za všetko môžu... kto vlastne za všetko môže???

Celkom rada by som obvinila chlapov, len tak vo všeobecnosti. Alebo celkom konkrétne Božského. Alebo možno pána Boha, veď sa tiež povráva, že je to chlap, či? Nebolo by to skvelé? Jednoducho by sme si mohli celoplošne zanadávať na čokoľvek a vždy by sme mali jasno v tom, KTO DO PEKLA ZA TO VŠETKO NESIE ZODPOVEDNOSŤ!!! Aké prosté. Lenže má to háčik. Ak by sme mužom prisúdili všetku "vinu" za všetko, oni by to ZASE otočili proti nám, zlízali by smotanu a ich ego by sa nafukovalo a nafukovalo, až by, vážené dámy, prasklo, a to nechceme vidieť ten bordel, čo by potom ostal... A kto by to musel upratať? Ženy. Jasné. 

Aj kolektívna "vina" je dobrý nápad, nie? Obviňiť zo všetkého všetkých. Môže za to ľudstvo. To je sila... Ale potom by sa pravý vinník nikdy nedočkal spravodlivého trestu (alebo odmeny)... Táto teória pokrivkáva ešte viac ako tá prvá. 

Možno je pointa niekde inde. Nehľadať toho, kto za to môže. Zmieriť sa... Napraviť škody... Alebo zabrániť ich vzniku, hm? Že mi to skôr nenapadlo... No dobre, napadlo mi to, ale to znie tak mafpičisticky, alebo tak nejak. Akože mampiči, že kto čo kedy a ako... Nie nie, chce to sofistikovanejší prístup... Nič mi však nenapadá. Som vyčerpaná. Výhonok Emil je minulosťou a o dva týždne sa dozviem, či naozaj bol benígny, to je sila, ne? Len tak mi vezmú kus mňa a potom mi oznámia "boli ste benígna, všetko je v suchu"... alebo aj ne... Dosť to bolelo, keď nás "oddeľovali", viaže sa mi k tomu veselá historka, tzv. "storka", že ležím na operačnom stole, nadomnou sa skláňa popiči doktorko, taký feši, ani mladý ani starý, počítam, že mu decká ešte doma nebehajú, ale má už na kahánku (obrúčku som si nevšimla, ale aj tak), vedľa neho doktorka XY, ktorá ma pozorovala v tom ÚLK pred pár týždňami a potom ešte dvaja medici cudzinci s chabou slovenčinou. 

Doktorko sršal vtipom, ono, bolo už po jednej tak si možno k obedu aj uhol panáčka, alebo ne, a bol taký od prirodzenia, ako by povedali niektoré bystré celebrity. To mi pripomína, poznáte to video s playmate alebo takou dákou krásou nevídanou, ako sa prede kamerou na Markéze producíruje v kuchyni a zadelí že orechy zo severojužnej Austrálie? Tak tak... Späť k veci. Doktorko mi na Emila kuká a reku, že sa nemám báť, šak to je len taký malý nezhubný nádorček, koťuha, či potvora jeden či ako to povedal. Tak ja teda že veď ja sa nebojím a potom mi tam niečo asi 15 minút "ondil" (ondil je výraz na všetko čomu neviem prísť na meno), takže mi tam ondil a potom hovorí že dobre, tak sa môžete rozlúčiť a ja že zbohom a on že haha aká strohá no a tak... 

Aha storku som chcela. Takže ležím tam tak polonahá poloodetá a odrazu tá medička, že sakra padla mi ihla bla bla bla a doktorko jej po chvíli hovorí, že ser na to, potom to nájdeme poď mi robiť pichačku. A ona že hahaha, očervenela, asi spolu spávajú, alebo by aspoň ona zrejme chcela, veď som vravela, že doktorko je feši. No a keď sme s tým zákrokom skončili a doktorko dal ešte pár vtípkov, tak zrazu kuká na tú rozpačitú malú medičku a hovorí takieto: "No vidím, že si v tomto multilingvistickom prostredí budeme musieť vysvetliť základný rozdiel medzi pojmami pichačka a jebačka." Medička asi pochopila ten ZÁKLADNÝ rozdiel až keď dodal, že bola pichačka anestézy, ale zjavne sa upokojila a urobila také chichi koketno ospravedlňujúce. Doktorko ma poučil, troška zaflirtoval a ja som sa odporúčala. Áno takto to bolo... Jedine že by to bolo inak... Ale ne, bolo to takto a to mi pripomína jednu udalosť nemilú, na margo ktorej vám oznamujem že:

Čo si nepamätám, to sa nestalo, ani keby na to boli dôkazy!!!

motýle

Zobúdzam sa pár minút pred budíkom a vychutnávam ranný chlad nohou vystrčenou spod periny. Plánujem si príjemné ráno, cigu a čaj na balkóne, vlasy si umyjem novým šampónom, pre pocit zmeny, a z roztopaše. Úsmev sa mi roztancuje po tvári a v bruchu mi trepocú krídla motýlov, asi tak sto. Alebo viac. Nevadí mi, že je sychravo hoci sa blíži apríl, ani mi nevadí ten chlad a zimomriavky. Šlukujem a užívam si pomalú smrť buniek, počúvam praskanie na konci cigarety a hlavou mi beží film.

Nie je nič lepšie na svete, ako sa zamilovať. Jeho ruky, tak trochu zjazvené, trochu drsné, trochu nežné... balast... Kráčame po ulici a dlane sa nám dotýkajú, rozprávajú spolu a dotyk povie viac ako slová. Ideme tancovať. Telá sa dotýkajú, rozprávajú spolu. Aj tanec povie viac... A teraz keď to už vieme, možno spíme pokojnejšie... Každý sám...

Dofajčím poslednú cigaretu, dopíjam čaj. Idem sa vysrať.

Motýle sú zrazu preč.
Škoda.

Ale vrátia sa...

Božský s božským :)

Vždy, keď už si myslím, že som stretla (to mi pripomína krásny preklep "strtla" hehe) toho najväčšieho kokota pod slnkom (prípadne piču), a že nič horšie ma už nemôže postretnúť (alebo postrtnúť?), objaví sa niekto, a ten niekto je obrkokot kolosálnych rozmerov, ktorý zmení celý môj pohľad na svet. Ale dnes som chcela úplne o inom, to len že kokotov človek stretáva stále a asi sú špeciálne trénovaní, alebo majú nejakú stránku internetovú alebo združenie, na ktorom hrajú, kto je väčší kokot o Bentley, inak si to neviem vysvetliť, lebo veď nebyť kokot je nie len jednoduché, ale aj príjemné, alebo som ja úplne natvrdlá? Ale zase hrať o Bentley, asi by som to apsoň skúsila :). 

Ale teda vráťme sa zase na začiatok, alebo pokračujme, lebo dnes som žiadneho kokota nestretla (no jedného, ale ten je len polovičný a nevyhral by ani súťaž o Feldu) hoci včera mali asi vychádzky, nevadí, iné som si tuto ľaľa chcela poznamenať i sa s vami o milý zážitok podeliť.

Bola u mňa moja Eva, áno, po tej expresívne prešukanej noci s pánom Božským (aha, to neviete, ale medzičasom sa nám udomácnila prezývka, aby nikto nevedel o kom, hlavne teda on, a keďže pán Božský existuje, neexistuje nič vhodnejšie, hoci aj priliehavejšie by sa našli prezývky heh), Podľa mňa "heh" by sa mohlo používať namiesto bodky, aha... heh (a nič a každý vie, že nebude nič nasledovať, ne?, no tak toto). Ale nechajme to teraz tak lebo ja už vám chcem, do pi sku zmr... niečo povedať :).

Takže bola u mňa Eva a čo sme robili? Dostala masáž ó áno, a akú dobrú, a samozrejme sme analyzovali onen večer VÉ, noc EN a deň DÉ a okrem iného mi boli objasnené udalosti noci EN, ktoré si ja až tak dobre nepamätám (ono, mala som v sebe pokokot vodky - nepreháňam to už trochu s tým nadávaním? a alkoholom? heh), takže som sa dozvedela zopár pikantných dialógov medzi mnou a Božským (of course) no a bolo to dosť husté. A to som si myslela, že sa tvárime, že spolu nič nemáme, a potom sa čudujem, že sa všetci domnievajú, že sme pár heh (aha zase by nemusela byť bodka, ne? ale bude). 

