Povedať, že nikto nie je dokonalý je opovážlivosť, Vezmite si napríklad takú... MŇA. Dokonalá, milá prítulná, krásna, vtipná, zábavná, tolerantná, dobre varí, rada sexuje, ožehlí košele, umyje okná... Ale o inom som chcela, sebaprezentácia nie je potrebníá, lebo všetci vieme :). Takže áno, dokonalosť existuje. Ale povedať, že existuje dokonalý muž, tak to je omyl kolosálnych rozmerov. Je to mýtus. Alebo tak nejak...
Zamyslela som sa toť pred pár dňami, ako som tak nemala do čoho v robote pichnúť. A na toto som ja prišla, že nie dokonalý chlap existuje, lebo neexistuje, ale pohľad na chlapa si ženy idealizujú (pretože to je v prcese "chcem sa zaľúbiť" absolútne nevyhnutné), lebo kto už by sa len zamiloval do toho priemerného ITčkára s rednúcimi vlasmi a pivným bruškom, keby nebol v okamihu "chcem sa zaľúbiť" (prípadne v okamihu "chcem deti" alebo v okamihu "nechcem byť sama, niekto už sa nájde") šarmantný, "vlastnenieažtakpupkatý", vtipný, krásne sa smeje, och ten jeho pohľad a ako bozkáva, tie jeho ruky etc... DOKONALÝ??? No nikto! Tak to je.
Preto si toho nášho pána vysněného postavíme pekne na piedestál a tam si ho čačkáme, a robíme si z neho toho naj, češeme si ho a obliekame, pripíname si naňho rôzne vznešené prívlastky a schovávame za ne tie reálne nedostatky, aby sme, keď už je ruka v rukáve mohli prísť na to, že sme (nie naleteli na ich šarm a iné pretvárky) urobili modlu z CHLAPA!!! A najväčší prúser je, keď potom začneme tvrdiť ako sa len ten náš zmenil. Nezmenil. To len časom opadajú tie nálepky a odhalia realitu...
Slovo záverom?
Lepme si na nich nálepky aj naďalej, a myslime si, že sú dokonalí, len nezabúdajme prijať ich priemernosť. Lebo muži sú muži. Neexistuje dokonalý chlap. Ani jeden... Nie dámy, ani ten váš :).
Poslednou dobou viac spomíname, že? Tak to skúsme znova. Spomeňme si na slečnu Dé, moju koworkerku. Tak tá ma dnes extra sere. Zase má oldskúlový sveter z rokov osemdesiatych a topánky o dva roky mladšie. S kožušinkou, štýlové. Ale nech. Jebal to pes. Nabíjam si mobil a keďže mám krátky kábel, tak ho mám položený na takej tej onej, volá sa to schodík a predáva sa to v IKEA.
My na tom občas sedíme, ale častejšie nie. Ale ona, vidí kks, že tam ten mobil mám a si to musí zobrať dozadu, že sa ide nažrať. No a tak drží v jednej ruke ten mobil a v druhej oný schodík, hej... No a hovorí mi: Čo? Kam ti to dám? Na zem?" PIČI. Akože môj milovaný iPhone chcela položiť na zem, chápete? Nechápete. Na to by ste ma museli poznať aj môj vzťah k materiálnu. Ach. Skoro Som umrela od jedu. Tak jej vravím? "Daj to sem." a som jej to doslova vytrhla z ruky, troška som ho poťažkala, poľutovala a položila k rádiu. Moje nervy. A potom tie prijebaté reči na tému: "Keď som ešte robila v rozhlase"... To akože pred sto rokmi, korytnačka jedna. Vrrrrrr...
A ne! Ani piči jej nepomôžem. Šak vám píšem ne? Nech si pomôže sama. Ja keď robím niečo, tak jej pomoc nežiadam Kurvadrát.
Dobre pome ďalej. Som sa zavesila na FB dneska a tam správa od Froda. Že ňuňu ťuťu... Ani som mu neodpísala. Musí si počkať, na dobré sa vraj musí čakať. Že ano :). No a potom že kuk na wall a tam niekto linkuje článok na blog.sme.sk, že "každý môže byť frodo"... ale že mi zabehlo :), jasné, že to je o tom prsteňovom bla bla bla... Nepodstatné.
