Všetci všetko scirkulovávajú, život jedinca je vraj iba kruh, od štyroch na štyri, slintá to na začiatku a často aj na konci potom sa to reinkarnuje a začne to od znova, hm... Deň a noc, rok, pracovná doba, puberta, móda, sklamania z lásky, modelové situácie... všetko tu už bolo a všetko tu ešte apsoň raz bude, samozrejme ak dovtedy nevyhynieme, ale aj tak, ak by sme predsa vyhynuli, tak ešte veľa vecí, javov a paradoxov sa nám tu precirkuluje, len my už tu akosi nebudeme, že ano.
No a pointa (moja pointa pochopiteľne) je práve v tom, že MY, nie len že raz tu isto nebudeme (nie tak apokalypticky, akože MY, ja wicked, vodnárka, moja mama..., tak individuálne), ale naše kruhy, naše kolobehy a cirkulácie sú pre nás často konečné, žiadny nový začiatok, móda sa možno vracia v poslednej dobe každých desať rokov, ale život si prežijeme v tomto tele len jeden a dosť. Keď sa zamilujeme, milujeme jedného človeka iba raz, hoci veľa ľudí milujeme veľakrát :)... A keď to skončí, je koniec. V poslednej dobe mám také tie "koniec" myšlienky dosť často, ale sa mi nechce s nimi obťažovať okolie, tak obťažím vás, neva? Šak ak va, tak viete čo máte robiť :).
No ide teda o toto. Že mňa nebaví počúvať stále o tom, že konce sú dobré na to, aby mohlo začať niečo nové a potom tie mudrlantstvá o tom, že ak zažijeme zlé, viac si vážime dobré, a že keď niečo skončí,niečo začína. No strčte si to viete kam, a tým hrubším koncom poprosím, dobre? Dobre. Tak dovi. V budúcom živote sa možno narodím pod šťastnou hviezdou a do tridsiatky stihnem všetko to, po čom túži pätnástka, že ak raz náhodou bude mať tridsať, tak toto toto a ono bude mať už určite za sebou... No trt makový. Od 18 k 30 je to vyjebaný slepačí krok (odbočila som? :) nevadí)... No skrátka a dobre, nemám rada konce - aha moja pointa došla - hurá, ne?
Konce sú úplne na piču. Je mi jedno či je koniec dobrý alebo zlý, mne sa konce nepáčia, lebo s nimi zákonite prichádza zmena (napríklad koniec filmu si vyžaduje vstať a odtrepať sa domov - úplne zle), a ja som vodnár, nemám rada zmeny, keby to šlo, ja by som si prežila svoj krátky bezvýznamný život vo svojom stereotypnom, nie však nudnom, ako by ste sa mohli nazdávať, nekonečne. Viem, že to nie je ani možné, ani správne, ani dokonalé, a bolo by mi z toho na nič, ale keďže všetci vieme, že to nikdy nenastane, a nikdy sa zmenám nevyhneme, môžem aspoň snívať, polemizovať či hrotiť, ne? Hej, veď môžem, nato to tu vlastne mám.
Inak ja som chvíľu pracovala, ale teraz už sa mi nechce, lebo jak nejem, tak sa mi ani energia moc nedostavuje, ale tak mala som kúsok koláča a dám si cigu, to mám jak výdatný obed, že? A nejaký sladký nápoj nech mám sacharidy. Viete čo, ja nelúbim kolu, fakt že ne. Tak ju nepijem, ale niekedy ju pijem, ale potom pičujem že prečo to robím, keď mi to nechutí, no...
No takže ku koncom, to je aj s tým písaní tak, že začnete, aj viete o čom ste chceli a odrazu je to preč, veď toto malo byť o kolobehu, a zákonite o koncoch a zatiaľ len balast a myšlienka, hoci v hlave je a je fakt že dobrá, tá sa pobrala... No čo asi sa aj ja poberiem, lebo bezduché tliachanie je stratou vášho aj môjho času, ale tak zase ste sa o mne niečo dozvedeli, ale nebudem tu robiť súhrn, radšej :). Jaj a že tie konce postov, jak človek píše, aj mu je ľúto skončiť, hlavne keď je myšlienka nevypovedaná.
Ešte mám jednu takú aktuálnosť. Chodím s mojou Evou už nejaký ten piatok cvičiť (cvičíme v utorok a štvrtok, nie piatky, ale veď viete ako sa to...), no a jak nežereme jak keby sme sa pripravovali do koncentráku, tak normálne aj chudneme, akože pomaly, ano? Ale ide to, normálne ľudia kukajú na mňa, že Girl, ty si schudla a je že ne šak z čoho, a potom si spomeniem, že vlastne ano, šak cvičím jak ďas. Tak toľko, že ono to proste ide, len sa musí chcieť, a potom to musí zákonite ísť.
Ozaj a spomínala som, že už nepijem? To je tiež novinka a tiež to k téme kolobehu, koncov a nových začiatkov nejde veľmi, ale tak čo už so mnou... No tak najnovšie nepijem. Tak po sebe čítam tento blábol a hovorím si, možno by som mala toto rozhodnutie prehodnotiť, ne? No takže nepijem od začiatku februára, teda od narodenín (od oslavy dobre)... Som si tak povedala, že po 30tke som bola kvalitne ožratá a, poviem to tak sprosto, ale malými písmenami vytrtkaná. Tak že teraz už môžem začať trochu poslúchať, a som zvedavá ako dlho mi to vydrží. Zase nehovorím že ani glg, ale už ne donemoty naplech našrot... :) víme :).
Tak mi držte palce, lebo ja to myslím vážne, ale si nie som istá, či aj moje druhé ja sa s tým už stotožnilo :).