definitely

Priniesol mi Mozartove gule. Mozartove gule nejem. Rozdala som ich. Pobozkal ma a pripili sme si, lebo na Silvestra nepríde. Objímal ma a celkom "náhodne" sa ma dotýkal a celkom "nenáhodne" ma hladkal medzi lopatkami. Medzi pusou na pravé líce a tou druhou, pri vítaní, mi pochválil nový účes. A potom ešte asi trikrát. Bol šarmantný. A vtipný. A nekonečne dobre voňal. Prečo muži voňajú? Nemali by. Mali by mať neutrálny pach (nie zápach), a nie dokonalú omamnú vôňu, za ktorou máte chuť utekať na koniec sveta, za ktorou máte chuť preplávať oceán, skočiť z mrakodrapu alebo vyšplhať najvyššiu horu sveta.

Lejdy pochopila môj pohľad a od okamihu pochopenia bolo všetko v jej réžii, alebo sa o to aspoň snažila. Nemohla som. Nemohla som prijať žiadosť o tanec, pretože mi zdreveneli nohy, nemohla som prijať bozk pod imelom, lebo mi zdrevenel jazyk. Nemohla som prijať nič, lebo by som sa tak bezhlavo zamilovala, že by mi už nepomohol ani pán Boh. Len tam tak stál a pozeral sa na mňa. Nič nepovedal. Ale jeho oči hovorili za všetko. A tie moje? Kto vie či si prečítal, čo som mu do nich napísala. Že aj napriek tomu, že túžim, aby ma jeho obrovská náruč pohltila, želám si, aby sme sa už nikdy nestretli.

Z baru sme odišli spolu. Ruka v ruke. Bola som opitá. Zavolal taxík. Dva. Pobozkal ma a objal, ešte mi stihol povedať, že som pekná v nových vlasoch, a že mi želá do nového roka veľa lásky zdravia a peňazí (áno v tomto poradí), znova ma objal a ešte raz ma pobozkal. Nakoniec mi dal ešte jeden pohľad. Smutný, ale rozhodný. Sadla som si a zavrel za mnou dvere. Aké patetické. 

Lejdy mi esemeskovala od pol deviatej. Ešte som bola v delíriu. Verila, že "som ho dostala". Neverila že som ho nedostala. Ani som sa nesnažila. Mal ma predsa dostať on. Mal ma chcieť, uniesť ma... Čokoľvek. Len nie zavolať dva taxíky a nechať ma odísť. Lejdy tvrdí, že mal oči len pre mňa. Že sa ma dotýkal viac ako je normálne. Flirtoval viac ako je normálne a viac ako je normálne mi dával najavo, že ma chce. Lejdy je strelená. Verí na lásku tam kde nie je. Alebo aspoň na osudovú príťažlivosť. Ja som realista. Nie som realista ale som citový sociopat. Nevidela som v tom nič... Chcela som. Ale nešlo to... 

Dnes je to presne rok, čo som na Kramároch prerevala celý deň. Dnes je to rok, odkedy som naposledy rozdelila svoj život na predtým a potom. A dnes, presne po roku, prichádza ďalšie "potom"... Dnes je deň "po ňom".

udalosti v kocke

"Už je to tu, už slnko páli do očí, končí sa noc a všetko čo mám rád, pod kožu vniká chlad."

To len aby ste vedeli, pri akej hudbe práve tvorím tento skvost :), robím si leto, také to pohodové spred... ehm, no... spred pár rokov, z festivalu, jak ešte neviete o svete skoro nič a slovo "nič" vládne vášmu svetu, teda spolu so slovom "všetko" lebo ste už predsa len vo veku, kedy naozaj všetko môžete, ALE NIČ NEMUSÍTE!!! Jednoducho pohoda klídek, ruka hore noha v torte... Tak určite.

No ale poďme k realite dní všedných, radostných a dnešných... Tento týždeň ubehol tak rýchlo, že som nestihla pozerať z okna toho rozbehnutého vlaku a počítať stromy, čo sme míňali po ceste (akože metafora hej, nikam som necestovala)... Roboty jak na kostole a ešte o kúsok vác, so stretávkami a akciami sa roztrhalo vrece, takže som si dovolila v duchu hesla "mám vás rada, ale seba mám radšej", niektoré stornovať... No akože som proste neprišla, nedvíhala telefón a tvárila sa, že neexistujem, no a čo... Všichni to dělají, jen o tom nikdo nemluví... Btw. moja obľúbená replika z môjho obľúbeného filmu... Tak určite.

Tak som to teda skresala na tri párty za víkend, a to je celkom slušné nie? Stretávka z VŠ bola výborná, ale keď sa zo 120 ľudí dovalí 7 a pijú dvaja, tak to je super žúrka hlavne pre tých dvoch a ja som našťastie bola jedným z aktérov, takže výborne... Pili sme už hádam od pol piatej a teda poviem vám,  keď vodkasprajt stojí euro dvadsať (alebo tak nejak), takže som nemusela jechať do bankomatu, to sa potom fakt pije, že bez zábran, heh... O pol ôsmej som už musela ísť na stretávku z gympla (áno, podgurážená, veselá, taxikár mal isto radosť), tudíš som opustila partiu triezvych exspolužiakov a tá ma nasledovala = išli domov, suchári, s intrákovcami bola ohľadom chlastu vždy väčšia zábava, ale tí sa rozliezli  po škole domov a tieto bratislavské dievčatá chodia na stretávky autami prosím pekne, akože vo veľkom štýle, no ale šak nevadí, dobre bolo, si nebudem sťažovať ne, šak kto som, aby som si sťažovala... Tak určite.

Pred rokom sme mali Ad Revidendum po 10 rokoch, ale nestihla som ho absolvovať, nakoľko sa môj ctený zadok nenachádzal na území SR, tento rok sme sa rozhodli, že nepokazíme tradíciu predvianočného stretka (od stužkovej to robíme každý rok) a stretneme sa opäť... Prišlo sedem ľudí (z 30) a jedna detvianska deva, ľudské mláďa (vraj snúbenica od pekárú, no veď nevadí), keď toto mláďa zahlásilo svojmu drahému, nášmu najobľúbenejšiemu spolužiakovi (zabávačovi a veľkému fešákovi), že idú domov, skoro padol zo stoličky, ale na veľa poslúchol (nuž dobre si ho dievča vycvičilo, heh, nevadí, aj tak dobre)... Domov som prišla jak deravé gate, ľahšia o pár grošov, v povznesenej nálade, a spievali sme si s Mirom nejakú slovenskú odrhovačku. Potom som ho pustila k nám do brány, lebo tam vraj nejakú slečinku obrába a išla som dom. Tak určite.

Sobota bola krutá, bolelo to na čele aj na spánkoch, v žalúdku a trocha aj na lakti a na kolene, to fakt neviem prečo, lebo si nespomínam na žiaden úraz... Každopádne to sčernalo a teraz to bledne, už to nebolí, a nikto nevie ako to vzniklo... Tak to asi tá žúrka bola naozaj dobrá :). Tak určite.

Večer sme mali narodeninovú párty, kamarát oslavoval 28 narodeniny. Prišlo asi 30 ľudí, možno 40, podnik praskal  vo švoch a vodka tiekla potokom... Keby tam bola Eva, nedopustila by, aby som sa opila jak rus, ale Eva tam nebola, takže som sa opila jak rus, nato ale milá Lejdy chytila (nad ránom) depku, lebo sa okolo nenachádzal žiadny adept, čo by ju pretiahol alebo aspoň flirtom pokonverzoval, takže ma zlomila, aby som sa s ňou dojebala do Channels, a to vám teda poviem, zabila... Zo žúrky o 40 kusoch kamarátov a známych sme zapadli do diery kde bolo dva a pol človeka a aj to snáď arabi či ký ďas... Opustila som sa po 20 minútach a zahrala nasmrťmŕtvu, a išli sme o pol piatej domov.  Tak určite.

Kúpila som konečne posledné darčeky, a teraz jeden z nich čítam ešte kým ho zabalím a odovzdám :)... Ach, a chorá som, teda taká predchorobná, takže ma už v kuchyni čaká cibuľa s medom (mňamka) a teším sa, že zajtra idem naposledy pred vianocami do práce, potom už sa bude iba piecť variť a žrať, ešte dobre že hladovkujem... Tak určite.

