existencia dokonalosti mužskej

Povedať, že nikto nie je dokonalý je opovážlivosť, Vezmite si napríklad takú... MŇA. Dokonalá, milá prítulná, krásna, vtipná, zábavná, tolerantná, dobre varí, rada sexuje, ožehlí košele, umyje okná... Ale o inom som chcela, sebaprezentácia nie je potrebníá, lebo všetci vieme :). Takže áno, dokonalosť existuje. Ale povedať, že existuje dokonalý muž, tak to je omyl kolosálnych rozmerov. Je to mýtus. Alebo tak nejak...

Zamyslela som sa toť pred pár dňami, ako som tak nemala do čoho v robote pichnúť. A na toto som ja prišla, že nie dokonalý chlap existuje, lebo neexistuje, ale pohľad na chlapa si ženy idealizujú (pretože to je v prcese "chcem sa zaľúbiť" absolútne nevyhnutné), lebo kto už by sa len zamiloval do toho priemerného ITčkára s rednúcimi vlasmi a pivným bruškom, keby nebol v okamihu "chcem sa zaľúbiť" (prípadne v okamihu "chcem deti" alebo v okamihu "nechcem byť sama, niekto už sa nájde") šarmantný, "vlastnenieažtakpupkatý", vtipný, krásne sa smeje, och ten jeho pohľad a ako bozkáva, tie jeho ruky etc... DOKONALÝ??? No nikto! Tak to je. 

Preto si toho nášho pána vysněného postavíme pekne na piedestál a tam si ho čačkáme, a robíme si z neho toho naj, češeme si ho a obliekame, pripíname si naňho rôzne vznešené prívlastky a schovávame za ne tie reálne nedostatky, aby sme, keď už je ruka v rukáve mohli prísť na to, že sme (nie naleteli na ich šarm a iné pretvárky) urobili modlu z CHLAPA!!! A najväčší prúser je, keď potom začneme tvrdiť ako sa len ten náš zmenil. Nezmenil. To len časom opadajú tie nálepky a odhalia realitu... 

Slovo záverom?

Lepme si na nich nálepky aj naďalej, a myslime si, že sú dokonalí, len nezabúdajme prijať ich priemernosť. Lebo muži sú muži. Neexistuje dokonalý chlap. Ani jeden... Nie dámy, ani ten váš :).

sex drogy a rock 'n' roll

To bol zase nápad na strechu večer liezť...

Nedeľa.
- Vraj vedci vymysleli vakcínu proti alkoholizmus. 

- To akože ťa ako decko zaočkujú a ty nebudeš v puberte ani nikdy vymýšľať s chlastom? Cool.

- Nie nie. To ti pichnú nejaké modifikované pičoviny, ktoré nedovolia tvojim enzýmom spracovať alkohol a tebe je po chlastačke tak zle, že vraj nabudúce po alkohole nesiahneš. 

- No tak ďakujem, neprosím, radšej budem víkendový alkoholik aj naďalej, heh... 

Sobota.

Myslela som si, že to bude ďalšia obyčajná sobota v bare, nič prevratné. Ale začali sme s babami z baru vodkou, pokračovali sme vodkou (oni poctivo pracovali a ja som ich poctivo opíjala), preložili sme to pár šlukmi a zakončili vodkou :). Jasné, že mi bolo zle, ale  nie tak, aby som nebola sexi a očarujúca, keď okolo polnoci prišiel. 

Krásny, vysoký, usmiaty, ostrihaný, dvojdňové strnisko, nové topánky a zase voňal - fuck. Odrazu sa celý vesmír - môj vesmír - teda on - začal točiť len okolo mňa. Pochválil ma v piatich minútach od hlavy po päty. Povedala by som, že satisfakcia, ale toto bolo lepšie. O štvrtej sme ostali v bare už len my dvaja. Zatvárali, tak sme  išli tancovať. A to sa len začali diať veci. Priznávam sa, že som vedela po úvodnej puse a prvej vete, že sa večer skončí nejako podobne, ale realita ma prekvapila, úplne že moc :), a potešila. 

Did I say that I need you

Did I say that I want you

Oh, if I didn't I'm a fool, you see

no one knows this more than me...

Úprimnosťou človek ďalej zájde, menej si ublíži, viac získa, vie na čom je, a aj keď pravda bolí, je lepšie ju poznať na začiatku... Nedúfať, alebo dúfať, ale vedieť, alebo dúfať, nevedieť, ale tušiť... Skrátka racionálne ja poznajúc pravdu pomôže zamilovanej duši, uzdraviť sa skôr... That's it. 

Jediná nemilá vec je to, že potom všetko znie ako obchodná dohoda. Ale má to svoje čaro. Takže sme tancovali. Telo na telo, celkom mimo rytmus, mimo štýl, mimo celý tento malý bezvýznamný vesmír. Až by ste mali pocit, že nič iné okolo neexistuje. 

- Girl, teraz sa budeme bozkávať. - povedal ako samozrejmosť a nedal mi čas protestovať (asi by som ani nie, ale ak by mi ten čas dal, aspoň by som namietala, že to nie je len v jeho kompetencii, rozhodovať, no ale bolo to LEN v jeho kompetencii)... Keď po pár sekundách prestal, bola som zaskočená, že hm, asi mi to dnes nejde, nebola som vo svojej koži, mala som "také tie svoje dni" a tak vôbec. 

- Girl, toto nemôžem robiť, ty si dobré dievča (povedal dievča nekecám), a ja k tebe chcem byť úprimný, nechcem ťa namotávať. (kks to už lepšie ani nemohol urobiť, že?)

- Ok. Beriem to na vedomie. Ale teraz už nerozprávaj a rob to, prečo sme prišli. (drsná Girl, že, buďte hrdé na mňa). Keď sme si o chvíľu vysvetlili, že z toho nič nebude, že sme len dvaja ľudia čo na seba vo vesmíre natrafili, majú chuť na rovnaké veci a chcú to hneď, pobrali sme sa domov, vraj bude fajn, keď si budme robiť navzájom príjemný pocit. Tentokrát zavolal iba jeden taxík :). Nebola som sviňa. A to, že mám "tie svoje dni", som mu povedala ešte skôr, ako volal taxík (zapôsobilo to dokonale) - To nevadí dievčatko, budeme sa iba túliť, to môže byť tiež príjemná skúsenosť. 

Mohli by ste si domýšľať, čo všetko nasledovalo. A aj budete musieť, pretože nemôžem zachádzať do podrobností - FAKT že nie :). Ale trvalo to do nedeľného večera. A bolo všetko, aj to čo vám hneď nenapadne :), ale možno o chvíľu hej. A varili sme si obed. Teda presnejšie on varil. Ja som nebola schopná ani cibuľu pokrájať jak mi bolo zle, bála som sa, že si odrežem prst trasúcej sa haxne :). Jedol tiež len on. Nemohla som. Nalačno si viac užívam motýle v bruchu. No a čo. Dohoda znela tak, ako znela. Ale nikto nepovedal, že sa nemôžem zamilovať. 

A ak nie je úplný chuj, nestalo sa to naposledy...

ako z chlpatej deky...

Ja viem. Som trápna. Krava. Blbá. Viem. VIEM TO. Nemusíte mi to pripomínať. Ani mi to prízvukovať. Nemusíte vravieť, áno si, my sme ťa varovali bla bla bla... VĎAKA. Som krava. 

Ozaj, to len tak na okraj, môj veľký brat si založil FB konto (dobre počujete - teda ak čítate nahlas, inak dobre vidíte), môj veľký brat. A viete koho si pridal prvého? Mňa. Nie je to rozkošné. Tak som mu hneď volala, že je konečne cool a on sa so mnou bavil celé tri minúty a 20 sekúnd, ani raz ma nenazval krava (aj keď som), mal v hlase jemný náznak ostýchavosti (bol doma, takže easy) a zajtra za mnou príde do práce. A ja som položila prvá - asi že prvýkrát v živote.

Čím som staršia, tým ho mám radšej. A to je super, lebo ako deti sme sa nenávideli, ale tak neľudsky. Jednoducho sme sa nenávideli. Najviac. Na smrť. Želal mi ju trikrát denne, tú smrť. Ja jemu každú minútu našej spoločnej existencie. Hrozné. Teraz ho milujem. On mňa ešte asi nie, ale už ma nenenávidí, dokáže dýchať rovnaký vzduch ako ja a najhoršie oslovenie je krava, a to je už jaký pokrok, keď som bola doteraz len  - no to je nepublikovateľné - (to je pičovina, je to publikovateľné, bola som debilná piča, jeblá pubertálna vyrážka a podobne... jaj a ušatá - a to mám malinké uši, že normálne aj zle počujem jak sa mi dostáva cez tie malé laloky zvuk do ucha, fakt ale, nekecám, čistím ich furt, a ani mi neodstávajú, ale tak on je trochu debil...) heh...

Toto bola jaka mega vsuvka, že? A o čom som to chcela? Jaj... Už sa mi o tom ani nechce. Baby, viete čo? Ja idem konečne začať (zatiaľ parttajmovo, ale predsa) robiť v obore, tj. to čo som vyštudovala. Takže nie nadarmo mám tri diplomy a 9 rokov štúdia :), baby, ja som úplne totálne nadšená. Mega. Najviac... Tešte sa so mnou prosím, lebo ja potrebujem povzbudenie. A som úplne hin z toho... Chápete ne? Nemôžem spať, odkopávam sa v noci, a som permanentne nadšená tudíš vzrušená, ale nie sexuálne, len tlak mi vyskakuje a adrenalín a všetko :).

No, ani toto nebolo to, o čom som chcela hovoriť. Ale poviem to tak od piky, aby ste vedeli ,že som v tom prakticky nevinne, ok? Takže. Posledné dni začínam riešiť svoj biznis plán, nakopol ma kamarát, takto večer pri pivečku na Nový rok, no a ja som sa toho chytila (jak hovno košele sa hovorí), lebo vodnárska povaha sa nezaprie a vo mne sa nezaprie aj to, že svoju prácu milujem... Tak som to rozbehla a idem konečne na to, vo veľkom štýle tentokrát... Aby bolo jasno :).  No a poznáte ten pocit, keď sa na niečo strašne moc tešíte a musíte sa pochváliť priateľom a musíte na to myslieť a každému, kto stojí za to to musíte povedať? A tí ľudia, čo vás fakt majú radi s vami potom zdieľajú vašu radosť a tá sa násobí? No tak toto sa mi prihodilo. A kontaktoval ma vyšukávač (na margo môjho biznis plánu samozrejme)... Lenže ten ma už nebere, aj keď ok, minule som sa s ním stretla viac menej náhodou, teda úplne náhodou, a sme sa skoro pomilovali na, no... vlastne na ulici :), no, pred barom, ehm... ups. Nevadí. A dnes mi vypisuje celý deň, že ako sa mám a aký bol Silvester a už mi poslal snáď 8 správ a zjavne ešte neskončil, hot hot... :) - vsuvka - práve som ukončila konverzáciu s vyšukávačom a jeho posledné slová boli "prinesiem ti aj kvet aj sa už na teba teším" - no nech ti nejebe :). A ani o tomto to dnes nemalo byť. Ale tak poteší ne?

