UK trip

London - Sheffield - York - Sheffield - London

13.9.2010 - 21.9.2010

girl

Všetko dopadlo nad moje očakávania, škoda len že som prechladnutá, to sa teraz totiž cítim ako špinavá handra na podlahu a neviem čo so sebou, fuj... ale inak to bolo skvelé a dnes to pomaly ale isto končí. Vodnárka je  v škole a ja som pobalená, večer smer London, zajtra Slovakia... A viete čo, aj sa už teším... Na moje ženy... a na mojich chlapcov :) A tiež očakávam, že ten chlap z posledného víkendu v BA sa ozve... Naivná? No a čo, nech. Chcem... Už len pre tú ješitnosť vo mne ak nie pre nič iné. Nepáčil sa mi, ale možno by sa mohol... neskôr... Hovoril pekné veci, ako všetci, a hovoril "nabudúce" ako všetci... A ja som sa mu smiala... že "haha nabudúce"... a ani by mi to nabudúce až tak veľmi nevadilo... možno by som ho aj uvítala... hm? Ani sama neviem... komplikované... Tak uvidíme. Dávam mu 3 dni, potom ho definitívne púšťam z hlavy a mažem z FB (no hej, si ma pridal), aby mi náhodou nenapadlo vypisovať mu... opitá... s odutou ješitnou hlavou...tak. :)

A ešte toto. V Londýne som bola asi pred 100 rokmi, a bola som prekvapená, aké je to všetko, čo sa mi vtedy zdalo obrovské, malé :), Piccadillz Circus je mini námestíčko heh a Oxford street som prešla krížom krážom asi za hodinu :)...

Sheffield je krásny. Je malý ale apsoň som nečakala, že je veľký :)...

York milujem. Navždy.

- pridám aj fotky, ale až v BA :) see you soon girls :)...

Manažment v praxi

Intro: 

Kedysi veľmi dávno som si písala denník. Teda denníky, mám ich na mraky. A písala som si, čo všetko by som chcela dosiahnuť do dvadsať päťky. Teda poviem vám, že decko, ktoré si myslí, že po 25 sú už ľudia starí, si myslí aj to, že do dvadsať päťky sa dá stihnúť odžiť si život (teraz už viem, že je to nemožné) :)... A potom čo? Ani neviem čo som si vtedy myslela. Každopádne (teraz sa smeješ wicked???) :), takže každopádne, mám po 25 už nejaký ten rok dva (no dobre štyri - s prízvukom na "r") a to, čo som chcela ako pubertálny výhonok stihnúť do 25, som nestihla ani do 29. Čím to je, že pred 15 rokmi som si myslela, že môj život sa po 25 skončí a teraz mám pocit, že ešte ani nezačal? Girl filozofuje bacha :).

Takže pod váhou veku, skúseností a kydy kydy kydy... som sa rozhodla, že to čo som do denníkov napísala, chcem reálne stihnúť... Ale už nebudem tvrdiť dokedy. Jednoducho mám na to zvyšok života. Nech už to bude akokoľvek dlho... A budem sa snažiť si tie moje méty dosiahnuť... Prvá je tu hneď v stredu ako všetky vieme. Presnejšie, odteraz o 34 hodín. Tak poďme na to... 

That's the point:

Učila som sa na štácky mimoiné aj manažment a naučila som sa, že každá organizácia musí mať stratégiu ešte skôr, ako vôbec začne existovať. Je to vlastne dlhodobý plán, alebo poslanie. To môžem aplikovať aj na svoj život. Moja stratégia je prežiť. Žiť šťastne (ako to len bude možné) až do smrti. Ciele by nemali byť nereálne a  mali by sme mať možnosti na ich realizáciu. Takže nebudem hľadať zmysel života, ako to robí veľa ľudí a nakoniec zistia, že na to neprišli a sú na smrteľnej posteli nešťastní. Urobím to naopak, rafinovanejšie. Ako v manažmente. Dobredu si určím prečo žijem... Logické :). Základ by sme mali. 

 

Ďalšou dôležitou súčasťou organizácie je finančný manažment. Potrebujem kapitál a peniaze. na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o jedno a to isté, ale podľa manažmentu nie. Kapitál sú úspory. Môžem za úspory považovať svojich 200 eur? môžem. A peniaze sú úvery - na kuchyňu, na auto... To ešte len bude. Finančný manažment aplikujem na svoj život aj v podobe sporiaceho účtu, kam budú oschádzať určité zarobené financie. A ako budem vedieť, či som na tom dobre? Takto:

1. solventnosť - bude momentálny stav môjho účtu - koľko práve teraz mám peňazí, s ktorými môžem disponovať

2. likvidita - čo všetko z toho čo si kúpim, dokážem opäť premeniť na peniaze (príklad - keď si dám urobiť afro účes, nebudem ich môcť predať, ale keď si napríklad kúpim auto a nedopatrením nebudem vedieť splatiť kuchyňu, no tak auto predám... 

3. rentabilita - návratnosť vkladu - tak tá sa dá uplatniť aj na mojom afro účese a to nasledovne. Na copánky miniem asi 250 eur (mlčte!!!), ale keď prídem do baru, chlapi mi budú s radosťou platiť drinky :), tak tomu hovorím návratnosť :) yes...

