príliš pravidelná nepravideľnosť srdca

Zamilovanosť je obyčajná chemická reakcia. Ako ruja, oxidácia či syntéza. Prebieha vždy rovnako a to s niekoľkými možnými výsledkami. Na jednej strane rovnice je on a ona a na druhej strane, po správnom priebehu reakcie, je oni.  Toto sa stane v prípade, že dôjde k spojeniu kompatibilných elementov (tak ako vodík a kyslík s ďalším vodíkom budú voda). V prípade nekompatibility je za šípkou niečo ako pokus o spojenie, kde nesedia počty elektrónov a protónov a celé to pripomína fakt zle napísanú písomku z chémie s hodnotením Fx. One night stand je niečo ako nestála chemická reakcia. Skrátka, že to drží pokope príliš krátko a potom si každý prvok ide svojou cestou (viď SUOMI) a božský a ja, to je ako keď sa tvrdohlavé dieťa snaží, aby ten pokus predsa len vyšiel, opakuje postup a robí nové a nové chyby, nerozumie tomu, prečo to nefunguje, ale nevzdáva sa a skúša to znova, a znova a znova...

Tak som si nedávno povedala, že nebudem to tvrdohlavé dieťa, čo donemoty opakuje rovnaký pokus bez zdarného výsledku a tvrdohlavo sa snaží presvedčiť elenemt "on" (aj keď asi nie dosť jasne a presvedčivo), že je najvhodnejším kandidátom na slynutie, ale že budem to múdre a šikovné dievča, ktoré zmení stratégiu a podstatu projektu a vyprofiluje sa do celkom inej oblasti biochémie :). 

Očakávaný výsledok sa však bohužiaľ nedostavil, namiesto neho (ako zvratky, alebo vedľajší produkt, prudko jedovatý) výčitky svedomia (celkom neopodstatnené), pocit viny (netuším prečo) a nutkanie napraviť veci a dostať ich do starých zabehnutých koľají. A tak sa aj stalo a po vyčínaní fínskej úderky sa všetko behom 24 hodín (alebo 48) dostalo tam kde to bolo na začiatku. Rozorvanosť milej Girl, šarmantnosť milého božského (áno, správne, nezaslúži si ani veľké "B") a celkom premárnených ďalších 20 hodín, kedy som mohla aspoň skúsiť priliať do tej chemickej reakcie trocha benzínu a vychutnať si ohňostroj nevídaných rozmerov.

Kto by bol tomu veril, že božský ma bude kontaktovať v naliehavej a neodkladnej veci (niečo v zmysle, zabudol som prečo sme urobili to a to vtedy a vtedy a ty mi to objasni) a tu sa dostávame k tomu, ako až veľmi je ten človek vychcaný a ako veľmi je to všetko úplne jedno. Naznačím, aby som nepovedala priveľa a aby ste mali zároveň možnosť sa vyňadriť. Je noc, diskotéka a tanec, veľmi sexi tanec a niekto niečo urobí. Maličkosť, úplne nepodstatná. Teraz je stále noc, ale je viac hodín a my ideme domov, taxík, ciga, balkón, fajka, sex, spánok, sex, spánok... obed, sex, domov. Nič prevratné. On sa pýta na udalosť z onej noci. Zasmejeme sa a neriešime. Je nedeľa. A po nedeli pondelok a zrazu píp píp, text v znení, pamätáš si na to, že sa vtedy v noci keď sme boli tam a tam udialo to a to? A ja že jasné, že si pamätám a opíšem zvyšok situácie, na čo on reaguje, že toto si absolútne nepamätá, a že haluz hahaha a uzavretá vec. A ja to neriešim, ale potom si prečítam tú správu znova a niečo mi tam nesedí. Ak si nepamätá že sa to stalo, a kedy sa to stalo, ako to, že si pamätá kde sa to stalo? Prečo ma kvôli takej kravine kontaktuje? A čo je cieľom diskusie?

A presne tu sa začína ženská domýšľavosť, kde moje romantickejšie ja, si želá, aby to bola len zámienka na konverzáciu, ktorej sa ja môžem alebo nemusím chytiť, alebo si moje realistickejšie ja hovorí, že na toto bežná logika nestačí.

FYI: Asi po stodvadsiaty piaty raz som sa rozhodla, že túto chemickú reakciu už radšej nebudem opakovať, ale keď na to príde, vždy si vravím, že ten výbuch predsa nemôže byť tak silný, aby ma z neho nedostala 7 dňová PéeNka...