Jaj a ešte posledná informácia dnešných prehľadov. Som smutná. Poopičná depka, hovoríme tomu u nás doma. Nič sa mi nechce a nič ma neteší, ale nie a nie sa vyrevať z toho. Už ani neviem kedy naposledy sa mi zadarili slzy... Fakt. A tak by som si pobulila. Tak určite.

keď padáte z výšky, viac to bolí

Ako už viete, dnes bola kultúra. Volalo sa to "Opačné pohlavie" a bolo to jednoduché, oddychové, jemne vulgárne, ale hlavne to bolo milé. Pointa - stretnú sa manželský pár jedna a Ona z manželského páru dva, Ona a On z manželského páru jedna sú ex, ale jeho žena to nevie a on ju aj manželom pozve na večeru. Tam sa dozvedáme, že Ona z páru jedna a On z páru dva mali pred rokom nejaké pletky a sexovali v aute (to mi pripomína Froda, heh) bla bla bla... Končí to tak, že pár jedna sedí v obývačke a po zmierení (bez sexu - zatiaľ) si chcú objednať čínu po telefóne... Bla bla bla... a ona hovorí: ... číslo 7... číslo 12 (z jedálneho lístka čo drží v ruke)... on jej do toho: ja by som si dal dvakrát 69... bla bla bla... a ona tomu sluchátku: dvakrát 69... nedopovie, a pokračuje: viete čo, my dnes budeme variť doma... koniec aplauz... Haluz, bolo to ozaj milé... 

Ale pokračujeme, v divadle som ja a moji rodičia, moja krstná a jej nevlastná dcéra, naša známa s matkou (teda babkou) a dcérou, ktorá má 17 rokov. Tá dcéra ale nikdy v živote ešte nevidela penis, nedostala pusu (a nie je škaredá, len je tak nejak prudérne vychovávaná alebo čo), skrátka nevie o chlapcoch NIČ a osexe dve NIČ, a to fakt prisahám nepreháňam, mala som tú česť na dovolenke, ona je ešte úplne nepoškvrnené dieťa, najradšej by sa hrala s bábikami... (no ale to občas aj ja takže to nie je smerodajné)... anyway... kráčame davom k šatni a ja hovorím jej mamine: "Ale to dnes bude zaujímavý večer, keď príde na otázku čo je to 69." Poviem vám úprimne, že také zdesenie v jej očiach som nevidela nikdy a súdiac podľa toho, akým tempom sa jej dcéra vyvíja, zase dlho neuvidím... No pobavila som sa na cudzí účet, priznávam :)...

Keď sme sa rozlúčili, mojej drahej mamá sa zachcelo ešte navštíviť rodinu, predsa len sú tu len zriedka, chodia sem z Nemecka a bývajú tu tak týždeň raz za pol roka (občas častejšie, skrátka a dobre, išli naši návštevu)... na mne teda ostalo venčenie psa, prišla som domov a pes sa práve zobudil, tak reku ani sa neprezujem a rovno v tých štekloch ideme na 5 minút, prisámvačku ani o minútu viac... Kráčame, pes hluchý ja slepá nocou a odrazu kráčam len ja. Po zamrznutom chodníku, zle odhrabanom, hrbolatom piči tam, v tých štekloch. A môj pes? On si vykračuje veselo ďalej, ibaže opačným smerom - odo mňa. Jedného by jeblo. Má 16 rokov a nepočuje!!! Ano? Tak utekám, že nech mi nejde na cestu, alebo čo, šak keď ho ja stratím z dohľadu, tak amen tma... No a zrazu jeb... Tak minulý rok som nejebla ani raz, fakt... A aj snehu bolo, aj ľadu na chodníku... A tento rok už tretíkrát... No nejeblo by vás? Idem spať, lebo šecko mňa dneska sere jak sviň. Tak!

poznámka pod čiarou bez čiary: to som čo postla za obrázok? krámy??? :DDD, ale zase tie boty sú cool, ne?

OMFG!

Pondelky mám rada... Sú také lenivé, ľudia, akoby ešte spali, aj počasie ešte spí, hlavne ráno, ako v tej reklame - som klasik, a hlavne ráno - aj keď nepijem kávu, klasik môžem byť aj s čajom a cigou, je to oslobodzujúce...

Pondelky mám rada... Sú také zamlžené, hlavne tieto, na začiatku zimy, nikomu sa nechce, ale keďže všetci vedia, že musia, tak idú. Vonku je skoro tma keď odchádzam z domu, a keď prídem do práce, tesne nad zemou je ešte hmla...

Pondelky mám rada... A to aj preto, že v pondelok vždy niečo začína. Prácu neberiem ako povinnosť, ale ako dobrodružstvo... Akože koho zase stretnem a tak... Áno v mojej prechodnej práci sa to dá... Tešiť sa, aj keď najviac sa teším na čas popracovný. V pondelok chodíme na kávu - to teda neznamená, že pijeme kávu, ale Eva hovorí, že predsa nebudeme hovoriť "idem na citronádu alebo na vodku" (veď viete), takže chodíme "na kávu" a všetci to akceptujú... Musia...

Pondelky mám rada aj preto, že po nich nasleduje utorok a streda. Streda je super deň, ale oveľa radšej sa na ňu teším, ako ju prežívam. Neviem čím to je... Túto stredu mi prídu zamerať kuchyňu. To znamená, že už čoskoro sa môj život rapídne zmení - fakt, akože osamostatniť sa nie je vôbec sranda... Ale teším sa na to.

Ešte je jeden dôvod, prečo mám rada pondelky, ja si totiž v pondelok objednávam vždy nejaké jedlo, lebo cez víkend si do práce nič nevarím... Dnes som sa prežrala sushi :) kvalitka... 18 kúskov makov... najs... Skoro som praskla. Ale dobre mi je a teraz sedím a počúvam toto... Keep smiling... :)

I´d love to fuck you righ now

... I´d love to fuck you right now... je dosť zúfalá FB správa, ak sa práve nachádzate na Slovensku a odosielateľ je v Írsku, čo poviete? Áno, písal Frodo :(... Nikdy som si nemyslela, že sa mi bude páčiť, keď si prečítam od chlapa "I´m horny :((("... Fakt, smutný smajlík :). A posledná aktivita na mojej wall je od Mareka, ako spomína na staré zlaté časy v Aligátore... Chápete toto baby? On je Aligátor pozitívny... A moja Eva mi chce dohodnúť rande s právnikom... Kam tento svet speje?

vykopej ty zrůdy...

Ako ste už mali možnosť postrehnúť, v mojej hlave sa nemilosrdne usídlil chlap a nechce sa z nej pratať, nepomáhajú výhražné napomenutia, prosby ani ignorácia. Je ako vírus. On v mojej hlave. Popravde som až do predvčera bola zdesená predstavou, že mi z tej mojej makovice nikdy nezmizne. No a nie že by sa tak teraz stalo, to nie, stále je tam, ale dozvedela som sa, že nie som ani jebnutá, ani nemám nádor na mozgu, skrátka nie som nenormálna. Každej sa to už stalo, a ak sa to nestalo, tak sa to stane. Moja Eva mi sľúbila, že mi s tým pomôže a dostane mi ho z hlavy. Tak sme šli na kafe. Ísť na kafe skoro nikdy neznamená, že ideme na kafe, ale nebudeme predsa hovoriť "ideme na citronádu" alebo nebodaj "ideme na vodku so sprajtom", takže sme šli na kafe a dali sme si vodku so sprajtom, toť uprostred týždňa, ako dáke nezamestnané socky, čo na druhý deň nemusia vstávať do práce.

No a moja Eva si ochotne vypočula čo sa stalo po jej odchode v sobotu v noci, keď ma nechala napospas alkoholu, tráve a Marekovi... Aj sa chvíľami smiala, aj ho ľutovala, aj na mňa pozerala pohoršeným pohľadom typu ukazovák hore a "no no no", a nakoniec skonštatovala, že Marek je nepredvídateľný človek (a to sa divím, že použila výraz človek) a že vôbec netuší, čo ten chlap vlastne zamýšľa. To sme sa ešte nedostali k tomu, ako mi pomôže dostať ho z mojej mudrovne, lebo ja cez deň potrebujem aj rozmýšľať, nie len myslieť na hlúposti... 