Fajn, čo ďalej? personálny manažment. Obklopujem sa iba ľuďmi, ktorých milujem (milujem je zjednotenie mnohých slov, aby bolo jasné), a ktorí milujú mňa. Radarmi na zlobu odhalím všetkých všivákov čo mi chcú škodiť a jednoducho ich vymažem zo svojho života, podobne ako na FB - klik :). Dôležité je nie len množstvo ale aj kvalita.Hierarchia je tiež dôležitá. Bohužiaľ som vodnár. neuznávam autority, ale snažím sa, mama by vám síce povedala, že sa nesnažím, ale fakt robím čo môžem.

Manažment informácií zabezpečujem vo svojom živote početnými stretnutiami so svojimi priateľmi a rodinou, vedieme dialógy (mala som chuť povedať že aj trialógy, len tak na odľahčenie) pri pohári vína, alebo na tenise cez pauzičku... Využívame internet, mobilné telefóny, listovú korešpondenciu. Dominantným článkom informačného manažmentu je FB - pochopiteľne :).

Marketing. Neodmysliteľná súčasť manažmentu môjho života. Základom marketingu je môj Životopis, z pochopiteľných dôvodov v anglickom jazyku. A tiež môj prejav, som totiž klasik... a hlavne ráno :). marketing je reklama - no jasné, že si nerobím letáky :), úprimnosť a pravdovravnosť sú moje úspešné mottá :). 

Intermezzo: nebolo by fér tvrdiť, že vždy hovorím pravdu. Ako decko som klamala stále a vymýšľala som si. Ale mám krátku pamäť a na moje výmysly sa vždy prišlo a bol prúser. Tak som si povedala, že už neklamem a nevymýšľam, je to jednoduchšie, a ja si nerada komplikujem život. Ale minule som oklamala kamošky - len tak nevinne, že jedna z "nás" je tehotná. Uverili mi a dávať veci do poriadku nebolo ľahké a baby sa na mňa fakt hnevali. Odvtedy zase neklamem a nevymýšľam si, život je tak naozaj jednoduchší :). 

 

Strednodobé a krátkodobé ciele organizácie. Môj strednodobý cieľ je nájsť si super prácu a chlapa (strednodobé ciele sa plnia cca v priebehu roka až 3). Krátkodobý cieľ je ODŠTÁTNICOVAŤ!!! :)...

 

Štruktúra organizácie. V živote je to zložitejšie ako v organizácii. Štruktúra sa mení takmer každú hodinu, raz som dcéra, potom podriadený, inokedy nadriadený, potom zase priateľ... Takže na rozdiel od organizácie, mám možnosti a viem sa prispôsobiť potrebám danej situácie.

Formalizácia. Stupeň formalizácie v mojom živote je podľa mňa nulový :). Neriadim sa totiž žiadnymi pravidlami. Aby som ale nebola extrémista, určitá miera formalizácie je aj v mojom živote - podlieham minimálne zákonom SR, a zákonom maminej kuchyne :).

Centralizácia a decemtralizácia. Keď som bola malá, v mojom živote vládla krutá centralizácia. O všetkom rozhodovala mama. O oblečení, o jedle, kedy sa budem učiť a aj kedy pôjdem spať. Postupne ma mňa delegovala niektoré právomoci, mohla som rozhodovať o tom kedy a čo zjem, čo si oblečiem a aj to či sa budem učiť, či pôjdem na blic a podobne. Nie všetky právomoci boli delegované s vedomím a súhlasom mojej drahej ma :). Teraz sú rozhodovacie právomoci zase centralizované, ale tentokrát ich mám v moci autokraticky iba JA. A ešte pán Boh, ale ten sa nepočíta, lebo on len činí, ale nič mi neprikazuje. 

Právna zodpovednosť. V organizácii sa právna zodpovednosť člení rôznymi smermi, ako aj v mojom živote. Akú takú "právnu" zodpovednosť mám poči SR, voči sebe a voči mojej rodine a priateľom, tak ako aj oni majú zodpovednosť voči mne, či sa im to (poniektorým) páči alebo nie!!!

Finančná kríza. Dopad finančnej krízy na organizácie po celom svete je obrovský a v mojom živote to nie je inak. Ešte kým som poberala študijné "vreckové" jeho objem klesol po príchode krízy a teraz, s platom, je to podobné. Ale robíme opatrenia proti kríze a veríme, že ju v najbližších rokoch zažehnáme (aj tú svetovú aj tu "moju, životnú")...

Epilogue:

Mohli by sme u buť do rána a môj život preprať manažmentom do špiku kosti, ale to by som si veľmi zle zmanažovala ľudské zdroje a teda seba - pretože by som sa ráno nezobudila a nemala by som dosť času zopakovať si otázky, ktoré ešte celkom dobre neviem. Takže idem pomaly spať... Záver je predsa jasný. Musím plniť ciele "organizácie"...

PS: Všimli ste si môj nový layout? Páči sa vám? To som sa dnes už nevládala učiť :)...

paní magisterko... (a blažený výraz na tvári) - toto chcem

Mám také vnútorné pnutie. Paniku. Len tak inside me... Prejavuje sa to akoby som mala pokožku a povrch tela na pohľad úplne v pohode, ale vnútri mňa akoby bolo ešte ďalšie hmotné ja a to si tam potichu besnie. Behá po mne hore dolu, skáče, má vypleštené oči, strká mi prsty zvnútra do uší a ťuká na mozgovňu, potom mi stláča srdce silnejšie a rýchlejšie a brnká mi na cievy okolo žalúdka. Spôsobuje mi to hlad a zároveň neschopnosť čokoľvek skonzumovať. Je to totálna tichá panika. Dýcham. Hovorím si Girl, veď si sa mrte učila, to dáš. Ale čuduj sa svete, vôbec mi to už nepomáha. 