***

Keď som mala 13 rokov, prvý muž (chlapec) mi zlomil srdce. Plakala som celú cestu v autobuse z Oravy do Bratislavy a niekde hlboko to bolelo tak reálne (fyzicky), že som si myslela, že to tam budem cítiť navždy. Ako popáleninu, ktorá sa zhojí, nie príliš peknou boľavou jazvou. Potom som zlomila pár sŕdc ja a potom zase niekto zlomil to moje. Vždy som bola presvedčená, že z tohto sa už určite nikdy nedostanem, toto bude bolieť navždy, a hlavne, že toto bola tá posledná šanca na lásku. Verila som, že už nikdy nemôžem stretnúť nikoho, koho by som milovala, kto by miloval mňa. A takto som si žila, s fatalisticky ružovými okuliarmi. V každom ďalšom vzťahu. Potom som nedobrovoľne dospela a začala si klásť otázku (ako v tej pesničke od Nedvědovcov) kolik krát človek může mít rád, tak opravdu z lásky, a zistila som, že presne toľko krát, koľko krát je schopný odpustiť.

Odkaz ďalším generáciám: Smelo do toho, rozchádzajte sa a milujte toľko krát, koľko krát len chcete, žiadne číslo nie je priveľa, nikdy nie je neskoro a hlavne, milujte na 120%, lebo menej to nemá cenu...

***

Možno na záver sa oplatí podotknúť, že rozlúčka so slobodou nedopadla vôbec najhoršie, že Girl sa zoznámila so sexi anglánmi (akože to boli asi tí najkrajší z ostrovov), dokonca boli z Birminghamu :), že si užila príjemný večer tzv. "skrášľovacia hodinka" (aj keď to boli hodiny tri) kde sa naučila nové líčenie (na noc), že strašne moc fandila fínom a oplatilo sa to :), že v RockOK nebolo vôbec zle, aj keď nepochybne by v Aligátore, bol by živ, bolo asi o 150% lepšie, že Trafo je strašný podnik, ale keď musíš tak musíš a aj tam sa to dá dá dá, že bageta na Rybnej bráne je tá najlepšia v meste a nad ránom dokáže zachrániť život, že anglánov sme stretli ešte raz pri tej bagete a odporučili sme im nájsť si šukajdy v Le clube (verím, že nám boli vďační)... a že vôbec nie je od veci dať si od božského občas pauzu (len aby nebola pridlhá)...

je mi tak dobre, až sa toho bojím

Kúpila som si Charlesa Bukowskeho - Příběhy obyčejného šílenství, no dobre, už som to čítala asi trikát, ale som to chcela mať doma, svoje. Viete, také čo si ochytáte a voní to len po vás a ešte po papieri a tlačených písmenkách, a nie po cudzích prackách, horčice od hotdogu a červeného vína (áno, tak som väčšinou Bukowského čítala). Dnes som pracovala pár hodín nadčas, bolia ma kríže jako koňa, lebo sme celú nedeľu brigádovali u Evy na byte (akože babská robota - odhadzovanie štrku a šúrovanie tehál, ale tak nevadí). Počúvam Roba Grigorova, dobre? Nikomu to neva? Zajtra ideme kupovať darčeky na rozlúčku so slobodou, na ktorú sa mimochodom mrte teším, ale ešte viac sa teším na svadbu. Večerala som praženicu so sušenými paradajkami, úplne najvác mňam. Inak to najvác, to vám je jaké slovo. Úplne som nainfikovaná. Chcete vedieť ako vzniklo? Úplne trápne. Priatelia česi vraveli celý večer, že nejvíce a my sme si to poslovenčili, tak veru. 

Dnes mi písal božský. No, ja fakt neviem či to bola zámienka, alebo si nepamätal udalosti poslednej noci, ešte sme sa o nich v sobotu aj rozprávali. Tak som mu ich vylíčila (to je jaké prijebaté slovo) a sme spokojní. Teda ja menej, lebo ak si fakt nepamätá, tak mu asi poviem, že nehul a nepi chalanko. A ak si pamätá, tak do piči, nech mi napíše niečo zaujímavejšie... Napríklad, kedy ma vezme na to rande kvôli CVčku. Asi naňho pôjdem takticky - toto mi odobrite - navarím mu niečo dobré a veľa (lebo on žere za troch tehotných) a pozvem ho k sebe a budeme to riešiť u mňa, he? Či? Máte niečo lepšejšie? Tak ja už ozaj neviem. 

