k nemu hodí ako riť na šerbel, ale aby ste si nemysleli, že knihu kupujem podľa obalu či názvu tak po druhé preto, že po prečítaní prvej strany som sa nahlas smiala v panta rhei a rozhodla som sa, že ak aj po jej dočítaní nadobudnem pocit, že nie je ako darček pre božského vhodná, určite nebudem mať pocit, že som vyhodila peniaze von oknom, ak ostane v mojej knižnici :). A keď som úspešne dočítala, napísala som do nej venovanie - takže som usúdila, že vhodná je :) prudko, ako prudko jedovatý je najjedovatejší hadí jed, tak prudko je vhodná táto kniha pre božského :), venovanie končí ... s láskou Girl, tak snáď ten náznak pochopí a teraz hups do doby nedávno minulej, ale poďme pekne nechronologicky. Tudíš sa vrátime v čase do nedele.
Po mojom asi piatom naliehaní, sme sa s božským stretli, aby mi pomohol so životopisom. Sám sa ponúkol, ako to on rád, len potom to dotiahnuť do zdarného konca je fuška - toto si zapamätajte, je to charakteristická črta, ak nie väčšiny chlapov, tak určite apsoň jedného - božského of course.
Takže sme si ľahli na trávičku, vzali dve mozgovne do hrsti a debatovali o mojej práci, škole etc... Robil si poznámky a pýtal sa a bla bla bla... Rozkošný chlap, viete ryšavý, pehavý... Ok... toto patrí inam... :). No a ako sme tak sedeli a ležali a zase sedeli a potom sedeli pri stole lebo ho všetko tlačilo :) tak sme si (som si) užili krásne nedeľné popoludnie. Platil - takže to bolo rande? V tomto mám ja trochu guláš. Samozrejme sme niečo aj vyhútali ale sme to nedokončili, tak mi povedal, že potrebuje pauzu a že sa na to večer ešte pozrie a pošle mi poznámky.
Volal mi po desiatej, spala som. Dokonca sa mi už aj snívalo. Ale ukecal ma, že si to mám ešte pozrieť, tak som nabrala posledné zvyšky energie, alebo prvé nadobudnuté, a pozrela som si to na iPhone a šok - on mi napásal komplet životopis, jasné že časť z neho copypastol, ale zvyšok naťukal, vyhľadal na nete... Skrátka, v maili ma čakal kompletný CV, aj keď nie úplne dokonalý, ako sme mali v pláne, ale aj tak, waw, ne?
Tak som pozbierala ešte pár zvyškov energie a zavolala som mu, aby som mu poďakovala ako sa patrí, a povedala, ako si nesmierne vážim, čo pre mňa urobil bla bla bla, to som akože upadla do bezvedomia - teda spánkového delíria ako tomu hovorím ja, a ptom si pamätám len jeho tak dobrú noc a zrazu som sa zobudila a bolo ráno :).
Na objasnenie, keby ste so mnou niekedy mali tú česť nocovať, vyzerá to asi tak, že Girl a spolunoclažník debatujú zachumlaní pod perinami (pekné slovo, že zachumlaní, je spisovné?), zrazu sa Girl započúva do monológu, ale má už len asi každé druhé až siedme slovo, potom je rad na Girl, Girl mlči, potom sa zobudí a začne hovoriť - občas k veci - a potom je to také to bla nejaké slovo, bla bla, nejaké slovo nejaké slovo, bla bla bla, slovo, bla, bla, bla a chrrrrrr a Girl spí. Takto to je vždy, ja skrátka v polohe ležmo alebo súložím alebo spím, v tej polohe sa totiž nedá nič iné robiť, lebo neudržím pozornosť... Jou.
Takže na zhrnutie, božský mi napísal životopis, chrumkavé, ne?
Ok a teraz poďme do bližšej minulosti, asi tak dve hodiny dozadu :). Bola som s kamarátkami na malej krátkej neformálnej oslave narodenín :). Keď sme sa rozlúčili a ja som opustene ostala stáť na novom moste a čakala som na bus, vybrala som môj milovaný mobil a tam zmeškaný hovor. Od božského!!!!!!!!!!!!!! No jasné, že som mu zavolala späť, volal asi pred 12 minútami, to som si povedala, že je celkom ok, keby to bol hovor pred dvoch minút, asi chvíľu počkám, ale asi skôr ne, lebo to nebolo z vychcanosti, že som nedvihla, ale že som hluchá jak peň. Ha.
A aby som už nenaťahovala dlhšie, viete čo mi chcel povedať? Vopred vám poviem, že na konci odstavca čakám to nadšené a dojaté aaaach ten je milý, a to aj keď si to nemyslíte, lebo JE. Takže, chcel mi povedať, skúsim skorocitáciu - volal som ti, lebo som ti chcel povedať - odmlka - pretože si myslím, že je to predovšetkým tvoja zásluha (akože baby, neviete si predstaviť, čo mne išlo hlavou, že môže byť moja zásluha a skoro som skolabovala od radosti/strachu čo sa dozviem) - že som dnes bol na prijímačkách a bla bla bla... - zatemnilo sa mi - skrátka a dobre, asi bude prijatý a mal potrebu to oznámiť MNE, lebo je to hlavne moja zásluha. Nie to že je asi prijatý, ale to, že tam išiel... Chápete? Čakám to áááách... a potom vysvetlenie, prečo mi ešte stále nepovedal, že ma miluje (to vysvetlenie čakám od vás, od neho sa nedočkám ani keby som nechcela) ... Zvyšok telefonátu je už jedno... A zajtra ma pozval nech prídem za nimi do mesta niekam, anineviemkam... Hm...
Záverom by som rada povedala zúčastneným, že som si dala sama so sebou taký deal, že keď som už nikdy nebola trpezlivá - a trpezlivosť ružu priniesla - tak si dávam a hlavne jemu dávam čas do prvého výročia. Teda na pád dvojičiek, ako vieme. A keby sa dovtedy nič závažné nezmenilo a neudialo a tak... tak možno ešte chvíľu počkám, kým niečo vymyslím :)... (odobrite mi to lebo ma jebne).