Tak napríklad ma vraj balil a ja som bola chladná a poslala som ho (ale slušne) do péče... Potom sme rozoberali, či by mi (ako svojej priateľke) požičal viac peňazí načo ostalo v bare hrobové ticho a on na pol miestnosti "vidíš Girl, si moja priateľka..." čo zožalo úspech aj za barom (no comment) a ďalej sme riešili niečo na čo som zabudla vtedy a zabudla som aj teraz, ale bol vraj veľmi sexi milý šarmantný a pozeral na mňa ako psíček (tak ale baby, toto už je fakt vrchol, lebo on na mňa stále pozerá ako psíček). 

U Božského sa diali zaujímavé novoty, nevarili sme, lebo sme boli tak vyblití, že by sme aj tak nejedli. Klasika sex na 120 spôsobov, človek ho vidí a má pocit, že je to také drevečko prerastené, ale hybaj jak ma povykrúcal, ešte dnes ma boli triesla, mám modrinu na kolene, dva typle na hlave, odretú ruku a... cenzurované... :)

Objavili sme nové obzory sprchového kúta, obývačky a chodby medzi toaletou a kúpeľňou a tiež medzi našili telami, oujé, naučili sme sa spolu komunikovať bez nedorozumení a inak uznajte, toľko roboty s jedným chlapom, toľko trpezlivosti (aj v opačnom garde, šak ja mu tiež dám zabrať) a ani z toho nebude láska jako trám? NO DO PIČI. A celkom na záver som si dnes spomenula (možno som to teda spomínala v prvom poste, ale som zabudla a dnes som si zase spomenula), že mi pochválil prsia (akože z jeho strany prvá pochvala môjho božského tela taká že fest), takže: ležíme v posteli, Božský a ja, on rieši moje kozy a ja iné časti môjho tela a on zrazu že "Girl, môžem mať otázku?" A Girl, že "jasné aj dve, len tri už je moc"... Veď to poznáte, žiadne činy iba slová, o chvíľu svitá a hajde domov... No tak sa ma pýta, že "ale neuraz sa, vieš, (akože okolky) tie prsia sú pravé?" OK. Mlčte!!! S úsmevom mu vravím, "jasné že sú pravé" a ten podtón pobavenia nemohol nepočuť, lebo viete, ja mám fakt kurevsky dobré kozy, teda ja si to nemyslím, ale všetci sú nimi strašne ohromení a tak a podľa mňa sú zbytočne veľké. No a tak on na to pokračuje že "Vieš, lebo sú neskutočne dokonalé.". Tak a teraz by ste mali zborovo urobiť že (aj chlapi ak nejaký číta): "Ooooo ten je zlatýýýýýýý..." Viete jak ne? Tak pome... Oooooo ten je zlatýýýýý... Jo takto :). 

Ok takže pochvala na kozy, tak sa ma pýtal či to mám akože od prírody a od mamy, a ja že ne, lebo mama má kozy po mne (resp. ich mala malé jak podkobercovnice a po mne -  po pôrode, ježíš nechápavci - ich má také jak ja, úplne že dokonalé, heh). No a že ja teda pravidelne cvičím a tak a on že aha a to je všetko, potom sme bohapusto šukali, ale on nebol až tak bohapustý, lebo mi to urobil jak mi to ešte neurobil... Aha... 

No a už som zabudla o čom som vám chcela ešte napísať a spomenula som si ako mi s ním bolo zase dobre. Ach jo. Ani sa vás nejdem pýtať, prečo je to taký trulo. Sral to pes. Uvidíme čo bude ak to zase bude... Idem ja oslavovať, lebo život to je jedna veľká párty, a stále má niekto niečo prečo sa oplatí nesedieť doma... Tak dočítania ženské... A nerobte si vrásky, ja sa spod neho nejako dostanem (doslova aj doslova) :)

Heh


Ok som späť, spomenula som si čo som chcela :). Takže ide koniec marca a to je termín pre podanie ďalšej prihlášky, aby pán Božský raz bol naozaj Božský so všetkým, čo k tomu patrí (inak ak sa toto zúročí nejakej inej, tak ma môže aj jebnúť, že?). No a on mi vraví v noci, že "Girl, blíži sa mi ďalší termín, dokopeš ma do toho, aby som si to podal?" (no tak ne, nedokopem, že?). Tak som mu včera poslala na jeho adresu (ktorú už konečne viem heh) dve prihlášky v obálke bez spiatočnej adresy, s krásnym perom a lístkom "Let's just do it! :)" a teraz mi povedzte, že je to kokot ak ostane aj po tomto vlažný... či?