Tak som sa teda nesmelo spýtala. No, ja vo všeobecnosti nie som zrovna nesmelá, ale tak viete, malá dušička a veríte, že sa niečo zmení jedinou vetou ak bude povedaná v správny čas. Tak si hovorím, že za to nič nedám, reku ako mi chceš pomôcť a bla bla bla... A hádam som aj radšej mala mlčať a šúchať nohami... Moja Eva je úžasný tvor, je to kamarátka, s ktorou môžete stráviť deň za dňom a vždy bude o čom, a ak by náhodou chvíľu nebolo o čom, no tak sa s takou kamarátkou dá aj o ničom, alebo ešte mlčať... Prosto dokonalý súlad... Ale niekedy si myslím, že Eva mi robí prieky. A teraz si to myslím tiež. Ona Mareka pozná. Zoznámila nás. Ale zase ho nepozná natoľko, aby vedela prečo robí tie jeho dvojzmyselné divnoveci. Ale zase vie, ako fungoval v predošlých vzťahoch, lenže nie až tak dobre, aby vedela odhadnúť na čo ten chlap nepodarený myslí, keď sa so mnou hrá ako mačka s myšou.

Ale poďme k jadru. Takže pýtam sa ako mi pomôže a ona že, vieš dievčatko, ja ti asi neviem pomôcť, ale môžem ti povedať, že chlapi vo všeobecnosti majú techniku "ako zbaliť babu"... ďalej to fakt nechcete počuť, zase nejaké fázy, tuším štyri a v každej niečo... No podľa toho čo Eva povedala, Marek je v druhej hypotetickej fáze balenia... A ja, mám byť rada, že je aspoň hypotetická možnosť, že to je pravda... O Eve som vám nepovedala tú najdôležitejšie, Eva chce, aby som s Marekom chodila, aby sme mali kopec detí a potom sa navzájom navštevovali a robili si párty a tak... No a ona sa rozhodla, že aj keď mi sľúbila, že mi pomôže, nemôže dopustiť, aby som aspoň hypoteticky nemala šancu... No uznajte, nedá sa ju nemilovať :). 

Ale čo s tým chlapom v mojej hlave...

Teachers said "it's just a phase"

Moja Eva hovorí, že každá životná etapa má fázy. Eva vlastne hovorí, že všetko má nejaké fázy a stále ma do  nich zaraďuje, preraďuje, posúva a presúva, vytvára nové fázy a šteluje ma do tých starých. Podľa Evy sa nachádzam v štvrtej porozchodovej fáze. Prvá fáza je depka, každý si ju prežíva po svojom, ja som si ju prežila po svojom a keby nebolo Evy a ja by som nevedela, že je to iba fáza, asi by som navždy ostala na začiatku. V takýchto okamihoch, v okamihoch pravdy, mi dochádza, že musím ďakovať za to, že mám Evu. 

Druhá fáza je letargia a prebúdzanie sa, je to niečo ako keď ráno otvoríte oči, počujete budík, začínate rozoznávať farby, ale ešte si celkom neuvedomujete aký je deň, v čej posteli to do pekla ležíte a tak podobne... Táto fáza sa vyznačuje tým, že človek už nedepkuje a v zásade je dokonca veselý a spoločenský. Keď prežije večer s priateľmi bez ujmy dotyčný aj priatelia, môžeme úspešne konštatovať, že adept je v druhej fáze.

Tretia fáza je užívanie si, ja tomu hovorím "ber kým dávajú". Eva si myslí, že túto fázu spustil vyšukávač. Aj ja si myslím, že je to tak. Ale definitívne som v nej bola až so Sweetiem. A potom to už išlo jedna radosť. V tejto fáze sa môže všetko, hovorí Eva. Ale ja si nemyslím, že je to úplne pravda, lebo dvakrát toľko alkoholu by som určite neprežila. Hoci aj 5x toľko sexu by som ocenila :), diskutabilné, nechajme to...

Štvrtá fáza je odmietanie. No a teraz by som sa rada pristavila pri slovíčku odmietanie. Ja si myslím, že táto fáza je niečo, čo moja kamarátka Lady preskakuje ako vysoký jalovec. Odmietanie vzťahov, sexu, nezáväzných flirtov etc... Akože pardon, ale to že chcem výhradne jeden konkrétny penis, jedného konkrétneho chlapa, ktorému ten krásny penis patrí, jednu konkrétnu noc v konkrétnej posteli s konkrétnym počtom... no veď viete čo myslím... no tak to ešte predsa neznamená, že niečo odmietam... hm? Takže túto fázu by som nazvala subfáza a v zásade by som ju vyškrtla zo zoznamu...

No a piata fáza, podľa Evy, je zmierenie. V tejto fáze človek vraj stretáva niekoho, s kým to nebude iba na jednu noc, one night stand sa ale v tejto fáze nevylučuje... nakoniec sa ocitáme vo fáze šesť a to je vzťah a keď sa to celé pokazí, ocitáme sa na začiatku... Tak som si to pekne upratala, a teraz môžem pokračovať v čarovaní :)... Musím predsa učarovať tomu Marekovi, nie? A viete čo? On má ego, to mi predsa ukázal už pred dvoma mesiacmi... Tak ho môžem chcieť, hm? :) dobrú noc vospolok...

"now everything should be all right"

na začiatok poznanie dňa: Orange juice je na prechlastaný žalúdok fakt silná káva - neodporúča sa!

* * * * * * * * *

Alkohol a gandža sú vražedná kombinácia, ktorú nikdy nikomu neodporúčam. Raz za čas sa ale stane, že každý z nás podľahne pokušeniu. A bola sobota... (whatever). Večer začal nevinne, popravde sa však iba domnievam, že začal nevinne, lebo si to vôbec nepamätám, musím sa stretnúť s mojou Evou, aby mi to objasnila. Pila sa vodka, na mrte... Prišiel Marek. Girl cítila, že Marek príde a tak vytiahla do boja 12cm opätky tenké ako ihla a minišaty. Marek slintal, aj všetci ostatní slintali. Niektorí dokonca dostali za to aj po papuli :). Neviem kto s kým hral hru, nakoľko moje zmysly boli otupené návykovými látkami rôzneho druhu, ale mám taký pocit, že každý z nás hral tú svoju a neviem či je aspoň jeden víťaz. Ja sa však víťazne necítim. 

Marek bol prítulný, ale len do okamihu, kým som ja bola odmeraná a potom ešte od okamihu, keď som bola opitá tak, že ma vlastne iba podopieral. Marek bol milý a zhovorčivý a mal potrebu mi silou mocou ukázať, že on je úbožiak, ktorého sa neoplatí chcieť pretiahnuť, že za to nestojí... A to teda musím snáď práve ja vedieť či stojí... Ehm, a že stojí :)... Odrazu som nadobudla pocit, že ten čo predo mnou stál pred dvoma mesiacmi, bol iný Marek, že mi ho vymenili, pretože zo sebavedomého frajera, ktorý rozhodne vie čo chce, z chlapa, ktroý udrie do stola a bude tak, ako on povie, z chlapa, ktorý má kvalitné ego, sa odrazu vykľul týpek, ktorý podceňuje sám seba, chlap, ktorý má pocit, že je nula, že nie je schopný nič dokončiť, snáď aspoň začať... Chlap, ktorého treba "ťapkať", aby veci dokončiť schopný bol... Bola som sklamaná. 

Verila som, ráno o 7:20, keď som si sadla do taxíka, že Marek je definitívne minulosť... Pretože, som konečne verila, že som stretla sebavedomé hovado, ktoré so mnou zacvičí a ja budem skákať ako bude on pískať a ešte som sa na to aj tešila... No keď som si líhala do postele po rannej (alebo večernej) hygiene a venčení nášho starého pochcánka, v hlave som mala obraz zhuleného ramenatého a svalnatého chlapa. Neopúšťala ma vízia toho, že by som si ho dala ako predjedlo aj dezert (dokonca som mu to aj povedala)... Zaspala som v bolestiach, ale tak mi treba a zo spánku ma vytrhlo zvonenie mobilu, volala mi Eva, nemola som to dvihnúť, v sne ma totiž práve Marek obrábal tými najvyberanejšími technikami... sakra... 

A aj napriek tomu, že som mala byť vytriezvená z chlapa, ktorý je to najhoršie čo ma mohlo v živote stretnúť, ja chcem byť tá, čo ho bude "ťapkať"... Som skrátka klasik...

 

môžete byť radi, že mesiac má iba štyri piatky

Čo je horšie ako poopičná depresia? Poopičná depresia s pomenštruačným syndrómom. Verte mi, aj taký je. Konkrétne ja trpím syndrómami štyrmi. 