Je to o tom, že v celej tej mojej radosti, eufórii a všetkom tom citovom pretlaku myslím zase na Mareka. Nie tak ako doteraz. Len si ho predstavujem. A ani nie už 24/7, ale len tak občas. Napríklad ráno, na obed, večer a v noci :)...  Ako príde "domov" a teší sa so mnou, že mám biznis plán... A potom uvarím večeru a on mi masíruje nohy, pretože chce a rozprávame sa o čomkoľvek. Má na FB zase jednu brutálnu fotku, zakázala som si liezť mu do profilu, už som tam nebola od včera, odpustila som mu aj tie oči, aj to že je chuj, aj to že sa ku mne správa príliš milo a jebe ma to, a odpustila som aj sebe, že naňho myslím, ale aj tak som si vedomá toho, že je to riadna pičovina... Chápete? Mám imaginárny vzťah. DO PIČE TAM!!! (ospravedlňujem sa za prípadné vulgarizmy, inak sa cítim veľmi dobre)...

Aha, a posledná vec, to som už spomínala, ale prízvukujem, nie je to muž môjho života, keďže priniesol mozartove gule. Ak by to bol chlap môjho života, priniesol by rafaelo, alebo ferrero, alebo milku jogurtovú, jogurtovo jahodovú, alebo kinderbueno... Alebo by nepriniesol nič, len by ma "zlomil" v polovici a pobozkal by ma tak, aby som na to do smrti nezabudla, alebo... Ok... Skrátka a dobre, nie je to ON...

A dnes som videla krásny film, myslím že sa volá "Timer" v origináli, inak že stopky lásky, no to je jedno a tak som si uvedomila, že aj ten čo nám je súdený, nám môže poriadne liezť na nervy :), hm...

deň ako každý druhý, či tretí...

Dnes som po dlhšej dobe bola zase so sesterkou na drinku. Ona je tiež vodnárka a ja ju milujem, aj keď je trochu iná vodnárka ako ja. Ona je rovnako stará ako ja, no dobre, je o rok mladšia, ale to sa v tomto veku už nejak moc nebere do úvahy, ne? No a ona... Inak som to dnes doválčila so "Slečnou Dé", bola som len do tretej, ale ma skoro prisampánu jeblo z tej ženy... Ok, to bola vsuvka. Tak späť k sesterke. No ona je teda +- v mojom veku, no a trable s chlapmi má skoro ako ja. Keď už sa nájde ten čo by bol na život, niečo sa musí dojebať. Predstavte si, že mala toho najdokonalejšieho chlapa a je si toho vedomá a ona ho prestala milovať,  nuž sa s ním rozišla že však nebude s niekým koho nemiluje, lenže odvtedy si už chlapa nájsť nevie, lebo nikto nie je (pochopiteľne) tak dokonalý ako on. jedného by jeblo a dvoch dvakrát...

Ale čo, aj tak som sa chcela o inom posťažovať. Že mám ja takého kamaráta, aj by som ho dala do úvodzoviek, ale si to ani nezaslúži, ale je to taký ten úvodzovkový kamarát. Ono to začalo tak, že ma najskôr neznášal. No ani sa mu nedivím, keď ho jeho kamaráti podporovali v tom, že chodiť s babou, ktorá chce otvorený vzťah je super. Otvorený vzťah znamenalo, že pojebala všetkých chlapov čo stretla - hádam ani nepreháňam. No a on sušil hubu a keď milostivo prišla a milostivo mu dala, nuž milostivo mal... Kokot sa hoví takým debilom čo sa nechajú takto dobrovoľne zneužívať, toš som mu to povedala, takto pekne na plnú papulu, že kokot si, necháš so sebou jebať tak si kokot... A ešte som mu povedala, že vyser sa na ňu. V tom čase sme ešte neboli kamoši. Vlastne ma za to nenávidel. Ale ja som zbožňovala jeho brata (kamarátskym spôsobom) a tak akosi vždy vyplynulo, že bol všade s nami aj tento magor. Raz za mnou prišiel a poďakoval mi, že som mu otvorila oči, že slečnu "všetkopretiahnem" pustil k vode a je konečne šťastný a dokonca sa cíti ako chlap bla bla bla... Naivne som na tieto reči naletela a boli sme chvíľu kamaráti. 

Po dlhšom čase ma nadšenie z nášho priateľstva opustilo a on to hádam pochopil lebo už mi nevoláva, že musíme ísť na čaj a podobne, takže naša konverzácia sa obmedzila na "girl, potrebujem skorigovať článok ďakujem" girl skoriguje odošle a zase sme vybavení na štvrť roka a viac. jeho gramatika je horšia ako gramatika neandrtálca, žijúceho mesiac na Slovensku, prišly, vydeli, večšina,  meso... čiarky, dĺžne a podobné veci ignoruje bežne, občas použije prišli v tom istom texte kde použil prišly... KATASTROFA... No máte už o tomto ču(r)dákovi obraz? OK... 

Tento chlap sa dostalk politike, prezradím len toľko toho že SASkár je to veľký (akože sorry, nič proti, aj Marek je saskár, ale kks, nie je jebnutý, možno jemne, ale len tak chlapsky, ne politicky), ale sral ho pes, on že ide tento rok v komunálnych voľbách kandidovať, ale chápete, že nemóžem ja len tak teraz povedať, že za ktorý oný... A on né len že sa dostal kam chcel, on ešte vyššie, kurva tak by som to tu vykričala na plnú hubu, ale aká by to potom bola anonymita, skrátka on sa dostal tak vysoko, že ad jedna som rada, že nežijem v tej časti BA, za ktorú kandidoval, ad dva toto si BA nezaslúžila, proste ne. A keď v bare narazíte na chlapa (on je single takže na love býva celkom často), ktorý rád hovorí o politike, rozpráva pomaly lebo pomaly rozmýšľa (to si všimnete), má tmavé vlasy a oči, je vysoký a nosí niečo ako baloňák, baby, radím vám dobre ruky od neho preč... Vlastne utekajte už ide...

Už se všichni těšíme na Jéžiška...

Dnes sme boli s mojou Evou na čaji. Mali sme veľmi príjemný večer. Dnešné témy - pohreby (také aktuálne lebo každú chvíľu niekto zgegne), drogy (tiež aktuálna téma, lebo všetci to robia len my ne), psychiatrické diagnózy našich priateľov a rodinných príslušníkov (no šak lebo pokokot ich je všade okolo nás, mám pocit, že viac ako pred rokmi, to je tou dobou... uponáhľanou a tak vôbec) a Vianoce  (lebo šak je december, ne?)... 

Poviem vám, kedysi som sa za veľa vecí hanbila, hanbila som sa, že máme v rodine alkoholika aj feťáka, hoci nie priamo v domácnosti, hanbila som sa za to, že sa doma hádame, že naša rodina nie je celkom  "normálna", a myslela som si, že sme divní a že sme možno aj horší, ako iné rodiny... Potom som stretla zopár ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi (v dospelosti) a zistila som, že každá rodina má nejakéh "tajomstvo" - alkoholika alebo feťáka, alebo že dokonca v rodinách tato bije mamu, rozvedení rodičia mojich kamarátov už ma neprekvapujú, viac ma prekvapujú tí, čo ostali spolu "kvôli deťom", samozrejme tým narobili ešte väčšiu paseku a podobne... 

Až v dospelosti som teda zistila, že všetky rodiny sú viac menej rovnaké... Že nie sú lepšie a horšie, pretože rodina je skrátka rodina a nech je akákoľvek, nikdy nie je dokonalá. Takto pred Vianocami, vo veku, kedy by som už aj ja mohla rodinu (dávno) zakladať, ma toto zistenie úprimne potešilo. Nie zo škodoradosti, ale proste tak... Lebo teraz už viem, že je všetko v poriadku... Alebo prinajmenšom TAK AKO MÁ BYŤ.

Mám predvianočnú náladu a tak trochu aj predvianočnú depku. Neviem totiž čo komu kúpiť na Vianoce. Trocha to vylepšuje fakt, že narozdiel od mojich kamarátov, mám na darčeky pomerne dosť peňazí, ale čo mi je to platné, keď nemám inšpiráciu? Ešte tak brachovi by som vedela, sebe tiež :), heh, ale mame a tatovi... Ani šajnu. Kamoškám som už darčeky pokúpila, pobalila a odoslala, alebo osobne doručila, lenže keby som aj kamoškám nič nekúpila svet sa jednoducho nezrúti, ale mame a tatkovi predsa musím niečo dať... Každý rok mám skvelé nápady a na ich realizáciu len tak tak naškrabem prachy a tento rok... prachy sú a idea žiadna? To nie je fér... Ale že život nie je fér, to sme sa už presvedčili, že ano... Robím si zoznam, že VIANOCE:... a jediné meno, za ktorým sa nachádza niečo napísané, je moje meno :)... Lebo ja viem čo chcem... A viem aj to, že to nedostanem, pretože dostanem kuchyňu (teda celkom že dostanem to nie je, ale naši mi na ňu požičali full price, takže nemám očakávať iPhone 4 ani hodinky s vodotryskom a podobne :)...)

Ale sral to pes, nakoniec v núdzi niečo vymyslím. Čo ma však tento rok nesmierne potešilo je fakt, že môj brat bude na štedrý večer s nami. No nie je to super? To nemôžete vedieť posúdiť, tak len verte môjmu úsudku. Už sa neviem dočkať ako sa budeme celé popoludnie 24-ho hádať :), (hádali by sme sa aj doobeda, ale to budem ešte v robote, tak ako aj 25 a 26) budeme pozerať rozprávky, pchať do seba napečené, lebo jebať zlaté prasa a potom zasadneme k stolu, nadžgáme sa do prasknutia (ja teda nie, lebo ja štedrovečerné menu nejak moc nemusím) a hurá na darčeky. Posledné roky rozdávam darčeky ja, lebo bracho to robil veľa rokov predo mnou a už ho to akože fakt nebaví, sedláka (tak ho ja familiárne oslovujem, on mi za to kontruje že krava, ale ja viem že ma lúbi jak koňa, takže mu to tolerujem)...

