Dokonalá rovnováha vesmíru

Poznáte tú moju teóriu, podľa ktorej musí byť vesmír v dokonalej rovnováhe a teda, to čo dáte, to sa vám vráti a vice versa? Tak podľa tejto mojej teórie mi nesedeli donedávna (no do dnes ok?) nejaké skutočnosti, teda oni sedeli, len ja som zabudla, lebo ja mám trojsekundovú pamäť ako rybička, btw. to sa hodí, to je dobrá téma pred Vianocami, nemajte stres kvôli kaprovi vo vani, že pláva dokola až zblbne, on má trojsekundovú pamäť, takže má ťažko piči... Vedzte :). Anyway... Vesmír, rovnováha, strácam niť dneska, tak si všetko radšej opakujem, hm. Ok, takže s tým vesmírom je to pravda, dáš dostaneš, nedáš nedostaneš, zaslúžiš nezaslúžiš, a tak ďalej a tak ďalej...
 

Viete na čo som ja zabudla? Ani neviem či som to tu niekedy spomínala. Že "Lukostrelec"... No, ak som aj lukostrelca spomínala, tak som po ňom nepomenovala žiadny post :) a nai sa nedivím, ale teraz to tu máme, nedáš nedostaneš... Zoznámil nás kamarát, že by sme sa hádam aj mohli k sebe hodiť a on to bol kokot, tak som sa kamarátovi poďakovala a lukostrelca som po druhom rande a treťom dotieravom maili (+-) poslala do "PéČé", fakt mal záujem, čo ale v mojej prítomnosti prezentoval tak nešťastne, že som bola rada keď prestal písať. Zrušila som ho aj z FB a keď občas u kamoša vidím jeho fotku, obráti sa mi žalúdok a chce sa mi zabiť sa akýmkoľvek predmetom čo je po ruke, skrátka chalan zanechal dojem...

No, a k jadru veci (btw. jadrový fyzik to bol), no že jak on ma chcel viete, písal mi SMS mail, zase SMS, zase mail... a ja som ho fakt dosť na rovinu ale fakt dosť škaredo odjebala, ale úprimne, že sorry, ja nechcem... Jasné, že som mu nevravela, že si myslím, že je totálny chuj, nechala som ho nech si myslí, že bolo ešte príliš skoro začínať niečo nové, a ono aj bolo, ale tak pardon pán jadrový fyzik, ani dnes by som už nešla na rande... A tak si myslím, že sa mi to vrátilo ako bumerang na Marekovi. Prečo ho spomínam? Už by som ani nie, lebo som KONEČNE vonku z obsesie, ale písal mi bratranec list, a keďže listy majú aj aké také opozdenie, tak on ešte Mareka rozoberal a ja som si tudíš na neho dnes spomenula čítajúc a smejúc sa ten list. No a tak mi to doplo. Najskôr mi teda doplo to, že to bola strašná pičovina celé, a potom mi dopla súvislosť s lukostrelcom... No ale ak mi pamäť dobre slúži (no neslúži, šak sa tu ponosujem, že ne, ale ak...), tak už by som mala mať s tým vesmírom zase vyrovnané skóre.

vykopej ty zrůdy...

Ako ste už mali možnosť postrehnúť, v mojej hlave sa nemilosrdne usídlil chlap a nechce sa z nej pratať, nepomáhajú výhražné napomenutia, prosby ani ignorácia. Je ako vírus. On v mojej hlave. Popravde som až do predvčera bola zdesená predstavou, že mi z tej mojej makovice nikdy nezmizne. No a nie že by sa tak teraz stalo, to nie, stále je tam, ale dozvedela som sa, že nie som ani jebnutá, ani nemám nádor na mozgu, skrátka nie som nenormálna. Každej sa to už stalo, a ak sa to nestalo, tak sa to stane. Moja Eva mi sľúbila, že mi s tým pomôže a dostane mi ho z hlavy. Tak sme šli na kafe. Ísť na kafe skoro nikdy neznamená, že ideme na kafe, ale nebudeme predsa hovoriť "ideme na citronádu" alebo nebodaj "ideme na vodku so sprajtom", takže sme šli na kafe a dali sme si vodku so sprajtom, toť uprostred týždňa, ako dáke nezamestnané socky, čo na druhý deň nemusia vstávať do práce.

No a moja Eva si ochotne vypočula čo sa stalo po jej odchode v sobotu v noci, keď ma nechala napospas alkoholu, tráve a Marekovi... Aj sa chvíľami smiala, aj ho ľutovala, aj na mňa pozerala pohoršeným pohľadom typu ukazovák hore a "no no no", a nakoniec skonštatovala, že Marek je nepredvídateľný človek (a to sa divím, že použila výraz človek) a že vôbec netuší, čo ten chlap vlastne zamýšľa. To sme sa ešte nedostali k tomu, ako mi pomôže dostať ho z mojej mudrovne, lebo ja cez deň potrebujem aj rozmýšľať, nie len myslieť na hlúposti... 