Prvý, tradičný syndróm je predmenštruačný tzv. PMS. To je čas, kedy sa mi chce revať aj pri spievajúcom hovne v reklame (hoci to sa mi chce bez ohľadu na PMS), rozosmutní ma pohľad do kočíka, lebo si uvedomujem že biologické hodiny tikajú kurva nahlas a ešte aj rýchlo, a žerem a čím som staršia, tým viac počas PMS žerem. 

Druhé obdobie je zákerný pomenštruačný syndróm, nazývam ho PMS II. Tento je neférový - ako život sám. Ešte rozožratá s rozťahaným žalúdkom, by som aj pol kozy zjedla, keby na to prišlo. Tvár mám ako teenager po víkendovom záťahu a 100 krabičkách cigariet a plačem pri romantických komédiách, ktoré v tomto období vyhľadávam úmyselne.

Môj tretí syndróm sa volá predovulačný. Je to syndróm, ktorého príznaky sa len ťažko opisujú, a ak som pri PMS nespomenula hádavosť, tak to preto, že počas POS som tak neznesiteľná, že hádavosť počas PMS je radostná udalosť... Takže v tomto POS si kupujem čižmičky na 12cm opätku, na žúry chodím v minišatách a podlieham ľahkým drogám bez odvrávania.

Posledný syndróm je postovulačný, ako ste už mohli tušiť, teda POS II. Vtedy sa upriamujem na sex a čokoládu, ak nemám jedno, kompenzujem to druhým... Poslednou dobou som nejedla veľa čokolády, ale myslím, že začína obdobie jogurtovej Milky...

Éire - trip to my heart, and deeper...

Poznáte pocit rozpoltenosti v okamihu, keď na niečo meníte názor? Ten pocit, keď ešte nechcete celkom opustiť pôvodné stanovisko, ale už viete, že nový obzor sa vám vryl pod kožu, nahlodal istotou a búra váš vzdušný zámok??? Otázka znela, poznáte ten pocit rozpoltenosti? Pocit, keď viete, že nemôžete mať obe strany mince, že si musíte vybrať čomu budete veriť, čo budete nasledovať a ktorú cestu si zvolíte... A zažili ste už niekedy, že by tento pocit rozpoltenosti trval, nie okamih, ale celú večnosť (rozumej minimálne týždeň)??? Tak od začiatku, aby sme v tom mali jasno všetci :)...

Spomínate si ešte na Froda? Moje írske potešenie? Môj ex z časov, ktoré som považovala za dávno minulé? Na druhej strane máme Mareka, fešáka, ktorý (ak k sebe budem úprimná a zároveň nie veľmi krutá poviem len jemne...) na mňa kašle? Dva kusy, priam výberové :). Do Írska som odchádzala ako otrok snov a túžov po Marekovi a len s nevôľou som šla do toho, že by som sa stretla s Frodom... a vedela som presne, prečo sa tak cítim... Pretože som sa bála tejto rozpoltenosti prekliatej... Tak je to... 

Ako ste uhádli s Frodom som sa stretla. Pozrel sa na mňa a netrvalo to hádam ani sekundu a obaja sme boli tam, kde sme to všetko pred štyrmi rokmi zanechali, také rozbalené a nedokončené, akoby sme si to len odložili na neskôr, vrhli sme sa na seba ako vlci. Mala som pocit, že som ho videla včera, že som nikdy neodišla, možno mi v hlave skrsla aj myšlienka, že ho milujem ako vtedy (blbý nápad, ale napadlo mi to)... :)

Noc to bola dlhá. A bola náročná. Vodka tiekla potokom a strácala sa v nás doslova v sekundách... Silvia sa tiež poriadne opila a do detailov nejdem z jediného dôvodu... sú strašne nechutné :DDD... a ja sa hanbím... a aj Silvia by sa hanbila, keby vedela, že vám tu rozprávam detaily onej noci :), takže nechaj me to na fantázii každého z vás, kto sem náhodou či úmyselne nahliadnete (wicked, je mi jasné, že ty , so svojimi skúsenosťami obohatíš aj predstavy o mojej noci, a keď budeš mať pocit, že preháňaš, tak ešte pridaj :DDD).

Viete, v tom malom meste v srdci ostrova sa vôbec nič nezmenilo, akoby tam čas nehral rolu, tráva je rovnako zelená, Don má rovnako krátke vlasy, a Frodo pár krásnych vrások navyše :), ten dokonalý úsmev, ktorým ma pred rokmi odzbrojil a donútil ma zamilovať sa... a svoju milovanú gitaru. V mojich kruhoch sa o ňom vedú reči, že ak na mňa hrá rovnako dobre, ako na pódiu na svoju gitaru, som šťastná žena... nuž ja si nesťažujem :), a vraj íri sú sebci v posteli, :) tak to mám asi šťastie, v posteli aj na zadnom sedadle auta... bože, ako keď som mala osemnásť :). A potom kto hovorí, že história sa neopakuje, ten klame :D... Viete, myslela som, že vás obšťastním nejakými dialógmi a pár detailami, ale nemôžem :D. Snáď len...

detail a.)  Bar číslo jedna (pracovný názov) zatvárajú, Don nalieva posledné drinky a umýva riad, Frodo ma predstavuje kamarátom a kamaráti sú zo mňa úplne mimo :), jeden sa pýta "s kým bankuješ?"... No dobre to sa neopýtal, ale mi to prišlo vtipné, ok, takže jeden sa pýta, ako dlho sa poznáme a také tie reči a Frodo bez zaváhania "She is my girlfriend from Slovakia" bla bla bla... Odrazu ma chytí, viete tak, ako v tých  romantických filmoch že jedna ruka okolo pása a druhá na krku a palcom na tvári, pritiahne si ma a pobozká ma, že sa cítim ako Holly (keďže to mám také čerstvé a ešte je to aj o írskom chlapcovi) z PS I love you. No a ten jeho kamarát začne tlieskať a smeje sa ako blázon...

detail b.)  Po ťažkej noci v baroch a na diskotéke ideme do Supermaxu (niečo ako McDonald), niekto je, niekto pije nealko, ja a Frodo sa bozkávame akoby sa len tak dalo prežiť, stále a vášnivo, a niekto dvíha zo zeme kondóm a v kruhu írsko slovenských žien a mužov ho podáva Frodovi so slovami "toto si vezmite, vidím, že to budete potrebovať" (nebolo to len vidieť, ale aj počuť a cítiť... :DDD a Frodo odmietavo pokrúti hlavou a vraví "vďaka, ja som katolík"... 

...

Doviezol ma domov ráno, vravela som, že Frodo bozkáva ako poloboh? Tak áno. A voní. Mrte. A mám jeho boxerky, ha :)...

...

Anyway, na druhý deň sa tackám z postele a vrážam do kuchyne, kde už Janka pripravuje vyprošťovák a raňajky, a smeje sa. Ja po pár hodinách polobdenia precitám a počítam si plodné dni. Ebénci. 23.10.2010, kurva drát. Né žeby sme nemali ochranu, klídek. Mali. Len sme mali viac apetítu ako kondómov, no zabijem sa, keď mi chutí?... Tak som nakúpila testy a čakám, čakám kým príde tá správna chvíľa ocikať prúžok a zatiaľ premýšľam, čo vlastne chcem. 

Poviem vám, nie je to vôbec jednoduché, lebo ja chcem všetko... Všetko má svoje klady a zápory, všetko je lákavé a trocha riskantné, každé moje rozhodnutie ovplyvní životy ďalších ľudí a ja som niekde medzi tým prvým rozhodnutím, tým prvým názorom, že by bola úplná pičovina byť teraz v tom, veď stále verím, že sa to  MOŽNO s Marekom ešte nejako pohne... a zároveň som už namotaná na to, že mať Kamilu (lebo tak sa bude volať Frodova dcéra, ak budú na teste dva pásiky) a žiť v malom zaprdenom meste v dokonale krásnom Írsku s krásnym Frodom by vlastne bolo úžasné...

A viete čo mi na to všetko Frodo povedal? Že nech bude akokoľvek, sme v tom spolu, niečo vymyslíme a zvládneme to, a noc so mnou bola krásna, a ešte toto, ale to vám dám v pôvodnom znení... "I don´t regret it for a second "...

Stále hovorím aká som nezodpovedná, že mne dať do rúk dieťa by bol krutý žart, ale aby ste vedeli, až také zlé to so mnou nie je. Do výsledku testu nepijem... Viete, pre istotu...