Btw. dostala som sa do veku, kedy sa role otočili a už nedostávam Mikuláša, nýbrž Mikuláša nadeľujem a to konkrétne mojim dvom najsamlepším rodičom. Už spia, tak som sa im po zhliadnutí rattatui (neviem jak sa to píše, šak ale víme ne ten kreslený srandašák o varení s potkanom) vkradla po špičkác do spálne a som im tam nadelila :). Už sa teším na ráno. Môj skvelý brat ide za mňa na pol dňa do práce, toš si móžem pospať kúsok dlhšie a kto vie, možno Mikuláš príde aj ku mne, ne? Šak som bola tento rok jak med...

PS: jedného "Mikuláša" som už dnes vlastne dostala, hoci len tak virtuálne od kamarátky do inboxu, ale taky dobrý :) no a nedá mi nepodeliť sa s vami :)))))

PS2: ešte jeden dovetok, na záver, že jak mama do mňa deň čo deň posledné mesiace dokolečka pičo... veď viete čo... že furt niekde trajdám, že doma ma nie je vidno, že nepomáham so psom dostatočne a že len po krčmách a baroch vysedávam, pijem a fajčím... tak dnes sa ma pýta: "a ty čo furt doma sedíš?" ... skoro ma jeblo. 

PS3: dobre dnes aj trochu morbidne reči boli, na margo ktorých som si uvedomila, že aj napriek tomu, že som zdravoťák, ešte som nevidela mŕtvolu... a dúfam, že to tak ostane. 

keď padáte z výšky, viac to bolí

Ako už viete, dnes bola kultúra. Volalo sa to "Opačné pohlavie" a bolo to jednoduché, oddychové, jemne vulgárne, ale hlavne to bolo milé. Pointa - stretnú sa manželský pár jedna a Ona z manželského páru dva, Ona a On z manželského páru jedna sú ex, ale jeho žena to nevie a on ju aj manželom pozve na večeru. Tam sa dozvedáme, že Ona z páru jedna a On z páru dva mali pred rokom nejaké pletky a sexovali v aute (to mi pripomína Froda, heh) bla bla bla... Končí to tak, že pár jedna sedí v obývačke a po zmierení (bez sexu - zatiaľ) si chcú objednať čínu po telefóne... Bla bla bla... a ona hovorí: ... číslo 7... číslo 12 (z jedálneho lístka čo drží v ruke)... on jej do toho: ja by som si dal dvakrát 69... bla bla bla... a ona tomu sluchátku: dvakrát 69... nedopovie, a pokračuje: viete čo, my dnes budeme variť doma... koniec aplauz... Haluz, bolo to ozaj milé... 

Ale pokračujeme, v divadle som ja a moji rodičia, moja krstná a jej nevlastná dcéra, naša známa s matkou (teda babkou) a dcérou, ktorá má 17 rokov. Tá dcéra ale nikdy v živote ešte nevidela penis, nedostala pusu (a nie je škaredá, len je tak nejak prudérne vychovávaná alebo čo), skrátka nevie o chlapcoch NIČ a osexe dve NIČ, a to fakt prisahám nepreháňam, mala som tú česť na dovolenke, ona je ešte úplne nepoškvrnené dieťa, najradšej by sa hrala s bábikami... (no ale to občas aj ja takže to nie je smerodajné)... anyway... kráčame davom k šatni a ja hovorím jej mamine: "Ale to dnes bude zaujímavý večer, keď príde na otázku čo je to 69." Poviem vám úprimne, že také zdesenie v jej očiach som nevidela nikdy a súdiac podľa toho, akým tempom sa jej dcéra vyvíja, zase dlho neuvidím... No pobavila som sa na cudzí účet, priznávam :)...

Keď sme sa rozlúčili, mojej drahej mamá sa zachcelo ešte navštíviť rodinu, predsa len sú tu len zriedka, chodia sem z Nemecka a bývajú tu tak týždeň raz za pol roka (občas častejšie, skrátka a dobre, išli naši návštevu)... na mne teda ostalo venčenie psa, prišla som domov a pes sa práve zobudil, tak reku ani sa neprezujem a rovno v tých štekloch ideme na 5 minút, prisámvačku ani o minútu viac... Kráčame, pes hluchý ja slepá nocou a odrazu kráčam len ja. Po zamrznutom chodníku, zle odhrabanom, hrbolatom piči tam, v tých štekloch. A môj pes? On si vykračuje veselo ďalej, ibaže opačným smerom - odo mňa. Jedného by jeblo. Má 16 rokov a nepočuje!!! Ano? Tak utekám, že nech mi nejde na cestu, alebo čo, šak keď ho ja stratím z dohľadu, tak amen tma... No a zrazu jeb... Tak minulý rok som nejebla ani raz, fakt... A aj snehu bolo, aj ľadu na chodníku... A tento rok už tretíkrát... No nejeblo by vás? Idem spať, lebo šecko mňa dneska sere jak sviň. Tak!

poznámka pod čiarou bez čiary: to som čo postla za obrázok? krámy??? :DDD, ale zase tie boty sú cool, ne?

I don't love you anymore

Viem, že to možno nie je celkom úplne najnormálnejší postoj k životu ako takému (zase ale nič extra), ale mne sa občas zachce takého malého osobného smútku. Normálne to na mňa príde, spievam si smutné pesničky, večer v posteli si celkom súkromne porevem a na druhý deň je všetko viac menej alebo menej viac v poriadku. Taký duševný reset alebo čo... Nikoho tým za bežných okolností neotravujem a nezverujem sa s tým, ale dnes je niečo inak a keďže sa nechcem zdôverovať Eve, hoci jej vravím všetko, ale viete, niekedy s odstupom pár dní, mám taký pocit, že to mám napísať sem. Možno ako memento, alebo len aby som to vypísala... Aj keď by som mala byť teraz šťastná, je mi skôr smutno...

Uzavrela som kapitolu "Marek" (buchneme šampanské? heh). Už nechcem, aby zavolal, nechcem ho stretnúť v sobotu v bare, nepozerám na jeho fejsprofil, nežmolím v ruke jeho fotku, nepredstavujem si, že príde a urobí to, čo si všetky aspoň raz v živote tajne predstavujeme a dúfame v to, ale nikto nám to nikdy nesplní - veru, tak je to... Je preč. A  mne to chýba :). Chýba mi tá pobláznená túžba pobláznenej girl, čakajúcej na chlapa, ktorý nemá záujem... Prinajmenšom to bolo celkom vzrušujúce, vzhľadom na fakt, že sa sem tam stretneme... Adrenalín viete, nebol to len prelud, bol reálny a možno až príliš, a pamätal si veci a prebodol ma pohľadom a všetko to okolo, veď viete, skrátka bol... a už nie je a mne je to (takmer úplne) jedno... 

Prišlo to tak nečakane, že tomu ešte celkom neverím a počúvam dokola tú pesničku "pale blue eyes" z predchádzajúceho postu, lebo je smutná a pripomína mi ho, ryšavca s bledomodrými očami (to ma popravde na ňom rajcovalo úplne najviac, že je ryšavý, mal byť otcom mojich detí, ryšavých detí. Matildy, Jakuba a tak, mali byť minimálne tri, ale aj päť by nebolo odveci...) 

Ale inak nič (akoby som sa snažila dostať ho späť, na to JEHO miesto vo mne, len už to nejde, to miesto prestáva existovať, zmenšuje sa a ja sa bojím, že celkom zmizne, možno už ráno bude preč)... A tam kde bol obrovský rachot a hluk, tam je...

Ticho. 

A tak mi tečú po lícach slzy, fakt, keď si tu potichu békam "baby you just make me mad"  asi po sto dvadsiaty tretí raz a  viem, že Marek je definitívne preč... Asi sa mi uľaví, však? Ale dnes ešte nie... 

"now everything should be all right"

na začiatok poznanie dňa: Orange juice je na prechlastaný žalúdok fakt silná káva - neodporúča sa!

* * * * * * * * *

Alkohol a gandža sú vražedná kombinácia, ktorú nikdy nikomu neodporúčam. Raz za čas sa ale stane, že každý z nás podľahne pokušeniu. A bola sobota... (whatever). Večer začal nevinne, popravde sa však iba domnievam, že začal nevinne, lebo si to vôbec nepamätám, musím sa stretnúť s mojou Evou, aby mi to objasnila. Pila sa vodka, na mrte... Prišiel Marek. Girl cítila, že Marek príde a tak vytiahla do boja 12cm opätky tenké ako ihla a minišaty. Marek slintal, aj všetci ostatní slintali. Niektorí dokonca dostali za to aj po papuli :). Neviem kto s kým hral hru, nakoľko moje zmysly boli otupené návykovými látkami rôzneho druhu, ale mám taký pocit, že každý z nás hral tú svoju a neviem či je aspoň jeden víťaz. Ja sa však víťazne necítim. 

Marek bol prítulný, ale len do okamihu, kým som ja bola odmeraná a potom ešte od okamihu, keď som bola opitá tak, že ma vlastne iba podopieral. Marek bol milý a zhovorčivý a mal potrebu mi silou mocou ukázať, že on je úbožiak, ktorého sa neoplatí chcieť pretiahnuť, že za to nestojí... A to teda musím snáď práve ja vedieť či stojí... Ehm, a že stojí :)... Odrazu som nadobudla pocit, že ten čo predo mnou stál pred dvoma mesiacmi, bol iný Marek, že mi ho vymenili, pretože zo sebavedomého frajera, ktorý rozhodne vie čo chce, z chlapa, ktroý udrie do stola a bude tak, ako on povie, z chlapa, ktorý má kvalitné ego, sa odrazu vykľul týpek, ktorý podceňuje sám seba, chlap, ktorý má pocit, že je nula, že nie je schopný nič dokončiť, snáď aspoň začať... Chlap, ktorého treba "ťapkať", aby veci dokončiť schopný bol... Bola som sklamaná. 

Verila som, ráno o 7:20, keď som si sadla do taxíka, že Marek je definitívne minulosť... Pretože, som konečne verila, že som stretla sebavedomé hovado, ktoré so mnou zacvičí a ja budem skákať ako bude on pískať a ešte som sa na to aj tešila... No keď som si líhala do postele po rannej (alebo večernej) hygiene a venčení nášho starého pochcánka, v hlave som mala obraz zhuleného ramenatého a svalnatého chlapa. Neopúšťala ma vízia toho, že by som si ho dala ako predjedlo aj dezert (dokonca som mu to aj povedala)... Zaspala som v bolestiach, ale tak mi treba a zo spánku ma vytrhlo zvonenie mobilu, volala mi Eva, nemola som to dvihnúť, v sne ma totiž práve Marek obrábal tými najvyberanejšími technikami... sakra... 