Včera sme sa s babami smiali na tom, že niekto zažije za celý život jedny štácky a je rovno nejaký ing a podobne a my, na BC dvoje štátnice a na mgr tiež a keďže opakujeme tak ešte jedny navyše, kks, takže 5 štátnic za život... Fuck... Stres panika... Aaaaaaaaaaaaaaa...

A teraz vám poviem aký popič som vyrobila v sobotu. Boli sme sa učiť, učili sme sa v medickej asi 8 hodín a potom sme šli na pizzu a ja zrazu v ošiali a únave hovorím "Takže v stredu z nás budú bakalári!" Baby skoro padli zo stoličiek a zabehla nám pizza. Tak som sa spamätala a rýchlo som dodala "Keď sa ráno zobudíme, ale spať pôjdeme ako magistri!" PIČI, to bolo tak spontánne a tak nečakane to zo mňa vyšlo, že sa obávam, veď viete čoho... Ja to asi ani nenapíšem radšej. 

Takže sila pozitívneho myslenia - UROBÍM V STREDU ŠTÁTNICE A BASTA!!! Niekto sa za mňa pomodlite :), a myslite na mňa :) ženy...

Frodo z rozprávkova a iné veselé postavičky

Začnem tak nečakane, od začiatku :)...

Keď prišiel deň Dé a ja som sa rozhodla, že je na čase začať s učením, vstala som okolo ôsmej a po bežných denných činnostiach som k tomu fest zasadla - to už ale bolo po dvanástej. Pripravila som si všetko potrebné a išla som spokojná do práce. Áno, bolo to presne tak. Prvý deň je najdôležitejší. Lebo byť pripravená je dôležité. Ďalšie dni som prekladala kopu učenia z jednej strany na druhú - to podľa toho kde som sa práve chcela opierať o stôl pri fejsbúkobaní. A pripravila som si ďalšiu dôležitú vec. PLÁN!!! Plán učenia je rovnako dôležitý ako príprava. Spočíva v rozvrhnutí si dní. Teda prvý deň sa naučím 5 otázok, druhý deň 7 a tak ďalej... Plán si robím preto, aby som ho mohla každý deň zmeniť podľa potreby, väčšinou otázky pribúdajú, pretože plán nestíham plniť. No bodaj by som aj stíhala, keď do práce treba chodiť, aby boli prachy. Piť treba chodiť, aby sa kamaráti neurazili, že s nimi nechcem piť. Psa treba venčiť, aby sa nepocikal doma. Na nákupy treba chodiť, lebo s nákupnou horúčkou sa nedá nič iné iba nakupovať (už ste sa skúšali učiť s nákupnou horúčkou? to je horšie ako tá telesná horúčka, tá vás priklincuje k posteli a keď už sa nudíte, aj sa možno čo to naučíte, ale v Auparku s nabúchanou kreditkou sa nikdy nič nenaučíte a preto som ju musela odľahčiť a veru sa zadarilo). Lenže potom som mala ďalšie pracovné a rodinné povinnosti a učenie nedostalo šancu 

Víkend bol skvelý (to ešte ten pred minulým víkendom). Boli sme sa s babami opiť. Jeden bar druhý bar tretí bar, domov som prišla o pol šiestej a sobotu som prespala. Alebo nedeľu, čo ja viem. Dôležité je v učebnom pláne vynechať víkendy. Nikdy sa totiž nedá spoliehať sa na to, že sa budete cez víkend učiť - tým si môžete byť istí :). 

Cez týždeň to ide väčšinou lepšie a najlepšie to ide keď vonku prší, doma nikto nie je a roboši zatepľujú inú bytovku... Veru tak. Mám za oknom lešenie a každé ráno si musím spoza vetračky a zatiahnutých žalúzií vypočuť tie ich pičungy - amen tma. 

Ešte bol minulý víkend, aby som nezabudla a ten dopadol obdobne ako predchádzajúci, ale domov som prišla až o desiatej druhého dňa. Nie nie, nebol v tom vášnivý sex s pánom neznámym. Len sme o šiestej ráno nevedeli vymyslieť nič lepšie, potácajúc sa z Channels, len ísť spať ku kamoške. Au. O tej desiatej som sa v taxíku dosť hanbila :). Áno, moje disco kamarátky ma ukecali na Channels a pred tým na Primi :DDD smejete sa aj vy? Moje rockové JA utrpelo aby ste vedeli :), ale nemôžem popierať, že som sa dobre bavila :). Bozkávala som sa s holanďanom (aaaa mmt, to bol ten predchádzajúci víkend hmmm...) takže tento víkend som sa bozkávala so slovákom. Mal asi 169cm a 59kg, meno neviem, asi práve začínal zarastať a patrične si to užíval a myslel si, že som letuška :DDD, kto vie prečo? No dobre objasním, povedala mu to moja kamarátka :)... Ďalšie podrobnosti tohoto víkendu nie sú vhodné medializácie :). Ale že bolo skvele, to mi môžete veriť.

