somebody that I used to know

noc stravena s Bozskym moze niekedy skoncit aj rannou nevolnostou :)

stvrta pracka a flasa vina maju vplyv na dobre napady, 

vcera mi nic lepsie nenapadlo, ako sa ist opit s bozskym...

nepoznam presny vyraz toho, ako mi je, 

ale je to dobre...

proste pohoda, klidek, tabacek... :)

a veci sa deju same od seba, az ma to prekvapuje, 

priatelstvo s exmilencom ma nepochybne svoje vyhody, 

len dufat, ze rannu nevolnost mal za nasledok alkohol, 

inak by tato situacia vyznela prilis ko(z)micky...

PS: povedal mi: stiahni si tuto pesnicku, uplne namakana...
ked sa zapocuvate do textu, mohlo by vam to vzdialene pripomenut nas vztah...
len ho zbytocne tak nekomplikujeme :)

od novembra do apríla

- to, že som zase tu, má na svedomí wicked (vedzte). 

- pohodlne si čapnite na rite, toto bude dlhé...

Keď sa váš život začne točiť okolo jedného chlapa, všetka zábava končí. Ale keď sa začne točiť okolo jedného chlapa môj život... 

17. November 2011 

November priniesol so sebou (nepochybne) veľa zmien. Jednou z prvých bol fakt, že po preflámovanej noci (v spoločnosti Božského of course) som sa konečne odhodlala k tomu zásadnému kroku a Božskému som všetko vyklopila. Kto by nebol v obraze - išlo o moje city, ktoré som už nebola ďalej schopná skrývať. Zobral to s kľudom, a ja na počudovanie tiež. Znelo to asi takto: "Už nejakú dobu ťa ľúbim, a keďže viem, že ty mňa nie, plním dohodu (ktorá spočívala v tom, že sa o zamilovaní zmienime a budeme to riešiť v prípade, že taká situácia nastane), takže už spolu nemôžme spávať, chvíľu by sme sa nemali vidieť, ale chcem sa s tebou časom zase stretávať. Bez sexu a záväzkov." - a predtým sme sa dlho milovali (lebo som vedela, že je to naposledy a nemohla som ho predsa nechať tak a vybaliť naňho také veci), a potom sme sa objímali a rozprávali... akoby som tých pár slov nikdy nevyslovila...

Odišla som okolo obeda, do práce, kam som z pochopiteľných dôvodov meškala. Myslela som si, že budem plakať, alebo, že mi bude straaaašne smutno, ako to v takých prípadoch býva. Ale nič som necítila. Prišlo to až večer, keď som ležala v posteli, revala som skoro celú noc, a na druhý deň zase a potom ešte raz. Prestala som žrať a začala fajčiť dvojitú dennú dávku... Bolel ma celý človek. Celé tri dni a tri noci. Moja malá nežná revolúcia...

Čas vraj všetko vylieči. Ale je to kokotina. Nakoniec musela zaúradovať vodka. Ak vám niekto bude niekedy tvrdiť, že čas lieči, povedzte mu len, že vodka, tá to dokáže rýchlejšie... A nalejte si :)... Uvidíte. 

Tu nám treba malú vsuvku - Božského kamarát - veľmi pekný, milý, sympatický a kurevsky jebavý kamarát, sa rozišiel s frajerkou... Berte to len ako informáciu, ktorá sa oplatí :)... viete, možno, do budúcna :)... fakt je pekný.

December 2011

Neozval sa do konca mesiaca a neozval sa ani začiatkom decembra. A lepšie nemohol urobiť. Ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle... Chujovina, nezišiel, ale predsa len ostal utopený vo vodke, zakalený... Tak trochu nepotrebný... zbytočný...  A jedného dňa (inak čert nám bol dlžný facebook a podobné vymoženosti doby - keby mal len telefón, nikdy by sa už neozval, nemal na to gule)... Ale zrazu, ešte bolo dosť ďaleko do Vianoc, mi niečo lajkol na FB, a potom sa odhodlal aj na koment, a keď videl, že "spolupracujem", začal posielať esemesky... a neskôr maily... na Vianoce zavolal, aj k meninám zaželal, nový rok oslávil niekde mimo, ale ozval sa...  Nebola som celkom "v tom", ale tak po členky som v tom bola namočená určite, aj keď som sa tvárila, že mám strašne piči a celý Božský sa aj na hlavu môže postaviť, aj mi môže modré z neba ukoristiť, ale mnou to nepohne...

Január/Február 2012

Po Novom roku nastalo zopár dramatických okamihov - zatvorili nám bar, jeden, pre tento blog, nepublikovateľný moment môjho života, Božského telefonát... také to bla bla bla balast, trocha žvástov... pointa. O týždeň sme sa stretli a potom o pár dní znova. Robili sme biznis. A robili sme ho ako kamaráti - žiadny sex, žiadne slzy, žiadne zbytočné reči... On niečo potreboval, ja som vedela pomôcť - aké jednoduché. Až do okamihu, kedy ma po jednom takom stretnutí nezavolal von. Verila som si tak, ako som si nikdy pred tým neverila, že sa do toho znova nenamočím... Namočila! Ale kurva dobre mi bolo... A ani výčitky som nemala. 

Stále mi však išlo hlavou všetko to, čo sme si povedali v novembri a rozhodla som sa, že odteraz musím byť meganajvaaacsilná žena a jebať na to... A tak aj bolo. 

Božského som vytesnila na okraj, keď sa ozval, bolo to fajn, keď nie, bolo mi to jedno, boli sme kamaráti, občas menej, občas viac. Chýbal mi, ale preložila som to bujarým životom - flámovala som a randila, kade som chodila. 

A tak som stretla Matúša, o ktorom by som sa nerada rozpisovala, len jednu pikošku snáď, aby ste si urobili obraz - neeee, aby ste sa pobavili na môj účet... Keď som išla k Matúšovi na romantickú večeru a film, prišla som tak trochu opitá - lebo sme s kamoškou v meste oslavovali... niečo... Večera nakoniec nebola, lebo sa mu nepodarila, nevadí... Víno bolo... Dajme tomu, že hradná svieca nie je až tak zlá... film - pustil nejaký psycho masaker, po troch minútach som ho poprosila, aby pustil niečo iné - Leaving Las Vegas - môj výber - pretrtkať sa a prechlastať na onen svet... (vôbec ho to neinšpirovalo). Pri filme som zaspala a keď som sa v noci zobudila, ležala som na rozťahovacej posteli. Sama... On spal na zemi!!! A keby mal namiesto jednoizbového bytu dvoj, som si na stopercent istá, že by spal v inej miestnosti :DDDDD... OK, to bol Matúš... Ráno som ušla a začala ho aktívne ignorovať. 

Potom som mala ešte dve rande - a keď vám poviem, že si nepamätám ich mená, uveríte mi? Tak verte, lebo fakt ne... Ale ako to už chodí... zase na piču jeleniu... a tak sa stalo, že som začala holdovať samote. Pripravovala som sa na operáciu a pooperačné obdobie... a kde tu si užívala stretnutia s Božským, občasné niekoľkohodinové telefonáty a dobrý pocit z toho, že sme LEN kamaráti.

Marec/Apríl 2012

Chlastačka s chalanmi (Božský a spol) a jeho trápny pokus zviesť ma. Nevyšlo. :) Ha. Ostal z toho trochen mimo a tak sa rozhodol, že to skúsi znova. Asi o týždeň. Dostal ma do postele. Sex však nebol :). Zdalo sa, že sa zmieruje s faktom, že z nás budú kamaráti BEZ sexu a to výhradne a bez prešlapov. Uvaril mi skvelý narodeninový obed podľa môjho výberu. Pozerali sme filmy. Dokonca ma vyšibal. Užili sme si krásny deň a na jeho konci ma odviezol domov a ešte mi zaň poďakoval - mala som pocit, že to bolo úprimné...

 Apríl 2012 neskôr 

Ďalší víkend, ďalšie stretnutie. Trocha piva, veľa vodky, nejaké smiechoty... čas išiel nekonečne pomaly, ale nakoniec nás zase postavil pred prah jeho bytu. Zaváhala som, ale raz som učinila rozhodnutie, a mala som v pláne sa ho držať. Myslela som si, že odolám jeho tvrdému nátlaku  a keď ma neobmäkčil ani fakt, že o mne vyhlasoval celý večer, že si ma vezme za ženu, lebo som najlepšia baba na svete, verila som, že ma neobmäkčí už nič... 

A predsa to prišlo... 

Keď sa Božským nechcete vyspať (čo by ste ale nerobili, lebo sex s ním je presne taký, ako jeho meno), existuje pár tém, ktoré je vhodné načať, aby skrotol a jednou z nich bola v minulosti téma "deti"... Takže som začala: "Ak chceš sex, tak jedine, ak si urobíme juniora - to hovorím ja, a hovorím to asi po dvoch hodinách odmietania fakt pikantných návrhov... A jeho reakcia - teda čakala by som, že sa otočí na druhú stranu a do desať minút odfukuje... ne... jeho reakcia bola "a ty by si chcela? tak dobre." No a potom - uznajte, že aj keď viete, že to je úplná kravina, znie to tak romanticky, že by z toho aj zuby rozboleli... A tak, aj napriek tomu, že som tie deti vlastne ani robiť nechcela, ostala som tak nejak obmäkčená, úplne blbá a hlavne nadržaná...

Na druhý deň som ho požiadala, aby sme si nadobudnuté kamarátstvo nepokazili a zabudli na to, čo sa stalo... A tak to veselo obaja ignorujeme, zase spolu oficiálne nespíme, a ja viem, že presne do okamihu, kedy mi zase povie, že urobiť si juniora je vlastne skvelý nápad... Aj napriek tomu, robím všetko pre to, aby sa to neopakovalo (všetko nie, ale dosť na to, aby som mala čisté svedomie)... No a teraz milí moji sedíme a čakáme... Presnejšie sedím a čakám ja.  Čakám, na deň "Dé"... 