A aj napriek tomu, že som mala byť vytriezvená z chlapa, ktorý je to najhoršie čo ma mohlo v živote stretnúť, ja chcem byť tá, čo ho bude "ťapkať"... Som skrátka klasik...

 

12.11.10...

= Kráčam po ulici a v hlúčiku mladých mužov sa ozve opitým hlasom: "Čo oko nebolí to srdce (odmlka)... nebolí..." :DDDDD =

Človek by si dovolil mať pocit, že v takýto "magický" deň sa niečo stane... Nachystá svoje bujné poprsie, ako lákadlo pre lačné pohľady spitých chtivých a dravých samcov, nahodí opätky a vlnivým pohybom vpláva do preplneného podniku. Na teste sa definitívne črtá jedna hrubá ružová čiarka, ktorá signalizuje, že aj piť sa bude, peňaženka zase signalizuje, že sa bude piť s mierou, koniec koncov, včera sme to prehnali, tak telo bude vďačné, že to nepreháňam... Sršíme vtipom - ja: "S čím by som mala piť tú vodku, aby som necítila že je to vodka, ale aby to nebolo sladké?" Eva: "S rumom?"  :D... Eva ide domov...

Celé mesto je z mne nejasných dôvodov ladené do "oldies", Žena lovec sa ku mne nakloní a hovorí, že "TO" cíti v kostiach, že toto bude "TÁ" noc, že sa niečo stane, že stretnem toho pravého a podobné keci... Hudba reve, tancujeme a bliakame YMCA, fajčíme jednu od druhej... Dve single ženy na love, dve ženy, ktoré dnes večer vedia čo chcú... PRIPRAVENÉ na všetko... Naozaj na všetko?

STRIH

Žena lovec: "Kde mám kabelku?"

Ja: "Tu bola, pred pár sekundami... do piče..." je mi jasné čo sa stalo. "Kurvy zlodejské., vyjebané..." pičujem... Dopíjam vodku, volám vyšukávačovi (brat ženy lovca :) ehm)... "Ahoj, segru okradli... bla bla bla..." 

On: "Pošli ju domov, práve sme tu mali dve ženské, prišli vykradnúť dom..." čas sa zastavuje, prevádzkar kontroluje kamerové záznamy... policajti... zápisnica... hot dog a cola light... obhliadka domu... taxík... som vyklepaná jak hovado... nemôžem zaspať...

Éire - trip to my heart, and deeper...

Poznáte pocit rozpoltenosti v okamihu, keď na niečo meníte názor? Ten pocit, keď ešte nechcete celkom opustiť pôvodné stanovisko, ale už viete, že nový obzor sa vám vryl pod kožu, nahlodal istotou a búra váš vzdušný zámok??? Otázka znela, poznáte ten pocit rozpoltenosti? Pocit, keď viete, že nemôžete mať obe strany mince, že si musíte vybrať čomu budete veriť, čo budete nasledovať a ktorú cestu si zvolíte... A zažili ste už niekedy, že by tento pocit rozpoltenosti trval, nie okamih, ale celú večnosť (rozumej minimálne týždeň)??? Tak od začiatku, aby sme v tom mali jasno všetci :)...

Spomínate si ešte na Froda? Moje írske potešenie? Môj ex z časov, ktoré som považovala za dávno minulé? Na druhej strane máme Mareka, fešáka, ktorý (ak k sebe budem úprimná a zároveň nie veľmi krutá poviem len jemne...) na mňa kašle? Dva kusy, priam výberové :). Do Írska som odchádzala ako otrok snov a túžov po Marekovi a len s nevôľou som šla do toho, že by som sa stretla s Frodom... a vedela som presne, prečo sa tak cítim... Pretože som sa bála tejto rozpoltenosti prekliatej... Tak je to... 

Ako ste uhádli s Frodom som sa stretla. Pozrel sa na mňa a netrvalo to hádam ani sekundu a obaja sme boli tam, kde sme to všetko pred štyrmi rokmi zanechali, také rozbalené a nedokončené, akoby sme si to len odložili na neskôr, vrhli sme sa na seba ako vlci. Mala som pocit, že som ho videla včera, že som nikdy neodišla, možno mi v hlave skrsla aj myšlienka, že ho milujem ako vtedy (blbý nápad, ale napadlo mi to)... :)

Noc to bola dlhá. A bola náročná. Vodka tiekla potokom a strácala sa v nás doslova v sekundách... Silvia sa tiež poriadne opila a do detailov nejdem z jediného dôvodu... sú strašne nechutné :DDD... a ja sa hanbím... a aj Silvia by sa hanbila, keby vedela, že vám tu rozprávam detaily onej noci :), takže nechaj me to na fantázii každého z vás, kto sem náhodou či úmyselne nahliadnete (wicked, je mi jasné, že ty , so svojimi skúsenosťami obohatíš aj predstavy o mojej noci, a keď budeš mať pocit, že preháňaš, tak ešte pridaj :DDD).

Viete, v tom malom meste v srdci ostrova sa vôbec nič nezmenilo, akoby tam čas nehral rolu, tráva je rovnako zelená, Don má rovnako krátke vlasy, a Frodo pár krásnych vrások navyše :), ten dokonalý úsmev, ktorým ma pred rokmi odzbrojil a donútil ma zamilovať sa... a svoju milovanú gitaru. V mojich kruhoch sa o ňom vedú reči, že ak na mňa hrá rovnako dobre, ako na pódiu na svoju gitaru, som šťastná žena... nuž ja si nesťažujem :), a vraj íri sú sebci v posteli, :) tak to mám asi šťastie, v posteli aj na zadnom sedadle auta... bože, ako keď som mala osemnásť :). A potom kto hovorí, že história sa neopakuje, ten klame :D... Viete, myslela som, že vás obšťastním nejakými dialógmi a pár detailami, ale nemôžem :D. Snáď len...

detail a.)  Bar číslo jedna (pracovný názov) zatvárajú, Don nalieva posledné drinky a umýva riad, Frodo ma predstavuje kamarátom a kamaráti sú zo mňa úplne mimo :), jeden sa pýta "s kým bankuješ?"... No dobre to sa neopýtal, ale mi to prišlo vtipné, ok, takže jeden sa pýta, ako dlho sa poznáme a také tie reči a Frodo bez zaváhania "She is my girlfriend from Slovakia" bla bla bla... Odrazu ma chytí, viete tak, ako v tých  romantických filmoch že jedna ruka okolo pása a druhá na krku a palcom na tvári, pritiahne si ma a pobozká ma, že sa cítim ako Holly (keďže to mám také čerstvé a ešte je to aj o írskom chlapcovi) z PS I love you. No a ten jeho kamarát začne tlieskať a smeje sa ako blázon...

detail b.)  Po ťažkej noci v baroch a na diskotéke ideme do Supermaxu (niečo ako McDonald), niekto je, niekto pije nealko, ja a Frodo sa bozkávame akoby sa len tak dalo prežiť, stále a vášnivo, a niekto dvíha zo zeme kondóm a v kruhu írsko slovenských žien a mužov ho podáva Frodovi so slovami "toto si vezmite, vidím, že to budete potrebovať" (nebolo to len vidieť, ale aj počuť a cítiť... :DDD a Frodo odmietavo pokrúti hlavou a vraví "vďaka, ja som katolík"... 

...

Doviezol ma domov ráno, vravela som, že Frodo bozkáva ako poloboh? Tak áno. A voní. Mrte. A mám jeho boxerky, ha :)...

...

Anyway, na druhý deň sa tackám z postele a vrážam do kuchyne, kde už Janka pripravuje vyprošťovák a raňajky, a smeje sa. Ja po pár hodinách polobdenia precitám a počítam si plodné dni. Ebénci. 23.10.2010, kurva drát. Né žeby sme nemali ochranu, klídek. Mali. Len sme mali viac apetítu ako kondómov, no zabijem sa, keď mi chutí?... Tak som nakúpila testy a čakám, čakám kým príde tá správna chvíľa ocikať prúžok a zatiaľ premýšľam, čo vlastne chcem. 

Poviem vám, nie je to vôbec jednoduché, lebo ja chcem všetko... Všetko má svoje klady a zápory, všetko je lákavé a trocha riskantné, každé moje rozhodnutie ovplyvní životy ďalších ľudí a ja som niekde medzi tým prvým rozhodnutím, tým prvým názorom, že by bola úplná pičovina byť teraz v tom, veď stále verím, že sa to  MOŽNO s Marekom ešte nejako pohne... a zároveň som už namotaná na to, že mať Kamilu (lebo tak sa bude volať Frodova dcéra, ak budú na teste dva pásiky) a žiť v malom zaprdenom meste v dokonale krásnom Írsku s krásnym Frodom by vlastne bolo úžasné...

A viete čo mi na to všetko Frodo povedal? Že nech bude akokoľvek, sme v tom spolu, niečo vymyslíme a zvládneme to, a noc so mnou bola krásna, a ešte toto, ale to vám dám v pôvodnom znení... "I don´t regret it for a second "...

Stále hovorím aká som nezodpovedná, že mne dať do rúk dieťa by bol krutý žart, ale aby ste vedeli, až také zlé to so mnou nie je. Do výsledku testu nepijem... Viete, pre istotu...

:)

PS: posledné dni som nadržaná, že by mi žiarovka v hube svietila... len tak mimochodom...

* * * * * * * * * dovetok * * * *  * * * * *

absurdnosť môjho tehotenstva spočíva mimo iné aj vo faktoch - počatie v čase smrti blížneho, predpokladaný termín v deň narodenia môjho ex, samotný fakt, že JA a Frodo máme byť rodičia... :) a ešte tie, na ktoré si práve nespomínam, ale Evu celkom pobavili... good night.

Frodo z rozprávkova a iné veselé postavičky

Začnem tak nečakane, od začiatku :)...

