welcome to reality... again...

Verili by ste tomu, že jeden človek za šesť dní (144 hodín plus mínus) môže zažiť viac, ako ten istý jeden človek za cca 4320 hodín (čo je asi po roka)??? Verte. Stalo sa. A je mi z toho smiešno smutne krásne a je mi fajn a tak to má byť a tra la lí... Rozhodla som sa, že dostanete skrátenú verziu, lebo napísať to všetko, by ma stálo nervy, prsty a fúru času (btw. to aké to slovné spojítko že fúra času, šak ja ani neviem čo je fúra, heh). Pome na to nech to máme z krku, možno stihnem ešte chalanov v meste na jedno. Btw. načisto mi preplo, mne sa ten dážď páči :).

1.  meškanie a tankovanie, kurva ako sa to robí?

 

v Paríži sú zápchy a tak trčíme hodinu na malom nenápadnom JEDNOPOSCHODOVOM letisku (menšom ako parkovisko v Auparku) a čakáme na náš odvoz do nášho prechodného domova. Odvoz prichádza, benzín sa míňa, a pumpa nikde. Zle zle, no nakoniec predsa len k jednej prichádzame, čo vám poviem, lenivci frantíci majú už fajront a na pumpe sa dá platiť len kartou. Platím ja a je jedno prečo, jebte už na to ja nemám na to nervy to vysvetľovať sto prvý raz... Vďaka. V aute tri grácie, no jasné, že nevieme ako sa to robí, tak to tam mačkáme hore dole, tankujeme, zase to pýta kartu... No stres ale natankované a ideme domov...

2. vybaľovanie, kde sa stratili cigarety?

 

samozrejme, že hostiteľom prinášame vecné dary. och ja viem že je to trápne že česká hruška, ale na letisku v BA nemajú slovenskú kua... a samozrejme cigarety, lebo západ je drahý jak fras, šak poznáme cez 5 eur krabička je ešte že aké lacné a tak... Hľadám tie cigarety, hľadám a... nenašla som. Až neskôr si uvedomujem, že veci v kufri som mala poprehadzované, ale len tak troška, tak som si to neuvedomila, chápete ma??? Niekto mi ujebal z kufra cigarety, trapas, ne? Nevadí pijeme, žúrka. 

 

3. platím kartou, máte aj inú kartu, alebo cash?

jasné, že nemám, kto by platil toľko poplatkov bankám, ne? Aha, no tak dovi dopo dopi. Kurva drát, tak ja som ale presvedčená, že na účte mám minimálne 200 éčiek, tak vo co kurva go? nevadí, jebal to pes, idem do bankomatu. Ale... Nedá stovec, ani padíka. kua už tuším, že je zle, že mi snáď niekto vybral účet alebo sme to s tým tankovaním dojebabrali?... Ideme domov, pijeme pohoda, noc je mladá a život krátky. Čo vám asi prvé napadne v takom prípade? Mne, ž zavolám rodičom, ne? Šak ak ne oni tak kto iný mi má pomôcť. Heh... Osudová chyba, osudovááááá.

4. žúrka sa ruší, čo s načatým večerom?

ani neviem prečo sa zrušila ale vôbec mi to nevadilo, a nakoniec sme aj tú neplánovanú stornovali, veď pochopte, že keď máte na účte nulu tak sa vám veru nechce ani prdnúť si. Modlila som sa, nech už sme doma.

5. aj ja prídem do Paríža, mám kde prespať?

píše jeden, to je vlastne jedno kto, je krásne škaredý, vtipný a ukecaný, má jedinú chybu. 23 rokov :DDD. Heh. Konečne sa troška začínam baviť, ó áno, lebo mu to kecá a dobre mu to kecá. Po prehliadke mesta a pár fotečkách ideme na byt, je sobota ak by ste v tom náhodou nemali jasno a my drinkujeme o sto šesť... Ale odrazu idú všetci spať. Tak sa uložíme a pozhasínané... svetlá... aha, to je iná pesnička :), takže zhasneme a po 10 minútach v posteli, zisťujeme, že vlastne on a ja ešte popijeme, veď noc je mladá a v nedeľu chceme ísť na loď a nebudeme chodiť veľa, tak to dáme predsa, ta ňe? Ta hej.