My sme toho juniora totiž nakoniec tak trochu robili...

Život je zmena, zmena je život

Intro

to čo do psej matere sa porobilo s interfaceom blogera? akože dospievame či kerý kkt? fuj, som konsternovaná, alebo len do prdele, musím si to tu omrknúť... som tu nebola hádam aj dvestodva rokov, tak skúsim od začiatku a skúsim aj poporiadku, ale obávam sa že toto bude masaker... - po opätovnom zhliadnutí Intra som zo seba sklamaná a hanbím sa za seba, ale budiž, nech napísané stane sa publikovaným...

Dovolenka vol. 1

sedem dní v raji s čertom na krku, nazvala by som to, ale nemôžem si sťažovať, opálila som sa do tmavobiela, čo je taký slabší odtieň hnedej ešte pred tým ako človek začne černať, alebo červenať haha, vtip mi nechýba, bavím sa so sebou excelentne ako vždy :). Sweetieho som stretla druhý deň na ostrove, rovnaký večer som išla na pevninu stretnúť sa so sesternicou, ktorú som pár mesiacov nevidela (páči sa mi keď sa s kamarátmi a rodinou stretnem mimo SVK potom, čo som ich nejakú dobu nevidela, je to také iné, viete... skrátka iné), opili sme sa a keď som sa vracala na ostrov stretla som Zdravka (to je dajme tomu jedem milý chlap z ostrova - hej je to animátor of course), išli sme na pivo a na diskotéku a tak nejak to vyšlo, že Sweetie a ja sme ostali  sami do tretej v noci, heeeej, sami do tretej a hádajte čo. Nič. Keď mi navrhol spoločné nočné kúpanie, povedala som niečo v zmysle, že už by to nebolo prvýkrát ako minulý rok a tak ma to neláka a keďže nebol dosť kreatívny a ja som mala záväzok, že nebudem mať sex s nikým iným len s božským, dali sme si poslednú cigu a išli spať - každý do svojej izby. 

Vodnárka in town

po dovolenke som mala na regeneráciu a nástup do práce asi 10 hodín, ale už o dva dni som dovolenkovala v BA a to s Vodnárkou, ktorá konečne prišla zase do mesta. Žiadalo sa mi napísať z vidieka, ale to by nebola celkom pravda :). Zistila som, že je super mať spolubývajúcu, aj keď mi je asi lepšie keď som sama - ale to čisto z praktických dôvodov, lebo mám len jednu posteľ a keby sa niečo naskytlo, ehm, tak vodnárka spí akosi na hajzli alebo kde... Ja viem viem, vravela som, že nikto iný, iba božský, ale nikdy neviete či nestretnete božskejšieho ha. Poslednú noc sme s vodnárkou stihli hádku aj super záver v nieažtakmocsuper rockOK! a na totálku podotýkam. Snáď len ten zážitok s vyjebanými náckami sme mohli skipnúť... To bolo tak. Ale viete čo, mne sa ani nechce o tom písať, lebo kokoti, v skratke, dlhovlasý Jakub, ktorého nazvali Daniel Tupý (btw. podobal sa na Johnyho Deppa ano ano ano), moja pusa v zovretí odpornej nacistickej paprče, moja ruka drtí kosti ten nacistickej paprči so slovami "ešte raz sa ma dotkneš a tú ruku ti dolámem", prekvapenie údiv, nacicstickej paprči patrí papula čo hovorí "oštím ťa", mám nasraté v nohaviciach (no mala som šate, ale chápeme sa), ja hovorím niečo ako "bla bla bla" nemám šajnu čo som na to povedala, ale slušné to nebolo, prichádza taký uzmierovač s milou tvárou, že "klud, nebudeme sa tu hádať predsa bla bla bla" pičujem niečo a ukazujem mu, ako ma ten kkt chytil za papulu - a nepoužijem o nič nemšiu silu ako on, na to uzmierovač "ale veď ty máš silu", kokoti, to je argument, ja na to "ale to on nevedel, že mám silu, videl len ženskú a bol silný" ešte nejaké bla bla a odchádzame na taxík, Daniela Tupého Jakuba berieme a vezieme domov na Dulák, potom smer postel a spať... Mám adrenalín aj v končekoch vlasov a chuť vrátiť saa rozbiť tomu zmetkovi tlamu vrrr... a stačí. Vodnárka odišla, ja som si poplakala, upratala a život ide ďalej...

Dovolenka vol. 2

nie nie, nemusíte mi závidieť, to mama a oco išli dovolenkovať, ja som sa na týždeň presťahovala k našim a starám sa o psa a kvety, takže vlastne mám voľno - viacmenej, ale menej ako viac... pes mal narodeniny, 17, och sweet seventeen, kiež by bola tak čiperná ako ja v 17 haha... A nechodila 100x denne šťať... ale inak pohoda jahoda. Pred odchodom našich na dovolenku hovorím mame "nechápem, prečo ten pes žuje tak dlho, 17... hm, to sme už mohli dávno na ňu v dobrom spomínať" - bolo to vtipnejšie, keď som to hovorila vtedy... sitcom sa ťažko opisuje to treba zažiť... Vravím vám, že som vtipná, tak situačne :) verte mi...

Narodeninový darček

vravela som vám čo dostane ten chlapo odo mňa na narodeniny, že? A to nie je všetko, povedzte mi "si blázon, jeb naňho, nestojí za to" alebo mlčte naveky - dobre, nič nehovorte, len mlčte, lebo mne to nepomôže, aše zúfalé snahy ukázať mi pravdu, hlupák sa učí na vlastných chybách, nech som teda hlupákom, ale poradiť si nedám, lebo keď necítite bolesť, nedoceníte šťastie... Alebo tak nejak... takže bachya idem vám opísať posledný dar - prisahám nič už viac nedostane prisahááááááám!!! Takže je to obraz, na plátne, 50x50cm, je ČB, teda čiernobiely ano? Dobre máme, a teraz čo je na ňom... Jeho meno, zvuková stopa jeho mena, vyzerá to podobne ako na obrázku. Ha, som nadšená, a som si skoro na 100% istá, že aj on bude pretože posledne keď sme spolu hovorili, splietal niečo o tom, že sa vždy teší, čím ho zase prekvapím a že som kreatívna a bla bla bla... A povedal to pri troch rôznych príležitostiach, čo mi pripomína, že ma poslednú spoločnú noc dosť často chválil za všeličo a keď som to robila ja, tak mi povedal, nech už s tým prestanem, že ho stále len chválim... Divný... Či? Ni?

Božský

mala som za poslený rok, alebo pol roka post, kde by som o ňom do prskrzmr (to je nadávka) nepísala? Asi ani nie, tak to nebudeme meniť veď u ste si hádam zvykli, či? No nevadí, tak to prežijete, prežujete, alebo to preskočte ha. Po dovolenke a po odchode vodnárky som začala mať zase hlavu plnú božského, priznám sa, že na dovči som si naňho spomenula asi 3x (to je úspech) a ani som mu neželala dobrú noc na dobrú noc ako v BA (nie som šialená!), keď tu bola vodnárka, už to bolo intenzívnejšie, ale v norme, ale keď odišla, amen párky tma... 

Naši boli ešte pár dní doma, takže som aj ja bývala u seba, v pondelok večer, búrka jak hovado a ja v posteli pod perinou s čajom a knihou, nemohla som sa sústrediť, fakt ma sral. Božský of course. Videl ma týždeň pred dovolenkou a vôbec som mu nechýbala - zjavne, hoci sa mohol zožierať túžbou zavolať mi alebo ma vidieť, neurobil to, on je lev, levi sú hrdí a on je megahrdý. (vsuvka bez opodstatnenia - božský já tě fakt žeru moc) Zavolala som mu, lebo som vedela, že ak to neurobím, neprečítam ani jednu vetu, z ktorej budem mať pôžitok. Mal obsadené. Uľavilo sa mi, lebo zavolala som, ale na druhej strane som nemusela vymýšľať prečo. Nečakala som, že žavolá späť. "ahoj Girl, ako sa máš bla bla bla..." ani zmienka o tom prečo si mi volala? alebo niečo podobné. On skrátka očakával, že zavolám, chápete? A to nie je dobre, neviem to vysvetliť, ale nie je to dobre... Moja Eva to aj nejako pomenovala ale už neviem ako, to je jedno, ja nechcem aby počítal s tým že zavolám, že je to samozrejmosť... ale anyway... V sobotu mal ísť na svadbu, tak sme sa dohodli, že sa uvidíme až ďalší víkend (to je ten čo bude teraz), poďakoval za kreatívnu pohľadnicu a že sa teší že ma uvidí. A že ma rád počul - to som mu nanútila ja :) ha. No teda takto, on vraví "dobre Girl, tak sa uvidíme" a mlčal a ja pokračujem akože som on "som rád, že som ťa počul, chýbala si mi, uvidíme sa o dva týždne, teším sa na darček" potom on ešte niečo povedal a zase sa lúčil, a ja som mu zase vtisla to "som rád že som ťa počul" načo on to zopakoval a pridal, ale ešte radšej ťa uvidím. Ha. Toto je polovičná výhra po polovičnej prehre. Na. Máte to? Chytáte sa? Neberiem drogy btw. Stále som to ja.