Keď prišiel deň Dé a ja som sa rozhodla, že je na čase začať s učením, vstala som okolo ôsmej a po bežných denných činnostiach som k tomu fest zasadla - to už ale bolo po dvanástej. Pripravila som si všetko potrebné a išla som spokojná do práce. Áno, bolo to presne tak. Prvý deň je najdôležitejší. Lebo byť pripravená je dôležité. Ďalšie dni som prekladala kopu učenia z jednej strany na druhú - to podľa toho kde som sa práve chcela opierať o stôl pri fejsbúkobaní. A pripravila som si ďalšiu dôležitú vec. PLÁN!!! Plán učenia je rovnako dôležitý ako príprava. Spočíva v rozvrhnutí si dní. Teda prvý deň sa naučím 5 otázok, druhý deň 7 a tak ďalej... Plán si robím preto, aby som ho mohla každý deň zmeniť podľa potreby, väčšinou otázky pribúdajú, pretože plán nestíham plniť. No bodaj by som aj stíhala, keď do práce treba chodiť, aby boli prachy. Piť treba chodiť, aby sa kamaráti neurazili, že s nimi nechcem piť. Psa treba venčiť, aby sa nepocikal doma. Na nákupy treba chodiť, lebo s nákupnou horúčkou sa nedá nič iné iba nakupovať (už ste sa skúšali učiť s nákupnou horúčkou? to je horšie ako tá telesná horúčka, tá vás priklincuje k posteli a keď už sa nudíte, aj sa možno čo to naučíte, ale v Auparku s nabúchanou kreditkou sa nikdy nič nenaučíte a preto som ju musela odľahčiť a veru sa zadarilo). Lenže potom som mala ďalšie pracovné a rodinné povinnosti a učenie nedostalo šancu 

Víkend bol skvelý (to ešte ten pred minulým víkendom). Boli sme sa s babami opiť. Jeden bar druhý bar tretí bar, domov som prišla o pol šiestej a sobotu som prespala. Alebo nedeľu, čo ja viem. Dôležité je v učebnom pláne vynechať víkendy. Nikdy sa totiž nedá spoliehať sa na to, že sa budete cez víkend učiť - tým si môžete byť istí :). 

Cez týždeň to ide väčšinou lepšie a najlepšie to ide keď vonku prší, doma nikto nie je a roboši zatepľujú inú bytovku... Veru tak. Mám za oknom lešenie a každé ráno si musím spoza vetračky a zatiahnutých žalúzií vypočuť tie ich pičungy - amen tma. 

Ešte bol minulý víkend, aby som nezabudla a ten dopadol obdobne ako predchádzajúci, ale domov som prišla až o desiatej druhého dňa. Nie nie, nebol v tom vášnivý sex s pánom neznámym. Len sme o šiestej ráno nevedeli vymyslieť nič lepšie, potácajúc sa z Channels, len ísť spať ku kamoške. Au. O tej desiatej som sa v taxíku dosť hanbila :). Áno, moje disco kamarátky ma ukecali na Channels a pred tým na Primi :DDD smejete sa aj vy? Moje rockové JA utrpelo aby ste vedeli :), ale nemôžem popierať, že som sa dobre bavila :). Bozkávala som sa s holanďanom (aaaa mmt, to bol ten predchádzajúci víkend hmmm...) takže tento víkend som sa bozkávala so slovákom. Mal asi 169cm a 59kg, meno neviem, asi práve začínal zarastať a patrične si to užíval a myslel si, že som letuška :DDD, kto vie prečo? No dobre objasním, povedala mu to moja kamarátka :)... Ďalšie podrobnosti tohoto víkendu nie sú vhodné medializácie :). Ale že bolo skvele, to mi môžete veriť.

A aký je dnes deň? Piatok, už viem. Takže v pondelok a utorok som mala študijné voľno. To neznamená, že som sa učila, ale že som pracovala :), chápete voľno od štúdia = študijné voľno :). V utorok som bola zase cvičiť, ale včera už som zase nebola lebo som sa ponorila do učenia. NAOZAJ. Teda od stredy až do teraz sa seriózne (to je blbé slovo a klamem lebo neseriózne) učím. Dávam tomu tak 3 hodiny denne, občas 5. Potom idem do mesta na vodku a večer sa mi už učiť nechce. Ale včera som pritom sedela skoro do 9, samozrejme s pauzičkami na cigu, obed, venčenie, upratovanie, telku, facebook... hmmm...

A medzi tým...

No a medzi tým ešte stíham aj iné veselé veci, lebo by som sa unudila asi :). Tak v jednej pauze na FB som našla bývalého. Takého bývalého, čo sme boli spolu v týbore pred 15 rokmi (asi už máte predstavu). Žiadny sex, len čistá detská láska (počítate správne, mala som 14). Skončilo to veľmi rýchlo a veľmi kruto. Lebo ma zradila kamarátka a vykecala mu, že ma bozkával niekto iný - ani som ho nechcela, ale on vravel že ma len pobozká a ja určite budem chcieť už len jeho. Pobozkal ma. Nechcela som ho. Tá krava to videla a povedala to tomu môjmu. No a on mi zavolal a skončil to. To je celé. Bla bla bla... Ešte sme sa potom x krát videli a držali sme sa za ruky a bozkávali sme sa, ale už mi "nemohol veriť" takže sa nikdy nevrátil... Teraz je na FB a občasne si píšeme. Je to vzrušujúce. Ale trpím utkvelou predstavou že je gay. Na FB má len pár fotiek - tak do 200 ks a na všetkých je len on a nikto iný - čo vy na to??? V info o ňom sa nedozviete ani prd a nie je ženatý, ani deti nemá (a to už v našom veku nie je zase tak neobvyklý jav, mať ženu a deti). Na moju dosť priamu otázku či má priateľku, priateľa, psa alebo aspoň rybičky ešte neodpovedal :)... Hm... ???

Ok, aby to ale nebolo dosť, keď sa učím, vymýšľam strašné veci, aby som sa učiť nemusela a tak som našla ďalšieho ex :). Je to zábava po rokoch ich nájsť. A tu sa dostávame k pointe nadpisu dnešného postu. Našla som svojho Froda :DDD. Je to Ír, pochopiteľne sme sa zoznámili v Írsku, pred 4 rokmi, keď som tam bola nejaký čas pracovať počas školy a navštíviť kamarátku Janku. Frodo (samozrejme ako Frodo vyzerá - aspoň trochu a vtedy ešte viac) si ma všimol, keď som robila v nočnom občerstvení a on sa prišiel občerstviť o tretej ráno cestou z baru - lebo v Írsku sa cez víkendy len pije a je :). Aj ja som si ho všimla a tak sme na seba zízali až kým neprišiel na rad. Myslím, že tým chlapom pred ním som dala niečo celkom iné, ako si pýtali :DDD... Frodo sa postavil predo mňa (mala som afro copánky a vraj neodolateľný krásny úsmev) a vraví - Hi girl (on ma fakt oslovil GIRL) chips with vinegar please. Dostal čo pýtal a odtackal sa od pultu k dvierkam cez ktoré sme vetrali. Začal nezáväznú konverzáciu v štýle odkiaľ sem prišla taká krásna baba a podobne a že budúci víkend hrá v tom a tom bare, nech sa prídem pozrieť. 

A že som prišla a že hral ako sám Boh. Skončil a presunul sa do iného baru, kde sme už boli my. Ja Janka a Silvia. Ja zvodkovaná pod obraz som ho stretla na fajčiarke a vravím mu - May I kiss you? A viac nepotreboval. A ja tiež nie. Líbal jako Bůh :DDD. Bol o dva roky mladší, žil s rodičmi na konci mesta a bol prudko jebatelný. Vymenili sme si čísla a išli sme po svojom. A ja o pár dní domov. Písali sme si SMSky a tie účty boli vysoké, ale nie najvyššie :)... Hm... 

Potom som sa tam vrátila, ale len na dva týždne. Konečne bol piatok a my sme sa stretli. Stále bol krásny a stále jebatelný, stále bozkával ako Boh a stále som ho chcela. A dostala som ho. Vypili sme na mrte vodky so sprajtom a niekedy v noci nás niekto odviezol k nemu domov. Krásny írsky dom, na záhrade tri autá a rodičia vo vedľajšej spálni. Boli sme tak opití, že s určitosťou nedokážem povedať či ten sex bol alebo nebol dobrý :)))). 

Čo ale s určitosťou povedať viem je to, že ráno som sa cítila trápne a ani nie tak jazyková bariéra ako ten blbý pocit mi nedovolil povedať skoro nič. Tak ma odviezol domov a ja som o pár dní zase odletela domov. Z tej noci si pamätám veľmi presne ako mi vravel, že sa mám presťahovať za ním a vziať si ho, že budeme mať kopec detí a keď budem chcieť, školu dokončím tam. HAHAHA ešte že som mala štipku zdravého rozumu. No ale poďme zase k prítomnosti. 

Našla som ho teda na FB. Vzhľadom na to, že nepoužívam na FB vlastné meno, on ma nájsť nemohol. Po pár správach mi napísal, že ma hľadal asi 100x, ale nevedel ma pod vlastným menom nájsť :). Aká škoda. Teraz si píšeme a spomíname, pozval ma do Írska a vraj sa na mňa veľmi teší. Hneď na začiatok som mu objasnila, že sex áno, smsky už nie :)))))... Zobral to s humorom a súhlasí. Takže v októbri bude mecheche po Írsky :)... Ale nezaprie sa s tým jeho príď sem žiť, už mi aj dohadzuje prácu u kamoša v bare, že veď sa tu už môžeš zdržať keď budeš mať po škole :DDDD... No ja ti dám ty Frodo jeden Írsky... Nic nebude :). 

Ok pauzička skončila idem šprtať ďalej Btw wicked ako ti to ide??? :)

welcome to reality... again...

Verili by ste tomu, že jeden človek za šesť dní (144 hodín plus mínus) môže zažiť viac, ako ten istý jeden človek za cca 4320 hodín (čo je asi po roka)??? Verte. Stalo sa. A je mi z toho smiešno smutne krásne a je mi fajn a tak to má byť a tra la lí... Rozhodla som sa, že dostanete skrátenú verziu, lebo napísať to všetko, by ma stálo nervy, prsty a fúru času (btw. to aké to slovné spojítko že fúra času, šak ja ani neviem čo je fúra, heh). Pome na to nech to máme z krku, možno stihnem ešte chalanov v meste na jedno. Btw. načisto mi preplo, mne sa ten dážď páči :).

1.  meškanie a tankovanie, kurva ako sa to robí?

 

v Paríži sú zápchy a tak trčíme hodinu na malom nenápadnom JEDNOPOSCHODOVOM letisku (menšom ako parkovisko v Auparku) a čakáme na náš odvoz do nášho prechodného domova. Odvoz prichádza, benzín sa míňa, a pumpa nikde. Zle zle, no nakoniec predsa len k jednej prichádzame, čo vám poviem, lenivci frantíci majú už fajront a na pumpe sa dá platiť len kartou. Platím ja a je jedno prečo, jebte už na to ja nemám na to nervy to vysvetľovať sto prvý raz... Vďaka. V aute tri grácie, no jasné, že nevieme ako sa to robí, tak to tam mačkáme hore dole, tankujeme, zase to pýta kartu... No stres ale natankované a ideme domov...