A teraz Peter Nagy, aby ste vedeli, že Sám s nohami na stole, tak toto už je jaká recesia :) heh. To je youtube playlist, to by mi len tak nenapadlo toto. Asi mám z tej hudby melanchóliu, lebo si hovorím, že ma život prebolel, a že je dobré aj to zlé, a tak nejak cítim, že hej. A čo ja do piče som nejaký psychológ, aby som vedela, či to je dobre alebo to je úplne na piču jeleniu? (jeleň nemá piču, že? čiže je to na laň??? whatever). 

Ozaj inak deň matiek bol tiež dobrý, som sa večer stretla s mamou (to bol zase nápad na strechu večer liezť...) až večer, lebo som bola u tej Evy, tak som kúpila kvety a mama sa skoro rozrevala, že som si spomenula, lebo sme sa ešte ráno pekne rafli po telefóne a vôbec, je posledné dni taká uhádaná, že mi z toho jebe kapánek... Tak ale šak nevadí, hokejová republika to istí, ni?No ale vráťme sa k mojej melanchólii. Celá vyplýva z božského. Že viete čo? O 5 dní sa poznáme 8 mesiacov. Bilancia je nepriaznivá 8 mesiacov,nespočetne spoločných nocí a 6 skončilo tak ako vám opisujem radostne, interval 17 - 4 - 6 - 4 - 3 (v týždňoch), tak si hovorím, že ešte mesiac dva a pri tomto tempe sa (dúfam dúfam dúfam) dostaneme k  dvojtýždňovkám akoby chodil na služobky (sme už starí na rozprávky, ale zase mladí na prehry...), heh. 

Alebo aj ne. (aj tak sme stále frajeri...) Ale zase fest dobre mi hrajú. Tak ja neviem, asi nejdem byť smutná. Už som si aj tak porevala, kvôli Demitrovi, akože škoda, ale nevadí. A vidieť chlapa plakať je podľa mňa najvác. A ešte je najvác keď božský povie Girl, ty si najvác. A viete čo je ešte najvác? Toto... NAJVÁC!!!

Dohovorila som. 

(ps: (chcete?) ... roztrhnutý zabudnutý deň a na rozlúčku poviem len, že mi je ľúto, za tvojou láskou, za bozkom v bráne aj za prechádzkou..., a teraz si dám cigu a idem spať).

Naozaj som dohovorila až teraz :).

pod vodou sa ťažko dýcha

Niekedy nastanú v živote obyčajného človeka okamihy, kedy, hoci dobre vie, že by mal rozmýšľať a reálne zhodnotiť situáciu, nechá sa radšej uniesť do ríše snov a fantázie, jeho rozhodnutia sú spontánne a na následky ani zďaleka nepomýšľa. Tak žijem väčšinu okamihov vo svojom živote. Lebo žijeme len raz, predsa, aj keď mi už nejeden človek povedal, že moja duša je príliš skúsená na to, ako som tu krátko, ale ja si tie predchádzajúce životy nepamätám, hoci asi vysvetľujú nejedno deja vu, a tiež je jasné, že som asi bola pekné kvietko heh. 

Odkaz pre wicked - fíni už včera balili kufre, takže by z toho aj tak nič nebolo :), ale nevadí. Majstrovstvá nekončia :). 

Včera som sa rozhodla, že budem našim fandiť v mojom bare, zaobstarali dobré telky aj signál, škoda len, že nezaobstarali víťazstvo. Ale nevadí, toto je hokejová republika a my sme dobrí hostitelia, necháme hostí vyhrať :)... 

Aj dnes budem fandiť, či už v pokľudnej atmosfére môjho útulného bytíku, alebo sa ešte na poslednú chvíľu rozhodnem inak :). Veď nech Bože dá...

Vráťme sa ale späť o cca 24 hodín. Tam to bolo celkom zaujímavé. Tatti mi písal SMS na rozlúčku. Veľmi milý slušný chlapec to je. Musím uznať :). Potom čo som ho vyprevadila vo štvrtok ráno na taxík, som su ešte rýchlo napísala SMS "Use your seatbelt!" Oni to totiž asi nemajú vo Fínsku povinné, ale tak predsa, nech vidí, že sa staráme, slovenské dievčence :). Obratm mi prišla SMS "Yes mom", tak akože uznajte, že je to zlatý chlapec. Alebo nemusíte, on skrátka je. 