Víkend

Moja Eva miluje toho svojho"tídžeja", ale je tu niekto (resp. bol) kto jej občas nedá spávať, je to jej ex fuck buddy, ktorý raz za uhorský rok príde do BA. Teraz v BA bol a ona bola ako postpubertálna neriadená strela. A keďže božský nemal byť v meste, nuž som sa poddala a šli sme hľadať exFB kdesi do útrob Obchodnej. Nazvali sme si to upTown (v tomto duchu sme si celú noc pospevovali uptown girl) a keďže my sme dievčatá z downTownu, bolo to ako exkurzia, ale taká že diky raz stačilo a už nikdy vác, aj keď v upTowne majú teda megainé ceny - akože amundsenka za 1.50 no nekup to. Nakoniec sme zhodnotili, že je čas vrátiť sa do downTownu a išli sme do materského podniku, kde nás čakal zvyšok partie a onedlho prikvitol aj božský. Bla bla bla, čo vám budem hovoriť, zosrala som sa z neho, po takej dobe, objal ma a pobozkal a z nejakého dôvodu na mňa civel. Doslova. Tak som aj ja civela ale som to nevydržala a pýtam sa "čo čumíš?" a potom som sa strašne rozosmiala, odvrátil pohľad a potom podchvíľou civel a zase necivel. Kúpil mi ružu, ružovú - on vie, že ruže nemusím, ale zožeň nad ránom čerstvý tulipán, heh, takže mu je odpustené a ruža sa kúpe vo vodnom kúpeli :) v kuchyni u rodičov kde teraz pobývam. Ale späť (inak som sa bála, že nepôjdem chronologicky a aha ho jak mi to ide, aj keď som mega veľa toho asi zabudla, nevadí)... Chodí s nami jedna von, dáme jej pracovné meno "vošpodchrastou", správne, neznášam ju, je to také malé dievčisko odporné, s piskľavým hlasom a keď ju vidím je mi z nej ble bleeeee, veď viete. Ona všetkým všetko závidí. Mne božského, Eve tídžeja, Peknej pekného, všetkým všetko. Grc. Takže robí všetko preto, aby zabránila spájanu opačných pohlaví v kopulačný akt. A tak vráža do podniku niekedy pred štvrtou, keď s božským v objatí rozoberáme ktoviečo dôležité a že či idem už domov, lebo ona volá taxíky. No tak ja že "Nie, nejdem domov, my ideme ešte tancovať." Inokedy by išla s nami, aj keby mala nespať do deviatej, šla by s nami, otáčam sa jej teda chrbtom a jasne dávam najavo, že je nežiadúca. A ona odchádza ha. Malá výhra, ale tuším, že s ňou ešte budem mať problém... Ideme teda poslední z podniku božský ja a Fero (toto je situačná menovka, nevolá sa Fero, ale jeho prezývku je nehodné použiť v tomto blogu preISTOTU!). Vravím ja "volajte prosím jeden taxík aj mne", lebo chcem ísť zodpovedne domov, psa vyvenčiť chudáka starého :), ale veľmi túžim byť s ním a božský na to "nevymýšľaj Girl", a volá jeden taxík, fera vezieme domov a my končíme alebo začíname u božského... ooooooooooooooo, ten je zlatý, že? Alebo ne? Vidím to celé zle? Ach :(. No, božský ma prevádza rekonštruovaným bytom... hm, nová posteľ, vymaľované, okná... najs, very very najs... Posteľ je pokrstená :) sedem krásnych krát :). 

Jeden situačný

sedíme s mojou Evou v bare a ona blúzni o exFB, ukazuje mi ho na FB a ja vravím

- veď on vyzerá ako môj brat. 

ona na to - ale vieš ako šuká? 

ja - no, vyzerá na to, ale to aj môj brat, a nechcem sa o tom presvedčiť. 

Koniec sitcomu HAHAHA...

Trapná story

ležíme v posteli (božský a ja v tú sobotu skoro ráno alebo už neskoro ráno neviečm) a on si ma fotí a iné sprosťárny ha, keď sa dohrá, vravím nech to všetko nezabudne vymazať a on na to bohorovne, že snáď sa nebojíš, že by som to dal na FB, alebo tak (ozaj a exkluzívne prsia mám spomínala som?, to ma teší, lebo on málokedy máločo chváli haha), takže mu vravím, nie neboljím sa, ale mohol by si náhodou niekomu nedopatrením ukázať a to by nebolo vhodné. On sa zatvári akože ježíííš Girl a ja mu vravím "no, ako posledne keď si sa Marekovi pochválil, že som ti nechala dopis na vankúši..." (sto bodov pre mňa) a teraz sa podržte, božský stiekol z krvi, potom sa začervenal ako rak na paprike a absolútne nefalšovane zahanbene hovorí "a to ako vieš?" a klopí zrak jak malé decko čo rozbilo okno u susedov, "no Marek mi to povedal" na čo on "to je teda drbna utáraná, on je horší ako baba", vravím mu "vieš, keby si to povedal ferovi, ale Marekovi? to sa mu s čím všetým chváliš?", robila som sa, že som dosť naštvaná, ale nie veľmi, chápete robila som formu, "no, nič moc mu nehovorím, neboj sa a teraz už mu nikdy nič nepoviem" stále červený a ešte "prepáč Girl, ja som nechcel, aby si sa to dozvedela, a nerobil som si z teba srandu, ja som sa z toho dopisu tešil, páčilo sa mi to, vždy čakám čo nové vymyslíš, mám to rád, keď si kreatívna bla bla bla..." A tak som bola ešte zopár krát kreatívna a zaspali sme...

This isn't happy end

žehlím božskému košeľu na svadbu, volá mi taxík, odrazu mi je zle, rozžehlená košeľa v obývačke na prkne, božský ma objíme a pobozká na líce "ja si to dožehlím, tak už bež"... doma horúčka 38.6°C (z nedostatku spánku tekutín a prebytku alkoholu) a večer jeden z najlepších večerov a sushi párty u Majkiho... chýba mi božský... a ja viem, že zase nezavolá...

Bodka

Amy Winehouse zomrela...

 Life is a miracle

život je nelogický

život je zmena

zmena je život...

lož má krátke nohy, ale

Posledné dva týždne mám pocit, že sa mením na chlapa. Som sexuálne hyperaktívna, počet mojich ex, fuck buddies a one night stands prekročil magickú trinástku (či v tomto prípade je to magická trojka, alebo sedmička, neviem) už pekelne dávno a závratnou rýchlosťou sa priblížil k neželanej dvacke, čo ako iste všetci vieme, je úplne strašné, pretože čo... 

Raz sa chce človek usadiť a mať rodinu, alebo aspoň priateľa a tak... ako sa to začína a VŽDY príde na otázku "koľko ich bolo než som prišiel ja?" resp. "tak čo ukáž sa si štetka alebo jeptiška?". Nerozumiem tomu, prečo to robia, lebo žiadne číslo nie je dosť dobré (a ja napríklad nechcem vedieť koľká som, na toto mám krásnu vetu odpočutú od kamoša ale ja som si ju upravila na seba: "nie si prvý, ale môžeš byť ďalší", no nie je to skvost?), ak ich je príliš málo, tak to naznačuje všetko možné a väčšinou negatívne, zlé, nhodné, akoby ste boli odpudivá stvora, neatraktívna pre väčšinu chlapov keď o vás zakopol jeden dvaja, alebo že ste netykavka a tak chápeme sa... a ak ich je príliš veľa detto (nikomu nenapadne, že ste ich všetkých mohla milovať, ste štetka a bodka). 

Spárvna odpoveď neexistuje, neexistuje ani správny počet, ani správne načasovanie. Nech je akokoľvek, to čo máte za sebou je skrátka VŽDY NESPRÁVNE ČÍSLO. Neostáva než klamať. Ja nenávidím klamať, nakoľko to neviem. Za každých okolností. Ja niekdy neklamem, a vždy sa mi to vypomstí. Ak ich bolo primálo, treba dvoch troch pridať, ak ich bolo priveľa, uberte 2/3 a bude to jakštakš v suchu, pokiaľ ovšem vašich ex fb a ons (to sú ex, fuck buddies a one night stands of course) nestretnete a nebudete vysvetľovať polovičke, že toto je taký jeden, čo kedysi... viete oni si to raz dva spočítajú a to vaše číslo by mohlo utrpieť porážku odhalením (hm, utrpieť porážku odhalením - to neznie najhoršie). Takže treba zvážiť aj lož, ktorú vypustíte. Ja som sa napríklad rozhodla (ak sa mi to podarí, lebo ja FAKT neviem klamať), že zamlčím fína a íra (minimálne pred božským, nakoľko sa mi prelínajú hm, ale to urobím pre neho, aby sa necítil dotknutý, veď viete chlapské ego), a ak by došlo na to, že sa ma raz opýta (lebo na všeličo sa už pýtal, ale som sa vykrútila) božský, alebo niekto iný (bože a to už bude ďalší, čiže o jednu lož navyše ach, skrátka a dobre, ak sa tak stane, použijem toto (šlohla som to kamošovi zo statusu): a potom bude všetko v suchu :D

mudrost dna: ex z minuleho tisicrocia sa nerataju!

 

a potom bude všetko v suchu :D

a potom bude všetko v suchu :D

a potom bude všetko v suchu :D

a potom bude všetko v suchu :D

a potom bude všetko v suchu :D

dotýkať sa

Veru prapodivný večer to bol včera. Kolaudovali sme nejaký byt, nepodstatné. Prišiel Xaviér a ten druhý, čo sme ho z praktických dôvodov nazvali Persil. Opila som sa po cca 70 minútach kolaudovania :), to viete, na lačný žalúdok... Niekde v meste, v rovnakom čase robil niečo podobné božský, teda opíjal sa a tak nejak sme vedeli, že príde aj na to, že sa zase uvidíme. Potvrdila sa mi moja teória, že v prípade, že sa stretneme hneď týždeň potom, čo skončím u neho, je skrátka nemožný, nevie so mnou komunikovať, pozerá do zeme... bla bla bla, vytáča ma to k smrti FAKT! Ale prejdime si to teda poporiadku. 