:)

PS: posledné dni som nadržaná, že by mi žiarovka v hube svietila... len tak mimochodom...

* * * * * * * * * dovetok * * * *  * * * * *

absurdnosť môjho tehotenstva spočíva mimo iné aj vo faktoch - počatie v čase smrti blížneho, predpokladaný termín v deň narodenia môjho ex, samotný fakt, že JA a Frodo máme byť rodičia... :) a ešte tie, na ktoré si práve nespomínam, ale Evu celkom pobavili... good night.

Manažment v praxi

Intro: 

Kedysi veľmi dávno som si písala denník. Teda denníky, mám ich na mraky. A písala som si, čo všetko by som chcela dosiahnuť do dvadsať päťky. Teda poviem vám, že decko, ktoré si myslí, že po 25 sú už ľudia starí, si myslí aj to, že do dvadsať päťky sa dá stihnúť odžiť si život (teraz už viem, že je to nemožné) :)... A potom čo? Ani neviem čo som si vtedy myslela. Každopádne (teraz sa smeješ wicked???) :), takže každopádne, mám po 25 už nejaký ten rok dva (no dobre štyri - s prízvukom na "r") a to, čo som chcela ako pubertálny výhonok stihnúť do 25, som nestihla ani do 29. Čím to je, že pred 15 rokmi som si myslela, že môj život sa po 25 skončí a teraz mám pocit, že ešte ani nezačal? Girl filozofuje bacha :).

Takže pod váhou veku, skúseností a kydy kydy kydy... som sa rozhodla, že to čo som do denníkov napísala, chcem reálne stihnúť... Ale už nebudem tvrdiť dokedy. Jednoducho mám na to zvyšok života. Nech už to bude akokoľvek dlho... A budem sa snažiť si tie moje méty dosiahnuť... Prvá je tu hneď v stredu ako všetky vieme. Presnejšie, odteraz o 34 hodín. Tak poďme na to... 

That's the point:

Učila som sa na štácky mimoiné aj manažment a naučila som sa, že každá organizácia musí mať stratégiu ešte skôr, ako vôbec začne existovať. Je to vlastne dlhodobý plán, alebo poslanie. To môžem aplikovať aj na svoj život. Moja stratégia je prežiť. Žiť šťastne (ako to len bude možné) až do smrti. Ciele by nemali byť nereálne a  mali by sme mať možnosti na ich realizáciu. Takže nebudem hľadať zmysel života, ako to robí veľa ľudí a nakoniec zistia, že na to neprišli a sú na smrteľnej posteli nešťastní. Urobím to naopak, rafinovanejšie. Ako v manažmente. Dobredu si určím prečo žijem... Logické :). Základ by sme mali. 

 

Ďalšou dôležitou súčasťou organizácie je finančný manažment. Potrebujem kapitál a peniaze. na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o jedno a to isté, ale podľa manažmentu nie. Kapitál sú úspory. Môžem za úspory považovať svojich 200 eur? môžem. A peniaze sú úvery - na kuchyňu, na auto... To ešte len bude. Finančný manažment aplikujem na svoj život aj v podobe sporiaceho účtu, kam budú oschádzať určité zarobené financie. A ako budem vedieť, či som na tom dobre? Takto:

1. solventnosť - bude momentálny stav môjho účtu - koľko práve teraz mám peňazí, s ktorými môžem disponovať

2. likvidita - čo všetko z toho čo si kúpim, dokážem opäť premeniť na peniaze (príklad - keď si dám urobiť afro účes, nebudem ich môcť predať, ale keď si napríklad kúpim auto a nedopatrením nebudem vedieť splatiť kuchyňu, no tak auto predám... 

3. rentabilita - návratnosť vkladu - tak tá sa dá uplatniť aj na mojom afro účese a to nasledovne. Na copánky miniem asi 250 eur (mlčte!!!), ale keď prídem do baru, chlapi mi budú s radosťou platiť drinky :), tak tomu hovorím návratnosť :) yes...

Fajn, čo ďalej? personálny manažment. Obklopujem sa iba ľuďmi, ktorých milujem (milujem je zjednotenie mnohých slov, aby bolo jasné), a ktorí milujú mňa. Radarmi na zlobu odhalím všetkých všivákov čo mi chcú škodiť a jednoducho ich vymažem zo svojho života, podobne ako na FB - klik :). Dôležité je nie len množstvo ale aj kvalita.Hierarchia je tiež dôležitá. Bohužiaľ som vodnár. neuznávam autority, ale snažím sa, mama by vám síce povedala, že sa nesnažím, ale fakt robím čo môžem.

Manažment informácií zabezpečujem vo svojom živote početnými stretnutiami so svojimi priateľmi a rodinou, vedieme dialógy (mala som chuť povedať že aj trialógy, len tak na odľahčenie) pri pohári vína, alebo na tenise cez pauzičku... Využívame internet, mobilné telefóny, listovú korešpondenciu. Dominantným článkom informačného manažmentu je FB - pochopiteľne :).

Marketing. Neodmysliteľná súčasť manažmentu môjho života. Základom marketingu je môj Životopis, z pochopiteľných dôvodov v anglickom jazyku. A tiež môj prejav, som totiž klasik... a hlavne ráno :). marketing je reklama - no jasné, že si nerobím letáky :), úprimnosť a pravdovravnosť sú moje úspešné mottá :). 

Intermezzo: nebolo by fér tvrdiť, že vždy hovorím pravdu. Ako decko som klamala stále a vymýšľala som si. Ale mám krátku pamäť a na moje výmysly sa vždy prišlo a bol prúser. Tak som si povedala, že už neklamem a nevymýšľam, je to jednoduchšie, a ja si nerada komplikujem život. Ale minule som oklamala kamošky - len tak nevinne, že jedna z "nás" je tehotná. Uverili mi a dávať veci do poriadku nebolo ľahké a baby sa na mňa fakt hnevali. Odvtedy zase neklamem a nevymýšľam si, život je tak naozaj jednoduchší :). 

 

Strednodobé a krátkodobé ciele organizácie. Môj strednodobý cieľ je nájsť si super prácu a chlapa (strednodobé ciele sa plnia cca v priebehu roka až 3). Krátkodobý cieľ je ODŠTÁTNICOVAŤ!!! :)...

 

Štruktúra organizácie. V živote je to zložitejšie ako v organizácii. Štruktúra sa mení takmer každú hodinu, raz som dcéra, potom podriadený, inokedy nadriadený, potom zase priateľ... Takže na rozdiel od organizácie, mám možnosti a viem sa prispôsobiť potrebám danej situácie.

Formalizácia. Stupeň formalizácie v mojom živote je podľa mňa nulový :). Neriadim sa totiž žiadnymi pravidlami. Aby som ale nebola extrémista, určitá miera formalizácie je aj v mojom živote - podlieham minimálne zákonom SR, a zákonom maminej kuchyne :).

Centralizácia a decemtralizácia. Keď som bola malá, v mojom živote vládla krutá centralizácia. O všetkom rozhodovala mama. O oblečení, o jedle, kedy sa budem učiť a aj kedy pôjdem spať. Postupne ma mňa delegovala niektoré právomoci, mohla som rozhodovať o tom kedy a čo zjem, čo si oblečiem a aj to či sa budem učiť, či pôjdem na blic a podobne. Nie všetky právomoci boli delegované s vedomím a súhlasom mojej drahej ma :). Teraz sú rozhodovacie právomoci zase centralizované, ale tentokrát ich mám v moci autokraticky iba JA. A ešte pán Boh, ale ten sa nepočíta, lebo on len činí, ale nič mi neprikazuje. 

Právna zodpovednosť. V organizácii sa právna zodpovednosť člení rôznymi smermi, ako aj v mojom živote. Akú takú "právnu" zodpovednosť mám poči SR, voči sebe a voči mojej rodine a priateľom, tak ako aj oni majú zodpovednosť voči mne, či sa im to (poniektorým) páči alebo nie!!!

Finančná kríza. Dopad finančnej krízy na organizácie po celom svete je obrovský a v mojom živote to nie je inak. Ešte kým som poberala študijné "vreckové" jeho objem klesol po príchode krízy a teraz, s platom, je to podobné. Ale robíme opatrenia proti kríze a veríme, že ju v najbližších rokoch zažehnáme (aj tú svetovú aj tu "moju, životnú")...