Tým som si myslela, že sme skončili a všetko to pôjde do stratena. A aha ho, večer mi píše rozlúčkovú SMS, citujem: "Hey beautiful. It is me, your finnish lovetoy (tak toto ma dostalo, musela som sa pri čítaní uculovať ako debílek, lebo všetci si to všimli a blbé poznámky na seba nenechali dlho čakať). Tomorrow we go home. I just want to thank you for everything, I mean everything (akože baby, urobte mi hlasné jeeeeeeeeeeej ten je zlatýýýýýýýýýýýýýýý, veď viete ako to myslím). It was nice to meet you. Henkka just say, that say hello to all your female friends, it does not matter are  they single or not." Samozrejme som mu zo slušnosti odpísala, ale teda úprimne a tak milo som sa aj ja rozlúčila :). 

A potom prišiel božský a ja som niekde celkom vnútri vedela, že je to tu zase. Tak tak. Ale navonok som nedala najavo (myslím si) vôbec nič. Bola som úplne kľudná, bavila som sa, žiadne hrče v hrdle, jednoducho som si povedala, že aj on je iba obyčajný chlap. A v tomto duchu som večer zvládla (myslím si) na jednotku. Bol extra prítulný, akoby vedel, že musí, aby sa veci vrátili tam kde ich chcel mať. A kde ich chce mať? Tak si predstavte, že on mi to tak trochu povedal rovno do očí. Že on robí všetko preto, aby sa doňho baba beznádejne zamilovala. No nie je to cvok? Je. Aj napriek tomu si vždy úprimne ujasníme, že sme len kamaráti, čo je ale viac akoby sme boli len kamaráti čo spolu len spia, lebo to by sme vlastne neboli kamaráti a vyznal mi veľké sympatie (čo ale tiež môže byť len hra, ale ja sa tvárim, že to hra nie je a obom je nám tak dobre), a tento krát to dokonca takto sformuloval on a sám od seba, čo sa mi veľmi páčilo. Tak. 

No a ako sme tak pili a veľmi konštruktívne riešili môj životopis, s ktorým by mi chcel pomôcť (btw. povedal, že je výborný, že už veľmi dlho tak dobrý životopis nečítal, a že mu chýba už len malý krok k takej dokonalosti, že ten kto si ho prečíta, ma bude chcieť za každých okolností - to znie dobre, nie? a ešte bol sám prekvapený, aké mám za sebou skúsenosti a pochválil mi angličtinu a tak ďalej a tak ďalej, no nemusím vám prízvukovať, že moje srdce a duša boli razom na svojom mieste a pekne ich to hrialo) a tiež sme riešili jeho pracovné záležitosti a skrátka brainstorming jak hovado (pri jednej poznámke mi povedal "Girl, niekedy mám strašnú chuť ti jednu lísknuť po riti, keď tak pekne a trefne povieš pravdu, ktorú sa iní boja povedať, lebo sa boja, že by som im jednu lískol." - to je tiež podľa mňa dobre, a zamýšľa sa, to je úplne najlepšie, keď mu niečo poviem, skrátka a dobre je to láska ako trám, a on je pako, že to ešte nevie, a ak na to nepríde, je to len jeho smola, tak je to). 

No a potom sme už neriešili nič dôležité, išli sme tancovať a keď sa okolo nás všetci naši vyparili tak (myslite na to, že som stále chcela ešte povedať NIE na jeho poď ku mne, nech by bola zámienka akokoľvek lákavá - najradšej ma láka na slepačí vývar, ktorý je v jeho podaní famózny) on zrazu zavesil takýto smeč na mňa, že: "Poďme ku mne a vyhulíme všetko čo tam mám." A to mne nebolo dvakrát treba hovoriť a už sme sedeli v taxíku. Až po pár minútach, keď sme opúšťali staré mesto, mi došlo, čo sa vlastne deje. 

Doma pokračoval brainstorming, veľmi nápadité debaty - no aby ne - najlepší sex v mojom živote EVER a dve hodiny pokojného spánku, kým ma nezobudilo jeho medvedie chrápanie. Dala som si sprchu a intímny rozhovor so záchodovou misou, našla som si vhodné domáce oblečenie - už sa bez problémov uňho orientujem, takže som si našla všetko potrebné, a pokúšala som sa prežiť ten pocit v hlave (išlo mi ju rozdrapiť). Keď ho to už samého v posteli nebavilo, doviedol si ma tam a rozohral ešte jednu partiu a potom sme už len tak kvasili a užívali si ten pocit, že nemusíme... 