Kolaudujeme, stojíme na terase a pozeráme sa okolo seba, sme najvyššie, takže nás nikto nevidí, o to viac nás je počuť heh. Hudba stíchne, vrava sa utíši na minimum a Girl beží v hlave "hmmm chce sa mi grgnúť, mám taký pocit, že to nebude počuť". Do péčka, bolo to počuť :D. Takže som sa zdekovala aj s kamošom, ktorého pre tento účel budeme volať Katrin. Vo výťahu mi chváli šaty... a kozy. Vravím mu "haha a to nemám podprsenku", on na to "to si robíš srandu, môžem si chytiť?" ... no hádajte, či si chytil :)...

Viem, že v meste bude božský, to vám je jasné, viem, že sa stretneme, viem, že vyzerám výborne a viem, že som opitá. Kráčame teda s Katrin ulicami a rozprávame sa tuze úprimne, priam až intímne. On už ávno vie, že som z božského paf a tvrdí, že božský je paf zo mňa, že na mňa pozerá ako na modlu a také tie reči... Ne. Nie je to tak, ale Katrin by chcel, aby to tak bolo. Je nevyliečiteľný romantik ako ja :). 

Celá naša intímna debata je prerušovaná Katrininým básnením o pevnosti a pružnosti mojich pŕs a prirovnávaní ich k rôznym materiálom (len si už neviem spomenúť k akým). Keď tu zrazu dostávam skvelý nápad a ako tak kráčame on rameno cez moje rameno ja ruku cez jeho bok, veď viete, ako frajeri :) a vravím mu "Katrin, mali by sme sa bozkávať, chcem vedieť ako sa bozkávaš." No a tak ma tam na Špitálskej milé dámy, dva metre od pubertálnych výhonkov a tri metre od bezdomoveckej partie Katrin oprel o výklad a fúha...Robil to dobre a vysvetlila som mu, čo má robiť aby to bolo dokonalé, taká malá kamarátska výpomoc. Božský vraví, že som dobré dievča. Myslím, že som :).

Do materského podniku sme prišli ako veľká voda, skoro poslední, chýbal už len božský a moja Eva, aby to bolo kompletné. Mala som skvelú náladu a s Katrin sme sa dohodli, že nebudeme nikomu nič hovoriť, nič riešiť... Zaujímavé, že mi v ten večer dal ešte trikrát návrh pokračovať... Hm. Odmietla som of course. 

Keď prišiel božský, s tým svojim debilným správaním, Katrin už bol preč, takže som nemala blbý pocit. Teda mala ale len z božského, fakt bol totiž nemožný. NEOSPRAVEDLNITEĽNE! Celý večer ak sa so mnou vôbec bavil tak si ma doberal, keď videl, že sa nechytám tak pritvrdil a keď som sa už už skoro urazila, pritvrdil ešte viac až si vyslúžil počastovanie kretén, tak veru. 

Cestou domov sa ma pýta, či to čo mám na sebe, také pekné sexi šaty to boli, je zástera a že kde má vrecko na varechu. Vtedy som si povedala, že ma nemôže uraziť, ani vytočiť, že to robí zámerne a popravde sa mu veľmi páčim, hm. Byť naivná romantická idealistka sa niekedy oplatí :). Volali sme si taxíky a ja som automaticky nechala zavolať dva, nech si nemyslí, že sa z jeho pohľadu poseriem. Stalo sa však, že nejako pohaprovali taxíky a tak... Skrátka som prišla domov a zavolala som mu, či sa nakoniec dostal na ten správny taxík a či už je doma. Bol už doma a dostal sa aj na správny taxík. Telefonovali sme 37 minút. Prvú desaťminutovku venoval tomu, že kvetnato prirovnával Petržalku k ZOO, načo som vyrozumela, že keď začal hovoriť o opiciach v klietkach, myslel tým mňa, mala som za sebou grcanie, pri ktorom som sa skoro udusila a keď s tým začal, normálne som sa pod vplyvom alkoholu a sebaľútosti tak nasrala, že som mu skoro zložila.

Potom mi povedal, že je prijatý na školu a že mi ešte raz ďakuje za pomoc a bla bla bla... a teraz pozor príde to. Vravím mu niečo o motivácii a snahe že chodiť do školy v soboty bude náročné a musí mať dobrý motív a tak a on že najväčší motív sú dievčatá ročník 1992... Konec. vzala som to tak s humorom ako to len išlo a pri prvej príležitosti povedať niečo po jeho monológu o hľadaní spoločnej reči s dievčatami 1992, mu vravím, že musí teda extra zaujať, lebo je starý a plešatý. Myslím, že sa pobavil, naznačil to jeho trojminútový smiech (fakt rozkošný trojminútový smiech), potom bolo ešte nejaké bla bla bla, kedy som mu zavesila na nos dve celkom osobné veci, ktoré som fakt nemusela a nakoniec mu vravím, nech si ide umyť zuby, lebo starý plešatý a bez zubov si už veru neškrtne.

Btw. to mi pripomína vtip 

- Janko prečo si nakreslil ujovi Petrovi zelenú hlavu? 

- Lebo nemám plešatú farbičku.

Užite si sobotu, tak ako si ju užívam ja, lebo som až doteraz bola v tom že je nedeľa.

*********

... a ako nevyliečiteľná romanticko idealistická naivka si hovorím 

"co se škádlívá to se rádo mívá"

a je mi dobre.

nadštandardné vzťahy

Ak nemáte zrovna dokonalé vzťahy s matkou, môžem odporučiť nasledovný postup: odsťhujte sa a počkajte do tridsiatky (môžete to urobiť aj v opačnom poradí, ako som to napríklad urobila ja heh). Sú určité "veci" medzi matkou a dcérou, ktoré potrebujú čas a priestor. Keď sa odsťahujete z domu, matka po čase (hlavne keď vidí, že dokážete fungovať aj bez jej večných poznámok o tom, aká ste nesamostatná a nefunkčná) príde na to, že ste dospeli (aj keď to nutne nemusí byť pravda, napríklad mne sa to našťastie nepodarilo), potom veľmi svedomito sleduje vašu váhu resp. telesnú konštrukciu a keď sa ani tá po čase nezemení (zvlášť deštruktívnym spôsobom) matka vás začne vyhlasovať za samostatnú aj pred kamarátmi (svojimi, teda v jej veku), čo je obrovský pokrok. 

V tomto štádiu môžete s matkou začať komunikovať takmer o všetkom, lebo, aj napriek tomu, že ste navždy jej ufúľané decko, tu a tam si uvedomuje, že ste prekročili prah dospelosti a sú veci, ktoré budete robiť či sa jej to páči alebo nie, tiež pochopí, že jej zásah do vášho života je už len okrajový a v jasnej chvíli si uvedomí aj to, že ak o vás chce niečo vedieť, musí vám dôverovať a nechať vás skrátka žiť si po svojom (chceš si žiť po svojom, chceš si robiť čo chceš, no s týmto postojom to nedosiahneš lalala - vsuvka). 

A tak sme dnes spolu na pracovnom "výlete" do Budmeríc debatovali o božskom. Ona je krásne naivná, takže keď som jej pred pár mesiacmi povedala, že máme nadštandardný sexuálny vzťah, videla som, ako to predýchava, ale mlčala :). Keď som s mamou v aute, vždy sa bojím akú tému vytiahne, viete, lebo z auta len tak neutešiete pred jej dotieravými otázkami. Takže dnes sme mali na programe božského of course, veď inak by som tu o tom ani nezačínala. Ha. 

Porozprávala som jej celý náš "príbeh", samozrejme som kde tu mlžila, lebo veď nepoviem, že "fajčili sme na balkóne", ale "božský fajčil... " alebo "keď som sa nad ním skláňala pri treťom čísle..." ale "ležali sme v posteli a..." chápete, inak bolo dosť únavné vážiť slová (nevýhoda nadštandardného vzťahu s mamou), ale prečo tu o tom píšem, že...

Mama sa uzrozumila, že som zbebelec. A božský detto. Samozrejme si maľuje vzdušné zámky, plánuje nám svadbu a v mysli už vie kam pôjdeme na svadobnú cestu a ako sa budú volať naše tri ryšavé deti (že je ryšavý som spomenula ako výhodu) :). Uzavrela to, že mu musím dať jasne najavo, ale JASNE, že mám zájem o viac ako nadštandardný sexuálny vzťah, dokonca dala pár milých rád ako to mám urobiť :), jasné, že viem, že by som to mala urobiť a mať v tom jasno, ale rohodne tie jej rady nebudem aplikovať, asi by som sa od hanby prepadla pod zem a to aj v prípade, že by som dostala kladnú odpoveď, s ktorou bohužiaľ vopred nepočítam. 