A aký je dnes deň? Piatok, už viem. Takže v pondelok a utorok som mala študijné voľno. To neznamená, že som sa učila, ale že som pracovala :), chápete voľno od štúdia = študijné voľno :). V utorok som bola zase cvičiť, ale včera už som zase nebola lebo som sa ponorila do učenia. NAOZAJ. Teda od stredy až do teraz sa seriózne (to je blbé slovo a klamem lebo neseriózne) učím. Dávam tomu tak 3 hodiny denne, občas 5. Potom idem do mesta na vodku a večer sa mi už učiť nechce. Ale včera som pritom sedela skoro do 9, samozrejme s pauzičkami na cigu, obed, venčenie, upratovanie, telku, facebook... hmmm...

A medzi tým...

No a medzi tým ešte stíham aj iné veselé veci, lebo by som sa unudila asi :). Tak v jednej pauze na FB som našla bývalého. Takého bývalého, čo sme boli spolu v týbore pred 15 rokmi (asi už máte predstavu). Žiadny sex, len čistá detská láska (počítate správne, mala som 14). Skončilo to veľmi rýchlo a veľmi kruto. Lebo ma zradila kamarátka a vykecala mu, že ma bozkával niekto iný - ani som ho nechcela, ale on vravel že ma len pobozká a ja určite budem chcieť už len jeho. Pobozkal ma. Nechcela som ho. Tá krava to videla a povedala to tomu môjmu. No a on mi zavolal a skončil to. To je celé. Bla bla bla... Ešte sme sa potom x krát videli a držali sme sa za ruky a bozkávali sme sa, ale už mi "nemohol veriť" takže sa nikdy nevrátil... Teraz je na FB a občasne si píšeme. Je to vzrušujúce. Ale trpím utkvelou predstavou že je gay. Na FB má len pár fotiek - tak do 200 ks a na všetkých je len on a nikto iný - čo vy na to??? V info o ňom sa nedozviete ani prd a nie je ženatý, ani deti nemá (a to už v našom veku nie je zase tak neobvyklý jav, mať ženu a deti). Na moju dosť priamu otázku či má priateľku, priateľa, psa alebo aspoň rybičky ešte neodpovedal :)... Hm... ???

Ok, aby to ale nebolo dosť, keď sa učím, vymýšľam strašné veci, aby som sa učiť nemusela a tak som našla ďalšieho ex :). Je to zábava po rokoch ich nájsť. A tu sa dostávame k pointe nadpisu dnešného postu. Našla som svojho Froda :DDD. Je to Ír, pochopiteľne sme sa zoznámili v Írsku, pred 4 rokmi, keď som tam bola nejaký čas pracovať počas školy a navštíviť kamarátku Janku. Frodo (samozrejme ako Frodo vyzerá - aspoň trochu a vtedy ešte viac) si ma všimol, keď som robila v nočnom občerstvení a on sa prišiel občerstviť o tretej ráno cestou z baru - lebo v Írsku sa cez víkendy len pije a je :). Aj ja som si ho všimla a tak sme na seba zízali až kým neprišiel na rad. Myslím, že tým chlapom pred ním som dala niečo celkom iné, ako si pýtali :DDD... Frodo sa postavil predo mňa (mala som afro copánky a vraj neodolateľný krásny úsmev) a vraví - Hi girl (on ma fakt oslovil GIRL) chips with vinegar please. Dostal čo pýtal a odtackal sa od pultu k dvierkam cez ktoré sme vetrali. Začal nezáväznú konverzáciu v štýle odkiaľ sem prišla taká krásna baba a podobne a že budúci víkend hrá v tom a tom bare, nech sa prídem pozrieť. 

A že som prišla a že hral ako sám Boh. Skončil a presunul sa do iného baru, kde sme už boli my. Ja Janka a Silvia. Ja zvodkovaná pod obraz som ho stretla na fajčiarke a vravím mu - May I kiss you? A viac nepotreboval. A ja tiež nie. Líbal jako Bůh :DDD. Bol o dva roky mladší, žil s rodičmi na konci mesta a bol prudko jebatelný. Vymenili sme si čísla a išli sme po svojom. A ja o pár dní domov. Písali sme si SMSky a tie účty boli vysoké, ale nie najvyššie :)... Hm... 

Potom som sa tam vrátila, ale len na dva týždne. Konečne bol piatok a my sme sa stretli. Stále bol krásny a stále jebatelný, stále bozkával ako Boh a stále som ho chcela. A dostala som ho. Vypili sme na mrte vodky so sprajtom a niekedy v noci nás niekto odviezol k nemu domov. Krásny írsky dom, na záhrade tri autá a rodičia vo vedľajšej spálni. Boli sme tak opití, že s určitosťou nedokážem povedať či ten sex bol alebo nebol dobrý :)))). 

Čo ale s určitosťou povedať viem je to, že ráno som sa cítila trápne a ani nie tak jazyková bariéra ako ten blbý pocit mi nedovolil povedať skoro nič. Tak ma odviezol domov a ja som o pár dní zase odletela domov. Z tej noci si pamätám veľmi presne ako mi vravel, že sa mám presťahovať za ním a vziať si ho, že budeme mať kopec detí a keď budem chcieť, školu dokončím tam. HAHAHA ešte že som mala štipku zdravého rozumu. No ale poďme zase k prítomnosti. 