Navarili sme si skvelý obed, slepačí vývar - musí byť, pečené kura a mačkané zemiaky. Bolo to také varenie spolu, viac ako kedykoľvek predtým a konečne sme splynuli do dokonale zohraného tímu - vravím vám, je to láska, a akokoľvek sa jej chce brániť, nemôže to poprieť, ale radšej sa nepýtam, heh. Nepochybne po mojej fínskej transformácii bol toto jeden z našich najlepších spoločných dní. Odviezol ma do práce a pobozkal na rozlúčku s takým tým pohľadom, za ktorým môže byť pokojne skryté to najtajnejšie želanie, a predsa nemusí. A ak tam nie je, nevadí. Lebo toto je hokejová republika. A my sme tu doma. A to je najvác. 

little tyttö, big kaveri

Ako dlho dokáže little tyttö (teda girl, aby ste vedeli) odolávať nátlaku fínskeho útoku, čo myslíte? Ja viem ja viem, poviete si, že niet čo stratiť a bla bla bla... ale dnes príde asi aj božský, a aj napriek všetkému čo už je celkom jasné, nechcem, aby videl fína skórovať. Chápete? Takže som rozpoltená. Ak sa suomimu ozvem a stretneme sa, nehrozí, že to božského obíde, ak sa neozvem, hrozí, že sa dotrepú do môjho baru a výsledok bude úplne rovnaký. Preto som sa rozhodla ignorovať volanie divočiny :) a uvidíme ako sa to vykryštalizuje večer. Btw. suomi sú tu iba do soboty, nie na celé majstrovstvá, takže dnes je vlastne posledná možnosť... No lenže mne sa vôbec nechce ju využiť. Wicked, nechceš? Posuniem :). To sa potom bude v Helsinkách hovoriť o pohostinnosti slovenských tyttöt :). Ach teraz sa fakt dobre bavím. Ok, idem niečo užitočné dnes ešte urobiť. Vidíme sa po víkende :). Dúfam, že bude o čom...A fandite našim :). 

PS: Mám pocit, že dnes bude veľmi zaujímavý večer (chcela som napísať plodný, ale rozhodne nechceme aby bol plodný) hahaha. 

Tuomo Mikko a Heenka from Hollola

to bol zase nápad na strechu večer liezť

Toto je hokejová republika, aby sa nezabudlo a ja som fun rádio hokejový fanúšik, Slovenskóóóó a Suomííííííííí a gól atakďalej, veď si to viete predstaviť. Ale začnime pekne tam, kde sme skončili a teda (mmt musím sa ísť pozrieť kde sme vlastne skončili), ok, takže...

Sobota po piatku (aké neobvyklé že?) - garden party a narodeninová oslava, aj božský prišiel, vlastne tam už bol keď som prišla ja a bol celkom prítulný (a už vedel že som v piatok vystrájala s fínom, ale nevedel také podrobnosti ako vy, iba tú prvú časť v bare). A bol krásny. Cítim zo seba pivo btw. To je divné nie, keď som včera pila vodku. Ale to je jedno, vráťme sa do soboty. Takže božského urazené ego nedalo na sebe znať ani na chvíľku, že je urazené, až do okamihu, keď sa ma moja Eva nespýtala na to, ako skončila fínska noc a ja som prezentovala, že "veď išli všetci domov a ja som išla domov tiež", vtedy akoby sa božský spamätal (aha, takto, v piatok ma s Tattim videl božského kamarát a povedal mu čo videl, čo nebolo okrem bozkávania vlastne nič, ale povedal mu to) a prestal sa mi venovať, našiel si takú piču východniarsku skoroukrajinskú na tej garden party, akože nič horšie si vybrať nemohol jaká to bola piča (sorry vodnárka, toto je úplne osobné, mohla by byť aj maďarka alebo dánka a pičovala by som na ňu rovnako) a rovno pred mojimi očami ju akože silno balil. Síce mi stačilo odpočuť dve vety a bolo mi jasné, že sa hrá, ale aj tak ma nasral mládežník. Keď ale prišiel jeho kamarát čech a on ma predstavil ako (sakra už si to presne nepamätám) spriaznenú dušu, osobnosť, ktorú sa oplatí poznať bla bla bla a ju nepredstavil, lebo si nepamätal jej meno hahaha :), tak to ma kurevsky potešilo, akože ne ako kurvu ale tak kurevsky moc, až mi už bolo všetko jedno a piča ukrajinská ma už vôbec netankovala. Viacmenej ale skôr viac ako menej :).

