Vždy keď dočítam dobrú knihu, mám chuť pustiť sa do písania a napísať ten svoj veľký príbeh, ale potom príde život a jeho radosti a strasti a akosi ma odtiahne od tejto myšlienky, potom si poviem, že aj tak neviem písať a moja kniha by mala asi 7 čitateľov, z toho 4 by ju dostali, lebo ja som taká trubka, že by som ju skôr rozdala ako predala, plus som si istá, že náklady na tlač by som si musela hradiť sama, a tak si hovorí,, že na to seriem a robím si radosť blogom ha.
Dnes je štvrtok ak sa nemýlim, mohla by som sa mýliť, lebo som len včera mala pondelok, ale som si skoro istá, že aj keď ja mám dnes piatok, oficiálne je len štvrtok, takže... (aj tak milujem viac to anglické so..., ale aj takto je to dobre - o toto by ma kniha určite pripravila, o fuckovanie mimoiné a o tieto zátvorky plné nepochopiteľných vysvetliviek a vsuviek) ha. Takže, čo? Zabudla som of course. Celá ja... Nie je toto jeden z dôvodov, prečo som tú prekliatu knihu nedopísala, a zase povedzme si úprimne, mala som ju dopísať v čase, keď som bola nahnevaná, frustrovaná a konsternovaná nad svojim osudom a tak vôbec, lebo vtedy to ešte malo grády, teraz už by z toho bolo spomienkové rozprávanie o niečom, čo v konečnom dôsledku môže byť dobré tak na druhotriedny (ak nie horší) romantický film, ha.
No a sme doma, toto je téma večera (môjho, of course). Pozerala som romanťák. Leap year. Viedeli? Krásna romantika, ale hlavne natáčaná v Írsku - moja srdcovka, a kamera nemá chybu, na-ma-ka-né, ha. Ok, priznanie, bacha - pozerala som to piatykrát. Prvý raz to bolo v sobotu, keď som ochorela, potom v pondelok, utorok, stredu a dnes, takže raz dva tri päť, veru tak. No uznajte, niečo nie je v poriadku. Ha, že ste to vedeli už dávno? Nevadí. Alebo len trošku. Ha.
Nie, neviem čo to mám za novú módu s tým ha. Ale ma to baví, aha, ha. No, a teraz k jadru veci. Romantické filmy. To je skoro ako tie rozprávky. Podľa mňa, asi, myslám si, že to tak jednoducho nefunguje, nemôžete požiadať o ruku niekoho, koho nepoznáte, NE. Jednoducho to tak nemôže fungovať. Čo ak po pár mesiacoch zistíte, že mu smrdia nohy, alebo že po holení po ňom ostane zaprasené umývalo od tých malých pičúskych fúzov čo nejdú poriadne umyť z umývadla, skrinky a nedajbože z vašej zubnej kefky, čo ak je nudný, alkoholik, workoholik, magor, fetišista iným smerom ako vy etc... Podľa mňa, ale len podľa mňa, by sa mali točiť filmy (napríklad ako dvojky trojky a tak, jak sex and the city) a tam by mali každý romantický film objasniť, že ako sa to vlastne skončilo, lebo to THE END na konci romanťáku je predsa len začiatok. Nikomu nestačí pomyslenie, že žili šťastne a ak nepomreli dodnes si tak žijú, či? No mne to teda rozhodne nestačí. Ha.
Takže, navrhujem toto - dávam si pauzu od romantických bludných filmov, ktoré mi hladia moju boľavú zamilovanú dušu a dávajú nádej, ktorá aj tak umiera posledná a pokiaľ ten vocas (akože božský), v nejakom romantickom ošiali nenavlečie obrúčku na prst nejakej vychrtlej koze rok narodenia 1992, aj tak tá nádej žiť bude ( k tomu mi Boh pomáhaj, alebo ma pred tým ochraňuj, hm...), a to minimálne do polovice júna (tá pauza s filmami o šťastných koncoch)... už som sa stratila... Mám tu rozbehnuté dva projekty a neviem kde mi hlava stojí, skrátka a dobre, končím.
Btw. v sobotu je kolaudácia. Príde aj božský. Kks, ja mám taký stres, jeho premiéra u mňa, chápete, zatiaľ čo ja si viem u neho nájsť pyžamo, zubnú kefku, jointa aj fén... Ach... Nie je niečo vo vzduchu??? (haha krásne som sa preklepla, pôvodne že - nie je niečo vo vzdychu?) som si vtipná ha.
Dobre ženy, končím, zajtra a pozajtra vyváram a vypekám. Držte ma (zase preklep, že drťte ma, nie nie nedrťte, prosím). Asi to malo byť držte mi? Akože palce? Neviem. Samozrejme budete informované, ako dopadlo pečenie s Herou :), jasné, že to bude radosť... A samozrejme aj o iných chúlostivých veciach, predbežne však tuším, že nebude veľmi o čom, ha. Už končím.