Našla som ho teda na FB. Vzhľadom na to, že nepoužívam na FB vlastné meno, on ma nájsť nemohol. Po pár správach mi napísal, že ma hľadal asi 100x, ale nevedel ma pod vlastným menom nájsť :). Aká škoda. Teraz si píšeme a spomíname, pozval ma do Írska a vraj sa na mňa veľmi teší. Hneď na začiatok som mu objasnila, že sex áno, smsky už nie :)))))... Zobral to s humorom a súhlasí. Takže v októbri bude mecheche po Írsky :)... Ale nezaprie sa s tým jeho príď sem žiť, už mi aj dohadzuje prácu u kamoša v bare, že veď sa tu už môžeš zdržať keď budeš mať po škole :DDDD... No ja ti dám ty Frodo jeden Írsky... Nic nebude :). 

Ok pauzička skončila idem šprtať ďalej Btw wicked ako ti to ide??? :)

do you love me forever... a iné sladké veci

Milujem šťastné konce. Najradšej mám tie romantické americké komédie, kedy všetci od začiatku vieme ako to dopadne, ale musí sa diať všetko to 70 - 90 minútové balastenie, (toto slovo som si odvodila od slova balast, ale neviem či vôbec existuje, ale veď keď sa dá napísať tak hádam existuje, nie?) aby sa to predalo ako film a získalo to prípadne nejakého toho Oskara, ale hlavne prachy a aby sme sa mali kam chodiť po večeroch zajebávať - akože do kina a podobne. 

Tak mi napadlo, nebol by to skvelý trhák, urobiť film iba zo šťastných koncov? Pičovina že? Ale aj tak sa mi ten nápad páči. Viete ja sedím pri telke (tak akože občasne, lebo tomuto koníčku veľmi neholdujem) a čumím na nejaký romantický film, ktorý som už videla asi 37x. No a celý ten film ma už v podstate nezaujíma, čakám len na koniec, na to romantické "milujem ťa a chcem ťa navždy a ako som mohol byť tak slepý a bla bla bla bla bla". 

Sex and the city som videla nespočetne krát (vďaka káblovej televízii a  mojej nedávnej nespavosti), toť minule to bola Bride Wars (Vojna neviest) a potom ten z Wicklow mountains  ten mám strašne rada a keď mám periódu v začiatku aj slzu uroním heh (ehm neviem si spomenúť ako sa volal). A dnes som si dala ako čerešničku na tortičke k učeniu (áno wicked, ja som dnes začala, s tým učením 16 otázok mám za sebou, zajtra idem do práce a v nedeľu si dávam očistný deň a potom od pondelka zase)... :(, no ale toto, že aaaaaa už viem, volalo sa to PS I love you to Írske. Ale teda dnes tá čerešnička The made of honor :). Tak veru. Ja viem, je to sladké ako dvakrát presladený čaj, ale má to niečo do seba. Človeku sa vyplavia endorfíny len čo sa na to pozerá, a nemusí to ani žiť a ešte keď to aj žije no waw :) - a to mi pripomína, že musím ísť do lekárne kúpiť ginko a lecitín a koenzým Q10 - na učenie pochopiteľne. Moje baby ma už varovali, že bez toho ani nemám skúšať zasadnúť k učeniu, no dnes to bol boj, tak zajtra nabehnem do lekárne a urobím si zásoby na najbližšie dva tri týždne :). Ešte že pršalo, inak by som mala určite iný program :).

No a to je vlastne všetko, s čím som sa vám prišla zdôveriť, takže sa mi tu majte a nerobte neplechu. Vlastne robte neplechu. Ja dnes budem mať papučovú kultúru nakoľko ma celý deň bolí horné zuboradie, ale zajtra si urobím taký výplach mozgu, že sa obávam, že to dnešné učnie  vyjde na psí tridsiatok... A ešte mám jednu vec v talári (toto sa hovorí? v talári? že ne? no neva, aha v talóne, či? ani to ne? ospravedlňte moje výpadky pseudointelektu, ale od 9:30 sedím nad tými pičovinami - inak manažmentu som dnes dávala zabrať), no a toto, že (stratila som niť, momentíček...) no tak ne do piči, som načisto zabudla čo som chcela... 

...

...

...

no, tak nič.

:)

... ale to skončilo, to ti klidně můžu slíbit...

KONIEC! DEFINITÍVNY KONIEC!

(Máme radost Vincente?) Nemohla som sa dočkať, ale je to tu, ani som už neverila. Skončilo to. Definitívne. Skúšky, diplomovka, stres. Áno, štátnice v auguste - ešte stres bude, ale to je ešte táááákto ďaleko (viem, viem, bude to tu ani sa nenazdám, ale...). Teraz je koniec. Ach, nemám rada konce. Konce vzťahov, konce priateľstviev, konce filmov, konce sérií seriálov, konce dní a nocí, konce výplatnej pásky, konce školského roka a konce prázdnin, a ani iné konce a už vonkoncom nemám rada výraz vonkoncom. Haha. Ako mi je ľahko. Je KONIEC!!! Na koncoch je len jediná vec dobrá. Začiatky niečoho nového, iného, ďalšieho, niečoho nepoznaného, alebo očakávaného, ach ako sa len teším na ten čas ničnerobenia a niečorobenia a neučenia a pracovania a a a... 

Idem kúpiť lístjy na Sex and the City a potom sa najesť a napiť, troška, a potom a potom a potom... Mám toľko toho na čo som sa tešila a konečne je to tu, som vo vytržení, potrebujem facku, na skľudnenie, a dám si cigu, takú tú PO, po strese a po všetkom. Ach. 