2. vybaľovanie, kde sa stratili cigarety?

 

samozrejme, že hostiteľom prinášame vecné dary. och ja viem že je to trápne že česká hruška, ale na letisku v BA nemajú slovenskú kua... a samozrejme cigarety, lebo západ je drahý jak fras, šak poznáme cez 5 eur krabička je ešte že aké lacné a tak... Hľadám tie cigarety, hľadám a... nenašla som. Až neskôr si uvedomujem, že veci v kufri som mala poprehadzované, ale len tak troška, tak som si to neuvedomila, chápete ma??? Niekto mi ujebal z kufra cigarety, trapas, ne? Nevadí pijeme, žúrka. 

 

3. platím kartou, máte aj inú kartu, alebo cash?

jasné, že nemám, kto by platil toľko poplatkov bankám, ne? Aha, no tak dovi dopo dopi. Kurva drát, tak ja som ale presvedčená, že na účte mám minimálne 200 éčiek, tak vo co kurva go? nevadí, jebal to pes, idem do bankomatu. Ale... Nedá stovec, ani padíka. kua už tuším, že je zle, že mi snáď niekto vybral účet alebo sme to s tým tankovaním dojebabrali?... Ideme domov, pijeme pohoda, noc je mladá a život krátky. Čo vám asi prvé napadne v takom prípade? Mne, ž zavolám rodičom, ne? Šak ak ne oni tak kto iný mi má pomôcť. Heh... Osudová chyba, osudovááááá.

4. žúrka sa ruší, čo s načatým večerom?

ani neviem prečo sa zrušila ale vôbec mi to nevadilo, a nakoniec sme aj tú neplánovanú stornovali, veď pochopte, že keď máte na účte nulu tak sa vám veru nechce ani prdnúť si. Modlila som sa, nech už sme doma.

5. aj ja prídem do Paríža, mám kde prespať?

píše jeden, to je vlastne jedno kto, je krásne škaredý, vtipný a ukecaný, má jedinú chybu. 23 rokov :DDD. Heh. Konečne sa troška začínam baviť, ó áno, lebo mu to kecá a dobre mu to kecá. Po prehliadke mesta a pár fotečkách ideme na byt, je sobota ak by ste v tom náhodou nemali jasno a my drinkujeme o sto šesť... Ale odrazu idú všetci spať. Tak sa uložíme a pozhasínané... svetlá... aha, to je iná pesnička :), takže zhasneme a po 10 minútach v posteli, zisťujeme, že vlastne on a ja ešte popijeme, veď noc je mladá a v nedeľu chceme ísť na loď a nebudeme chodiť veľa, tak to dáme predsa, ta ňe? Ta hej.

6. tie svetielka tak nahlas svietia... :DDD

tak toto bola moja osudová veta. Tak tak. po nej už môj alkoholsparingpartner nemohol ostať v posteli a hybaj do kuchyne drinkovať... Ehm. Do rána. Vypili sme čo nám prišlo pod ruku a o siedmej zaspali spánkom spravodlivých. Aspoň ja určite. Btw. hovorí vám niečo Pišta Lakatoš??? Tak ja som počula len Kostol sv. Molocha a túto noc som bola tzv. a obrazne "odpanená" pretože som dostala dávku Lakatoša a to hneď nepretržite niekoľko minút :DDD, hej hej, som spokojná, "... keď sa otočím naopak furt ide rovnako..." sa štím zas a zas... heh, ok, tak o siedmej sme zalahli a o desiatej nás už budili au au, ale dali sme to a bolo to super popoludnie v Paríži hahaaaaa a po dlhej dobe obed v Subway a tak (mmch som schudla dve kilá haha, tak som sa tešila)

7. upálenie Krista

stalo sa, bolo to rýchle, emotívne, pálilo to, skončilo to, a k tejto téme a k téme ex (dúfam) navždy STAČILO!!!

8. nedeľa noc posledná, ty piješ so mnou dievča ani nechoď spať...

hej, tak takto som ja úbohá dopadla, povesť alkoholika čo zvláda dve noci po sebe ma opustila už pred 7 rokmi a teraz, kde sa vzalo tu sa vzalo, to mladé ma najebalo :) opäť... ta da di da da nejake keci, ciga, vodka, keci, rum, kola vodka, a iné sračky, ale že mňam to bolo a začali sme dávať spoločenské hry, tak tak... Po štvrtej v noci už všetci išli spať a tak sme si on a ja adjebali matrac do kuchyne, že sa tam rovno vyspíme a nebudeme nikoho budiť, ne? Hej. Aj tak bolo. Drinky, hudba, keci keci... ono je pre kontext celkom zaujímavé vedieť aj tie keci ale baby mne sa nechce. Len odrazu ten najlepší kec. On- nezašukáme si? Ja- ani ne? On- ok. Keci keci keci... Ja- tak poďme šukať... CENZUROVANÉ...

9. pondelok, ja na sračky, on na sračky, hlavne že dievčatá jak rybičky, vezeme sa na letisko

ja igelitka v ruke, pre istotu, kks šak som pila dve noci po sebe... ok, veď život ide ďalej, on odchádza v centre mesta na metro, neviem kam... A je to jedno, veď sa vráti, a ak bude príležitosť, ja si tie svaly veľké zase rada ohmatám :)))... Zápchy. Stres časový (aha lebo sme spali do pol 11 a odchod mal byť o 11, čo sme nestihli heh). Prichádzame LTT. Pohoda, ciga, kafe, bageta... Ja len tá ciga, iné by ma dostalo, veď viete. Odrazu sa pri nás hromadia policajti a ochranka... Našla sa opustená batožina. Kurva. No ak nás evakuujú, tak spíme na letisku a ktovie kedy sa dostaneme domov, a ja už chcem byť domaaaaaaaaa (plačem ja) heh, nakoniec si nejaký smoliar pre ňu pribehne, keci keci keci, snáď aspoň pokutu dostal kua, a hľa ide na náš let, kua kua... Nevadí, life is short... Nové heslo btw. Tak čakáme na odbavenie (asi hodinu a to sme v rade na 7 mieste kks) a potom v jednej veľkej hale na lietadlo (jak tri naše obývačky tá hala a koniec heh). A napokon nás po desiatich kusoch púšťajú do lietadla... 

10. ak som na niečo zabudla tak sorry už sa mi nechce :) idem regenerovať a možno aj na to pivo zbehnem ak sa niekto nájde...

11. džízs a to najdôležitejšie som vám nedala

domov som prišla vytešená, pohoda a tak... že veď aj tie prachy sa vysvetlia a dobre bude... piči ani som sa nenazdala a z debaty s našimi hádka cez tri poschodia (rozumej že nás bolo počuť určite aj hore aj dolu 3 poschodia...) a bola som vyhodená z domu, tak veru. Takže menm plány na leto, cestovanie má útrum, idem kupovať kuchyňu a pračku a tra dá, bytík teš sa... Budeme sa dobre mať... len ešte musím týždeň prežiť, keď príde vodnárka, bo šak nenechám ju spať na ulici aj s boyfriendom ne? No NE! :)

Ok končím. Nikomu sa nechce do dažďa ale toto je mládež rozmaznaná, kua fix... 

PS: ak mám preklepy sorry, mne sa nechce to opravovať :) Vďaka za pochopenie...

logika nepustí alebo zjedzte si to všetko

Dievčatá, (chlapov neoslovujem, lebo sem žiadny nechodí) takže ešte raz. Dievčatá, som kompletne a totálne odsúdená na zánik aj so svojou trápnou naivnou predstavou o dokonalej láske a živote v šťastí a harmónii  (a s troma deťmi na krku, ktoré ÁNO JA porodím a vychovám) do smrti smrťoucí amen (čítaj ejmn ako inglišmeni). 

A uschnem na to, už nikdy si neužijem bezuzdný sex a do smrti budem spomínať na kokotov čo mi postupne ničili život a ja som sa do nich bezhlavo zamilovávala, pretože som v každom z nich našla aspoň kúsok toho dobrého a bola som ochotná to zlé prehliadať, a prepracovala som sa vďaka nim do tejto skurvenej depky, čo depky? OBRdepky, ako by jeden z tých mojich ex podotkol (nenávidím predponu OBR- a OBER-). Alebo jednoducho stretnem svojho Mr. Wishing- mana a bude to mať happy end a žili spolu, až kým ich civilizačné choroby nepostihli. Alebo to celé bude ešte úplne inak a potom zbohom dovidenia. 

Ok. Nie, nepila som, nie veľa. Aha, skoro bez preklepov, nepila som, nie veľa, ale som nasratá. Totiž, aby ste mi rozumeli, pozerala som dnes v noci film a ja si myslím, že niektoré filmy by mali mať na začiatku varovanie, viete, ako tie s hviezdičkou, že tam budú obscénnosti, tak niektoré filmy by mali mať na začiatku niečo ako "toto pozerajte iba v objatí partnera, nechcete- li se dostati do deprese jak půlka spojených státú amerických" alebo niečo v tom zmysle, chápeme sa že? Verím vám ženy, takže, chápeme sa.

Ok, takže čo ma tak nasralo? My bestfriend's girl. Hej. Ja som s filmami sto rokov za opicami, teda čo opice už dávno videli, to ja len teraz sosám (sťahujem, kradnem) a pozerám. A vlastne je to celé úplne jedno, aj ten film aj všetko, ale baby, ja chcem tohoto chlapa a pokojne sa o neho aj pobijem, piči šak on je jebač prvej triedy ach. Ale čo, idem ja spať, posmokliť si do vankúša a ráno svieža do práce, lebo kto chce do Paríža chodiť, ten nemôže víkendovať... A teraz sa lúčim, lebo sa hanbím za svoje intímne priznanie :). Ehm, takže. Porúčam sa. Nite...

Jaj a toto ešte, že čo poviete na ten cool názov postu? Mne sa páči, len som akosi nevystihla pointu,a le viete čo, to sa stáva, keď dáte článku najskôr meno a potom dušu :)))... Dobre som a little bit drunk, ale to nevadí, lebo, lebo ehm, no lebo je mi dobre, len tie filmy vieme... mali by byť varovania pred stratou duševnej rovnováhy, skrátka, no. Ano. Hej. Idem het.

love is all around, but you... OR la mort d'un être cher (the death of a loved one)

Nosím ho v peňaženke. Cez dva roky. Občas si myslím, že je lepšie nechať ho doma, inokedy sa do peňaženky zase vráti a ja sa na neho pozerám pri každom platení, alebo niekedy ho schovám za novú vizitku, či nejakú vernostnú kartu a vtedy ho nevidím aj mesiac. Mám novú peňaženku, mám aj nový účes a mám ho zase v peňaženke. Na čestnom mieste, za plastom, nech ho je vidieť, ale zase nie celkom okato, ale tak, aby som, ak nebudem chcieť, nemusela na neho pozerať. 