Nad ránom sa už zase venoval prevažne mne a ona nášmu zadanému kamarátovi (ktorý chodí s jej kamarátkou a nadriadenou v jednej osobe) a teda sa mu venovala nad slušné mravy, piča ukrajinská. No a božský, keď sme sa lúčili mi hovorí "neboj sa, pôjdem domov sám." alebo tak nejak a nakoniec tak aj bolo, lebo ukrajinka išla k tomu kamarátovi zadanému. Piča. Ale to nemám od božského, to mi povedala nič netušiaca priateľka kamaráta (máme v tom jasno?) ja hej. Teda ona mi povedala, že ráno prišiel ten jej s tou pičou k nim, lebo ona nemala kde prespať, lebo nemala kľúče od bytu, lebo je to piča a nechcela ráno budiť spolubývajúcu a toto riešila celú noc, že ona je teraz bezdomovec a kde bude spať a božský, že neboj sa, nebudeš spať pod mostom, taks om si jasne myslela, že ju vezme k sebe a aha ho, nevzal, asi nechcela. Vrrrrr... Piča! (koľkokrát som už povedala piča? a keby ste vedeli koľkokrát som si to pomyslela ha). 

Nemohla som zaspať. Mala som v hlave božského a to, či išla k nemu. Úplne ma to rozhodilo. Tak určiteeee. V nedeľu mi volal Tatti, ale nemala som naňho chuť, tak som to ignorovala. Napísala som mu až v pondelok. Chcel ma vidieť v utorok, ale bola som cvičiť a potom sme vo fitku pozerali hokej, takže som ho zrušila a v stredu som s mojou Evou išla do Fun Village a samozrejme mi to nedalo a napísala som mu. Stretli sme sa po prvej tretine. Bol neprehliadnuteľný, oblečený ako big pink baby, fakt zle :). Po prehratom zápase sme, už bez mojej Evy (tá išla domov po druhej tretine, lebo jej bolo chladno) išli do mesta a zakotvili sme niekde oproti Irish pubu a ja mám podozrenie, že to mohol byť ten nový Barock, ale aj nemusel. Netuším. Heenka balil všetko čo sa okolo nás šuchlo, ale nakoniec z neho vyliezlo, že vo Fínsku randí, a  možno už s ňou aj chodí, tak som mu poradila, nech sa na to vyflákne, neposlúchol, pod hornú peru si pchal ten nechutný snus a nakoniec sa nalepil na nejakú slečnu s fínskou parochňou. Ráno sme si uvedomili, že vôbec netušíme ako skončil :). 

Odišli sme s Mikkom a Tuomom (to je Tatti keby ste chceli vedieť heh) zháňať kondómy a taxík. Kondómy sme nezohnali tak som sa spoliehala na železnú zásobu, ktorá nesklamala :), Mikkovi sme zavolali taxík a donútili taxikára povedať za koľko to bude, čím som ho pekne nasrala, ale dal mu to do desať éčiek a to oni sú velice ochotní platiť, lebo u nich je to oveľa drahšie. Inak chalani boli dosť pri peniazoch, takže by im nevadilo zaplatiť čo si taxikár vypýta, ale aj tak boli vďační, no šak bodaj by aj ne, že som to vybavila lacnejšie. 
                      Btw. fotka suomi guys :) Mikko, Tuomo a Heenka zľava doprava :) - len taká koštofka :). 

Neviem nakoľko vám mám zvyšok odcenzúrovať, tak ale poviem to takto: ťažká romantika sa diala u mňa doma, ale že fest, aj sme podebatovali, aj ňuňuňu bolo, cudzinecká kvalita (a vraj severania sú chladní, trt, úplné babatko je ten Tatti, že na chlebík namazať a zjesť) :DDDDDDD, dokonca aj kenverzáciu po sexe sme dali a nakoniec ma objal, pobozkal a zaspal s takouto peknou vetou na perách: "I like you my slovak girl, sweet dreams."