nevyšlo na nadpis

Môj život si určil vlastný biorytmus. V praxi to znamená, že zanedbávam všetko čo sa dá a upadám do (celkom príjemného) stereotypu. Cvičím, nežerem, pijem, robím a to v akomkoľvek poradí a potom občas, keď pán Boh dá si zašukám (tak expresívne, ako to znie)... Spať chodím buď alebo... teda buď alebo, veď to ani nemusím vysvetľovať, ni? Takže k netu sa dostanem iba prostredníctvom svojej pravej ruky, ku ktorej mi prirástol ajfon. Ale fakt (a taký ten vážny pohľad). 

Čo sa tu snažím povedať? Že nestíham!!! Logicky. Videli ste ma v poslednej dobe na blogspote? Ne! To znamená? No, veď to, že nestíham... Máme? Tak pome ďalej, lebo aj teraz už mám len 15 minút a idem cvičiť... 

Takže v skratke. Posledné narodeninové, meninové a jubilejné oslavy (ale aj kolaudacie, narodenia detí - je jar tak sa to rodi jedna radosť) dopadli LEGENDARY... Krátkodobá pamäť dostáva pekelne zabrať ľahšími drogami, alkoholom a nedostatkom spánku a zdravej životosprávy. Dostala som dve pozvania na rande a odmietla som pretože... Skrátka som odmietla, dôvtip tu nikomu nechýba... Marek sa odpratal pred cca dvoma týždňami na služobku do Číny (hej, bližsie to fakt nešlo, nevadí). Užila som si ten pocit, že sedím pijem bavím sa a nepozerám každých 10 minút na dvere (no dobre tak každých 5 minút), či práve nevojde... Skvelý pocit. Ale lepší bol ten, keď sa konečne ukázal. Priniesol mi magnetku a odniesol si ma domov... bla bla bla... Skvelý sex... Freudovské přeřeknutí a dostali sme sa k tomu, že nespáva s nikým iným, iba so mnou (a to pozor - už 6 mesiacov) - btw. z tejto informácie si nerobím žiadne mylné závery, aby bolo jasné, ale poteší, ni?... Ja som nebola veľmi úprimná, priznávam sa, ale chlap by asi nemal vedieť všetko, že??? (tu čakám podporu).

A teraz sa dostávame k tomu, že som vyčerpala čas, hoci tému chlapov, úprimnosti a iných zverstiev páchaných na ženách, rozhodne NIE!!! Takže sa vrátim :)...

existencia dokonalosti mužskej

Povedať, že nikto nie je dokonalý je opovážlivosť, Vezmite si napríklad takú... MŇA. Dokonalá, milá prítulná, krásna, vtipná, zábavná, tolerantná, dobre varí, rada sexuje, ožehlí košele, umyje okná... Ale o inom som chcela, sebaprezentácia nie je potrebníá, lebo všetci vieme :). Takže áno, dokonalosť existuje. Ale povedať, že existuje dokonalý muž, tak to je omyl kolosálnych rozmerov. Je to mýtus. Alebo tak nejak...

Zamyslela som sa toť pred pár dňami, ako som tak nemala do čoho v robote pichnúť. A na toto som ja prišla, že nie dokonalý chlap existuje, lebo neexistuje, ale pohľad na chlapa si ženy idealizujú (pretože to je v prcese "chcem sa zaľúbiť" absolútne nevyhnutné), lebo kto už by sa len zamiloval do toho priemerného ITčkára s rednúcimi vlasmi a pivným bruškom, keby nebol v okamihu "chcem sa zaľúbiť" (prípadne v okamihu "chcem deti" alebo v okamihu "nechcem byť sama, niekto už sa nájde") šarmantný, "vlastnenieažtakpupkatý", vtipný, krásne sa smeje, och ten jeho pohľad a ako bozkáva, tie jeho ruky etc... DOKONALÝ??? No nikto! Tak to je. 