Epilogue:

Mohli by sme u buť do rána a môj život preprať manažmentom do špiku kosti, ale to by som si veľmi zle zmanažovala ľudské zdroje a teda seba - pretože by som sa ráno nezobudila a nemala by som dosť času zopakovať si otázky, ktoré ešte celkom dobre neviem. Takže idem pomaly spať... Záver je predsa jasný. Musím plniť ciele "organizácie"...

PS: Všimli ste si môj nový layout? Páči sa vám? To som sa dnes už nevládala učiť :)...

Frodo z rozprávkova a iné veselé postavičky

Začnem tak nečakane, od začiatku :)...

Keď prišiel deň Dé a ja som sa rozhodla, že je na čase začať s učením, vstala som okolo ôsmej a po bežných denných činnostiach som k tomu fest zasadla - to už ale bolo po dvanástej. Pripravila som si všetko potrebné a išla som spokojná do práce. Áno, bolo to presne tak. Prvý deň je najdôležitejší. Lebo byť pripravená je dôležité. Ďalšie dni som prekladala kopu učenia z jednej strany na druhú - to podľa toho kde som sa práve chcela opierať o stôl pri fejsbúkobaní. A pripravila som si ďalšiu dôležitú vec. PLÁN!!! Plán učenia je rovnako dôležitý ako príprava. Spočíva v rozvrhnutí si dní. Teda prvý deň sa naučím 5 otázok, druhý deň 7 a tak ďalej... Plán si robím preto, aby som ho mohla každý deň zmeniť podľa potreby, väčšinou otázky pribúdajú, pretože plán nestíham plniť. No bodaj by som aj stíhala, keď do práce treba chodiť, aby boli prachy. Piť treba chodiť, aby sa kamaráti neurazili, že s nimi nechcem piť. Psa treba venčiť, aby sa nepocikal doma. Na nákupy treba chodiť, lebo s nákupnou horúčkou sa nedá nič iné iba nakupovať (už ste sa skúšali učiť s nákupnou horúčkou? to je horšie ako tá telesná horúčka, tá vás priklincuje k posteli a keď už sa nudíte, aj sa možno čo to naučíte, ale v Auparku s nabúchanou kreditkou sa nikdy nič nenaučíte a preto som ju musela odľahčiť a veru sa zadarilo). Lenže potom som mala ďalšie pracovné a rodinné povinnosti a učenie nedostalo šancu 

Víkend bol skvelý (to ešte ten pred minulým víkendom). Boli sme sa s babami opiť. Jeden bar druhý bar tretí bar, domov som prišla o pol šiestej a sobotu som prespala. Alebo nedeľu, čo ja viem. Dôležité je v učebnom pláne vynechať víkendy. Nikdy sa totiž nedá spoliehať sa na to, že sa budete cez víkend učiť - tým si môžete byť istí :). 

Cez týždeň to ide väčšinou lepšie a najlepšie to ide keď vonku prší, doma nikto nie je a roboši zatepľujú inú bytovku... Veru tak. Mám za oknom lešenie a každé ráno si musím spoza vetračky a zatiahnutých žalúzií vypočuť tie ich pičungy - amen tma. 

Ešte bol minulý víkend, aby som nezabudla a ten dopadol obdobne ako predchádzajúci, ale domov som prišla až o desiatej druhého dňa. Nie nie, nebol v tom vášnivý sex s pánom neznámym. Len sme o šiestej ráno nevedeli vymyslieť nič lepšie, potácajúc sa z Channels, len ísť spať ku kamoške. Au. O tej desiatej som sa v taxíku dosť hanbila :). Áno, moje disco kamarátky ma ukecali na Channels a pred tým na Primi :DDD smejete sa aj vy? Moje rockové JA utrpelo aby ste vedeli :), ale nemôžem popierať, že som sa dobre bavila :). Bozkávala som sa s holanďanom (aaaa mmt, to bol ten predchádzajúci víkend hmmm...) takže tento víkend som sa bozkávala so slovákom. Mal asi 169cm a 59kg, meno neviem, asi práve začínal zarastať a patrične si to užíval a myslel si, že som letuška :DDD, kto vie prečo? No dobre objasním, povedala mu to moja kamarátka :)... Ďalšie podrobnosti tohoto víkendu nie sú vhodné medializácie :). Ale že bolo skvele, to mi môžete veriť.

A aký je dnes deň? Piatok, už viem. Takže v pondelok a utorok som mala študijné voľno. To neznamená, že som sa učila, ale že som pracovala :), chápete voľno od štúdia = študijné voľno :). V utorok som bola zase cvičiť, ale včera už som zase nebola lebo som sa ponorila do učenia. NAOZAJ. Teda od stredy až do teraz sa seriózne (to je blbé slovo a klamem lebo neseriózne) učím. Dávam tomu tak 3 hodiny denne, občas 5. Potom idem do mesta na vodku a večer sa mi už učiť nechce. Ale včera som pritom sedela skoro do 9, samozrejme s pauzičkami na cigu, obed, venčenie, upratovanie, telku, facebook... hmmm...

A medzi tým...

No a medzi tým ešte stíham aj iné veselé veci, lebo by som sa unudila asi :). Tak v jednej pauze na FB som našla bývalého. Takého bývalého, čo sme boli spolu v týbore pred 15 rokmi (asi už máte predstavu). Žiadny sex, len čistá detská láska (počítate správne, mala som 14). Skončilo to veľmi rýchlo a veľmi kruto. Lebo ma zradila kamarátka a vykecala mu, že ma bozkával niekto iný - ani som ho nechcela, ale on vravel že ma len pobozká a ja určite budem chcieť už len jeho. Pobozkal ma. Nechcela som ho. Tá krava to videla a povedala to tomu môjmu. No a on mi zavolal a skončil to. To je celé. Bla bla bla... Ešte sme sa potom x krát videli a držali sme sa za ruky a bozkávali sme sa, ale už mi "nemohol veriť" takže sa nikdy nevrátil... Teraz je na FB a občasne si píšeme. Je to vzrušujúce. Ale trpím utkvelou predstavou že je gay. Na FB má len pár fotiek - tak do 200 ks a na všetkých je len on a nikto iný - čo vy na to??? V info o ňom sa nedozviete ani prd a nie je ženatý, ani deti nemá (a to už v našom veku nie je zase tak neobvyklý jav, mať ženu a deti). Na moju dosť priamu otázku či má priateľku, priateľa, psa alebo aspoň rybičky ešte neodpovedal :)... Hm... ???

Ok, aby to ale nebolo dosť, keď sa učím, vymýšľam strašné veci, aby som sa učiť nemusela a tak som našla ďalšieho ex :). Je to zábava po rokoch ich nájsť. A tu sa dostávame k pointe nadpisu dnešného postu. Našla som svojho Froda :DDD. Je to Ír, pochopiteľne sme sa zoznámili v Írsku, pred 4 rokmi, keď som tam bola nejaký čas pracovať počas školy a navštíviť kamarátku Janku. Frodo (samozrejme ako Frodo vyzerá - aspoň trochu a vtedy ešte viac) si ma všimol, keď som robila v nočnom občerstvení a on sa prišiel občerstviť o tretej ráno cestou z baru - lebo v Írsku sa cez víkendy len pije a je :). Aj ja som si ho všimla a tak sme na seba zízali až kým neprišiel na rad. Myslím, že tým chlapom pred ním som dala niečo celkom iné, ako si pýtali :DDD... Frodo sa postavil predo mňa (mala som afro copánky a vraj neodolateľný krásny úsmev) a vraví - Hi girl (on ma fakt oslovil GIRL) chips with vinegar please. Dostal čo pýtal a odtackal sa od pultu k dvierkam cez ktoré sme vetrali. Začal nezáväznú konverzáciu v štýle odkiaľ sem prišla taká krásna baba a podobne a že budúci víkend hrá v tom a tom bare, nech sa prídem pozrieť. 

A že som prišla a že hral ako sám Boh. Skončil a presunul sa do iného baru, kde sme už boli my. Ja Janka a Silvia. Ja zvodkovaná pod obraz som ho stretla na fajčiarke a vravím mu - May I kiss you? A viac nepotreboval. A ja tiež nie. Líbal jako Bůh :DDD. Bol o dva roky mladší, žil s rodičmi na konci mesta a bol prudko jebatelný. Vymenili sme si čísla a išli sme po svojom. A ja o pár dní domov. Písali sme si SMSky a tie účty boli vysoké, ale nie najvyššie :)... Hm... 