6. tie svetielka tak nahlas svietia... :DDD

tak toto bola moja osudová veta. Tak tak. po nej už môj alkoholsparingpartner nemohol ostať v posteli a hybaj do kuchyne drinkovať... Ehm. Do rána. Vypili sme čo nám prišlo pod ruku a o siedmej zaspali spánkom spravodlivých. Aspoň ja určite. Btw. hovorí vám niečo Pišta Lakatoš??? Tak ja som počula len Kostol sv. Molocha a túto noc som bola tzv. a obrazne "odpanená" pretože som dostala dávku Lakatoša a to hneď nepretržite niekoľko minút :DDD, hej hej, som spokojná, "... keď sa otočím naopak furt ide rovnako..." sa štím zas a zas... heh, ok, tak o siedmej sme zalahli a o desiatej nás už budili au au, ale dali sme to a bolo to super popoludnie v Paríži hahaaaaa a po dlhej dobe obed v Subway a tak (mmch som schudla dve kilá haha, tak som sa tešila)

7. upálenie Krista

stalo sa, bolo to rýchle, emotívne, pálilo to, skončilo to, a k tejto téme a k téme ex (dúfam) navždy STAČILO!!!

8. nedeľa noc posledná, ty piješ so mnou dievča ani nechoď spať...

hej, tak takto som ja úbohá dopadla, povesť alkoholika čo zvláda dve noci po sebe ma opustila už pred 7 rokmi a teraz, kde sa vzalo tu sa vzalo, to mladé ma najebalo :) opäť... ta da di da da nejake keci, ciga, vodka, keci, rum, kola vodka, a iné sračky, ale že mňam to bolo a začali sme dávať spoločenské hry, tak tak... Po štvrtej v noci už všetci išli spať a tak sme si on a ja adjebali matrac do kuchyne, že sa tam rovno vyspíme a nebudeme nikoho budiť, ne? Hej. Aj tak bolo. Drinky, hudba, keci keci... ono je pre kontext celkom zaujímavé vedieť aj tie keci ale baby mne sa nechce. Len odrazu ten najlepší kec. On- nezašukáme si? Ja- ani ne? On- ok. Keci keci keci... Ja- tak poďme šukať... CENZUROVANÉ...

9. pondelok, ja na sračky, on na sračky, hlavne že dievčatá jak rybičky, vezeme sa na letisko

ja igelitka v ruke, pre istotu, kks šak som pila dve noci po sebe... ok, veď život ide ďalej, on odchádza v centre mesta na metro, neviem kam... A je to jedno, veď sa vráti, a ak bude príležitosť, ja si tie svaly veľké zase rada ohmatám :)))... Zápchy. Stres časový (aha lebo sme spali do pol 11 a odchod mal byť o 11, čo sme nestihli heh). Prichádzame LTT. Pohoda, ciga, kafe, bageta... Ja len tá ciga, iné by ma dostalo, veď viete. Odrazu sa pri nás hromadia policajti a ochranka... Našla sa opustená batožina. Kurva. No ak nás evakuujú, tak spíme na letisku a ktovie kedy sa dostaneme domov, a ja už chcem byť domaaaaaaaaa (plačem ja) heh, nakoniec si nejaký smoliar pre ňu pribehne, keci keci keci, snáď aspoň pokutu dostal kua, a hľa ide na náš let, kua kua... Nevadí, life is short... Nové heslo btw. Tak čakáme na odbavenie (asi hodinu a to sme v rade na 7 mieste kks) a potom v jednej veľkej hale na lietadlo (jak tri naše obývačky tá hala a koniec heh). A napokon nás po desiatich kusoch púšťajú do lietadla... 

10. ak som na niečo zabudla tak sorry už sa mi nechce :) idem regenerovať a možno aj na to pivo zbehnem ak sa niekto nájde...