Preto si toho nášho pána vysněného postavíme pekne na piedestál a tam si ho čačkáme, a robíme si z neho toho naj, češeme si ho a obliekame, pripíname si naňho rôzne vznešené prívlastky a schovávame za ne tie reálne nedostatky, aby sme, keď už je ruka v rukáve mohli prísť na to, že sme (nie naleteli na ich šarm a iné pretvárky) urobili modlu z CHLAPA!!! A najväčší prúser je, keď potom začneme tvrdiť ako sa len ten náš zmenil. Nezmenil. To len časom opadajú tie nálepky a odhalia realitu... 

Slovo záverom?

Lepme si na nich nálepky aj naďalej, a myslime si, že sú dokonalí, len nezabúdajme prijať ich priemernosť. Lebo muži sú muži. Neexistuje dokonalý chlap. Ani jeden... Nie dámy, ani ten váš :).

no title no idea no stres

Bola som si dať vybrať znamienko. Laserom. Také malé, skoro ho nebolo vidno, ani cítiť ho nebolo a mala som ho sotva mesiac, ale ma sralo, juj keby ste vedeli ako ma sralo, lebo som si naňho takmer nevidela. Ale to nebol primárny dôvod, prečo som navštívila ÚLK v Petržalke (a že prvý raz a že stres to bol jak hovado), teda primárne som si chcela dať vybrať čosi iné a niekde inde (žiadne extra intímne miesto) a nazvala som si to familiárne výhonok Emil (skrátka taký telovej farby malý kožný útvar akých má veľa ľudí veľa), no a tak som sa objednala, dojechala z roboty, nechala si vystaviť kartu, čakala v čakárni, vedela že ma to bude stáť pokokot peňazí a tu sa zrazu dvere otvorili a mladá lekárka ma pozvala do ambulancie. 

Pokecali sme si o chorobách a neduhoch i tu ma vyzvala odhodiť predsudky a ukázať jej Emila. Tak som jej ho ukázala a to čo ukázala ona mne, bol DES. Vypulila na Emila oči, v hlave jej bežalo niečo ako: "No ty moj kokot toto je čo? To som jakživ nevidela. Dýchaj doktorka, nemôžeš ukázať neistotu, si doktorka." Alebo niečo obdobné. 

No iste, viac mi nebolo treba. Stres panika, umrem, musím tu ešte zanechať nejaký odkaz, stihnem to? Och bože, ako to poviem mame. Čo všetko musím ešte stihnúť urobiť než umriem. Sex. Opiť sa. Ísť do Írska a do Škótska, a do Anglicka. Opiť sa. Kúpiť si iPhone 4 (nie, nie je to zbytočné, nemôžem umrieť a nevlastniť iPhone), opiť sa... Strašne mega si zasúložiť s Marekom, s deckom a s nejakým cudzincom (černochom? hmmmm... nie!).

Pani doktorka sa ospravedlnila a na chvíľu sa vzdialila. Išla konzultovať. Po návrate mi oznámila, že nemám robiť paniku - neskoro, už som si plánovala playlist na pohreb (aby mi tam niekto nebodaj nereval, lebo to by sa mi fakt popol v urne obracal). Závet - veď ja nemám závet!!! Komu čo pridelia? Moja Eva by rozhodne mala dostať moje topánky - máme rovnakú nohu, oblečenie na charitu a ... Aha, veď ja vlastne nič nevlastním :). 

Dostala som poučenie o tom, že laserom Emila von nedostaneme, že by krvácal jak postrelený vietnamec a nemali by sme možnosť ho histológiovať a zistiť, čo je vlastne zač. Takže mi odporúča chirurgiu bla bla bla... Možno som na chvíľu odpadla, ale skôr asi nie, len som ju prestala počúvať a plánovala som poslednú POHODU svojho života, kolaudáciu (lebo veď to sa musí ešte stihnúť), veľkú megarozlúčkovú párty, no a samozrejme som už mala polovicu listu pre Mareka, kde sa mu vyznám, že je hlupák a že môže ľutovať, že umieram, lebo inak by som bola jeho najlepšia žena vôbec...