Potom som sa tam vrátila, ale len na dva týždne. Konečne bol piatok a my sme sa stretli. Stále bol krásny a stále jebatelný, stále bozkával ako Boh a stále som ho chcela. A dostala som ho. Vypili sme na mrte vodky so sprajtom a niekedy v noci nás niekto odviezol k nemu domov. Krásny írsky dom, na záhrade tri autá a rodičia vo vedľajšej spálni. Boli sme tak opití, že s určitosťou nedokážem povedať či ten sex bol alebo nebol dobrý :)))). 

Čo ale s určitosťou povedať viem je to, že ráno som sa cítila trápne a ani nie tak jazyková bariéra ako ten blbý pocit mi nedovolil povedať skoro nič. Tak ma odviezol domov a ja som o pár dní zase odletela domov. Z tej noci si pamätám veľmi presne ako mi vravel, že sa mám presťahovať za ním a vziať si ho, že budeme mať kopec detí a keď budem chcieť, školu dokončím tam. HAHAHA ešte že som mala štipku zdravého rozumu. No ale poďme zase k prítomnosti. 

Našla som ho teda na FB. Vzhľadom na to, že nepoužívam na FB vlastné meno, on ma nájsť nemohol. Po pár správach mi napísal, že ma hľadal asi 100x, ale nevedel ma pod vlastným menom nájsť :). Aká škoda. Teraz si píšeme a spomíname, pozval ma do Írska a vraj sa na mňa veľmi teší. Hneď na začiatok som mu objasnila, že sex áno, smsky už nie :)))))... Zobral to s humorom a súhlasí. Takže v októbri bude mecheche po Írsky :)... Ale nezaprie sa s tým jeho príď sem žiť, už mi aj dohadzuje prácu u kamoša v bare, že veď sa tu už môžeš zdržať keď budeš mať po škole :DDDD... No ja ti dám ty Frodo jeden Írsky... Nic nebude :). 

Ok pauzička skončila idem šprtať ďalej Btw wicked ako ti to ide??? :)

Hen party or everything is perfect timing

Opäť som sa dlhšiu dobu nezverila svojmu internetovému skoroanonymnému denníčku a predovšetkým vám, drahé ženy (čitateľky) so svojimi patáliami na ceste za šťastím. A že ich je požehnane, o tom snáď ani nemusím začínať. Ale ako vždy, polovica z nich už mi z hlavy pomaly vypršala, a druhá bledne. Tak poďme na to, kým ešte niečo v tej pamäti je :). Začnem poporiadku, takže ma ospravedlňte, idem checknúť, kde som skončila :)...

.

.

.

.

.

.

.

Ach ja slubotechna :). No dobre, aj tamto bude... Ale teraz pekne poporiadku, čo všetko sa stalo po dovolenke. Medzičasom som sa úspešne odsťahovala z domu. Kompletne. Mama to nepochopila a otec bol nešťastný. Lenže ono to inak nešlo. Budil ma krik, zaspávala som s krikom a potom cez deň som bola rada, že nie som doma, celý deň v práci som naťahovala ako sa dalo. Prišla som domov a krik, že som si dovolila po 10 hodinách ísť na drink. Pripomínam, že som prevzala aj rodičovskú prácu a oni mali voľno, ale krik bol aj tak, lebo doma leží chorý pes a treba ho dať na 5 minúť vyšťať... Hej hej viem, každú hodinu je to otrava. Ale nemuseli ísť do práce... Damn...

Poďme ďalej. 

Žijem v akejsi škrupine alebo čo. Nič ma neserie a nič sa ma nedotýka. Hoci si všetci okolo mňa myslia, že už by sa ma aspoň štátnice mohli začať dotýkať, ale... Nič. Nedotýkajú sa. Aby som nezabudla, rodičia šli na dovolenku a pred dovolenkou som dostala ultimátum... Je jedno aké. Pointa? Do štátnic budeš doma!!! Takže som si zbalila pár švestiek z môjho nového domova, môjho bytíku, a prišla som bivakovať k rodičom. Je to haluz, lebo tu nič nemám, iba PC, ktoré mi mimochodom včera vybuchlo, takže som zháňala kamoša, ktorý to takmer okamžite opravil :) juchú. 

ďalej ďalej... toto sú samé zbytočné informácie...

Ok, vrátim sa na chvíľu na ostrov. Sweetie má pokazený počítač, takže naša konverzácia sa obmedzila na 2x  do týždňa asi po 3 minúty, čo si stíha v práci požičať notebook od homosexuálneho priateľa, ktorý zrejme nie je homo, ale nevadí. Sweetie píše hi my girl how are u? A ja donekonečna o tom čo mám nové a ako sa mám a ako je mi skvele a bla bla bla... a potom sa pýtam ja čo má nové a bla bla bla a on jednou vetou, veľa práce, stále teplo, oh my dear, kiss kiss... no, nie je ukecaný... Na to že budeme žiť spolu šťastne až naveky mohol by byť troška ukecanejší, veď ho jebne keď sa mi huba nezavrie :). No ale čo už. Inak svadba bude na ostrove a v podstate môže prísť takmer ktokoľvek, len ešte nevieme termín. Teda on ešte ani nevie, že sa bude ženiť :), ale whatever... Život je krátky...

Oh áno ten víkend s babami v Tatrách. Na to čakáte... Jasné, bolo to skvelé. Dokonalé. Bez chlapov. Vírivka a vínko, vodka a redbull, diskotéka Albas, za ktorú sa vraj mám hanbiť, ale mne to tak nepríde, tak Starý Smokovec ponúka iba toto, alebo ísť spať, tak ak nie je na výber, berieme čo je, veď sme skromné. Chlapci tam boli... No aby som to na pravú mieru uviedla, vekový priemer 15 :), ale bola sranda, po našom príchode sa vekový priemer zvýšil asi na 17 :DDD už sa smejem :) hej, bolo ich tam ako hadov. A penová párty? Celé zle. No ale opili sme sa. Nesúložili sme a bolo skvele. A túra bola famózna. Tiež sme popili a konečne sme si vydiskutovali so sestrou vyšukávača, čo máme na srdci, zakopali sme vojnovú sekeru a dohodli pakt mlčanlivosti. Veľmi zábavné. To som asi nespomenula, že vyšukávač je bracho "jednej z nás", že? No tak... Hej :DDDD, ale pssst... Všetko je v najlepšom poriadku.

A späť k Sweetiemu, nech viete ako to celé dopadne. Takže Sweetie a ja sa vezmeme a budeme mať 2 až 3 kusy detí. Luka a Luka budú chlapec a dievča a to tretie ak sa prifrafí, bude sa volať Sweetie, alebo tak nejak. Sweetie ešte nie je zasvätený do týchto skutočností, preto si stále uvedomujem, že to môže dopadnúť aj fiaskom a tak mám záložný plán. Back up plan sa volá Luka :), náhodička... no a ak to náhodou fakt nevýde ani s Lukom, tak potom... Ale to je ešte ďaleko... Nateraz sme pri Sweetiem a to sa nejako musí podariť. Vytiahnem všetky zbrane, len si nie som istá, či takto na ďiaľku budú dosť účinné. Popravde mám veľa "kontaktných" zbraní :), ale takto na 650 km moje okúzľujúce finty asi budú na prd, musím byť preto dôslednejšia :)... Máte nápad?

Ešte jedna pikoška zo života hmyzu. napísala som ex. Mail, lebo je stále v krajine dažďa. Napísala som mu, že mu odpúšťam. A poslala som mu prianie k narodeninám. Teraz si občasne píšeme... Je to veľmi príjemný pocit. Mail znel asi takto - bla bla bla odpúšťam ti, bla bla bla, som za tým, a to je skvelý pocit, už ťa nemilujem, bla bla bla oslobodila som sa od tvojej lásky a narástli mi krídla, bla bla bla... - a viete čo... fakt. Odkedy sa dejú tieto veci so Sweetiem a majstrom vyšukávačom, som tak strašne v pohode, že mi presakujú endorfíny všade, áno aj pod pazuchami :) a celé dni sa usmievam jak teľa. A vnútri ten pocit šťastia, ako keď sa zamilujete a máte 15 :). Teda nie že by som nebola zamilovaná, veď Sweetie, ale buďme realistky, 15 už som mala fakt DÁVNO :), ehm...  Ten čas ale letí. Čo ja viem, mne sa dnes už nechce písať, pes sa mi pošťal. ZASE!!! Aj by ma jeblo ale kto ho bude venčiť a potom... je mi tak dobre že psačia šťanka na balkóne ma nerozhádže... 