11. džízs a to najdôležitejšie som vám nedala

domov som prišla vytešená, pohoda a tak... že veď aj tie prachy sa vysvetlia a dobre bude... piči ani som sa nenazdala a z debaty s našimi hádka cez tri poschodia (rozumej že nás bolo počuť určite aj hore aj dolu 3 poschodia...) a bola som vyhodená z domu, tak veru. Takže menm plány na leto, cestovanie má útrum, idem kupovať kuchyňu a pračku a tra dá, bytík teš sa... Budeme sa dobre mať... len ešte musím týždeň prežiť, keď príde vodnárka, bo šak nenechám ju spať na ulici aj s boyfriendom ne? No NE! :)

Ok končím. Nikomu sa nechce do dažďa ale toto je mládež rozmaznaná, kua fix... 

PS: ak mám preklepy sorry, mne sa nechce to opravovať :) Vďaka za pochopenie...

Dovi dopo

Nemám rada lúčenia, (čítaj nemám tvrdo jak v Pétržke s dôrazom na NE). Takže nemám rada lúčenia, to je také prijebaté, že jak som dojatá alebo nasratá ja len revem furt, kks to asi vodnárky tak máme, lebo aj vodnárka furt reve a je dojatá alebo nasratá, to je jedno ale  reve furt, ale ona býva skôr nasratá ako dojatá popravde heh. No a ja som zase furt dojatá. Film je romantický, ja som dojatá. Film je nebezpečný a umrie malý psík alebo decko na leukémiu a ja... dojatá, šak jasné. Alebo minule, kukám film a tam ten hlavný hrdina sa zamiluje a nejak sa to posere a ja som hneď dojatá. Kokotne to vyzerá keď sa tvárim, že nerevem a slzičky utieram. Aj minule na Patizónovi v kine kks ale to bola šupa.No a ja hneď že dojatá, ale vám nepoviem že prečo, keby ste o chceli kukať, ale je to super, fakt že sa to oplatí vidieť.

No tak ja sa nebudem lúčiť, a vlastne možno ani nebude treba lebo berem notebook, aby som vám mohla čerstvé news z centra diania - Paríža opisovať, viete to upálenie Krista a párty a tak... No tak ale neviem ako to tam bude s netom, každopádne, vodnárka príde do BA a tak sa síce teším do Paríža, ale o kúsok viac sa už teším aj z neho domov. A viete čo, dala som si záväzok. Žiadny sex na jednu vyjebanú noc, alkohol len aby som negrcala (čo je celkom dosť, sa nebojte že prídem skazená) a nezamilujem sa do žiadneho "bagetu" (familiárne oslovenie frantíkov). A keď príde vodnárka, tak Aligátor tras sa. Dúfam, že nebudem mať existenčnú depku ako minule, lebo som si celý večer dojebabrala.

Zajtra letím, tak sa tu majte, užívajte, a starajte sa o seba najlepšie ako viete, mier s vami, lásku do vrecka a vreckový slovník na kolená :)

Mojito a jahody, pláž a slnečník

Sedím na pláži, sčasti ma kryje slnečník a sčasti na mňa pečie tá žltá ohnivá guľa. V ruke mojito a jahody, dobrá kniha a nohy v chladivom piesku a more mi občas obmýva členky. Pohoda, kľud, škriekanie vrán, vreskot detí "Aha mamiiii, toto nedokážeš." a vreskot matiek "Zlez dolu lebo spadneš.". Zatváram oči a užívam si slnko v tvári. Ale odrazu mi niečo tieni. Otvorím oči a tam... Ó áno, ten najkrajší chlap na svete, vysoký s čiernymi vlasmi a očami hlbokými ako Mariánska priekopa, a ten nos (som na ne zaťažená hej hej) a s krásnym úsmevom, veď to poznáte. Usmieva sa ako Boh a podáva mi ruku, predstaví sa ako Dave alebo Mike, alebo akokoľvek inak a mimoiné má božský hlas. Má dokonalý hlas a dokonalé telo, dokonalý chlap, chápeme sa, jo?

STRIH.

Áno, takto to veru je, niekde na pláži na mňa skutočne čaká ten Dave, alebo Mike..., ale ja som aj v nedeľu v práci, takže sa ešte načaká. HAHA. A teraz si nesťažujem, ja som tu spokojná. Slniečko svieti a ľudia sa usievajú. Možno aj na párty v Paríži bude pán On (teda Mr. Wishing). Ktovie. Šak ešte teda chvíľu vydržím.