Našťasie Budmerice nie sú na konci sveta a my sme prišli do Baumaxu skôr, ako sme sa stihli pohádať, pretože som hlúpa koza a zbytočne naťahujem a odďalujem nevyhnutné. Kúpila som si rododendron a úspešne som ho presadila - teda dúfam, že úspešne. Potom som si sadla na balkón, pustila som si z netbooku "help yourself" (pekelná namotávka), zapálila som si cigu a vyložila si nohy... a zavolala som božskému. Len tak, lebo som ho chcela počuť. Potešil sa a dokonca si dovolím tvrdiť, že nadštandardne :). Celých 15 minút sme sa rozprávali len tak, lebo som ho chcela počuť o hocičom, nič som od neho nechcela, on nechcel nič odo mňa, konverzácia o bežných veciach... Viete, ako sa máš a čo robíš, hmmm to je zaujímavé, už si vymaľoval? ešte neprišli okná, to je strašné, takto to naťahujú bla bla bla... Ok, nebudem ťa už zdržiavať od práce bla bla... "dobre pusinka, pekný večer"... nech zdochnem, pusinka? nadštandardný pozdrav. Píšem si do denníčka, mám pocit ako pätnástka, čo čaká na otázku "nechceš so mnou chodiť?" a je mi dobre... Možno ešte nie som pripravená dokonať toto dielo, ale príprava je základ...

run Forrest, run

Videli ste Forresta Gumpa? Jak mal vždy utekať, keď mu išli robiť zle? A ešte iné veci, aj zaujímavejšie tam boli ale toto je dôležité. Dnes v noci som bola Forrest Gump a mala by som si niekam napísať, že UŽ NIKDY NEBUDEM ŽRAŤ PRED SPANÍM. Ale...

Prišla som z roboty (áno, v nedeľu večer som prišla z roboty wuhuuu - ako by Frodo povedal) a sadla som si na balkón, čítala Olivera a sem tam očkom na FB som kukla, fajčila jak slovnaftský komín, potom som si ľahla na postel a pustila Leap year už ani neviem koľký krát. No a zrazu bolo mrte hodín (asi deväť) a ja hladná, tak som si urobila topeničky - ľudia to bežne volajú topinky, ale ja to volám topeničky a basta, a boli také maličké, troška mastné, a chutné, k tomu tvrdý syr - mňam, veď to je zelenina, ne?

A v tom... Skrátka som chvíľu na to zaspala a to som ja veru nemala robiť, mala som si radšej dať dve tri kolečka okolo bloku, alebo apsoň 100 brušákov. Alebo... Chápete, no a ja som išla spať. A to som nemala robiť!!!

Sen začal tak pozvoľna, že Girl kráča s božským po ulici, a aby neboli nápadní, nedržia sa za ruky, lebo veď spolu nechodia. Girl si aj vo sne píše svoj blog a žije si svoj reálny život, až na to, že Girl je vo sne napadnutá (a tu musím podotknúť vynikajúci herecký výkon božského v dvojrole - teda hrá môjho fuck buddyho aj môjho boyfrienda) svojim božským boyfriendom a podozrievaná, že mu zahýba. Zaujímavé je, že všetko čo sa božský boyfriend dozvedá, sa dozvedá z blogu (čiže v podstate čítal o sebe, ale keďže hrá dvojrolu, tak je to o tom fuck buddym božskom a teda je to iná osoba - chápete, vo sne sa dá všetko) hehe. 

Strih.

Sedíme u niekoho v obývačke a riešime (božský boyfriend, nejaký kamarát - mám podozrenie, že je to Adam z piatku :) a ja) a odrazu mi dochádza, že božský boyfriend a božský fuck buddy sú naozaj dve rôzne osoby (aj keď je to božského dokonalá dvojrola) a teda, že reálne podvádzam frajera - so delicious :). Prepadol ma tak pekelne zlý pocit, že ho ani nebudem opisovať, lebo mi je z neho do plaču, aká som ja naničhodnica podvodnícka tak veru. Samozrejme som sa samou ľútosťou nad tým ohavným činom rozplakala jak malý Jojo, a viete čo? Božského to vôbec neobmäkčilo, chápete toto? No veď pochopíte.

Tak on už vedel asi 7 týždňov, že je nejaký fuck buddy, lebo si ČÍTAL môj BLOG!!!, ale mi to nepovedal, on si našiel milenku prosím pekne (takú kravu volala sa Slávka, toto má tiež reálny podklad, lebo jeho reálna ex sa volá Slávka - Girl pátrala na internete:D) a strih a milenka je zrazu tam a sedia spolu na posteli, lebo už nie sme v obývačke ale v izbe a velice sa k sebe majú a mne čo? Mne trhá srdce, lebo zrazu viem, že fuck buddyho božského nemilujem, že milujem božského boyfrienda. 

V tom zase strih, priznávam svoju chybu, ale podotýkam, že pre mňa boli obaja božský vlastne jednou osobou, samozrejme mi je to prd platné, ostávam opustená, fuck buddyho božského už nechcem vidieť, lebo mi zničil vzťah - haha a tak ostávam sama a plačem a plačem až do pol siedmej, kedy mi zvoní budík a spieva mi: my girl my girl don't lie to me, tell me where did you sleep last night... no nie som ja chudiatko obyčajné? Takto sa trápiť pre pár topeničiek...

Skok do reality a back to saturday- ležíme s božským v posteli, on zaspáva, ja zaspávam a zrazu božský niečo hovorí, nerozumiem, tak sa k nemu otáčam s otázkou a on sa na to zobudí a hovorí mi: "snívalo sa mi, tak som ti odpovedal..." bla bla bla pointa - snívalo sa mu o mne, že si idem vyžiadať víza do Afriky, už si ale nespomínam na čo odpovedal a ani čo vlastne povedal... chápete? sníva sa mu o mne :). 

I love you, love me too...

Včera, tj. v piatok (ak teda bol včera piatok, ale myslím, že bol) som mala horoskop asi takéhoto znenia: bla bla bla, nenechajte sa dvakrát prosiť, keď vás budú dnes večer pozývať von, bla bla bla, môžete stretnúť zaujímavých ľudí, bla bla bla. Bla. 

Napísla som fejsbuksprávu pár ľuďom, či ideme von, ozvali sa piati, ale nakoniec som sa stretla len s jednou pretože...

Kráčam mestom smer materský podnik a čítam si horoskop, ten čo je hore. I tu míňam svižným krokom podnik, do ktorého ma volal božský. Čo vám ja viem, či to bola hra osudu, či kieho andela (alebo diabla heh), že som si ten horoskop čítala, no ale ako môžete dvakrát hádať a len jedno je správne, zabočila som svoj ctený krok na vysokej nohe i som opáčila na dvorček vojsť... A tam v plnej kráse božský s varechou pri kotli s gulášom, tak jest. 

I zazrel on mňa a v nemom úžase, rozpažiac náruč s tou metrovou varechou a úsmevom na tvári sa so smnou sťa anjelom zvítal, čo ako rád bol že ma vidí. Alebo aj ne. Dobre, troška sme pohulili, už idem byť normálna. Ni?

No, to by sme mali, teraz si zapálim, lebo som nefajčila už pár hodín, zatiaľ môžete meditovať. Ha haaaa, dostala som vás, nemusíte, smelo čítajte ďalej. 

Kks, veľa odstavcoc, ne? nechám preklep, lúbi sa mi :)

Ale teraz fakt k veci, btw. asi mám bludy, lebo sedím na balkóne sama doma a z bytu počujem hlasy hm. Takže sme s zvítali, zoznámil ma s veľa ľuďmi. Pamätám si len meno Adam a išli sme na púdu. Akože na povalu. Pobudli sme, rozhliadli sa, poriešili čo bolo treba a išli zase medzi ľudí. Nieeeee, nemali sme na povale sex, čo ste?

Pilo sa pivo, a vodka. Jedol sa guláš. Hovorilo sa a počúvalo. Potom si nepamätám a potom sme boli u božského v obývačke, kde bol ešte stále bordel jak v tanku lebo prerába byt. Potom si zase nepamätám a boli sme v sprche a potom si zase nepamätám a boli sme v posteli :). Ešte že si tie dôležité okamihy pamätám, inak by to bolo desné. No uznajte keby som vám sem písala, že išli sme taxíkom (čo sme nepochybne išli) a potom sme sa zobulili :), no celé zle. 

Ešte som zabudla na vsuvku, že predošlú noc som mala pekelný sen, bola som nadržaná ako ondatra, hoci netuším ako bývajú nadržané ondatry, ale teda najvác a snívalo sa mi, že do materského podniku prišli všetci moji ex, one night standy a fuck buddys a božského nikde a mala som prejsť ťažkou skúškou - niečo ako ostať verná božskému, lebo om si dávnejšie sľúbila, že nebudem s kadejakými oplanmi fínskej či inej národnosti zapodievati sa. Ha. No a boli tam a robili mi návrhy a tak a ja som ako mala odolať, teda chcela som odolať. A vôbec to nebolo ľahké, vzhľadom na môj ondatrí stav. Nakoniec som si vzala knihu Oliver Twist, zamkla som sa na WC a čítala som si až kým som nedočítala (do piči čmeliak mi tu lieta kks som sa zľakla). Keď som vyšla, všetci boli preč a ja som spokojne išla domov. Waw, ne?

Ok, takže s božským v posteli a s ondatrím stavom sme si to pár krát rozdali a keď už bolo skoro slniečko v okne, zaspali sme. Dávali sme aj nejaký ten small talk, ale za boha za národ, neviem o čom. Celkom podstatný okamih nastal, keď sa mi božský zveril, že sa mu "ale strašne páčim, a že som pekelne sexi, že mi nemôže odolať a bla bla bla", to bla bla bla som nepočula lebo sa odohralo niekde medzi mojimi stehnami, a to viete alkohol motá jazyk :). 

Potom (teda už dnes, lebo bolo po spánku) sme riešili CENZÚRA a prišla reč na to, ako dlho sa poznáme. Ha, to viete, že som nevybalila, že 9 mesiacov a týždeň :), herecký výkon akým som začala spomínať, kedy som to bola v Anglicku a kedy sme sa teda videli (ešte že mám tento míľnik, inak napísala by som mýľnik, tak neviem, ale asi je to od míľa, hm) by druhotriedna herečka rozhodne nedala, bola som jak Julia Roberts napríklad, chápete :). A teda sme sa uzrozumili, že už je to skoro rok, na čo som povedala, že by mi na výročie nášho sexuálneho vzťahu mohol dať darček. Pobavil sa. Uvidíme, veď ja mu to ešte pripomeniem, ak bude možnosť ha. 