Nakoniec si pani doktorka Emila odfotila, že ho skonzultuje s doktorom a zajtra (tudíš dnes) mi pošle SMSku, ako budeme ďalej s Emilom nakladať. Emil sa neurazil, neurobil nič neočakávané, nestrápnil ma, ani mi inak neublížil, dúfam že sa nenaštve, keď pochopí, že nás budú musieť rozdeliť. A že nezačne trucovať a tak... Lebo popravde, mne sa ešte chce žiť, sexovať a piť, baviť sa a nevedieť ako dlho to ešte bude trvať a kedy by to mohlo skončiť... A keby som to stihla, tak aj rodiť by som nedbala (tak troch malých uvrešťancov rozkošných napríklad, alebo aspoň dvoch, nech nežerem) na chvíľu žiť "spořádaným" životom, pokúsiť sa dospieť (no dobre, tak to ne) :D...  A ak pánbožko dá, tak aj na staré kolená na reumu si zanadávať. 

čo si navaríš, to si budeš sniť...

Asi na tom niečo bude, že pred spaním sa nemá žrať. Ale keď som upiekla to najdokonalejšie kura na rozmaríne, tak čo som to mala nechať tak? No ne! A ešte mám aj MS (to nie je ani pred ani po, to je ten, keď už to máte) heh. 

Recept:

kuracie stehná umyjeme - poriadne! a naložíme do marinády, 

minimálne na hodinu, to je ale mrte málo, 

ale tak keď nemáte čas, no ideálne na celú noc...

Marináda: 

4PL oleja (olivový je najsamlepší)

dva struky cesnaku lisované (lepšie pučiť na doske čepeľou ako cez ten oný, vieme)

2PL soja sauce (najlepšie takej tej k sushi)

nadrobno nakrájaná cibuľa (ideálne bez ľudských odrezkov)

tymián, soľ, rozmarín, pažítka - nadrobno a mrte

mleté korenie štyroch farieb (alebo len čierne) tak od oka kto ako má rád...

Kým sa mäso kúpe, očistíme ďalšiu cibuľu a nakrájame ju na drobno, zemiaky detto, cesnak (2- 3 kusy) neošúpeme a celú hlavičku prekrojíme na polovicu (horizontálne), jeden celý cesnak môžeme zbaviť hornej šupky a struky necháme obalené aspoň v jednej vrstve - po upečení chutia nasládlo a famózne.

Plech (alebo jenskú misu) vymastíme a dáme dnu mäso aj so zvyškami marinády, pridáme osolené zemiaky, cibuľu, cesnak, a tymián s rozmarínom. Môžeme robiť aj iné zeleninové variácie - naprklad mrkva, ružičkový kel, pór... je to na vás a na vašej chuti...

Ak nemáme pokrievku použijeme alobal a pečieme cca hodinku, môžeme po pol hodine trochu podliať (nemusíme). Po hodke ochutnáme zemiak a pichneme do mäsa, ak je všetko mäkké a krásne farebné mäžme konzumovať.

DOKONALÉ.

No a teraz sa vráťme k Adamovi, teda na začiatok :). Po takomto dokonalom jedle sa mi snívali dokonalé pi..., Nehodné nadávať pri takom skvelom recepte :). Frodo. V sne. Ok? Prišiel na SVK práve keď sme mali ísť na nejakú chatu, nuž išiel so mnou. Ale boli tam okrem mojej Evy, Mareka Froda a ďalších aj deti a moji rodičia... :) ???

Pilo sa, jedlo sa, žúrovalo sa, no všetko, šak chata ne? Frodo bol troška nesvoj, ale nakoniec sa aj on dobre bavil, minimálne si skvele zasexoval v izbe kde spalo čiesi dieťa :). A ráno keď sme upratovali som na stole našla kus papiera kde bola Frodovým písmom napísaná jeho írska adresa :), vraj keby sa veľmi opil, aby sme vedeli kde býva. 

...

:D

nikdy nehovor...

Nikdy nehovor nikdy, nehovor nenávidím, nehovor fuj na jedlo, nehovor neslušné slová, nehovor... nehovor... nehovor... A ešte toto, že všetko sa ti vráti, lebo božie mlyny, lebo spravodlivosť, aj keď je slepá, lebo karma, lebo... lebo... lebo... Na všetko otázka, na všetko odpoveď. A neklam. Lebo kto klame ten kradne a kto kradne ten zabíja. TAK!

Som poverčivá. Keď mi prebehne popod nohy čierna mačka, v prvom rade jej vynadám, lebo väčšinou má samozrejme more miesta všade inde, ale ne, ona musí prebehnúť práve tade kde som ja, asi ju láka moja karma, ona je taká dúhová a teplá (alebo ne, možno je čierna ako tá mačka, a to ju láka, neviem, nebudem to zisťovať, mohla by som dôjsť sklamania). 