Tak ďalej. Taxikár. Včera som bola cvičiť a po cvičení sme išli s mojou Evou do vinárne za jej chlapom a kamarátmi. Marek našťastie neprišiel, takže sa mi ľahko dýchalo (zato príde v sobotu na kolaudáciu ku kamošovi, a mne sa tak nechce tváriť sa že som nad tým).
Domov som nemohla ísť. Bol tam totiž môj drahý brat so svojou milenkou. Silná káva? No doteraz ani ne (mali sme dohodu, že nezistím, že tam boli), ale keď som včera došla domov, rozhodla som sa vymeniť zámky. Akože na pracovnom stole omrvinky, neumytý riad, pokrčená deka na posteli, pod ňou pokrčený prehoz na posteľ, a pod ním dokrkvaná perina - kurva fix, dohoda bola že mi nelezú do perín!!! V kúpeľni bordel v umývadle, vo vani dlhý vlas. Osuška len tak pohodená na koši na prádlo. Ja viem, ja som perfekcionista, maniak na poriadok, všetko musí mať svoje miesto, poriadok je základ. Od iných to nevyžadujem, to ne. Ale do piči, aby si niekto robil holuník z môjho bytu? TAK TO NE!!! Ale viete čo ma fakt sere? Že keď mu zatrhnem tieto návštevy, tak ma nebude mať ďalsích 30 rokov rád. A chcem toto ja? Chcem to? Neviem. Asi ne, ale zase tie nervy čo som mala po príchode domov... Stojí mi to za to? Uvidíme, dám s ním dnes reč. Ach.
Ale taxikár. Ideme z vinárne taxíkom (teda troma lebo každý inam), lebo veľa hodín a tak... A taxikár že: "A vaši kamaráti kam idú? Nejde niekto do Dúbravky, lebo ja končím. Aha no tak dobre. Ja som dnes dve hodiny robil ale už končím. Do piči taká zima je vonku, a nikto nejazdí, šak načo by sa jebali po vonku keď je taká zima, nikto nejazdí. Raz za hodinu mám robotu. To sa mi neoplatí tu mrznút... - do toho ja robím len ehm a ee tak ticho jak myš, lebo stres že mi prijebe... a on dáva ďalej: "Toto je také na piču auto, nekúri poriadne, moje je v servise, toto je firemné a im to je jedno, takýto vrak vám dajú a nestarajú sa. Jedno svetlo mi svící do nebes, tlmiče náprava šecko v prdeli, keby ma policajti chytili tak prúser. ATAKĎALEJ... Našťastie to bolo asi 7 minút cesty za tri pade.
Keď som vystupovala tak sa na mňa otočil, usmial sa a tým podnapitým podtónom v hlase mi zaželal krásny zvyšok večera. Nechala som mu päť centov tringelt a pratala som sa kade ľahšie.
A teraz, ak dovolíte, idem si zapáliť, lebo ma zo slečny Dé jebne jak ona je nesamostatná až to bolí!!! Grrrr...
Pamätáte si na Froda? Na môjho Froda, nie na toho z "prsteňa" pochopiteľne. Môj írsky Frodo. Gitarista v dvoch malých neznámych írskych kapelách. Dobre, beriem to tak, že ste si spomenuli :). Tak môj Frodo s jednou s vyššie spomenutých kapiel nahrali pár demo cover verzií (presnejšie sú zatiaľ štyri). Speváčka má krásny hlas... No to je jedno. Samozrejme som ho chcela za tento úspech pochváliť tak som mu napísala správu na FB. Takú nevinnú, že teraz kým je len malá hviezda, by si mal nájsť priateľku, aby si mohol byť istý, že ho miluje a nie že ho chce pre prachy a úspech :)... Viete lebo keď z neho bude veľká hviezda, už ho budú chcieť všetky a on nakoniec skončí v pazúroch nejakej nevyprofilovanej štetky... A to by nás všetky mrzelo predsa :).
