... hold on, hold on... everybody hurts, everybody cries... no no no... everybody hurts, sometimes...
Štvrtá fáza.
Neuveriteľné, kto by to bol povedal, že?... Eva... Ona vždy všetko vie a povie skôr ako sa to stane. Ona je životný teoretik. Na vlastnej koži toho nezažila veľa, no ale ani málo nie, to by sme jej krivdili. Skrátka ju tie najväčšie životné traumy obchádzajú, alebo ich obchádza ona, ja neviem, šťastná to žena, povedala by som, ale nepoviem, lebo by som zľahčovala a to nie je vhodné. Takže Eva, Eva teoretik, je to žieňa, vodnár, taká tá zmes dobroty a rafinovanosti, plná lásky, všemožne sa snažiaca ukázať svetu, že keď chce, dokáže pohnúť vesmírom (a aj ním sem tam poriadne pohne), no zároveň krehká (ale kto by si tú krehkú stránku všímal, keď pred ním stojí vodnárka, žena, ktorá má vraj vo vienku silu koňa, múdrosť storočí a lásku pre všetkých, kto by si všimol, že aj ona potrebuje dostávať, byť podopieraná, dostať radu?... no nikto, alebo málokto)...
Eva teoretik je vnímavá a sleduje zrakom orla, čo sa okolo nej deje. Nie žeby som nebola vodnár, ale viac ako pozorujem, všetky tie veci žijem, ja som skrátka praktik, veď načo sa o domácom násilí len z počutia dozvedieť, keď si to môžete zažiť na vlastnej koži, že ano. Tak určite, povedala by Martina, ktorá nie je ani teoretik ani praktik, ona je taký ten typ, čo prepláva životom bez toho, aby sa musela zamyslieť... To je na šlaktrafenie toto, uznajte. Alebo aj ne.
No, ale pohnime sa z miesta, lebo polemizovaním sa nikam nedostaneme... Takže Eva ako tak pozoruje, vždy dá nejakú tú pravdu, ktorá, viem, že je pravdou a aj by som ju sama priznala, ale to by som musela chcieť, a ja väčšinou tie pravdy nechcem priznať, takže čakám kým ich povie Eva, lebo ona ešte aj vie presne kedy ich má povedať, aby to zapadlo do jej predstavy fungovania univerza. Chápeme sa hej? Ona nie je nejaký trápny všudebílek všetkovědílek, ne, ona je skrátka žena vodnár. No a tak sedíme v kaviarni a sosáme citronádu po preflámovanej noci, ja som ešte o pol siedmej na sračky, ale ona je v pohode, lebo vždy odíde zo žúrky o tretej (pretože ona vie, že ak by ostala, na druhý deň bude vyzerať ako ja)... Vydychujem obláčik dymu, ako by to niekto natočil v päťdesiatych rokoch, keby sme boli vo filme, mám plnú hlavu úvah a tak ich preberáme zo všetých strán. Taká ta poopičná depka zmiešaná so silným pocitom po prečítaní knihy plnej myšlienok s veľkým m. No a ako tak debatujeme hlboké veci dávame a potom aj menej hlboké a vtipné, takže sa aj smejeme, tak zrazu Eva teoretik spokojne zahlási: "No, a si v štvrtej fáze." A ďalej debatujeme a neriešime tú poznámku. A potom keď ostanem sama a idem von so psom a zapálim si poslednú cigaretu, odrazu viem, že všetko je tak ako má byť...