Musím sa k niečomu  priznať. Ja mám aj tak zo všetkých postov v postoch najradšej vždy ten balast, keď príde pointa, už je to len pointa, nech je akokoľvek akákoľvek, je to len pointa a za bodkou sa už čaká len na koment, ale ten balast, ten dáva priestor otvoriť myseľ (alebo mysľomisu) a nahliadnuť tam, kam vás autor ani nezamášľal pozvať, do tých najhlbších štruktúr šedej kôry mozgovej... Pozoruhodné n´est-ce pas? 

Poďme dnes už ale k pointe. Tieto bláboly nechajme za sebou a vrhnime sa na to bez predohry, na sucho, ať to maže samo... Sníval sa mi sen - presnejšie nočná mora najhroznejšia na svete. A nočné mory ja nenávidím - teda tohto druhu mory, také tie sci- fi, to ma baví, to už som sa aj naučila nebáť sa v tých snoch a bojovať s nepriateľom čo má tri hlavy a tak... ale tieto ľudské a vzťahové nočné mory, to ma zabíja. Zase som si dnes o zábavu postarala... 

Takže sen - najskôr v ňom lietam do oblakov a ex fuck buddy s mojou Evou sa na mňa pozerajú a posmeľujú ma, aby som robila všetky tie otočky a manévre a bl abla bla a ja sa predvádzam a tak, no to nie je tak podstatné. Ale už fakt, že sa mi tam nasáčkoval ex fuck buddy, no, dajme tomu že je to divné. Potom strih a ženieme sa takou rozľahlou lúkou až k mestu (to mesto je zjavne moje mesto, aj keď neexistuje v realite, poznám ho a viem, že som v ňom doma, vždy viem kam odbočiť, viem kam radšej nechodiť, máme tam aj cigánske ghetto, máme tam pekára, mám tam byt, do ktorého sa tak akosi divne vchádza a má len jedno obrovské okno na záhradu a obrovskú posteľ s obrovským a vysokým matracom a takou tou duchnou jak u babky na dedine bola pred sto rokmi. Žiadne skrine nič... to je moje mesto, moja dedina je je...) no... kde som to... aha... no a sme teda v meste (viete čo, dáme si odstavec) :)

Takže utekáme cez lúku do mesta, v meste pri potravinách stoja dve tlupy, tá jedna je vedená ženou s píšťalkou a keď žena pískne, banda začne robiť niečo, ale neviem už čo, aby odradila nejakého votrelca priblížiť sa. A tá druhá je niečo ako smečka psov, alebo vlkov a tiež na povel niečo robia, ale nepodstatné pre vývoj sna tak pome ďalej. 

Vraciame sa k lúke, tá ešte pred chvíľou bola prázdna, teraz sa na nej zhromažďujú ľudia, strašne veľa ľudí, všetci ma poznajú, lebo sú z môjho mesta a všetci na mňa tak divno pozerajú, že na jednej strane akoby ma ľutovali ale na druhej povzbudzovali, že ty to dokážeš... Kráčam lúkou k veľkej stavbe, ale netuším vôbec čo sa má stať. 

A v tom strih. Kamera spomaľuje, záber na neho, na ňu a zase na mňa. Veľmi po-ma-ly... ON - ONA - JA. Aj to ako mi to docvakne je také spomalené. Otočím sa, aby som sa uistila, či to bol on, a bol. Marek A Petra (moja sesternica Petra v náručí Mareka!!!!!!! - CHÁPEME??? NE!!!). Lenže ja mám nejakú inú prácu, musím niečo urobiť, neviem čo, ale je to dôležitejšie ako oni dvaja, tak s veľkou ranou niekde medzi žalúdkom a srdcom kráčam Ďalej, moja Eva ma podopiera, lebo sa mi samozrejme podlamujú kolená a vchádzame do budovy...

Uf, dajme si pauzu, už toto považujem za moru a je to hrozné, a to čo bude nasledovať je ešte hroznejšie. Inak neviete niekto vykladať sny? Lebo mne sa stále sníva príbehovo a chcela by som vedieť čo to znamená. A tiež sa mi sníva stále o vajci, rôzne sny ale aj jeden čo sa opakuje od detstva, ale často mám v snoch vajce a vraj to niečo znamená, ale neviem čo, a tie snáre na nete a tak, to je shit...