Idem do Paríža, hovorila som?  A idem k moru a príde vodnárka aj Janka príde a idem do Londýna a do Budapešti a idem do Dublinu a musím začať šetriť a a a... aaaaa. Dýchaj girl, dýchaj :).  

A idem si dať vlasy prefarbiť na ružovo, tak tak, na ružovo, poznávacie znamenie číslo neviemkoľko :). A idem... nejdem ale mám chuť všetko, oživiť piercing a novú kerku, Och nie, mama povedala, nech vydržím kým umrie, lebo ju privediem do hrobu, tak kerku nie. Aj keď, asi si dám predsa jednu, takú čo si nevšimne, alebo ak si všimne, nebude sa hnevať, snáď :), ona všetko preháňa. Aj keď som prišla domov dohola, ach to bolo, ochorela zo mňa, vraj zo mňa, to vraví ona, ale robí si to sama. Bracho je síce starší o 5 rokov, ale nikdy nerobil nič divné, len nosil zo školy päťky, to je všetko. Na nič ju nepripravil. 

Som excited a som happy a som som som... viete čo, toto nemá zmysel, ja idem, lebo toto nemá význam, chápete ma? Idem, prídem :). Dovi dopo dopi (toto minule povedala moja inak celkom slušná mama - som skoro odpadla). 

končí škola, začína život ALEBO ako som sa zamilovala do Roberta

Včera som úspešne absolvovala poslednú skúšku vôbec. Teda ak štátnice nenazveme skúškou. Prisahám, že ak budem ešte niekedy niečo študovať, budem to brať viac pohodovo, lebo toto "stresuj sa od rána do večera" ma zabíja - doslova - mám pocit, že mi uhynula polovica sebavedomia, pravá ruka a dve tretiny mozgovne (rozumej šedá kôra mozgová) počas tohto skúškového. Ja viem, raz mi to vraj bude chýbať - škola a tak, ale neverím, veď študovať sa dá stále niečo, ale nie takto - hekticky, už nikdy. Pomaly mi začínajú posledné prázdniny...

K mojim narodeninám (ktoré už boli dávno) som dostala kino - včerajšie - a Remember me - teda ľudia poviem vám jedno, Patizón je skvelý, milujem ho - vodnárka, ty nevieš čo je charizma a dokonalosť v jedinom pohľade (no, dobre vieš, ale pri Patizónovi si sa skrátka sekla a hotovo) :), a mimochodom, že má na nete pičné fotky, pche, a kto nemá... Žiadny sexsymbol to možno nie je, ale pre mňa (a moje osamelé noci) je to Mr. Dreamy :). A vôbec, nemali by sme ho volať tak hanebne Patizón, je to Rob :) ach Robert... Ok stačí. Inak film ma brutálne prekvapil, čakala som romantickú komédiu, smiech a slzy a zase smiech, ale... No nerevala som, ale keď sa na plátne objavil obraz školskej tabule a na nej kriedou 11. september 2001, celé kino dodýchalo, okrem tých čo to nepochopili :) (hej aj takí boli). Tak sme dopozerali film držiac sa s kamarátkou za ruky jak na zákldanej škole, keď sme omyslom šli na niečo strašidelné a teda dýchali sme len tak poriedko :). 

A teraz idem pracovať :). Večer cvičiť a zajtra umriem pri diplomovke!!! Štátnicujem v auguste, len aby sa nezabudlo. Tak si tu žite, a ak to prežijem, zase vás obšťastním nejakými drístami :), a rada. Možno už zajtra keď budem pičovať nad tou diplomovkou.

raz dva tri

Keď sa učím, vždy mi idú myšlienky celkom inakade, ako by som potrebovala, napríklad dnes som zahájila učenie až po výdatnom spánku okolo pol jedenástej (samozrejme, že spánok som mala prerušený o 6:20, 7:40 a 8:31 venčením pochcánka). Asi po 10 minútach a 20 stranách lúštenia slajdov z nejakej trápnej prezentácie som sa vrhla na upratovanie a našla som staré a ešte staršie fotky. Akože ja keď som mala 3, 4 a 6 rokov, bracho, mama oco, babka a širšia rodina. A medzi nimi môj pradávny ex a nejaké kamošky zo strednej. Tak som sa pobavila. Staré fotky som nafotila a hodila na FB nech sa pobavia aj priatelia :). 

A zase som si sadla k učeniu, ale poznáte to, keď stále niekto komentuje niečo na tých vašich fotkách, hm... Tak som musela odpisovať a učeniu som zase veľa nedala - presnejšie NIČ. V upratanej izbe sa šialene dobre učí tak som to skúsila znova   ale        FB a blog a celkovo net mi nedal pokoj. Šla som so psami na prechádzku s Polaroidom, nafotila som si pár fotiek, pofajčila jednu dve - och ako mi to len chýbalo a zase prišla domov v nádeji, že teraz už to príde a ja si sadnem a všetko sa naučím. 

Odišla som na balkón, nech si aspoň nohy opálim a naučila som sa väčšiu časť z toho, čo som mala na dnes naplánované a odrazu... som sa zobudila :). Ale pomohlo to, hneď som sa vrhla na varenie a pečenie, sadla k netu a pobrouzdala ním chvíľu, zase vyvenčila pochcánka a s bolesťou psychického charakteru dočítala zvyšok učiva. HOTOVO! Naučené - jakš takš, ešte si rýchlo prejdem prezentáciu projektu (potom vám poviem či mal úspech, lebo verím, že je dokonalý), navarené napečené, zverstvo spí, ja som v režime polospánku a idem si opaľovať tie nohy ďalej :).

