Ja viem. Som trápna. Krava. Blbá. Viem. VIEM TO. Nemusíte mi to pripomínať. Ani mi to prízvukovať. Nemusíte vravieť, áno si, my sme ťa varovali bla bla bla... VĎAKA. Som krava.
Ozaj, to len tak na okraj, môj veľký brat si založil FB konto (dobre počujete - teda ak čítate nahlas, inak dobre vidíte), môj veľký brat. A viete koho si pridal prvého? Mňa. Nie je to rozkošné. Tak som mu hneď volala, že je konečne cool a on sa so mnou bavil celé tri minúty a 20 sekúnd, ani raz ma nenazval krava (aj keď som), mal v hlase jemný náznak ostýchavosti (bol doma, takže easy) a zajtra za mnou príde do práce. A ja som položila prvá - asi že prvýkrát v živote.
Čím som staršia, tým ho mám radšej. A to je super, lebo ako deti sme sa nenávideli, ale tak neľudsky. Jednoducho sme sa nenávideli. Najviac. Na smrť. Želal mi ju trikrát denne, tú smrť. Ja jemu každú minútu našej spoločnej existencie. Hrozné. Teraz ho milujem. On mňa ešte asi nie, ale už ma nenenávidí, dokáže dýchať rovnaký vzduch ako ja a najhoršie oslovenie je krava, a to je už jaký pokrok, keď som bola doteraz len - no to je nepublikovateľné - (to je pičovina, je to publikovateľné, bola som debilná piča, jeblá pubertálna vyrážka a podobne... jaj a ušatá - a to mám malinké uši, že normálne aj zle počujem jak sa mi dostáva cez tie malé laloky zvuk do ucha, fakt ale, nekecám, čistím ich furt, a ani mi neodstávajú, ale tak on je trochu debil...) heh...
Toto bola jaka mega vsuvka, že? A o čom som to chcela? Jaj... Už sa mi o tom ani nechce. Baby, viete čo? Ja idem konečne začať (zatiaľ parttajmovo, ale predsa) robiť v obore, tj. to čo som vyštudovala. Takže nie nadarmo mám tri diplomy a 9 rokov štúdia :), baby, ja som úplne totálne nadšená. Mega. Najviac... Tešte sa so mnou prosím, lebo ja potrebujem povzbudenie. A som úplne hin z toho... Chápete ne? Nemôžem spať, odkopávam sa v noci, a som permanentne nadšená tudíš vzrušená, ale nie sexuálne, len tlak mi vyskakuje a adrenalín a všetko :).
No, ani toto nebolo to, o čom som chcela hovoriť. Ale poviem to tak od piky, aby ste vedeli ,že som v tom prakticky nevinne, ok? Takže. Posledné dni začínam riešiť svoj biznis plán, nakopol ma kamarát, takto večer pri pivečku na Nový rok, no a ja som sa toho chytila (jak hovno košele sa hovorí), lebo vodnárska povaha sa nezaprie a vo mne sa nezaprie aj to, že svoju prácu milujem... Tak som to rozbehla a idem konečne na to, vo veľkom štýle tentokrát... Aby bolo jasno :). No a poznáte ten pocit, keď sa na niečo strašne moc tešíte a musíte sa pochváliť priateľom a musíte na to myslieť a každému, kto stojí za to to musíte povedať? A tí ľudia, čo vás fakt majú radi s vami potom zdieľajú vašu radosť a tá sa násobí? No tak toto sa mi prihodilo. A kontaktoval ma vyšukávač (na margo môjho biznis plánu samozrejme)... Lenže ten ma už nebere, aj keď ok, minule som sa s ním stretla viac menej náhodou, teda úplne náhodou, a sme sa skoro pomilovali na, no... vlastne na ulici :), no, pred barom, ehm... ups. Nevadí. A dnes mi vypisuje celý deň, že ako sa mám a aký bol Silvester a už mi poslal snáď 8 správ a zjavne ešte neskončil, hot hot... :) - vsuvka - práve som ukončila konverzáciu s vyšukávačom a jeho posledné slová boli "prinesiem ti aj kvet aj sa už na teba teším" - no nech ti nejebe :). A ani o tomto to dnes nemalo byť. Ale tak poteší ne?
Je to o tom, že v celej tej mojej radosti, eufórii a všetkom tom citovom pretlaku myslím zase na Mareka. Nie tak ako doteraz. Len si ho predstavujem. A ani nie už 24/7, ale len tak občas. Napríklad ráno, na obed, večer a v noci :)... Ako príde "domov" a teší sa so mnou, že mám biznis plán... A potom uvarím večeru a on mi masíruje nohy, pretože chce a rozprávame sa o čomkoľvek. Má na FB zase jednu brutálnu fotku, zakázala som si liezť mu do profilu, už som tam nebola od včera, odpustila som mu aj tie oči, aj to že je chuj, aj to že sa ku mne správa príliš milo a jebe ma to, a odpustila som aj sebe, že naňho myslím, ale aj tak som si vedomá toho, že je to riadna pičovina... Chápete? Mám imaginárny vzťah. DO PIČE TAM!!! (ospravedlňujem sa za prípadné vulgarizmy, inak sa cítim veľmi dobre)...Aha, a posledná vec, to som už spomínala, ale prízvukujem, nie je to muž môjho života, keďže priniesol mozartove gule. Ak by to bol chlap môjho života, priniesol by rafaelo, alebo ferrero, alebo milku jogurtovú, jogurtovo jahodovú, alebo kinderbueno... Alebo by nepriniesol nič, len by ma "zlomil" v polovici a pobozkal by ma tak, aby som na to do smrti nezabudla, alebo... Ok... Skrátka a dobre, nie je to ON...
A dnes som videla krásny film, myslím že sa volá "Timer" v origináli, inak že stopky lásky, no to je jedno a tak som si uvedomila, že aj ten čo nám je súdený, nám môže poriadne liezť na nervy :), hm...