Konverzácia sa zvrhla asi po tretej správe, samozrejme sme si najskôr písali tak slušne, ako si píšu dvaja ľudia čo sa domnievajú, že sa mali radi, a evidentne sa stále majú radi, lebo na diaľku a bez záväzkov je to so easy so easy :). A plus tá chémia, to je základ dobre fungujúceho pseudovzťahu. Začalo to tak nevinne: "I wish irish girls were great fun like you." - hovorte si čo chcete, toto je od Froda kompliment ako Amerika :). Ale tým to nekončí :). Keď som ho presviedčala, že aj v Írsku určite stretne slečnu divokú aspoň ako ja ak nie divokejšiu... "I wish you were irish and lived in Ireland, it would be great, yeah I loved times with you, youre great!!! one of the best times of my life..." - tak toto je dosť silná káva.Až mi na okamih prišlo ľúto, že som pre neho jedným z najlepších zážitkov v živote, lebo to bolo tak krátke... tak... a možno práve preto. Možno práve preto, že sme z toho nikdy nestihli urobiť nič viac, nič ako obyčajný rutinný vzťah, možno práve preto je to "one of the best times"... Musela som sa zamyslieť, na chvíľu a potom si priznať, že aj keď mám kategóriu "the best" veľmi širokú, Frodo nepochybne patrí práve tam, možno nie na prvé priečky, ale je tam :). Nepochybne.
Jedna z posledných včerajších správ od Froda bola krátka a výstižná: "I miss you." - dobre dobre, možno mu až tak veľmi nechýbam, ale potešilo ma to, chápete nie? Tu sa trápim, že nejaký Marek si neváži čo vedľa seba má a tam je niekto, kto, ak to aj myslí len spolovice vážne, by ma chcel mať tam, milovať sa so mnou celú noc a hrať mi na gitare all day long, ach a ešte že" "I love your picture, you are very sexy."... So sweet. Neodolala som a nakoniec som mu povedala, že asi čoskoro prídem do Írska: "Really? Are you coming this year? We can meet this time in a proper place and not a car :)... I want to meet you again, it will be great..." a nakoniec "Let me know when you are coming, so I can book holiday from work..." - keby som sa nepoznala, aj by som si závidela :).
"Už je to tu, už slnko páli do očí, končí sa noc a všetko čo mám rád, pod kožu vniká chlad."
To len aby ste vedeli, pri akej hudbe práve tvorím tento skvost :), robím si leto, také to pohodové spred... ehm, no... spred pár rokov, z festivalu, jak ešte neviete o svete skoro nič a slovo "nič" vládne vášmu svetu, teda spolu so slovom "všetko" lebo ste už predsa len vo veku, kedy naozaj všetko môžete, ALE NIČ NEMUSÍTE!!! Jednoducho pohoda klídek, ruka hore noha v torte... Tak určite.
No ale poďme k realite dní všedných, radostných a dnešných... Tento týždeň ubehol tak rýchlo, že som nestihla pozerať z okna toho rozbehnutého vlaku a počítať stromy, čo sme míňali po ceste (akože metafora hej, nikam som necestovala)... Roboty jak na kostole a ešte o kúsok vác, so stretávkami a akciami sa roztrhalo vrece, takže som si dovolila v duchu hesla "mám vás rada, ale seba mám radšej", niektoré stornovať... No akože som proste neprišla, nedvíhala telefón a tvárila sa, že neexistujem, no a čo... Všichni to dělají, jen o tom nikdo nemluví... Btw. moja obľúbená replika z môjho obľúbeného filmu... Tak určite.
Tak som to teda skresala na tri párty za víkend, a to je celkom slušné nie? Stretávka z VŠ bola výborná, ale keď sa zo 120 ľudí dovalí 7 a pijú dvaja, tak to je super žúrka hlavne pre tých dvoch a ja som našťastie bola jedným z aktérov, takže výborne... Pili sme už hádam od pol piatej a teda poviem vám, keď vodkasprajt stojí euro dvadsať (alebo tak nejak), takže som nemusela jechať do bankomatu, to sa potom fakt pije, že bez zábran, heh... O pol ôsmej som už musela ísť na stretávku z gympla (áno, podgurážená, veselá, taxikár mal isto radosť), tudíš som opustila partiu triezvych exspolužiakov a tá ma nasledovala = išli domov, suchári, s intrákovcami bola ohľadom chlastu vždy väčšia zábava, ale tí sa rozliezli po škole domov a tieto bratislavské dievčatá chodia na stretávky autami prosím pekne, akože vo veľkom štýle, no ale šak nevadí, dobre bolo, si nebudem sťažovať ne, šak kto som, aby som si sťažovala... Tak určite.
