Ak nemáte zrovna dokonalé vzťahy s matkou, môžem odporučiť nasledovný postup: odsťhujte sa a počkajte do tridsiatky (môžete to urobiť aj v opačnom poradí, ako som to napríklad urobila ja heh). Sú určité "veci" medzi matkou a dcérou, ktoré potrebujú čas a priestor. Keď sa odsťahujete z domu, matka po čase (hlavne keď vidí, že dokážete fungovať aj bez jej večných poznámok o tom, aká ste nesamostatná a nefunkčná) príde na to, že ste dospeli (aj keď to nutne nemusí byť pravda, napríklad mne sa to našťastie nepodarilo), potom veľmi svedomito sleduje vašu váhu resp. telesnú konštrukciu a keď sa ani tá po čase nezemení (zvlášť deštruktívnym spôsobom) matka vás začne vyhlasovať za samostatnú aj pred kamarátmi (svojimi, teda v jej veku), čo je obrovský pokrok.
V tomto štádiu môžete s matkou začať komunikovať takmer o všetkom, lebo, aj napriek tomu, že ste navždy jej ufúľané decko, tu a tam si uvedomuje, že ste prekročili prah dospelosti a sú veci, ktoré budete robiť či sa jej to páči alebo nie, tiež pochopí, že jej zásah do vášho života je už len okrajový a v jasnej chvíli si uvedomí aj to, že ak o vás chce niečo vedieť, musí vám dôverovať a nechať vás skrátka žiť si po svojom (chceš si žiť po svojom, chceš si robiť čo chceš, no s týmto postojom to nedosiahneš lalala - vsuvka).
A tak sme dnes spolu na pracovnom "výlete" do Budmeríc debatovali o božskom. Ona je krásne naivná, takže keď som jej pred pár mesiacmi povedala, že máme nadštandardný sexuálny vzťah, videla som, ako to predýchava, ale mlčala :). Keď som s mamou v aute, vždy sa bojím akú tému vytiahne, viete, lebo z auta len tak neutešiete pred jej dotieravými otázkami. Takže dnes sme mali na programe božského of course, veď inak by som tu o tom ani nezačínala. Ha.
Porozprávala som jej celý náš "príbeh", samozrejme som kde tu mlžila, lebo veď nepoviem, že "fajčili sme na balkóne", ale "božský fajčil... " alebo "keď som sa nad ním skláňala pri treťom čísle..." ale "ležali sme v posteli a..." chápete, inak bolo dosť únavné vážiť slová (nevýhoda nadštandardného vzťahu s mamou), ale prečo tu o tom píšem, že...
Mama sa uzrozumila, že som zbebelec. A božský detto. Samozrejme si maľuje vzdušné zámky, plánuje nám svadbu a v mysli už vie kam pôjdeme na svadobnú cestu a ako sa budú volať naše tri ryšavé deti (že je ryšavý som spomenula ako výhodu) :). Uzavrela to, že mu musím dať jasne najavo, ale JASNE, že mám zájem o viac ako nadštandardný sexuálny vzťah, dokonca dala pár milých rád ako to mám urobiť :), jasné, že viem, že by som to mala urobiť a mať v tom jasno, ale rohodne tie jej rady nebudem aplikovať, asi by som sa od hanby prepadla pod zem a to aj v prípade, že by som dostala kladnú odpoveď, s ktorou bohužiaľ vopred nepočítam.
Našťasie Budmerice nie sú na konci sveta a my sme prišli do Baumaxu skôr, ako sme sa stihli pohádať, pretože som hlúpa koza a zbytočne naťahujem a odďalujem nevyhnutné. Kúpila som si rododendron a úspešne som ho presadila - teda dúfam, že úspešne. Potom som si sadla na balkón, pustila som si z netbooku "help yourself" (pekelná namotávka), zapálila som si cigu a vyložila si nohy... a zavolala som božskému. Len tak, lebo som ho chcela počuť. Potešil sa a dokonca si dovolím tvrdiť, že nadštandardne :). Celých 15 minút sme sa rozprávali len tak, lebo som ho chcela počuť o hocičom, nič som od neho nechcela, on nechcel nič odo mňa, konverzácia o bežných veciach... Viete, ako sa máš a čo robíš, hmmm to je zaujímavé, už si vymaľoval? ešte neprišli okná, to je strašné, takto to naťahujú bla bla bla... Ok, nebudem ťa už zdržiavať od práce bla bla... "dobre pusinka, pekný večer"... nech zdochnem, pusinka? nadštandardný pozdrav. Píšem si do denníčka, mám pocit ako pätnástka, čo čaká na otázku "nechceš so mnou chodiť?" a je mi dobre... Možno ešte nie som pripravená dokonať toto dielo, ale príprava je základ...