Ďalší opis (som si istá) nie je nutný, dodám už len, že sme do pol štvrtej nevyliezli z postele :). Ak by som raz v živote stála pred momentom, že viem, že sa schyľuje k môjmu absolútne poslednému milovaniu, chcela by som, aby to bolo to dnešné posledné milovanie, predstavte si, že (nebojte sa, čo sa dialo nebudem opisovať, len pocit) v jedinom krátkom okamihu dokážete dokonale splynúťa ten pocit je vzájomný, že ste si tak blízko, že takmer necítite vlastné pocity, ale pocity toho druhého, že k vám ten človek vysiela emócie, aké ste nikdy v živote nezažili a v tom krátkom okamihu je všetko tak absurdné, malicherné a zbytočné, že prepadnete nutkavému pocitu, že takto by to mohlo byť už navždy. Ten krátky čas ma božský naozaj miloval.

***************

PS: prípadné tehotenstvo nevylučujem :)

dospěju, až umřu

dave barry - dospěju, ž umřu je vtipná kniha, ktorú som kúpila božskému k narodeninám, ktoré oslávi v auguste :) ha, po prvé preto, že ten názov sa k nemu hodí ako riť na šerbel, ale aby ste si nemysleli, že knihu kupujem podľa obalu či názvu tak po druhé preto, že po prečítaní prvej strany som sa nahlas smiala v panta rhei a rozhodla som sa, že ak aj po jej dočítaní nadobudnem pocit, že nie je ako darček pre božského vhodná, určite nebudem mať pocit, že som vyhodila peniaze von oknom, ak ostane v mojej knižnici :). A keď som úspešne dočítala, napísala som do nej venovanie - takže som usúdila, že vhodná je :) prudko, ako prudko jedovatý je najjedovatejší hadí jed, tak prudko je vhodná táto kniha pre božského :), venovanie končí ... s láskou Girl, tak snáď ten náznak pochopí a teraz hups do  doby nedávno minulej, ale poďme pekne nechronologicky. Tudíš sa vrátime v čase do nedele. 

Po mojom asi piatom naliehaní, sme sa s božským stretli, aby mi pomohol so životopisom. Sám sa ponúkol, ako to on rád, len potom to dotiahnuť do zdarného konca je fuška - toto si zapamätajte, je to charakteristická črta, ak nie väčšiny chlapov, tak určite apsoň jedného - božského of course. 

Takže sme si ľahli na trávičku, vzali dve mozgovne do hrsti a debatovali o mojej práci, škole etc... Robil si poznámky a pýtal sa a bla bla bla... Rozkošný chlap, viete ryšavý, pehavý... Ok... toto patrí inam... :). No a ako sme tak sedeli a ležali a zase sedeli a potom sedeli pri stole lebo ho všetko tlačilo :) tak sme si (som si) užili krásne nedeľné popoludnie. Platil - takže to bolo rande? V tomto mám ja trochu guláš. Samozrejme sme niečo aj vyhútali ale sme to nedokončili, tak mi povedal, že potrebuje pauzu a že sa na to večer ešte pozrie a pošle mi poznámky.

Volal mi po desiatej, spala som. Dokonca sa mi už aj snívalo. Ale ukecal ma, že si to mám ešte pozrieť, tak som nabrala posledné zvyšky energie, alebo prvé nadobudnuté, a pozrela som si to na iPhone a šok - on mi napásal komplet životopis, jasné že časť z neho copypastol, ale zvyšok naťukal, vyhľadal na nete... Skrátka, v maili ma čakal kompletný CV, aj keď nie úplne dokonalý, ako sme mali v pláne, ale aj tak, waw, ne?

Tak som pozbierala ešte pár zvyškov energie a zavolala som mu, aby som mu poďakovala ako sa patrí, a povedala, ako si nesmierne vážim, čo pre mňa urobil bla bla bla, to som akože upadla do bezvedomia - teda spánkového delíria ako tomu hovorím ja, a ptom si pamätám len jeho tak dobrú noc a zrazu som sa zobudila a bolo ráno :). 

Na objasnenie, keby ste so mnou niekedy mali tú česť nocovať, vyzerá to asi tak, že Girl a spolunoclažník debatujú zachumlaní pod perinami (pekné slovo, že zachumlaní, je spisovné?), zrazu sa Girl započúva do monológu, ale má už len asi každé druhé až siedme slovo, potom je rad na Girl, Girl mlči, potom sa zobudí a začne hovoriť - občas k veci - a potom je to také to bla nejaké slovo, bla bla, nejaké slovo nejaké slovo, bla bla bla, slovo, bla, bla, bla a chrrrrrr a Girl spí. Takto to je vždy, ja skrátka v polohe ležmo alebo súložím alebo spím, v tej polohe sa totiž nedá nič iné robiť, lebo neudržím pozornosť... Jou. 

Takže na zhrnutie, božský mi napísal životopis, chrumkavé, ne?

Ok a teraz poďme do bližšej minulosti, asi tak dve hodiny dozadu :). Bola som s kamarátkami na malej krátkej neformálnej oslave narodenín :). Keď sme sa rozlúčili a ja som opustene ostala stáť na novom moste a čakala som na bus, vybrala som môj milovaný mobil a tam zmeškaný hovor. Od božského!!!!!!!!!!!!!! No jasné, že som mu zavolala späť, volal asi pred 12 minútami, to som si povedala, že je celkom ok, keby to bol hovor pred dvoch minút, asi chvíľu počkám, ale asi skôr ne, lebo to nebolo z vychcanosti, že som nedvihla, ale že som hluchá jak peň. Ha. 

A aby som už nenaťahovala dlhšie, viete čo mi chcel povedať? Vopred vám poviem, že na konci odstavca čakám to nadšené a dojaté aaaach ten je milý, a to aj keď si to nemyslíte, lebo JE. Takže, chcel mi povedať, skúsim skorocitáciu - volal som ti, lebo som ti chcel povedať - odmlka - pretože si myslím, že je to predovšetkým tvoja zásluha (akože baby, neviete si predstaviť, čo mne išlo hlavou, že môže byť moja zásluha a skoro som skolabovala od radosti/strachu čo sa dozviem) - že som dnes bol na prijímačkách a bla bla bla... - zatemnilo sa mi - skrátka a dobre, asi bude prijatý a mal potrebu to oznámiť MNE, lebo je to hlavne moja zásluha. Nie to že je asi prijatý, ale to, že tam išiel... Chápete? Čakám to áááách... a potom vysvetlenie, prečo mi ešte stále nepovedal, že ma miluje (to vysvetlenie čakám od vás, od neho sa nedočkám ani keby som nechcela) ... Zvyšok telefonátu je už jedno... A zajtra ma pozval nech prídem za nimi do mesta niekam, anineviemkam... Hm... 

Záverom by som rada povedala zúčastneným, že som si dala sama so sebou taký deal, že keď som už nikdy nebola trpezlivá - a trpezlivosť ružu priniesla - tak si dávam a hlavne jemu dávam čas do prvého výročia. Teda na pád dvojičiek, ako vieme. A keby sa dovtedy nič závažné nezmenilo a neudialo a tak... tak možno ešte chvíľu počkám, kým niečo vymyslím :)... (odobrite mi to lebo ma jebne). 

včera

- včera som sa obdarovala novou kerkou, keď ma tatér začal tetovať, mala som pocit, že vyskočím z kože, ten pocit som nezažila 12 rokov, nedá sa to porovnať s orgazmom, ale je to dokonalé, vôbec sa nečudujem, že keď raz začnete, neviete prestať a potom máte celé telo pokerované jak námorník, ja nemôžem, sľúbila som mame, ževraj by to neprežila, ale tak neviem, lebo keď som sa jej včera večer pochválila s tou minikerkou, síce zbledla, ale keď to videla, tak len sucho skonštatovala, že jej sa tetovania nepáčia, a to je celé, žiadne prednášky, nič... tak uvidím, ešte rok počkám a dám si na nohu (od malíčka po členok) niečo popínavé... alebo abstrakt, uvidíme. 

- včera som volala božskému, hej, len tak, no chcela som ho počuť, ale to som mu nemohla povedať tak som si spomenul na pár nedoriešených vecí čo máme a sme dali krátky hovor, bolo to , waw, baby, viete, keď prekonáte ten blok v sebe a ide to zrazu všetko tak ľahko, normálne sme pokonverzovali a mala som fakt dobrý pocit, ale ak z toho nadobudol dojem, že som vlezlá, tak ešte uvidí, jak ne... mám v pláne ho najbližšie ignorovať, nie celkom, ale dosť na to, aby ma zase chcel dostať :), mám totiž deficit objatí, bozkov a sexu, tak. 