Pred rokom sme mali Ad Revidendum po 10 rokoch, ale nestihla som ho absolvovať, nakoľko sa môj ctený zadok nenachádzal na území SR, tento rok sme sa rozhodli, že nepokazíme tradíciu predvianočného stretka (od stužkovej to robíme každý rok) a stretneme sa opäť... Prišlo sedem ľudí (z 30) a jedna detvianska deva, ľudské mláďa (vraj snúbenica od pekárú, no veď nevadí), keď toto mláďa zahlásilo svojmu drahému, nášmu najobľúbenejšiemu spolužiakovi (zabávačovi a veľkému fešákovi), že idú domov, skoro padol zo stoličky, ale na veľa poslúchol (nuž dobre si ho dievča vycvičilo, heh, nevadí, aj tak dobre)... Domov som prišla jak deravé gate, ľahšia o pár grošov, v povznesenej nálade, a spievali sme si s Mirom nejakú slovenskú odrhovačku. Potom som ho pustila k nám do brány, lebo tam vraj nejakú slečinku obrába a išla som dom. Tak určite.
Sobota bola krutá, bolelo to na čele aj na spánkoch, v žalúdku a trocha aj na lakti a na kolene, to fakt neviem prečo, lebo si nespomínam na žiaden úraz... Každopádne to sčernalo a teraz to bledne, už to nebolí, a nikto nevie ako to vzniklo... Tak to asi tá žúrka bola naozaj dobrá :). Tak určite.
Večer sme mali narodeninovú párty, kamarát oslavoval 28 narodeniny. Prišlo asi 30 ľudí, možno 40, podnik praskal vo švoch a vodka tiekla potokom... Keby tam bola Eva, nedopustila by, aby som sa opila jak rus, ale Eva tam nebola, takže som sa opila jak rus, nato ale milá Lejdy chytila (nad ránom) depku, lebo sa okolo nenachádzal žiadny adept, čo by ju pretiahol alebo aspoň flirtom pokonverzoval, takže ma zlomila, aby som sa s ňou dojebala do Channels, a to vám teda poviem, zabila... Zo žúrky o 40 kusoch kamarátov a známych sme zapadli do diery kde bolo dva a pol človeka a aj to snáď arabi či ký ďas... Opustila som sa po 20 minútach a zahrala nasmrťmŕtvu, a išli sme o pol piatej domov. Tak určite.
Kúpila som konečne posledné darčeky, a teraz jeden z nich čítam ešte kým ho zabalím a odovzdám :)... Ach, a chorá som, teda taká predchorobná, takže ma už v kuchyni čaká cibuľa s medom (mňamka) a teším sa, že zajtra idem naposledy pred vianocami do práce, potom už sa bude iba piecť variť a žrať, ešte dobre že hladovkujem... Tak určite.
Jaj a ešte posledná informácia dnešných prehľadov. Som smutná. Poopičná depka, hovoríme tomu u nás doma. Nič sa mi nechce a nič ma neteší, ale nie a nie sa vyrevať z toho. Už ani neviem kedy naposledy sa mi zadarili slzy... Fakt. A tak by som si pobulila. Tak určite.