Tak som sa teda nesmelo spýtala. No, ja vo všeobecnosti nie som zrovna nesmelá, ale tak viete, malá dušička a veríte, že sa niečo zmení jedinou vetou ak bude povedaná v správny čas. Tak si hovorím, že za to nič nedám, reku ako mi chceš pomôcť a bla bla bla... A hádam som aj radšej mala mlčať a šúchať nohami... Moja Eva je úžasný tvor, je to kamarátka, s ktorou môžete stráviť deň za dňom a vždy bude o čom, a ak by náhodou chvíľu nebolo o čom, no tak sa s takou kamarátkou dá aj o ničom, alebo ešte mlčať... Prosto dokonalý súlad... Ale niekedy si myslím, že Eva mi robí prieky. A teraz si to myslím tiež. Ona Mareka pozná. Zoznámila nás. Ale zase ho nepozná natoľko, aby vedela prečo robí tie jeho dvojzmyselné divnoveci. Ale zase vie, ako fungoval v predošlých vzťahoch, lenže nie až tak dobre, aby vedela odhadnúť na čo ten chlap nepodarený myslí, keď sa so mnou hrá ako mačka s myšou.

Ale poďme k jadru. Takže pýtam sa ako mi pomôže a ona že, vieš dievčatko, ja ti asi neviem pomôcť, ale môžem ti povedať, že chlapi vo všeobecnosti majú techniku "ako zbaliť babu"... ďalej to fakt nechcete počuť, zase nejaké fázy, tuším štyri a v každej niečo... No podľa toho čo Eva povedala, Marek je v druhej hypotetickej fáze balenia... A ja, mám byť rada, že je aspoň hypotetická možnosť, že to je pravda... O Eve som vám nepovedala tú najdôležitejšie, Eva chce, aby som s Marekom chodila, aby sme mali kopec detí a potom sa navzájom navštevovali a robili si párty a tak... No a ona sa rozhodla, že aj keď mi sľúbila, že mi pomôže, nemôže dopustiť, aby som aspoň hypoteticky nemala šancu... No uznajte, nedá sa ju nemilovať :). 

Ale čo s tým chlapom v mojej hlave...

bez mena a bez predohry

Ja viem, zase som sa tu neukázala ani nepamätám, snáď si vy ešte pamätáte mňa heh, ale mám na to aj veľmi dobré vysvetlenie. Teda ospravedlnenie svojej absencie (nie abstinencie hehe). Som na cestách - áno, ešte stále, alebo už zase??? no a internet mám len kde tu a kde tam a stále niekoho za zadkom, tak to viete, to sa človek nemôže len tak rozpisovať o svojich sexuálnych zážitkoch a srdcových záležitostiach :)...

Dublin ma tento krát privítal slnečným počasím. Už som aj zabudla, aké to tu bolo pred tými štyrmi rokmi dokonalé, nič sa nezmenilo, mesto je rovnako špinavé, ale keď svieti slnko, aj tak sa nepozeráte pod nohy :), no a ľudia, tí ma tu dojímali a dojímajú stále, viete, lebo tu sa ľudia usmievajú a zdravia aj keď vás nepoznajú... Takže ja som v siedmom nebi... Ale teraz už sa nachádzam v srdci Írska, v malom mestečku plnom ryšavých chlapov s krásnymi očami. Dublin som opustila podvečer pred vystúpením známeho Joa Satrianiho. Zabite ma ale nezohnala som lístky :(, a v ten istý večer v českoskovenskom pube vystupoval David Koller, som ja ale smoliar, že som sa to dozvedela, keď som už mala lístok na bus... Ale veď nevadí... Zabékame si spoločne dělám pohyby těla jsou v útoku či jak to je... a sme spokojní, ta ňe, ta hej :)...

Ale ja som vám sem prišla o inom poreferovať a to konkrétne o mojom srdcabôli strašnom :), heh... vodnárka už minimálne polovicu vie a druhú tuší, ale tak poporiadku... ono to bolo tak...

V ten večer sa pilo, ale ja som nemala slinu a tak som popíjala nejaký prehnane sladký džús, keď už sa skoro všetci opili a vytratili sa domov, išli sme s mojou Evou do nášho baru, tam som si dala vodku dve tri... no veľa a zistila som, že niekedy stačí zmeniť podnik a slina príde aj sama, no skrátka a dobre, opili sme sa ako dvaja Rusi, ja ako veľký Rus a Eva ako malý Rus, tak veru.

Viete čo, dám vám betaskrátenú verziu, lebo to by bolo na dlho, a viete ten internet tu, to je des :), takže boli sme už opité a bol tam aj ON a on bol tak obyčajný, tak priemerný, tak nezaujímavý tak... tak... až kým ma nepobozkal... Len tak, nadrzovku si ma vzal že "Vieš čo, ja ťa pobozkám tak normálne." A bolo to. Samozrejme herečka, som sa tvárila, že ma vôbec neberie chalan, išli sme tancovať do Channels - to nikdy neviem či sa mám za to hanbiť a radšej len napásať, že niekam, alebo či to je akože cool podnik, každopádne je to otvorené do rána bieleho a to sme v tú noc potrebovali :). No a keď svitla jasná nedeľa - no lenže bola sobota, brezička breza umrela, ne? Tak milá girl už si to trádovala mestom s milým zlatým za ručičky že tra dá, a on bol taký "touchi" (čítaj tači) a ona bola tak opitá. A ako Whisky spieva "... tak skončila u mňa na byte..." tak sa aj stalo...