- dostala som list od bratranca, je tajný, lebo v ňom je tajná misia, ale keďže toto je anonymný :) blog, tak snáď trochen môžem prezradiť, jasné, že bratranec vie o božskom, baby, akože viac ako vy :D, on vie úplne všetko, najvác, píšeme si totiž listy, on žije v Londone a má slečnu Hanu, ktorá je nezrelá na vzťah a on by už aj deti prijal svadbu a tak... divná situácia, bratranec je z KE ale vôbec mu to neuberá na tom, že ho milujem jak koňa, a to milé dámy ho poznám o dva týždne kratšie ako božského :) haha, misi je- božský je chuj, alebo ťa využíva (tomu sa ja asi viac prikláňam), alebo má blok a nechce vážny vzťah, lebo sa bojí mať zodpovednosť (tomu sa prikláňa bratranec, lebo vraj chlap ako božský, by so mnou nerobil čo robí a nehovoril čo hovorí etc, keby to bolo len o sexe, ale ja viem svoje, je to len o sexe, len ten sex musí byť príjemný etc... ale je fajn počuť mužský názor) a tá misia je teda, že ako zabudnúť na božského - každý deň musím osloviť človeka, môžem začať babkami v buse, postupne dedkov a potom každý deň mínus 5 rokov až sa dostanem na vek, ktorý ma zaujíma a tam zabodujem, vysexujem dotyčného a nechám ho, aby sa do mňa zbláznil (tu vidím zádrhel, lebo ja nechcem aby sa do mňa zbláznil niekto, do koho nie som sama blázon, hm), no a potom mu poviem o tejto misi a on bude musieť urobiť to isté a tiež môže začať dedkami a babkami v buse... pointa je, nadobudnúť prax v nadväzovaní kontaktov, haha nemala som pocit, že s tým mám problém, ale toto znie ako výzva a dnes som to skäsila a bola to sranda :) takze idem do toho :) haha,  vraj spáľ božského fotky - NEEXISTUJE :) - mám jednu, sme na nej spolu, na jedinej fotke spolu, nemôžem...

- a na záver, v sobotu "máme" s božským 9 mesiacov... asi mu kúpim drink :)

pod vodou sa ťažko dýcha

Niekedy nastanú v živote obyčajného človeka okamihy, kedy, hoci dobre vie, že by mal rozmýšľať a reálne zhodnotiť situáciu, nechá sa radšej uniesť do ríše snov a fantázie, jeho rozhodnutia sú spontánne a na následky ani zďaleka nepomýšľa. Tak žijem väčšinu okamihov vo svojom živote. Lebo žijeme len raz, predsa, aj keď mi už nejeden človek povedal, že moja duša je príliš skúsená na to, ako som tu krátko, ale ja si tie predchádzajúce životy nepamätám, hoci asi vysvetľujú nejedno deja vu, a tiež je jasné, že som asi bola pekné kvietko heh. 

Odkaz pre wicked - fíni už včera balili kufre, takže by z toho aj tak nič nebolo :), ale nevadí. Majstrovstvá nekončia :). 

Včera som sa rozhodla, že budem našim fandiť v mojom bare, zaobstarali dobré telky aj signál, škoda len, že nezaobstarali víťazstvo. Ale nevadí, toto je hokejová republika a my sme dobrí hostitelia, necháme hostí vyhrať :)... 

Aj dnes budem fandiť, či už v pokľudnej atmosfére môjho útulného bytíku, alebo sa ešte na poslednú chvíľu rozhodnem inak :). Veď nech Bože dá...

Vráťme sa ale späť o cca 24 hodín. Tam to bolo celkom zaujímavé. Tatti mi písal SMS na rozlúčku. Veľmi milý slušný chlapec to je. Musím uznať :). Potom čo som ho vyprevadila vo štvrtok ráno na taxík, som su ešte rýchlo napísala SMS "Use your seatbelt!" Oni to totiž asi nemajú vo Fínsku povinné, ale tak predsa, nech vidí, že sa staráme, slovenské dievčence :). Obratm mi prišla SMS "Yes mom", tak akože uznajte, že je to zlatý chlapec. Alebo nemusíte, on skrátka je. 

Tým som si myslela, že sme skončili a všetko to pôjde do stratena. A aha ho, večer mi píše rozlúčkovú SMS, citujem: "Hey beautiful. It is me, your finnish lovetoy (tak toto ma dostalo, musela som sa pri čítaní uculovať ako debílek, lebo všetci si to všimli a blbé poznámky na seba nenechali dlho čakať). Tomorrow we go home. I just want to thank you for everything, I mean everything (akože baby, urobte mi hlasné jeeeeeeeeeeej ten je zlatýýýýýýýýýýýýýýý, veď viete ako to myslím). It was nice to meet you. Henkka just say, that say hello to all your female friends, it does not matter are  they single or not." Samozrejme som mu zo slušnosti odpísala, ale teda úprimne a tak milo som sa aj ja rozlúčila :). 

A potom prišiel božský a ja som niekde celkom vnútri vedela, že je to tu zase. Tak tak. Ale navonok som nedala najavo (myslím si) vôbec nič. Bola som úplne kľudná, bavila som sa, žiadne hrče v hrdle, jednoducho som si povedala, že aj on je iba obyčajný chlap. A v tomto duchu som večer zvládla (myslím si) na jednotku. Bol extra prítulný, akoby vedel, že musí, aby sa veci vrátili tam kde ich chcel mať. A kde ich chce mať? Tak si predstavte, že on mi to tak trochu povedal rovno do očí. Že on robí všetko preto, aby sa doňho baba beznádejne zamilovala. No nie je to cvok? Je. Aj napriek tomu si vždy úprimne ujasníme, že sme len kamaráti, čo je ale viac akoby sme boli len kamaráti čo spolu len spia, lebo to by sme vlastne neboli kamaráti a vyznal mi veľké sympatie (čo ale tiež môže byť len hra, ale ja sa tvárim, že to hra nie je a obom je nám tak dobre), a tento krát to dokonca takto sformuloval on a sám od seba, čo sa mi veľmi páčilo. Tak. 

No a ako sme tak pili a veľmi konštruktívne riešili môj životopis, s ktorým by mi chcel pomôcť (btw. povedal, že je výborný, že už veľmi dlho tak dobrý životopis nečítal, a že mu chýba už len malý krok k takej dokonalosti, že ten kto si ho prečíta, ma bude chcieť za každých okolností - to znie dobre, nie? a ešte bol sám prekvapený, aké mám za sebou skúsenosti a pochválil mi angličtinu a tak ďalej a tak ďalej, no nemusím vám prízvukovať, že moje srdce a duša boli razom na svojom mieste a pekne ich to hrialo) a tiež sme riešili jeho pracovné záležitosti a skrátka brainstorming jak hovado (pri jednej poznámke mi povedal "Girl, niekedy mám strašnú chuť ti jednu lísknuť po riti, keď tak pekne a trefne povieš pravdu, ktorú sa iní boja povedať, lebo sa boja, že by som im jednu lískol." - to je tiež podľa mňa dobre, a zamýšľa sa, to je úplne najlepšie, keď mu niečo poviem, skrátka a dobre je to láska ako trám, a on je pako, že to ešte nevie, a ak na to nepríde, je to len jeho smola, tak je to). 

No a potom sme už neriešili nič dôležité, išli sme tancovať a keď sa okolo nás všetci naši vyparili tak (myslite na to, že som stále chcela ešte povedať NIE na jeho poď ku mne, nech by bola zámienka akokoľvek lákavá - najradšej ma láka na slepačí vývar, ktorý je v jeho podaní famózny) on zrazu zavesil takýto smeč na mňa, že: "Poďme ku mne a vyhulíme všetko čo tam mám." A to mne nebolo dvakrát treba hovoriť a už sme sedeli v taxíku. Až po pár minútach, keď sme opúšťali staré mesto, mi došlo, čo sa vlastne deje. 

Doma pokračoval brainstorming, veľmi nápadité debaty - no aby ne - najlepší sex v mojom živote EVER a dve hodiny pokojného spánku, kým ma nezobudilo jeho medvedie chrápanie. Dala som si sprchu a intímny rozhovor so záchodovou misou, našla som si vhodné domáce oblečenie - už sa bez problémov uňho orientujem, takže som si našla všetko potrebné, a pokúšala som sa prežiť ten pocit v hlave (išlo mi ju rozdrapiť). Keď ho to už samého v posteli nebavilo, doviedol si ma tam a rozohral ešte jednu partiu a potom sme už len tak kvasili a užívali si ten pocit, že nemusíme... 

Navarili sme si skvelý obed, slepačí vývar - musí byť, pečené kura a mačkané zemiaky. Bolo to také varenie spolu, viac ako kedykoľvek predtým a konečne sme splynuli do dokonale zohraného tímu - vravím vám, je to láska, a akokoľvek sa jej chce brániť, nemôže to poprieť, ale radšej sa nepýtam, heh. Nepochybne po mojej fínskej transformácii bol toto jeden z našich najlepších spoločných dní. Odviezol ma do práce a pobozkal na rozlúčku s takým tým pohľadom, za ktorým môže byť pokojne skryté to najtajnejšie želanie, a predsa nemusí. A ak tam nie je, nevadí. Lebo toto je hokejová republika. A my sme tu doma. A to je najvác. 

little tyttö, big kaveri

Ako dlho dokáže little tyttö (teda girl, aby ste vedeli) odolávať nátlaku fínskeho útoku, čo myslíte? Ja viem ja viem, poviete si, že niet čo stratiť a bla bla bla... ale dnes príde asi aj božský, a aj napriek všetkému čo už je celkom jasné, nechcem, aby videl fína skórovať. Chápete? Takže som rozpoltená. Ak sa suomimu ozvem a stretneme sa, nehrozí, že to božského obíde, ak sa neozvem, hrozí, že sa dotrepú do môjho baru a výsledok bude úplne rovnaký. Preto som sa rozhodla ignorovať volanie divočiny :) a uvidíme ako sa to vykryštalizuje večer. Btw. suomi sú tu iba do soboty, nie na celé majstrovstvá, takže dnes je vlastne posledná možnosť... No lenže mne sa vôbec nechce ju využiť. Wicked, nechceš? Posuniem :). To sa potom bude v Helsinkách hovoriť o pohostinnosti slovenských tyttöt :). Ach teraz sa fakt dobre bavím. Ok, idem niečo užitočné dnes ešte urobiť. Vidíme sa po víkende :). Dúfam, že bude o čom...A fandite našim :). 