Konečne je sobota, nie že by som nemala od stredy voľno, ale predsa len, sobota = povolené leňošenie, to si len tak v stredu okolo obeda nesadnete na sedačku s knihou a čajom a nečítate si, lebo treba variť a upratovať a všetko to okolo, ale v sobotu je to už o inom, taká fasa pohoda po super preflámovanej noci... Ani sa mi nechce veriť že som bola doma kúsok po polnoci, čo mi pripomína, že som v nejakom commente mala preklep o hodinu :) si myslím... Neviem isto, tak sorry. Dnes som dostala od kamošky knihu, teda na výmenu sme si požičali, ja jej 4 diely upírskych denníkov, ktoré som zhltla ako malinu a ona mne takú teenagerskú že Ghostgirl (to sa mi mrte páči) a podtitul že "Vitajte na onom svete!" úplne cool, je to fakt skôr pre nášťročných, ale je to také vtipné, že serem na to a čítam...
Už dávnejšie som si povedala, že po 2 oddychových knihách si prečítam jednu serióznu, ale sa mi vôbec nechce :), takže čítam len tie kraviny teraz... Ale už si brúsim zuby na opätovné čítanie Víťazného oblúku, lebo tá kniha je dokonalá, potom chcem konečne dočítať Hlavu XXII, čo je tiež dokonalá kniha, ale nikdy pri nej nevydržím dlhšie ako 5 - 7 strán... nechápem, lebo smejem sa úplne že mrte keď ju čítam a zrazu spím :DDDD fakt že hej...
A ešte som vás chcela oboznámiť so skutonosťou, že Frodo sa nejak moc šteluje že príde, zase mi písal, nadržanec jeden :), ale furt nevie že kedy, asi až 2011, dúfam že na jar... a potom by ma zase mohol pozvať do Írska, nie? No hej...
Dnes mám dobrú náladu, od rána mi ju vylepšujú súkromné správy na FB od istého... no volajme ho "taký jeden ryšavý, ale nie Marek" :)))), je to niečo ako "starý známy", ok, volajme ho radšej starý známy, ok? No a to sme sa zoznámili ešte pred asi 7 rokmi a on sa zo mňa zbláznil. Veru, nie do mňa, alebo aj to, ale hlavne zo mňa. Bola som vtedy in relationship s jeho kamarátom, ktorý nás zoznámil a to on nevedel predýchať, lebo bol zo mňa nadržaný tak, že to videli všetci vrátane môjho vtedajšieho teraz už ex... A strašne nehorázne dobiedzavo ma chcel. Vtedy som ešte nemala tú "ryšavú úchylku", bol milý, ale nechcela som ho a po rozchode ma začal dosť akčne baliť. Ale ja som mu dávala strašne moc košom. Vlastne úplne najviac, až ho to chudáka prestalo baviť, čo sa mu ani nedivím, ale trvalo mu to asi rok, kým pochopil, že ne-e. No a teraz sme sa nedávno sfejsbúkovali dokopy a on mi zase také pekné veci vypisuje, troška sprosťárny a tak... presne ako za starých čias... No a samozrejme sa mi to stále páči, ale ho stále nechcem :), hrozná som? Toto je presne ono, tá karma a šecko, že on ma chcel a ja som mu nedala šancu, tak ako mne mohol dať šancu Marek, keď som ho chcela? Že? Ja tomu verím. Vesmír musí byť v rovnováhe, tak mi to vrátil a to tak že päsťou do tváre, ale však neva... Všetko je ako má byť...
Jedine, že by nebolo :)...