Sama sebe dosť dobre nerozumiem, poznáte ten pocit, keď máte v topánke kamienok, ale je na takom mieste, že nezavadzia a vám sa nechce vytriasť ho, tak ho tam máte na tom mieste, kde nič nerobí, ale občas sa zakotúľa na miesto, kde riadne tlačí, omíňa a vy potom tou nohou trasiete, aby sa dostal na to miesto, kde ho necítite? Tak ja mám taký istý pocit. Nechce sa mi ex vytriasť z tej topánky, a tak ho mám stále v peňaženke. A aj do tej novej som ho dala, hoci mohol ostať v starej ach. Ale mám plán. Poznáte ešte toto? Že pálením sa zabúda? No, ja si myslím, že je čas. Takže v Paríži ho upálim. Rituálna vražda tomu môžeme hovoriť takto pri krbe. Good idea??? 

No a po Paríži už mi nič nebude brániť, aby sme sa stretli a ja si konečne vezmem svoje milované veci - ó áno, lipnem na materiálnych veciach, heh, aj preto ma jeho matka nemohla vystáť. Ona si totiž myslela, že lipnem na ich!!! hmotných statkoch. A ešte preto, že mi dal pred ňou prednosť a nevzal si do ďalekých krajov ju, ale mňa (z pochopiteľných dôvodov), och aké prízemné, že? Dospelá žena a taká sprostá haha až to bolí, ale ne, už to nebude dlho bolieť, už nič nebude dlho bolieť a potom pôjdem ďalej, takže čo? Schvaľujete tento plán? Upálenie Krista ho nazveme (teda rituálna vražda - Upálenie Krista - celý názov) a myslím, že Paríž, ako pomyselná rakva nášho vzťahu, bude dokonalý, tam totiž akosi začali tie nepríjemnosti s jeho milovanou mamá.


No a to je na dnes všetko. Stále prší a neprestáva, fúka vietor. Idem sa dnes navečerať do mesta, niekam za sklo, a dám si horúci čaj s medom. A budem si predstavovať, že je leto, teplo, slnko svieti a že láska nie je len okolo nás, ale že je v nás. 

Tra da di da dá. That's all folks. 

Good news, good ideas, but bad time for everything OR sick and tired

Dnes je skveloodporný deň. Milujem a nenávidím takéto dni. Ale nezáleží na tom. Dnes som vodnárke poslala list, v ktorom sa nachádza jedna popiči dobrá a vtipná správa a preto ju sem nemôžem napísať, hoci sa z nej teším ako malé decko a chcem aby ste sa na nej pobavili rovnako ako ja (aj keď nikoho nepoteší viac ako mňa, verím že rozosmeje, ale až po doručenom liste), chápete, chcem aby si ju našla v liste a nie na webe, detinské? Ha dnes oslavujem deň detí, ešte som síce nič nedostala, ale v schránke ma čaká peňaženka Hello Kitty (viem, už som tú trapnú úchylku spomínala, no a čo). Ďalšie poznávacie znamenie, som chodiaca Hello Kitty postavička "ta a co , dobre zrobil"... Potrebuje toto komentár? NIE. Tak nie.

Idem večer cvičiť. Meriam sa cca raz za dva tri týždne. Ide to dolu, ale kurva pomaly, hej, ale ide, nemám si čo sťažovať keď žeriem ako kamionista. Ale jebať. Som unavená a chorľaviem, ale (odmlka) idem do toho Paríža, tak sa ládujem chrenom a vitamínmi, no neexistuje že ochoriem a ostanem doma, už sa mi o tom aj sníva, že idem, takže idem, bodka (mám tú bodku aj napísať, alebo stačí, že som ju napísla slovom??? neviem, tak napíšem, nech viete, kde je koniec. Tak tu je koniec ano? Ano!

Škola, ó áno, definitíva, ach to je krása. Odovzdala som diplomovku a hádajte čo. Zase tam musím o týždeň ísť, ako do školy, rozumieme si. Lebo oni potrebujú ten papier s vyhodnotením či som tú moju prácu opísala niekde alebo tak, takže vyhodnotená bude niekedy v piatok, a budúci týždeň to chcú mať v škole, nevadí, že si to vedia sami vytlačiť, oni nás musia prehnať, lebo "chlapci z výpočtového sú tak nespoľahliví, to viete" NO NEVIEM DO PIČE! Platia ich za to chápeme sa, majú to urobiť, ale mňa nechajú zobrať si pol dňa voľno a jebať sa na kramáre cez celé pojebané upršané mesto. Piči.

Včera, aby som sa už nerozčuľovala, prejdime na príjemnejšie veci, sme boli s babami na Sex and the City. Hurá a konečne, a no a čo, tak sa mi to páčilo, bolo to trocha zbytočne dlhé a trocha zbytočne prehnane ich poobliekali ale tie topánky a kabelky a tie reči a tie a tie a tie... všetko... bolo to dosť dobré bavila som sa, dali sme si pred kinom ešte pár drinkov a pred nami sedeli kokrhajúci buzíci, zjavne párik a šialene sa zadúšali, tzv. kokrhali, no a mne to bolo pekelne smiešne, takže som kde tu ani nepočula Carrie povedať nejakú tú univerzálnu pravdu, čo už.

* * * * * * * * * * * * * 

Dobre tak ja to teda nevydržím a poviem vám to, možno vodnárka nebude čítať a prečíta si to až v lizste, ale o tom pochybujem aj keď tu má toto varovanie - NEČÍTAJ ĎALEJ VODNÁRKA!!! Alebo ak chceš... Však sme už dospeláci preboha, ne? No po prečítaní si nasledujúcich riadkov o mne asi budete zase raz pochybovať, teda o tom, že som dospelá už dlho :). Pome na to. 

Úvod do problematiky ale bude takýto - ja som z tohoto faktu bola smutná a nikomu nič zlé želať nechcem, ale keď som si uvedomila tú komičnosť situácie, ktorú vám idem vylíčiť, tak som sa neubránila smiechu, posmechu, slzám - smiechu, výčitka svedomia bola, a ešte aj pocitu, že božie mlyny melú oveľa rýchlejšie ako som si myslela. A teraz to príde, tak sa pohodlne usaďte a zapozerajte sa do textu, prečítajte ho hoci aj tri krát, ak by sa vám zdalo, že zle vidíte, ale nie, vidíte dobre - Ex má ovčie kiahne!!! Tomu hovorím zadosťučinenie. 

Samozrejme mu želám skoré uzdravenie a poradila som mu "neškrab to - univerzálne pravidlo na život", ale uznajte že mi prináleží aspoň štipka, no a možno aj dve, ohromnej a čistej radosti... Myslíte si, že som škodoradostná mrcha? Nevadí :). La la la.

Tequilaudácia

Je pol siedmej a ja kvasím v robote a POZOR! dovrovoľne. Poznáte ten pocit, keď sa vám nič nechce, ale viete, že musíte, lebo sa to od vás očakáva, ale zároveň si uvedomujete, že keby ste to neurobili, asi by ste to veľmi ľutovali? No tak takto nejako sa cítim. Čo chcem? Ísť domov, ľutovať sa, že som doma a čumím do bedne keď sa mi kamaráti opíjajú a o pol noci ísť spať po dvoch dojákoch a pollitráku zmrzliny so šľahačkou a mske proti vráskam. Čo urobím? Vyzdvihnem si diplomovky, vyrazím domov, dám sa do formičky (... a gúľam očami a gúľam očami... nádherná pesnička) a pôjdem na tú tequilaudáciu, pretože nový byt sa dá zapiť iba raz a Viktor to odo mňa vyžaduje - teda tú účasť, hm... No uznajte, nie som ja úbohá žena? Nie som, ha. (teraz som vás akože dostala... ach drahá matka moja, ty máš zase raz pravdu, ja som sa mala narodiť o desať rokov neskôr, alebo o dve storočia skôr, heh).

Teda sedím v práci a počúvam FUNko, robím poriadok, dopĺňam čo chýba a čoho je navyše to likvidujem... no nuda, ale (moje odmlkové prosím), mne sa pekelne nechce do sveta. Ach, ako Petr (kamarát Čech), on nevie chodiť medzi ľudí, lebo má z toho traumu, depku, stavy, skrátka je psycho. Má na to aj lieky a diagnózu, ale občas príde, premôže sa a jednoducho do toho autobusu vlezie a príde, dáme pivko dve a on odíde v najlepšom - vždy, asi nikdy neostal, hm, teda odkedy má tú čudnú poruchu - podľa mňa to nemali ľudia pred sto rokmi, to je taká novinka tejto doby, ale šak čo, keď sme inak zdraví, ne?

No a mám tento stav, vonku je svetlo a slnko a tu je chládoček a príjemne ale fakt je, že mám kurevskú chuť na cigu a akosi došli, takže sa asi odporúčam. Idem ja na tú kolaudáciu, kde tequila bude potokom tiecť (alebo aj nie) a kde budem prinajmenšom do rána ak nie ešte dlhšie. Ešte že víkend mám voľný, heh. Teším sa do Paríža, tešte sa so mnou, nech sa môžem tešiť s vami :). Padám, tu už ma nič dobré nestretne dnes... Aj to FUNko sa k večeru akosi kurví. Chjó.

A pozdravujem Luciu. Len tak, mimo iné. Vidíme sa zase niekde v kyberpriestore. Zatiaľ sa tu majte, a chiďte aj vy von, je tam popiči dobre a dajú sa tam vraj stretnúť ľudia, neviem. Idem skúsiť :).

... ale to skončilo, to ti klidně můžu slíbit...

KONIEC! DEFINITÍVNY KONIEC!