A ak to zajtra nedám, tak ma aj jebne zo seba.

*  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  

Zamyslenie na dnešný deň.

Prečo, keď niekoho už roky nepoznám - doslova, nemám záujem ho už nikdy vidieť, kurevsky mi ublížil a ak by som ho náhodou predsa stretla, aj napriek dlhoročnej spoločnej histórii, by som ho ani nepozdravila, moje city by ostali celkom v nečinnosti, a ja si odkladám jeho fotky, listy (ešte tie rukou písané) a pohľadnice a všetko čo sa nášho spoločného života týkalo?

Zamyslenie číslo dva (alebo skôr info pre vás).

Sedím na tom balkóne a učím sa, ne šak hej, a odrazu mi ide hlavou obraz mňa, sediacej v rovnakej polohe - teda pololežmo v tej balkónovej stoličke, ako vetrík odveje moje študijné materiály a ja sa vrhám cez balkón za nimi a padáááááám... bývam na 6 poschodí mimochodom. Nie je to nejaká známka duševnej choroby? Ja nechcem umrieť, ale v priebehu dneška ma tento obraz prepadol 3x - žeby úpal? Úžeh... No ja neviem. Som ok?

deň ako stvorený na lásku, alebo míňanie ťažko zarobených bubákov :)

Ešte to o mne asi neviete (ostatne ako veľa iných intímnych záležitostí), ale milujem Kitty, teda Hello Kitty, poznáte, všakže? Prvý raz som ju videla pred mnohými rokmi (ešte ako úplne že decko, takže možno aj pred 20 rokmi - au) a to na lízatkách s takou loptičkou a košíčkom a keď sa lízatko zlízalo, tak sa fúkalo do tej slamky a loptička v košíčku sa nadnášala - jéééj to bolo radosti. Táto Hello Kitty úchylka mi ostala, ale nebola som ňou výrazne poznačená, aspoň ja si to myslím, ale teraz, keď som prepadla nakupovaniu na eBay-i, hm, mali by ste vidieť čo som si všetko naobjednávala - jasné s tematikou Hello Kitty a... Mickey Mouse (áno, ide mi naozaj na 30 a áno, Mickey Mouse), vravím si ale, no a čo, veď žijeme len raz, deti nemám a pri tomto tempe spamätávania sa zo starého boľavého asi tak skoro ani mať nebudem, jedine žeby... ale to sem nepatrí, tu sa bavíme o Kitty, o Hello Kitty. 

No ale anyway.

Objednala som si napríklad tašku na netbook :) takže ak uvidíte po Bratislave pelášiť žieňa v skorostredných rokoch s ružovou taškou na netbook a s veľkou halvou Kitty, pokojne ma oslovte, čo ja viem že ahoj Girl, ja už budem vedieť :) heh. No alebo hodinky (tieto budú moje, klik na link) s rovnakou tematikou. No ale čo som vlastne chcela povedať. Že dnes na pošte bola sranda, user na eBay mi poslal totiž dobierku na nickname a nie na real name, haluz ne, že si nájdete v bráne na nástenke papier z pošty pre Girl Dreamworld :) hahaha, no k popukaniu. Ja som vedela, že budú problémy, ale tak dobre to dopadlo a ja mám čestné prehlásenie, že som to JA a mám svoje papierky - a teraz pozor - do starého POLAROID fotoaparátu - toho čo vám okamžite vypľuje fotku HAHAAA - zvolala víťazoslávne a padla do kanála.

A to je celé. namiesto učenia som dnes venčila chorého psa, zháňala notára, riešila poštárky, kávičkovala v auparku, nakupovala v auparku - mimochodom mám nádherný žltý lak na nechty, modrý lak na nechty, lesk na pery, maskaru, odlakovač v ceruzke, nálepky na nechty a na ten skvelý parfém - limited edition  mi už neostalo smrk, šak ale nevadí ne, život ide Ďalej, ďalšia výplata to istí - kks rozjebem šecko ach.  No a teraz som si konečne okolo ôsmej sadla k učeniu. Ale ten pes stále plače a to ma ruší aj od písania postu, nie to od učenia, tak som to pre dnešok zabalila, šla ešte raz venčiť a teraz už mám zase raz pohodičku pohodu :). Tak vitajte a posaďte sa, čo si dáte? Kávičku? Aha tak vy už pôjdete? No tak sa majte pekne, a nechajte mi nejaký pekný komentárik, nech sa teším z vašej účasti :), tešilo ma.

Btw. kukajte fotečky, klikajte pre zväčšenie :), som nadšená :) toto bude taký fotoromán o Polaroide, alebo komiks... :). Takto sa tvorí fotka z POLARIODu :) a tá celkom dole, celkom ostrá a celkom farebná je digitálom - pre porovnanie. Aby ste vedeli, že Polaroid, to je štýl :).

