Poznáte pocit rozpoltenosti v okamihu, keď na niečo meníte názor? Ten pocit, keď ešte nechcete celkom opustiť pôvodné stanovisko, ale už viete, že nový obzor sa vám vryl pod kožu, nahlodal istotou a búra váš vzdušný zámok??? Otázka znela, poznáte ten pocit rozpoltenosti? Pocit, keď viete, že nemôžete mať obe strany mince, že si musíte vybrať čomu budete veriť, čo budete nasledovať a ktorú cestu si zvolíte... A zažili ste už niekedy, že by tento pocit rozpoltenosti trval, nie okamih, ale celú večnosť (rozumej minimálne týždeň)??? Tak od začiatku, aby sme v tom mali jasno všetci :)...
Spomínate si ešte na Froda? Moje írske potešenie? Môj ex z časov, ktoré som považovala za dávno minulé? Na druhej strane máme Mareka, fešáka, ktorý (ak k sebe budem úprimná a zároveň nie veľmi krutá poviem len jemne...) na mňa kašle? Dva kusy, priam výberové :). Do Írska som odchádzala ako otrok snov a túžov po Marekovi a len s nevôľou som šla do toho, že by som sa stretla s Frodom... a vedela som presne, prečo sa tak cítim... Pretože som sa bála tejto rozpoltenosti prekliatej... Tak je to...
Ako ste uhádli s Frodom som sa stretla. Pozrel sa na mňa a netrvalo to hádam ani sekundu a obaja sme boli tam, kde sme to všetko pred štyrmi rokmi zanechali, také rozbalené a nedokončené, akoby sme si to len odložili na neskôr, vrhli sme sa na seba ako vlci. Mala som pocit, že som ho videla včera, že som nikdy neodišla, možno mi v hlave skrsla aj myšlienka, že ho milujem ako vtedy (blbý nápad, ale napadlo mi to)... :)
Noc to bola dlhá. A bola náročná. Vodka tiekla potokom a strácala sa v nás doslova v sekundách... Silvia sa tiež poriadne opila a do detailov nejdem z jediného dôvodu... sú strašne nechutné :DDD... a ja sa hanbím... a aj Silvia by sa hanbila, keby vedela, že vám tu rozprávam detaily onej noci :), takže nechaj me to na fantázii každého z vás, kto sem náhodou či úmyselne nahliadnete (wicked, je mi jasné, že ty , so svojimi skúsenosťami obohatíš aj predstavy o mojej noci, a keď budeš mať pocit, že preháňaš, tak ešte pridaj :DDD).
Viete, v tom malom meste v srdci ostrova sa vôbec nič nezmenilo, akoby tam čas nehral rolu, tráva je rovnako zelená, Don má rovnako krátke vlasy, a Frodo pár krásnych vrások navyše :), ten dokonalý úsmev, ktorým ma pred rokmi odzbrojil a donútil ma zamilovať sa... a svoju milovanú gitaru. V mojich kruhoch sa o ňom vedú reči, že ak na mňa hrá rovnako dobre, ako na pódiu na svoju gitaru, som šťastná žena... nuž ja si nesťažujem :), a vraj íri sú sebci v posteli, :) tak to mám asi šťastie, v posteli aj na zadnom sedadle auta... bože, ako keď som mala osemnásť :). A potom kto hovorí, že história sa neopakuje, ten klame :D... Viete, myslela som, že vás obšťastním nejakými dialógmi a pár detailami, ale nemôžem :D. Snáď len...
detail a.) Bar číslo jedna (pracovný názov) zatvárajú, Don nalieva posledné drinky a umýva riad, Frodo ma predstavuje kamarátom a kamaráti sú zo mňa úplne mimo :), jeden sa pýta "s kým bankuješ?"... No dobre to sa neopýtal, ale mi to prišlo vtipné, ok, takže jeden sa pýta, ako dlho sa poznáme a také tie reči a Frodo bez zaváhania "She is my girlfriend from Slovakia" bla bla bla... Odrazu ma chytí, viete tak, ako v tých romantických filmoch že jedna ruka okolo pása a druhá na krku a palcom na tvári, pritiahne si ma a pobozká ma, že sa cítim ako Holly (keďže to mám také čerstvé a ešte je to aj o írskom chlapcovi) z PS I love you. No a ten jeho kamarát začne tlieskať a smeje sa ako blázon...
detail b.) Po ťažkej noci v baroch a na diskotéke ideme do Supermaxu (niečo ako McDonald), niekto je, niekto pije nealko, ja a Frodo sa bozkávame akoby sa len tak dalo prežiť, stále a vášnivo, a niekto dvíha zo zeme kondóm a v kruhu írsko slovenských žien a mužov ho podáva Frodovi so slovami "toto si vezmite, vidím, že to budete potrebovať" (nebolo to len vidieť, ale aj počuť a cítiť... :DDD a Frodo odmietavo pokrúti hlavou a vraví "vďaka, ja som katolík"...
...
Doviezol ma domov ráno, vravela som, že Frodo bozkáva ako poloboh? Tak áno. A voní. Mrte. A mám jeho boxerky, ha :)...
...
Anyway, na druhý deň sa tackám z postele a vrážam do kuchyne, kde už Janka pripravuje vyprošťovák a raňajky, a smeje sa. Ja po pár hodinách polobdenia precitám a počítam si plodné dni. Ebénci. 23.10.2010, kurva drát. Né žeby sme nemali ochranu, klídek. Mali. Len sme mali viac apetítu ako kondómov, no zabijem sa, keď mi chutí?... Tak som nakúpila testy a čakám, čakám kým príde tá správna chvíľa ocikať prúžok a zatiaľ premýšľam, čo vlastne chcem.
Poviem vám, nie je to vôbec jednoduché, lebo ja chcem všetko... Všetko má svoje klady a zápory, všetko je lákavé a trocha riskantné, každé moje rozhodnutie ovplyvní životy ďalších ľudí a ja som niekde medzi tým prvým rozhodnutím, tým prvým názorom, že by bola úplná pičovina byť teraz v tom, veď stále verím, že sa to MOŽNO s Marekom ešte nejako pohne... a zároveň som už namotaná na to, že mať Kamilu (lebo tak sa bude volať Frodova dcéra, ak budú na teste dva pásiky) a žiť v malom zaprdenom meste v dokonale krásnom Írsku s krásnym Frodom by vlastne bolo úžasné...
A viete čo mi na to všetko Frodo povedal? Že nech bude akokoľvek, sme v tom spolu, niečo vymyslíme a zvládneme to, a noc so mnou bola krásna, a ešte toto, ale to vám dám v pôvodnom znení... "I don´t regret it for a second "...
Stále hovorím aká som nezodpovedná, že mne dať do rúk dieťa by bol krutý žart, ale aby ste vedeli, až také zlé to so mnou nie je. Do výsledku testu nepijem... Viete, pre istotu...
:)
PS: posledné dni som nadržaná, že by mi žiarovka v hube svietila... len tak mimochodom...
* * * * * * * * * dovetok * * * * * * * * *
absurdnosť môjho tehotenstva spočíva mimo iné aj vo faktoch - počatie v čase smrti blížneho, predpokladaný termín v deň narodenia môjho ex, samotný fakt, že JA a Frodo máme byť rodičia... :) a ešte tie, na ktoré si práve nespomínam, ale Evu celkom pobavili... good night.