Ok pokračujme, to bolo ako prestávka po prvej a pred druhou hodinou heh...

Vchádzame do budovy a tá má v spodnej časti veľkú halu, obrovskú, pre davy ľudí a dve kamenné schodištia, ktoré vedú na jedno poschodie akoby s trónom a plošinou, také ako v Ríme či kde to bolo, čo tam hore odsekávali hlavy a tie padali dole kopcom k nohám poddaných na výstrahu, vieme? Hm? :). Skúsme si to len predstaviť, hm?

Kráčam tou veľkou halou k jednému schodisku, keď zbadám ako sa ku mne ponáhľa môj brat (je čerstvo rozvedený btw. dosť dôležitá info pre tento sen) v kockovanej košeli (aké nosí Marek) a rifliach. V tom momente mi úplne docvakne čo sa deje, ale ešte nie, čo mám robiť. Môj brat sa ide ženiť. Hej, v rifliach a kockovanej košeli, heh. Za ním sa ponáhľa budúca pani bratová. Má hrubú menčestrovú sukňu a sveter, hrozný odev, ale tak čo už. Nepoznám ju, vidím ju prvýkrát v živote, nie je veľmi pekná, ale šak čo... Kráčame hore schodmi oni sa pripravujú, ja dirigujem ľudí, kto kam a kedy, zrazu zase Marek a Petra. Musím to ignorovať. Toto je dôleťitejšie. 

Zavládne ticho a mne sa chce smiať, plakať aj kričať. Otočím sa k neveste a ženíchovi. Kamenné tváre, počúvajú oddávajúceho a z davu zrazu ktosi kričí, že musí na toaletu. Nevesta je zrazu exmanželka môjho brata a kričí dolu "Tak ho tam pustite, nech to môžme dokončiť." Je strašne nervózna a chce aby sa už konečne (zase???) vzali. A chce aby to bolo dôstojné, nie vtipné, slušné a tiché. Ale ja sa nemôžem ubrániť a začnem sa strašne nahlas smiať, a aj moja mama a oco, a svedkovia, a postupne všetci. Smejeme sa a ex pení, že by vraždila a ja na to "Ale veď na svadbe musí byť veselo."

...

a zobudila som sa... 

epilóg

áno, toto je pre mňa nočná mora, vidieť Mareka s inou, vidieť brata urobiť zase tú istú, alebo akúkoľvek inú chybu, smiech v najnevhodnejšiu chvíľu, vedomie, že niekomu môžem a asi aj viem pomôcť, ale neviem ako... 

PMA

Hormóny - najlepšia výhovorka na svete, za všetko môžu, všetkému sú na vine, to nie ja, to hormóny, preto  som dnes zožrala polku Milky (len takej malej, ale aj tak polku, a kusok, jejda tak 3/4, och, ale len takej malej, menšej ako  obyčajnej), a preto sa mi chce plakať s vedomím, že mi je tak strašne dobre, že už možno nikdy nebude lepšie... a možno preto dnes vôbec nechcem Mareka, a jedna čiarka ma teší ešte viac ako by ma tešila včera. Myslíte, že už som z toho vonku? Myslám z Mareka... Písal Frodo viete :). Je sladký. Píše Martin. Nie je sladký, ale to viete, keď má človek PMA, tak aj Martin je lepší ako dve čiarky na tehotenskom teste. Zabúdam súvislosti - to je ono. Aj za to môžu hormóny, ale je to aspoň vtipné, len si práve nespomeniem prečo :). Volám to predmenštruačná amnézia (od toho to PMA, víme?). 

A viete, čo? Malo to byť podnetné, plné nápadov, jeden som si aj napísala... ale mi to celé vyprchalo... Tak to nechám tak, lebo tliachanie do vetra tu už bolo, a nikdy k ničomu neviedlo, Froda isto pretiahnem pri ďalšej návšteve Irelandu (pri každej ďalšej), Martina nepretiahnem ani keby... no skrátka ani keby a Mareka, toho stále veď viete čo... (ale ne dve čiarky!!!)

Cigu a spať...