A teraz ide najzávažnejšia časť onej noci, aj keď už bol deň (asi osem hodín ráno). Takže sme u neho na byte kdesi v Ružinove či kde v paži, netuším, len píšem mojej Eve SMS, že nech vie že "som u neho na byte", keby niečo nech vie, kde som bola naposledy videná, akože keby bol nejaký vrah alebo tak, veď človek nikdy nevie... Ale ona ho poznala, a vravela že slušný chlapec, tak som zase nemala nejaký stres alebo čo. No bolo načase dať si sprchu a ísť sa vyspať, keďže sme mali vstávať o desiatej a ísť na brigádu, áno spolu... divné, že? Tak som si dala sprchu a veľké tričko XXL, také čo mi bolo ako šaty, no velice sexi som sa cítila, ale kým on prišiel zo sprchy milá zlatá, spala som :). Veď no a čo, ne?

Ľahol si ku mne a pritúlil sa že nadoraz, pobozkal ma na líce pohladkal mi vlasy a že dobrú noc girl.  A teraz mi povedzte úprimne, či by toto s vami nepohlo. HMMM??? Ale tak nič, spali sme teda v objatí jak on a ona čo sú už fakt že dlho spolu a ja som sa odrazu cítila kurevsky nekomfortne, tak som sa mu vytratila z izby a išla som poriešiť rannú hygienu. A v tom som si uvedomila, že si nepamätám jeho meno :). Tak som sa nenápadko vrátila do postele a píšem mojej Eve SMS, že či teda bude brigáda alebo že čo, načo mi ona volá zgrcaná pod obraz boží a medzi to bla bla bla sa ma pýta "a ty si ešte u Mareka?", tak som sa potešila, že "jasné, Marek"... no a na brigádu sme nešli. Namiesto toho sme si dali dve hodiny romantickej predohry a môjho odmietania posunúť sa ďalej... Bola som paralyzovaná tým chlapom tak, že som sa nevedela ani pohnúť... Nakoniec som podľahla tomu dokonalému romantickému preludu, čo sa hral na lásku a síce s nevôľou aspoň predstieranou sme si užili päť minút one night stand sexu...

Keď ma odviezol domov bola som rada, že je to za mnou a išla som zo seba zmyť dotyky a bozky a všetku tú wanna be lásku, ktorou ma skoro zadusil. Zbalila som si saky paky a vyrazila som na UK trip. Po návrate domov som však zistila, že Mareka neviem pustiť z hlavy a čo horšie, že po ňom pekelne túžim. Dokonca, že sa mi aj začal páčiť. Celá ja toto, najskôr som odporná a potom sa namotám - no dobre keby som mala 15, tak si to aj ospraveslním aj odpustím, ale toť koza stará a takéto pičoviny robí, že sa nehanbí, že? :)...

Čo dodať, stretli sme sa znova, lebo viete, máme spoločných známych a robili sme prekvapenie párty a bol tam on a bola som tam aj ja a bolo to trápne, fakt že mocne... Nejaké náznaky, dotyky, snaha z jeho strany, aby to bolo čo najznesitelnejšie stretnutie, no dobre, bol milý a snažil sa, a čo ja??? No čo asi, bola som paralyzovaná milé dámy, dobre? Normálne som utekala spod jeho rúk, áno...  Ja netuším či mohol mať ešte záujem, ale ak aj áno, tak teraz už iste nie..

Som opomenula, že v oné ráno, keď sme sa zobudili, bola som trocha nepríjemná. Trocha rozumej moc moc... On ma proste stále mačkal a hladkal a bozkával a ja som spala dve hodiny a bola som umačkaná a tak som povedala, že ak ma nenechá na pokoji aspoň chvíľu tak idem do preč... a tak :)... no celá ja, som klasik a hlavne ráno :)...

Tak si tu sedím v tom malom írskom meste v srdci ostrova a myslím na chlapa, ktorý ma má v paži, zatiaľ čo len dve míle odo mňa je iný chlap, ktorý sa už na mňa teší, čaká, kedy mu zavolám aby sme sa stretli, a mne sa do toho vôbec nechce... No zabite ma.

O päť minút neskôr.

Napísala som Frodovi SMS (no tomu, čo je tu v Írsku a čaká...), no a on príde... ale ja chcem Mareka baby... :/

Btw. všimnite si ten rozdiel tohto a predchádzajúceho postu, samozrejme píšem o tom istom chlapovi... :), to sa potom vôbec nečudujem, že ľudia vravia "ach tie ženy". Pekný deň all.