Btw. horoskop na mesiac jún vodnárky - treba riskovať, hrať a vyhrávať, asi zájdem do kasína v tom Paris :). Jj.

čo ja viem, sobota

Nové pracovisko (možno prechodné, ale o to viac som vo vytržení) v centre mesta, plno ľudí a slnko a veľké okno rovno za mojim chrbtom a kontak s ľuďmi, taký iný, taký na dotyk. Waw. Teším sa. Myslím, že musím ukecať rodinnú riaditeľku mum, aby ma nechala na tomto mieste, je tu úžasne.Zatiaľ. A je tu net zadarmo. Chápeme sa wifina. Ach. Som excited. Je tu síce tieň čo mojim odhaleným nôžkam spôsobuje jemné zimomriavky, ale to slnko od krku hore peče krásne. A ešte je aj sobota, teda o deň menej do odchodu a ja, do šľaka nemám ešte zaplatené účty. Nie že by to horelo, ale z čoho keď som chcela všetko premindžáriť v Paríži (ó áno, toľko ospevovaný a stále dokola skloňovaný Paríž tras sa). 

Včera sme boli s babami na kafe a ukecali ma že si mám do Paríža vziať na párty koktejlky a moje dokonalé zelené lodičky (na platforme - tudíž sa tomu asi lodičky nehovorí, že?), takže zvažujem prikúpenie batožiny, aby som sa pomestila. To viete, som zvyknutá, že príručná batožina je len o kozmetike a doplnkoch :), tak neviem či to dám :). Heh. Aj keď idem len na 5 dní. 

No a ešte toto, že nachádzam v ľuďoch viac. Konečne. Už som si myslela, že ostanem zatrpknutá a po všerajšm poste by ste mohli nadobudnúť aj vy ten pocit, ale nie. Bude to dobre. Bude to ok. Len vydržať ešte pár dní. Btw. v Paríži na žúrke bude vraj veľa pekných francúzov, ach... Tak uvidíme, nebudem predbiehať, konštruovať ani plánovať, ako to ja mám vo zvyku, nechám sa unášať na vlne kreativity a spontánnosti :), troška. A upálim ex a bude mi hej. A vôbec mi už nevadí, že v sobotu sedím v práci. A večer ideme na drink s Evou. 

Tak sa tu majte, idem pracovať :), troška. 

logika nepustí alebo zjedzte si to všetko

Dievčatá, (chlapov neoslovujem, lebo sem žiadny nechodí) takže ešte raz. Dievčatá, som kompletne a totálne odsúdená na zánik aj so svojou trápnou naivnou predstavou o dokonalej láske a živote v šťastí a harmónii  (a s troma deťmi na krku, ktoré ÁNO JA porodím a vychovám) do smrti smrťoucí amen (čítaj ejmn ako inglišmeni). 

A uschnem na to, už nikdy si neužijem bezuzdný sex a do smrti budem spomínať na kokotov čo mi postupne ničili život a ja som sa do nich bezhlavo zamilovávala, pretože som v každom z nich našla aspoň kúsok toho dobrého a bola som ochotná to zlé prehliadať, a prepracovala som sa vďaka nim do tejto skurvenej depky, čo depky? OBRdepky, ako by jeden z tých mojich ex podotkol (nenávidím predponu OBR- a OBER-). Alebo jednoducho stretnem svojho Mr. Wishing- mana a bude to mať happy end a žili spolu, až kým ich civilizačné choroby nepostihli. Alebo to celé bude ešte úplne inak a potom zbohom dovidenia. 

Ok. Nie, nepila som, nie veľa. Aha, skoro bez preklepov, nepila som, nie veľa, ale som nasratá. Totiž, aby ste mi rozumeli, pozerala som dnes v noci film a ja si myslím, že niektoré filmy by mali mať na začiatku varovanie, viete, ako tie s hviezdičkou, že tam budú obscénnosti, tak niektoré filmy by mali mať na začiatku niečo ako "toto pozerajte iba v objatí partnera, nechcete- li se dostati do deprese jak půlka spojených státú amerických" alebo niečo v tom zmysle, chápeme sa že? Verím vám ženy, takže, chápeme sa.