Jaj ešte som vám toto chcela, že celý piatok som sa zajebávala výrobou kalendárov (na pozajia monitorov) v mojom milovanom programe digiscrapbook artist 2... tak ako ochutnávku vám niečo ukážem :) aha
Mávam také obdobia... Obdobie kultúrneho vyžitia a obdobie kedy sa mi nechce kultúrne sa vyžívať. Nachádzam sa v tom druhom (pochopiteľne, inak by som sa tu nesťažovala), takže si asi viete predstaviť, ako sa mi veľavýznamne dnes do toho divadla nechce, ale vraj sranda, tak ok, vydržím to.. Aspoň zase vyvetrám čižmičky :)... Btw. baby, svet sa tvári, že je hovadsky nefér, ale keď vám toto poviem, tak musíte uznať, že je obrmegatutihovadsky nefér... Že teraz... teraz keď Marek už nepanuje mojej hlave srdcu telu a telesným tekutinám :), mi on začne "lajkovať" moje posty na fjejsbúku? A akože pardon, ale rozhodne ten dnešný nebol nijak extra vtipný oproti tým predchádzajúcim. Ta a čo mu jebe už celkom? A aby toho nebolo málo, tak jeho najlepší kamarát detto... A doteraz prisahám ani ťukes, ani jeden... Chlapi sú hovadá... A mne je stále smutno za tým zmiznutým miestom, kde som ho mala 24/7, bola to s ním skrátka väčšia zábava a vraj keď nemám čo riešiť, tak robím pičoviny, no ale to ja aj tak... Eva vraví, že to miesto sa znova vytvorí, ale nevie mi povedať, či v ňom bude zase on alebo niekto ďalší... Takže teraz čakám čo sa stane :)... A to je také to obdobie sucha a čokolády :(, takže asi zase pekelne priberiem. Alebo... :)
Ozaj ešte totok som chcela, že dnes mi prišiel mail zase z toho badoooooo, inak zlá zlá zoznamka totok... Ale jaký fešák ma tam "poke-ol" heh, že velice dobrý, 38 rokov, čech žijúci v BA, slobodný a bez záväzkov, nefajčiar, hľadajúci vážnu známosť... Ale tento spôsob zoznamovania sa sa mi nepáči, takže nič z toho... Chjó... Mne nič nie je dosť dobré, že? Až vám tu na ocot ostanem a vyplakávať budem že ma už nikto nebude nikdy chcieť, potom mi aj nejaké badooooooooooo bude dobré, už sa vidím... Celé zle toto... Užite si večer dámy :).
Dnes bol skvelý deň... Konečne som mohla slobodne robiť čokoľvek a nemala som pri tom v hlave toho chlapa, čo mi v nej doteraz strašil... A vydržalo mi to fakt že celý deň... Takže je to definitívne, troška ma to mrzí, predsa len to s ním v hlave bola sranda, ale zase dobre jak je... Lenže som si poobede spomenula na sen, čo sa mi v noci sníval (až ma zamrazilo, že prečo teraz, keď je preč???, ale možno práve preto)... A to vám teda bolo, chcete?, poviem vám ho...
Začína to tak nevinne, že ideme po ulici a držíme sa za ruky a kecáme, mlčíme, kecáme a tak... Ideme niekam, ale neviem či máme cieľ, alebo len tak blúdime, začne mrznúť a snežiť, ale len tak že kde tu vloka veľká jak okno a tak... No a sneží mi za golier, normálne mi je zima v sne... Inak ako to, že som si ten sen nepamätala pol dňa??? Divné, a taký bol pekný... No takže ideme ideme a odrazu strih a sme u neho doma. Sedíme v kresle, tak ako vláčik, že on sedí a ja pred ním medzi jeho nohami a sme oblečení, no teda "oblečení" tak, ako keď som bola u neho naozaj, že jeho tričko a nič a on tiež jeho tričko a nič... A je to vtipné, nie je to ani romantické ani milé ani sexi... Nič, len vtipné. Také úsmevné.
No a odrazu mi on hovorí, ako tak sedím pred ním, že aj napriek tomu, že si uvedomuje absurdnosť tejto situácie vzhľadom na to, že sme spolu druhý raz, tak chce, aby som sa zaňho vydala, že on vie, že už nestretne nikoho lepšieho, bla bla bla, že sa mu páčim, že ho baví aká som z neho nervózna, že sa mu páči, ako sa snažím byť dominantná, ale zároveň sa nechám ovládať, že chce aby som bola drzá, ale sama sebou, a ešte všelijaké pičoviny... Ja som sa vyplašila, skoro som sa až zobudila a po chvíli váhania som povedala, že bla bla bla... milión výhovoriek a dôvodov, ktoré si nepamätám a potom že tak teda hovorím nie... Chápete toto? Dva mesiace, no popravde skoro tri, som z neho na prášky. Chcem aby zavolal, aby niečo urobil, čokoľvek... A keď ma to prejde a on si bez môjho súhlasu a zvolenia odíde z mojej hlavy, srdca, tela..., tak sa mi sníva takýto sen a ja poviem NIE!... Chápete??? Ja ne...