PS: Mám pocit, že dnes bude veľmi zaujímavý večer (chcela som napísať plodný, ale rozhodne nechceme aby bol plodný) hahaha. 

po nás potopa

Keď človek príde na niečo (na prvý pohľad banálne) veľké, čo v jeho živote môže spôsobiť katastrofu rozmerov hurikánu, mal by rozhodne počkať v kúte, ničoho sa nedotýkať a nechať to odoznieť. Dá sa tak predísť väčšine reálnych životných pohrom, ako je napráklad nepremyslený odchod z práce, ktorú milujete... Keď vám ale namiesto hlavy radí srdce, je úplne zbytočné podnikať akékoľvek kroky k nezošaleniu, najskôr ste už asi úplný cvok. 

Toť úvodom. Na zahriatie. 

Keď prekonáte srdcabôl megalomanských rozmerov, poviete si, že jednoduchšie bude, nezamilovať sa už nikdy viac, k tomu vám dopomáhaj Boh, amen. A potom si žijete ten nekonečne bezstarostný život a veríte, že zázraky existujú, lebo megalomanský srdcabôl je už len spomienkou... A poviete si čert to ber. Alebo si poviete niečo iné. Každopádne sa cítite výborne. Ale aby to netrvalo dlho, na to máme jeden špeciálny a priam špecifický druh tvora, čo sa plazí po tejto planéte a hľadá si vás - obeť, heh - ten neohrozený druh, rozhodne nie na pokraji vyhynutia sa volá Marek (alebo Števo, ak si ešte spomínate) a striehne prakticky na každú z nás. Och my chudery (také tie čo treba poľutovať ano?)

Dobre. Kto o tom ešte nevedel nech dvihne ruku... A potom ju zase zloží pekne dole a mlčí, lebo nepotrebujeme počúvať, že hlupaňa, sa zamilovala do fuck buddyho haha a tak jej treba. No ne. Nebudem tu trpieť také klišoidné pravdy pche. 

Chcem vám povedať, že už ho poznám niečo málo cez sedem mesiacov (boooože to je doba, ach Girl, ty si ale vytrvalá, kiež by aj v iných oblastiach).  No a nie je víkend, čo by som sa o ňom nedozvedela niečo nové. Prevažne sa pochváli sám, alebo sa prekecne, ako posledne (teda už predposledne heh), k veci - rozumná Girl, inteligentná a silná, plná energie a pozitivizmu, by sa na to pozrela takto - Tento chlap mi nestojí ani za to, aby som si o neho oprela bicykel, je to len napodobenina muža, napodobenina cností, šarmu a pomyselnej dokonalosti (ale ako sme si už dávnejšie vysvetlili, slovo dokonalosť je neskĺbiteľné s pojmom muž, takže berme to s rezervou). 

Ale. 

Girl nemyslí hlavou.

Viac sa k tejto téme odmietam vyjadrovať. 

Budúci týždeň ideme na spomínanú chatu... Ale ani k tomu sa nebudem vyjadrovať. Tak sa sama seba pýtam, akú výpovednú hodnotu tento post bude mať :). No nebojte sa niečo z neho skúsim vydolovať. 

Ach informačnú hodnotu už mi je to jasné. Totiž, mali by ste si odniesť tieto nové informácie (len sa mi ich nechce zaobaľovať do zmysluplného kontextu, neva?):

1. na chatu budem brať napečené - muffiny, bábovky a pečeňovú paštétu - a to prosím pekne z mojej vlastnej kuchyne, tak veru no a ja sa strašne na to teším, a dúfam, že všetkým bude chutiť :)... btw. hrozí, že božský nepríde, ale hrozí to iba troška, nevadí mi to, bude mi to vadiť, až keď naozaj nedorazí...

2. v máji sa žení kamarát a na svadbe budem samozrejme ja, lebo je to veľmi dobrý kamarát, všetci naši dobrí kamaráti a ex s rodičmi. Fail... 

3. viem, že je to pičovina na kvadrát, ale mám taký nápad, áno, nie ste zasvätené do tajov môjho posledného vážneho vzťahu veľmi podrobne, ale snáď by stačilo, na osvieženie kosých informácií, že jeho rodina (akože hájsosájety) nebola celkom spokojná s tým, že ich dokonalý syn (zase dezinformovanosť - dokonalosť a muž NIE!!!) chodí so spodinou (to som akože ja), keď vzťah začal vyzerať vážne a ex spomenul svadbu (hoci iba raz a aj to v horizonte niekoľkých rokov), jeho rodina vyslala obrnený transportér a ten zariadil čo bolo treba, no a odvtedy milé deti je z ex iba ex, Girl single a ruka nad hlavou... alebo tak nejak... Takže, na svadbe bude ex (čo je v poriadku, máme celkom bežný postvzťahový vzťah a rozumieme si celkom bez problémov), a jeho matka (to už tak v poriadku nie je, jasné, že mám koprivku, len si predstavím tú jej tlstú riť, nasúkanú do prijebaných akožeelegantných šortiek s nejakou prijebanou vlnkou namiesto ofiny a tie otrasné topánky, ktoré by som jej napchala do krku a dala zapiť jej vlastným močom..) pardon, nechala som sa uniesť, áno, rozhodne sa odo mňa nenaučíte, ako si zamilovať mamičku vrrrrr... whatever... 

ten nápad spočíva v tom, že ako single na svadbu síce prísť môžem, ale môžem aj neprísť ako single, a predstaviť jej božského - akože sorry ale dobre vyzerá, zvlášť v obleku, je vysoký, statný, dokáže sa pozerať akože mi chce zniesť modré z neba a to nie len pri sexe, je starší, ok nemá zrovna veľa vlasov (ale ex a jeho matka vedia ako som pekelne túžila po ryšavých deťoch heh), ale to mi je fakt že jedno... Jej sa bude páčiť, ona bude nadšená a drahý ex, chudáčik, stále nikoho nemá, lebo veľa pracuje, aby bol v 40 bohatý... a sám... to je jej predstava dokonalého života, zatiaľ čo tá spodina (akože ja) si našla chlapa, ktorý ju možno raz urobí šťastnou (minimálne ju už veľa krát šťastnou urobil, ale pssssst)... Chápete ma? Apsoň jedna? Plííís. 

4. na tú svadbu som si kúpila dokonale krásne šaty (áno baby, šaty a dokonalé ide dokopy, sú smotanové, alebo také čo ja viem, pudrové, majú korzet, takže kozy ven, malé trblietavé pičúse na kozoch, dĺžka akurvát - teda taká tá, že ani bohorovná ex matka sa nebude pohoršovať, a tá kerka na ramene tomu dodáva šmrnc, bo šaty sú jak keby som panna bola... veď viete ako to myslím... chjooooo)

4 a pol. nemám k tým šatám boty!!!

5. áno, ak božský bude súhlasiť a príde (v rámci kamarátskych vzťahov ide o výpomoc) aj on má odpadnúť z tých šiat.

6. na zamyslenie- niekedy chcem mať vedľa seba istého človeka nie preto, čo všetko o ňom vieme, ale aj napriek tomu... Asi to už niekto predo mnou povedal, a asi nie len jeden, ale mne to tak dnes prišlo pod ruku, alebo pod pero, a keď som si to prečítala asi stodvadsiaty 8 raz, zistila som, že som beznádejne zamilovaná a chcem z toho von... A nepomáha mi, že on je klbko pičovín, ktoré by som mala skôr nenávidieť, ne... Mne sa to páči, dobre? Aspoň vidíte ako na tom som...

7. chyby opravovať nebudem bo sa mi po sebe vôbec nechce čítať tak sorry :)

8. skoro som zabudla. Vlastne sorry zabudla som na čo som skoro zabudla. Takto to vyzerá, keď sa to preháňa z hulením, nezačínajte s tým, zabíja to potenciál... Rozhodne.

9. hosanáááááá mám to. Takže súvisí to s bodom 6. Ide o vzťahy, a o to ako ich berú muži a ako ženy. Chcem vedieť, prečo je tak komplikované mať vzťah, keď obaja chceme to isté, chceme byť rešpektovaní, mať určitú mieru slobody - dosť veľkú mieru, starať sa o niekoho a zároveň sa nechať hýčkať (zaujímavé ako sa v tomto bode dopĺňame, že ja viac starať sa a on byť hýčkaný - že ideálne?), ďalej nehádať sa, nerýpať, nepičovať, jednoducho byť, a keď sa nám nechce zase nebyť, alebo byť a mlčať, alebo len byť a robiť len to čo práve chceme, vtedy kedy chceme a keď nechceme, dať si priestor, aby sme sa nenudili, na to máme kamarátov, a máme ich vďakabohu veľa, takže môžeme byť spolu len vtedy ak naozaj chceme... Ale to už by to bol vzťah, a nie len vzťah na sex (ako sme to minule pomenovali lebo božský mal potrebu vedieť ako to vlastne má pomenovať - asi v krčme keď hovorí, že Girl, tá čo je vzťah na sex, hm? neviem), no tak nechápem, prečo chlap robí tie pekné veci, sex je dokonalý, pred ním aj po ňom je to dokonalé, on ako zamilovaný kokršpaniel kuká očami blízko pri sebe, uvarí mi dokonalé jedlo, rozpráva dokonalé veci... a potom zrazu nič, nezavolá, nenapíše, a ak tak iba niečo veľmi neutrálne, na čo sa nedá chytiť, ani keby som bola najhladnejšia ryba v oceáne... Tak neviem, toto mi niekto vysvetlite, a ja si po veľkej noci dávam pohov, aby bolo jasné... kým nám to vyhasne...

10. idem na cigu, a biely dym k nebu stúpa a moje pľúca napadnuté alergiou sa mi poďakujú, viem to...