Ok, takže čo ma tak nasralo? My bestfriend's girl. Hej. Ja som s filmami sto rokov za opicami, teda čo opice už dávno videli, to ja len teraz sosám (sťahujem, kradnem) a pozerám. A vlastne je to celé úplne jedno, aj ten film aj všetko, ale baby, ja chcem tohoto chlapa a pokojne sa o neho aj pobijem, piči šak on je jebač prvej triedy ach. Ale čo, idem ja spať, posmokliť si do vankúša a ráno svieža do práce, lebo kto chce do Paríža chodiť, ten nemôže víkendovať... A teraz sa lúčim, lebo sa hanbím za svoje intímne priznanie :). Ehm, takže. Porúčam sa. Nite...

Jaj a toto ešte, že čo poviete na ten cool názov postu? Mne sa páči, len som akosi nevystihla pointu,a le viete čo, to sa stáva, keď dáte článku najskôr meno a potom dušu :)))... Dobre som a little bit drunk, ale to nevadí, lebo, lebo ehm, no lebo je mi dobre, len tie filmy vieme... mali by byť varovania pred stratou duševnej rovnováhy, skrátka, no. Ano. Hej. Idem het.

love is all around, but you... OR la mort d'un être cher (the death of a loved one)

Nosím ho v peňaženke. Cez dva roky. Občas si myslím, že je lepšie nechať ho doma, inokedy sa do peňaženky zase vráti a ja sa na neho pozerám pri každom platení, alebo niekedy ho schovám za novú vizitku, či nejakú vernostnú kartu a vtedy ho nevidím aj mesiac. Mám novú peňaženku, mám aj nový účes a mám ho zase v peňaženke. Na čestnom mieste, za plastom, nech ho je vidieť, ale zase nie celkom okato, ale tak, aby som, ak nebudem chcieť, nemusela na neho pozerať. 

Sama sebe dosť dobre nerozumiem, poznáte ten pocit, keď máte v topánke kamienok, ale je na takom mieste, že nezavadzia a vám sa nechce vytriasť ho, tak ho tam máte na tom mieste, kde nič nerobí, ale občas sa zakotúľa na miesto, kde riadne tlačí, omíňa a vy potom tou nohou trasiete, aby sa dostal na to miesto, kde ho necítite? Tak ja mám taký istý pocit. Nechce sa mi ex vytriasť z tej topánky, a tak ho mám stále v peňaženke. A aj do tej novej som ho dala, hoci mohol ostať v starej ach. Ale mám plán. Poznáte ešte toto? Že pálením sa zabúda? No, ja si myslím, že je čas. Takže v Paríži ho upálim. Rituálna vražda tomu môžeme hovoriť takto pri krbe. Good idea??? 

No a po Paríži už mi nič nebude brániť, aby sme sa stretli a ja si konečne vezmem svoje milované veci - ó áno, lipnem na materiálnych veciach, heh, aj preto ma jeho matka nemohla vystáť. Ona si totiž myslela, že lipnem na ich!!! hmotných statkoch. A ešte preto, že mi dal pred ňou prednosť a nevzal si do ďalekých krajov ju, ale mňa (z pochopiteľných dôvodov), och aké prízemné, že? Dospelá žena a taká sprostá haha až to bolí, ale ne, už to nebude dlho bolieť, už nič nebude dlho bolieť a potom pôjdem ďalej, takže čo? Schvaľujete tento plán? Upálenie Krista ho nazveme (teda rituálna vražda - Upálenie Krista - celý názov) a myslím, že Paríž, ako pomyselná rakva nášho vzťahu, bude dokonalý, tam totiž akosi začali tie nepríjemnosti s jeho milovanou mamá.


No a to je na dnes všetko. Stále prší a neprestáva, fúka vietor. Idem sa dnes navečerať do mesta, niekam za sklo, a dám si horúci čaj s medom. A budem si predstavovať, že je leto, teplo, slnko svieti a že láska nie je len okolo nás, ale že je v nás. 

Tra da di da dá. That's all folks.