I'm just a girl in a world (in my world actually)

Jedna z najzreteľnejších, najintenzívnejších a  najnevypočítateľnejších čŕt mojej osobnosti je posadnutosť :), zoznámte sa... Som stále niečím posadnutá a vždy to trvá len krátku dobu, týždne, alebo mesiace, ale je to pekelne intenzívne... Potom ma to opustí ako vlaňajší sneh a ja si môžem s radosťou presedlať na inú posadnutosť. Je to príjemné, niektoré posadnutosti mi vydržia dokonca iba pár dní, iné naopak roky... Naskytá sa mi ale jeden problém, ako mám vedieť, že niečo (čokoľvek, napríklad chlap) nie je iba posadnutosť? Hm, dilema Dylene...

 

Nachádzam sa období posadnutosti Charlotte Usher-ovou. Ó áno milé dámy, mimo iné sa nachádzam aj na prahu svojho veľavýznamného jubilea, ale nebudeme tu stále dokola riešiť môj vek, pretože vôbec nezodpovedá môjmu duševnému, mentálnemu, psychickému či psychologickému dozretiu (resp. nedozretiu, a btw. ja viem, že to nikdy nedobehnem, skrátka ostanem navždy taká, budú mi len pribúdať vrásky a skúsenosti - dúfam - teda dúfam najmä v tie skúsenosti, veď kto by si želal vrásky, že?), ak to niekomu vadí, nech pokojne odíde, ale bleskem!!! Takže poďme ďalej. Ostali už len tí, čo chceli ostať :), však? Áno, posadnutosť... To je ono... A Charlotte. Máte páru baby? Poviem vám, ale sa nesmejte, alebo sa smejte ale ne nahlas. Alebo sa smejte aj nahlas, ale nevysmievajte sa. Charlotte Usher je hrdinka emo teenagerskej trilógie Ghostgirl (dúfam, že trilógie, lebo aj s upírskymi denníkmi som sa pekne ojebala v domnení, že po 4 dieli už nebude nič a teraz si musím do smrti kupovať pokračovania).

Hej, dostala som sa k nej cez kamarátku kamarátky a tú kamarátku som vlastne ukecala nech si tú knihu kúpi, lebo mala parádnu obálku... A veľké tajomstvo je na svete... Tak ale aha, no ono to na tom obrázku nie je vidieť, ale tá rakva okolo ghostgirl je prishľadná fólia... No skrátka ďalšou mojou obľúbenou črtou je, že som estét, a pekné veci milujem rovnako ako milujem pekných ľudí, pekne naaranžované jedlo, pekné a zarovnané poličky, veci v poličkách (ok, to už hraničí s obsesiou podobnou Monike z Friends, viem). No a teraz idem byť posadnutá spánkom :), lebo spánok zjemňuje vrásky :)... A mne pekelne zadrbáva...

keď už nesnívam, tak sa mi sníva...

Dnes bol skvelý deň... Konečne som mohla slobodne robiť čokoľvek a nemala som pri tom v hlave toho chlapa, čo mi v nej doteraz strašil... A vydržalo mi to fakt že celý deň... Takže je to definitívne, troška ma to mrzí, predsa len to s ním v hlave bola sranda, ale zase dobre jak je... Lenže som si poobede spomenula na sen, čo sa mi v noci sníval (až ma zamrazilo, že prečo teraz, keď je preč???, ale možno práve preto)... A to vám teda bolo, chcete?, poviem vám ho... 

Začína to tak nevinne, že ideme po ulici a držíme sa za ruky a kecáme, mlčíme, kecáme a tak... Ideme niekam, ale neviem či máme cieľ, alebo len tak blúdime, začne mrznúť a snežiť, ale len tak že kde tu vloka veľká jak okno a tak... No a sneží mi za golier, normálne mi je zima v sne... Inak ako to, že som si ten sen nepamätala pol dňa??? Divné, a taký bol pekný... No takže ideme ideme a odrazu strih a sme u neho doma. Sedíme v kresle, tak ako vláčik, že on sedí a ja pred ním medzi jeho nohami a sme oblečení, no teda "oblečení" tak, ako keď som bola u neho naozaj, že jeho tričko a nič a on tiež jeho tričko a nič... A je to vtipné, nie je to ani romantické ani milé ani sexi... Nič, len vtipné. Také úsmevné.

No a odrazu mi on hovorí, ako tak sedím pred ním, že aj napriek tomu, že si uvedomuje absurdnosť tejto situácie vzhľadom na to, že sme spolu druhý raz, tak chce, aby som sa zaňho vydala, že on vie, že už nestretne nikoho lepšieho, bla bla bla, že sa mu páčim, že ho baví aká som z neho nervózna, že sa mu páči, ako sa snažím byť dominantná, ale zároveň sa nechám ovládať, že chce aby som bola drzá, ale sama sebou, a ešte všelijaké pičoviny... Ja som sa vyplašila, skoro som sa až zobudila a po chvíli váhania som povedala, že bla bla bla... milión výhovoriek a dôvodov, ktoré si nepamätám a potom že tak teda hovorím nie... Chápete toto? Dva mesiace, no popravde skoro tri, som z neho na prášky. Chcem aby zavolal, aby niečo urobil, čokoľvek... A keď ma to prejde a on si bez môjho súhlasu a zvolenia odíde z mojej hlavy, srdca, tela..., tak sa mi sníva takýto sen a ja poviem NIE!... Chápete??? Ja ne...

... no celé zle...