New York

Počúvam Aliciu Keys - Empire State of mind (jak tam ujúkajú že úúúŇúúújóórk... fakt táto verzia stojí za to)  a           odmlka (ježíš mne je tak na piču dneska, akože učím sa už pár hodín, rozumej čítam knihu o bolesti - áno áno, moja nasledujúca skúška je o bolesti, heh, to by som toho popísala state, eseje, romány, keby som mohla o tej heartbreak-ovej, ale ne, že akútna chronická nádorová etc. zabite ma prosím - pískam vysokým hlasom) späť k pointe - na piču, ale né že na piču, ale tak chujne smutno depkoidne, sebaľutujúco, no jak piča. Inak idem predsa len von, som sa TERAZ rozhodla, že hej, musím si kúpiť cigy, kks ja sa tak teším ako si po dvoch dňoch zapálim, že AŽ - takto, veľkými písmenami, jakože bez hanby.

No a jak počúvam tú Aliciu tak sa strašne teším na Sex and the City Two (alebo second part?) no anyway a jak sa tak teším a počúvam to ňújorkňújorkňúúújóórk tak som si spomenula, ako pekelne závidím Eve, Eva ide v lete do NY a pozor, úplne zadarmo (no sorry, len sa mi to páči ako to znie, ale ne, kupuje polovicu letenky, ubytko u brata do piči to budú nákupy) a ešte som si spomenula na jednu super vec, pred pár týždňami (alebo sú to len dni, čas mi uteká nereálne rýchlo) sa vrátila Peťa z Austrálie (áno, len ja tu ešte kvasím a šprtám jak debil) no a doniesla mi pero :), ach, vy to ešte neviete :), ja som pred časom zbierala perá, mala som kurevsky dobrú zbierku, no už ich nezbieram, ale dobré perá milujem aj pekné milujem, no a aj škaredé ak dobre píšu - jak chlapi hehe milujem dobrých pekných aj škaredých ak dobre píšu :). 

Tak ale o ničom tento post? Nevadí, je sobota. Idem von, ale prídem skoro, lebo musím monitorovať psa 24 hodín a tá dvadsiata4-tá končí o 9:00 ráno v nedeľu :(, no pes nám totiž denne vypije priveľa vody a furt ciká - hlavne na balkóne, ale aj voľne po byte ak nestihneme ísť 5x za hodinu von), asi má pokazené ladviny či čo (inak nie je ladviny čechizmus? obličky, aby sme si rozumeli). No ale inak je úplne OK, akože aj chvostíkom vrtí, papá, smeje sa a šteká, no nevim, šak uvidíme. 

Ježíš (dnes aké preferované slovo toto Ježíš) návšteva ide, sa ja idem teda dať do formičky a idem akože piť, ale šak mám len 20 ojro, kks tak toho moc nedám. No nevadí. Dnes ma doslova ukecal kamoš, nech prídem, mne sa nechcelo poněvač já jsem tady vůl, teda jakože sa mi nechce ale na totálku, tak ale šak necháte ho samého, keď sa vyhráža že bude opustený? NE! A Eva volala, že po deviatej v melónoch, toš idem sa ja poľudštiť (to je super tri mäkčene), no padám ja odtiaľto lebo návšteva je TU.

za A, nové templates hotové a víkend môže začať, aby hneď skončil

Tak som sa bála zbytočne. Skúška dopadla parádne, skúšajúca bola tak milá, že s nami prechádzala správne odpovede takmer počas písania testu :). A potom, že profáci sú zlí, haha, kdeže, niektorí aj nie :). Takže sa mi v indexe črtá nádherné A, B, A, áno áno,  pokazilo mi to to Bé (ježiš šak viem), ale mám na to pádne dôvody - resp. vysvetlenie - skúšala ma (nespomínala som to už?) bývalá môjho ex (no celé zle, ne?),  ktorá ma z nepochopiteľných dôvodov nenávidí, no dobre, tak si prečítala moje listy. NO DOBRE, tak sme si písali, keď boli spolu. ALE veď to on bol ten čo robí zle, nie ja, tak prečo mi dala Bé? Ach. Veď je to jedno. V stredu to bude také E, ak nie Fx, že sa z toho ani nespamätám a nejaké hlúpe B ma nerozhádže, však. Ok.

A teraz z iného suda - všimli ste si, že vzhľad môjho blogu sa zmenil, áno? Áno. A aj to, že som začala robiť templejty podľa vzoru leelou, no a tuto aha hľaďte, zase niečo nové pribudo :), že sa tešíte aspoň spolovice tak, ako ja? Že? Veď ale nemusíte, ja si vystačím. Ale super je to, začínam sa konečne dostávať do tajov HTML kódu (opäť, nakoľko som sa už do rôznych tajov rôznych HTML kódov dostávala) a templejty sa mi fakt páčia :), no keď chcete tušiť ako to vyzerá, tak na reklamovanej stránke treba kliknúť na obrázky :), ten prvý bva spravidla pozadie a druhý hlavička, to malé malinké je sign k nadpisom, ale aj logo stránky, viete to čo máte na prehliadači na lište, všimli ste si, že tam máte také B ako blogger? A ja tam mám kvetinku? Či koláčik či čo to tam mám??? Tak to je ono, no a nakoniec ten podlhovastý malý obrázok je niečo ako rozdeľovač - dáva sa na koniec textov - postov :). Som šikovná (aspoň sama sa pochválim, keď ma už nikto nechváli) len je škoda, že túto moju "dovednosť" neviem speňažiť. Hm. Ale šak apsoň že slnko zas vyšlo, né?

Jáj ešte som toto chcela, že víkend je pred nami, ale skúška tiež :( a tak sedím a šprtám, ale zajtra sa hádam aj opijem aj si zatrsám aj... No stačí opiť sa a trsnúť si. V stredu to vypukne...