(Máme radost Vincente?) Nemohla som sa dočkať, ale je to tu, ani som už neverila. Skončilo to. Definitívne. Skúšky, diplomovka, stres. Áno, štátnice v auguste - ešte stres bude, ale to je ešte táááákto ďaleko (viem, viem, bude to tu ani sa nenazdám, ale...). Teraz je koniec. Ach, nemám rada konce. Konce vzťahov, konce priateľstviev, konce filmov, konce sérií seriálov, konce dní a nocí, konce výplatnej pásky, konce školského roka a konce prázdnin, a ani iné konce a už vonkoncom nemám rada výraz vonkoncom. Haha. Ako mi je ľahko. Je KONIEC!!! Na koncoch je len jediná vec dobrá. Začiatky niečoho nového, iného, ďalšieho, niečoho nepoznaného, alebo očakávaného, ach ako sa len teším na ten čas ničnerobenia a niečorobenia a neučenia a pracovania a a a... 

Idem kúpiť lístjy na Sex and the City a potom sa najesť a napiť, troška, a potom a potom a potom... Mám toľko toho na čo som sa tešila a konečne je to tu, som vo vytržení, potrebujem facku, na skľudnenie, a dám si cigu, takú tú PO, po strese a po všetkom. Ach. 

Idem do Paríža, hovorila som?  A idem k moru a príde vodnárka aj Janka príde a idem do Londýna a do Budapešti a idem do Dublinu a musím začať šetriť a a a... aaaaa. Dýchaj girl, dýchaj :).  

A idem si dať vlasy prefarbiť na ružovo, tak tak, na ružovo, poznávacie znamenie číslo neviemkoľko :). A idem... nejdem ale mám chuť všetko, oživiť piercing a novú kerku, Och nie, mama povedala, nech vydržím kým umrie, lebo ju privediem do hrobu, tak kerku nie. Aj keď, asi si dám predsa jednu, takú čo si nevšimne, alebo ak si všimne, nebude sa hnevať, snáď :), ona všetko preháňa. Aj keď som prišla domov dohola, ach to bolo, ochorela zo mňa, vraj zo mňa, to vraví ona, ale robí si to sama. Bracho je síce starší o 5 rokov, ale nikdy nerobil nič divné, len nosil zo školy päťky, to je všetko. Na nič ju nepripravil. 

Som excited a som happy a som som som... viete čo, toto nemá zmysel, ja idem, lebo toto nemá význam, chápete ma? Idem, prídem :). Dovi dopo dopi (toto minule povedala moja inak celkom slušná mama - som skoro odpadla). 

deň ako stvorený na lásku, alebo míňanie ťažko zarobených bubákov :)

Ešte to o mne asi neviete (ostatne ako veľa iných intímnych záležitostí), ale milujem Kitty, teda Hello Kitty, poznáte, všakže? Prvý raz som ju videla pred mnohými rokmi (ešte ako úplne že decko, takže možno aj pred 20 rokmi - au) a to na lízatkách s takou loptičkou a košíčkom a keď sa lízatko zlízalo, tak sa fúkalo do tej slamky a loptička v košíčku sa nadnášala - jéééj to bolo radosti. Táto Hello Kitty úchylka mi ostala, ale nebola som ňou výrazne poznačená, aspoň ja si to myslím, ale teraz, keď som prepadla nakupovaniu na eBay-i, hm, mali by ste vidieť čo som si všetko naobjednávala - jasné s tematikou Hello Kitty a... Mickey Mouse (áno, ide mi naozaj na 30 a áno, Mickey Mouse), vravím si ale, no a čo, veď žijeme len raz, deti nemám a pri tomto tempe spamätávania sa zo starého boľavého asi tak skoro ani mať nebudem, jedine žeby... ale to sem nepatrí, tu sa bavíme o Kitty, o Hello Kitty. 

No ale anyway.

Objednala som si napríklad tašku na netbook :) takže ak uvidíte po Bratislave pelášiť žieňa v skorostredných rokoch s ružovou taškou na netbook a s veľkou halvou Kitty, pokojne ma oslovte, čo ja viem že ahoj Girl, ja už budem vedieť :) heh. No alebo hodinky (tieto budú moje, klik na link) s rovnakou tematikou. No ale čo som vlastne chcela povedať. Že dnes na pošte bola sranda, user na eBay mi poslal totiž dobierku na nickname a nie na real name, haluz ne, že si nájdete v bráne na nástenke papier z pošty pre Girl Dreamworld :) hahaha, no k popukaniu. Ja som vedela, že budú problémy, ale tak dobre to dopadlo a ja mám čestné prehlásenie, že som to JA a mám svoje papierky - a teraz pozor - do starého POLAROID fotoaparátu - toho čo vám okamžite vypľuje fotku HAHAAA - zvolala víťazoslávne a padla do kanála.

A to je celé. namiesto učenia som dnes venčila chorého psa, zháňala notára, riešila poštárky, kávičkovala v auparku, nakupovala v auparku - mimochodom mám nádherný žltý lak na nechty, modrý lak na nechty, lesk na pery, maskaru, odlakovač v ceruzke, nálepky na nechty a na ten skvelý parfém - limited edition  mi už neostalo smrk, šak ale nevadí ne, život ide Ďalej, ďalšia výplata to istí - kks rozjebem šecko ach.  No a teraz som si konečne okolo ôsmej sadla k učeniu. Ale ten pes stále plače a to ma ruší aj od písania postu, nie to od učenia, tak som to pre dnešok zabalila, šla ešte raz venčiť a teraz už mám zase raz pohodičku pohodu :). Tak vitajte a posaďte sa, čo si dáte? Kávičku? Aha tak vy už pôjdete? No tak sa majte pekne, a nechajte mi nejaký pekný komentárik, nech sa teším z vašej účasti :), tešilo ma.

Btw. kukajte fotečky, klikajte pre zväčšenie :), som nadšená :) toto bude taký fotoromán o Polaroide, alebo komiks... :). Takto sa tvorí fotka z POLARIODu :) a tá celkom dole, celkom ostrá a celkom farebná je digitálom - pre porovnanie. Aby ste vedeli, že Polaroid, to je štýl :).

Tak už :)

Dnes som mala skúšku, ktorej výsledok sa dozviem až o týždeň, ale už teraz viem, že som dovrzala 4 otázky z 23 (25?) - (no dovrzala, jednoducho som ich dojebala nebudeme si klamať, skoro na 100%som vedela odpovede pri zmienených troch, ale preplo mi, ako inak to nazvať, no a tú poslednú dojebanú - tak to mi ani nenapadlo, hm...), čo naznačuje, že prejsť som prešla, ale áčko to nebude ani keby som sa rozkrájala, čo už, život sa nekončí, kdeže, práve začína smerovať k začiatku :) tak veru. Tá kaderníčka dnes - nad moje očakávania, no nie až tak šialene nakrátko ako by si to želala vodnárka, ale snáď ju zmena poteší, mňa úplne rozkokošila :). Malá ponuka toho, čo všetko sa na mne nachádza "zozadu" :) a teraz ak dovolíte, bez dlhých rečí, idem spať :).

Dobrú noc.

opakovanie je matka múdrosti, ale niekedy stačí raz

Vezmime si to poporiadku dobre :)?

TU sú layouts a templates vyrobené mnou (ja viem, viem šikulka), inšpirované TU u Leelou, ktorá je oveľa lepšia ako ja, ale ja vám urobím layout na mieru presne taký aký VY chcete :) heh, stačí napísať na 22dreamworld@gmail.com a "zadejte svou požadavku" heh. To by sme mali, ďalej TU (nebavte sa tam vzadu) nájdete prefotenú knihu (strana po strane "Z deníku malé Věrky", ktorá je cool). A potom ešte... Vlastne nie, to je všetko. Takže áno, opakovanie je matka múdrosti, to vieme všetci, preto si stále opakujem "od zajtra sa už budem učiť, sľubujem si to", haha to budem ale múdra, čo? No, heh, ale na skúške ak bude Fx (nebude nebude, prekrížené prsty), tak budem mať oči pre plač a to potom ale budem darmo nariekať, že "mala som sa učííííť smrk, fňuk, sopel do rukáva, bééééé". Ale tiež som chcela povedať, že nie vždy je dobré si určité veci opakovať, a medzi také neopakovateľné a jedinečné zážitky, ktoré by som ja osobne mohla v živote zažiť pokojne aj 0 krát (čítaj nulakrát, nie ó krát), a to prvý s Elou (post nižšie) a ten dnešný "mokrý". Vlastne mokrý bez úvodzoviek. 

A to bylo tak (to mám od Věrky z deníku, fakt už si to začnite čítať vo voľnom čase, ktorý nikto z nás nemá, že). Vo štvrtok som nebola cvičiť, pretože ma v piatok čakala ťažká skúška (aspoň vo štvrtok som si ešte myslela, že ťažká bude), jasné dala som to za A a s plným počtom bodov - juchú, ale šak ja som šprt, ne? Toto je napríklad jedna z mnohých vecí, ktoré by sa opakovať mohli, že áčka zo skúšok. No, keďže som nebola vo štvrtok cvičiť, musela som už ísť dnes, lebo s Evou chodíme trikrát do týždňa a keď vynecháme, už nám to chýba, a do plaviek chceme byť kurevsky krásne, štíhle jeby (ževraj dnes sa takým jebám hovorí bzdochy, ale tak neviem, my chceme byť jeby, lebo sme staré kozy, tak ideme podľa našich starých zabehnutých trendov). 

No a všetci dobre vieme, že na území SR to dnes čápalo z teho ňebá all day long a né a né prestať, hm, šak nevadí, kks, som mala ísť radšej vo štvrtok, ale né, ja idem dnes (no tak mi treba). No a jak tak ideme z Račka na Raču peši v tom daždi, kapucňa do očí a nevidím než na krok, teda na polkroka pred seba, odrazu jak tak ideme, aj ja aj Eva zrazu nejdeme ale bežíme. A prečo? Lebo sme sa ocitli v mláke vyše členkov. 

Tak veru. 

Zajebané od dážďoviek a ich slizu, mokré až po kolená lebo šak to vsiaklo okamžite a že jeb, ja som išla rovno v teniskách na cvičenie? Celá ja, lebo ja mám teplákové obdobie (tepláky čítaj tvrdo jak sedlák), no a tak som si povedala, že ja to jebem idem dom. ALE (hej to s tou odmlkou kratšou a dlhšou) mne sa chcelo tak moc cvičiť, že som išla aj taká zajebaná a mokrá. Mala som náhradné tepláky (tiež tvrdo) a našťastie som si dala podkolienky, no tak si to predstavte, že tú časť pri kolene som mala suchú, tak som ju natiahla na nohu len po to suché a zvyšok ponožky (som chcela odstrihnúť, ale sú úplne nové) som si dala na vrch nohy, že nech mám apsoň trochu sucho, jasné, asi 2 minúty. Ale sme docvičili a cestou domov zase jak piče zmokli, tak som si dala horúci kúpel a žijem.