Volal sa Brian a bol to neskutočný kokot. Keď poviem, že som s ním bola bez mála sedem rokov (málo znamená asi tri mesiace) určite si poviete, že ja som piča, no veď som aj bola a hlúpa ako tágo. Človek ako ja sa musí učiť na vlastných chybách, lebo na rady nedá a prosby dokonale ignoruje (tie - prosím ťa nerob to, je to chyba, ja to tuším, cítim, viem, vyveštila mi to Teodora...), anyway, on bol kokot a ja som bola beznádejne zamilovaná - nedostala som do vienka mieru - nič nerobím s mierou (nemám mieru na učenie, alebo všetko alebo nič, nemám mieru na lásku, na zábavu, na sex, na smiech, na prachy... nemám mieru) a tak som sa bez akejkoľvek miery zamilovala do najväčšieho idiota v strednej Európe (druhého najväčšieho) :).
Aby som v tom neostala sama za debila, aj on ma miloval, tak svojsky, ale mocno, bohužiaľ s mierou. Miloval totiž aj Lenu, Katu a Natalu a tak potreboval mieru pre všetky, dokopy však mieru nemal ani on. Miloval aj pivo a cigarety. Nemiloval svoju matku, nemiloval vernosť a nemiloval úprimnosť. Miloval lži. Donekonečna. A viete čo? Ja som tie lži žrala aj s navijákom. Mala som šesnásť a on bol o päť rokov starší. A potom som mala 23 a on bol stále o tých päť rokov starší, nezmúdrel však ani za máčny máčik a ja?
...
Ale celé to bolo tak krásne - raz hore potom dolu, ako na hojdačke, ako v lietadle, ako na trampolíne, večne sa mi krútila hlava a podlamovali sa mi kolená a nikdy som nevedela čo bude nasledovať s novým ránom. Bola som lapená a milovala som aj sweet aj bitter, boli v dokonalej nerovnováhe. Požiadal ma o ruku. Povedala som áno. Veď chápte, mala som 22, nevedela som ešte o väčšine lží a sweet bolo častejšie ako bitter - tak dokonale nerovnovážne. Ale som tu, vydatá nie som (CHVÁLABOHU ZA TO), povedala som, že som si uvedomila, že s ním nedokážem stráviť už ani 24 hodín, nie to celý život. Povedala som mu to po telefóne a nikdy viac som ho nevidela. Nikdy sa mi o ňom nesnívalo a nikdy som nemala potrebu ho opäť vidieť. Janka - moja kamarátka, ktorá s nami prežívala sweet a bitter time, o ňom snívala v jednom kole, ona vie, že je to kokot, ale nemôže si pomôcť... Tak nech.
Či s ním alebo bez neho, môj život sa v zásade nezmenil. Miera mi chýba stále a tak keď milujem, hoci bittersweet, ale bez miery, bezodne, bez stropov, bez mantinelov, z bojového poľa (rozumej stroskotaný vzťah) odchádzam dvojnásobne porazená a vždy s veľkou boľačkou čo si žiada pofúkať. A fúkať a fúkať. Ale aspoň stále cítim vietor vo vlasoch (s výnimkou doby, keď som bola dohola), na jazyku ochutnávam dažďové kvapky a keď mi je smutnokrásne vidím dúhu.