A nakoniec. Mám sarkastickú náladu. Dnes. Kamoš má na FB niečo v zmysle, že už je zdravý a že kto ho vezme von a ja mám sto chutí mu to okomentovať "no zase nikto :DDDDD" ale nehcem byť zlá, tak som sarkastická iba tak sama pre seba a dobre mi je :), večer ideme piť, a ideme ala cice... opätky a tak... Teším sa. Dnes sa zahrám na lásku :). 

Btw. Tatry bola moja rozlúčka so slobodou :) Sweetie tras sa :)... (a teraz sa už smejem že padám zo stoličky)...

ujasnime si podrobnosti :)

Ok, začnem tým, na čo som (našťastie) už skoro zabudla... ehm, že ja som vám dievčatá moje nerozprávala o mojej historke: "viete pán doktor, ono nám to prasklo a ja nemôžem byť predsa tehotná!!! viete on je viac kamarát ako priateľ, no a viete ono by to nešlo, áno áno, tabletku po sme samozrejme užili, no jasné, ja som ju užila, samozrejme, keby ju užil on tak nám to nepomôže... aha no teda mne by to nepomohlo, áno, rozumiem, takže tehotenský test na dovolenku? hmmm.. ok kúpim si, jo jo provedu"... ó áno, takto milá Girl vyšilovala pred dovolenkou. Som to ja ale neporiednik, že som vám o tom zabudla akosi poreferovať... 

Má to však háčik. Nikto o tom nesmie vedieť :), on  je  tak trochu zadaný... Ježiš ja som fakt číslo wicked lady, že??? :) haha... no a čo, ten život je stále krátky... No ide o toto, ono je to celkom vtipné, lebo sa veľa pilo, vtedy pred dovolenkou a oni nemali vôbec tú noc prísť, mali svoju pánsku jazdu a my sme mali tú našu, babskú... Kurva... No ale prišli. Sú to kamoši, skončili sme spolu. Veď no a čo... Ale potom sa to zvrhlo. On to zvrhol pochopiteľne, ja som chcela ísť domov, ale on bozkáva... Bozkával... Dokonale, viete...  (no a dokonalé bolo len to bozkávanie) nedalo sa odmietnuť. Áno, je zadaný. Jeho poznám, ju nie, hm... sorry neznáme dievča, fakt ma to mrzí.  No čo, keby to aspoň stálo za to, ach... O ňom viac netreba, snáď len, že (som zlá zlá zlá) pretože moja kamarátka - jedna z tých najsamfasa kamarátiek, ho kedysi milovala, no a teraz ho už nemiluje, a mne odpustila, hoci ja viem, že nemala čo, ona je šťastne zadaná, ale bolo to ou ou... Hlavne keď sme sa lúčili v tú noc osudnú a ona mi vraví, prosím Girl, nevyspi sa s ním, a ja na to, jasné, to by mi ani nenapadlo :DDD, zlá zlá Girl... ou...

No tak toto bola veselá historka, že? Test bol negatívny, ale asi pôjdem ešte raz k lekárovi, len pre istotu. Veď som mu povedala, že ak budeme mať dieťa, budeme sa musieť vziať a vychovať ho spolu, a to by bolo šialené, malo by to dve matky a dvoch otcov (no šťastné dieťa na druhej strane) chápete, lebo by sme predsa nemohli byť spolu, on je kamoš, ja chcem normálneho chlapa, čo by tú veľkú šťastnú rodinu akceptoval a miloval ma aj tak :)... Heh.

No a teraz Green seagull ak dovolíte. Tak to bolo s bosnianskym chlapcom, (Sweetie) čo mi pripomína malú vsuvku, že chlapec... On má tridsať (narodeniny sme už spolu nestihli osláviť, mal ich tesne po mojom návrate domov, škoda... heh),  tak trochu už to chlapec nie je... teda vôbec nie, ale ten jeho roztomilý fejsík, ach... Viete aj to že môj šikovný šukač má pre zmenu niečo chvíľu po dvadsiatke heh, 23? No veselé dievča som ja len čo je pravda... :) haha.

Takže sedím takto so Sweetiem a pijem asi šieste Ožujsko - to ich pivko, viete :), heh, no a sedíme v takej klimatizovanej animátorskej "klubovni" s výhľadom na more a iné fajné veci, on niečo robí v kúte, čo ja viem, romantickú rockovú hudbu (btw. milujem ho lebo miluje nirvanu jj)  ako podmaz či čo a ja sedím a kukám von cez to obrovské okno a odrazu green seagull, ale kks tak svietil, ako na techno párty tie svietiace pičoviny, poznáte ne? On sa ničnetušiac vracia a ja úplne mimo, že blah blah blah green seagull... a on že "Slovak girl (jeho angličtina nie je dokonalá, ale dosť dobrý bol) I really love you, you are so crazy" hahaha... On mi neveril chápete? 

No tak sedíme pijeme siedme asi aj ôsme Ožujsko a kks skoro padol Sweetie môj drahý zo stoličky, lebo green seagull sa vrátil, vyleteli sme von cez to okno - to boli vlastne dvere, som zabudla podotknúť, a bežali sme ho hľadať a on si tam krúžil a svietil kokot jeden operený jak na diskotéke a potom zmizol. Hahaha sme sa pobavili a zlatý milý Sweetie uznal že vlastne asi nie som až tak crazy, ale že aj tak som, a že by sme už to pivo nemali piť, alebo tie drogy že radšej vysadíme a tak... No vtipný bol čo vám poviem...

Ha, ale toto nie je koniec historky ako by si mohli podaktoré z vás myslieť :) aj keď už bude len krátky a nechutný tento záver. Najskôr dodám, že sme sa so Sweetiem zhodli, že to mohol byť plankton, ktorý v noci takto divoko svieti, mohol... No ale pravdu sa nedozvieme... A potom že ráno, po tej noci (spomínala som že sme sexovali pri mori na pláži a že to bolo moc moc dobré??? a ešte viac ako moc, ježíš to bolo něco, to vám poviem... booh...  - booh je ďalšia interná vsuvka, ako aj little johny a iné, ale to už by bol ten post pridlhý...) no tak potom ráno mi bolo fest zle, ale že úplne, tak som sa šla vygrcať... 

A to pivo po mojom pretrávení bolo zelenokrikľavosvietiace :DDDDD. Ale fakt. ako tá blbá čajka v noci, možno teda len pila veľa Ožujska :DDD.. Heh... 

Koniec príbehu.
:)

Som hovado? Rock girl - tak mi teraz môj Sweetie hovorí :) a ešte všelijak inak. Bosnianski chlapci sú fakt cool.  Teda ich tam bolo bosniakov viac, asi štyria a každý z nich by stál za... ehm... hriech? 

Ach... ale nezabúdajme na vyšukávača. Ten je totiž v mojom rebríčku na pričke číslo jedna (zasran jeden mladistvý, mimochodom môj najväčší vekový rozdiel smerom dolu) :), ale delí si  túto pozíciu s pánom "spisovateľom",, ale to už je celkom iný príbeh :)... Dievčatá ja sa porúčam.

PS: Minule som ležala s kamarátkou pri Eurovei na trávniku zelenom a snažili sme sa troška zhrnúť naše "sexuálne životy" to nazveme? no ok, tak o tom nabudúce, niekedy, je to celkom vtipné... heh :).

Kurva mám v izbe chrobáka... pi*i tam s ním.

aj dokonalosť má svoje nedostatky :)

Viete (možno sa aj opakujem) ako sa život delí na pred tým a potom... Tak ja mám zase medzník v živote. Áno, je to ten Paríž šťastne nešťastný a osudný pán "natenmomentdokonalý", ktorý mi konečne  rozšíril obzory, povedzme že v nie celkom neznámej oblasti sexuálnych hrátok, ehm... Ale okrem iného mi pomohol dostať sa späť do hry, čo som mu oplatila patričným spôsobom onej noci, ktorá sa začala niekde na Kolibe a so svätojánskymi muškami a skončila sa u mňa na byte o pol piatej ráno s metrovou pizzou a želaním si pekného dňa, jeho posledná veta bola "Určite mi zavolaj keď sa vrátiš"... A ja som určite zavolala... :)

Ale medzitým sa stalo ešte veľa veľa veľa iného...

Napríklad to, že ležím s podozrením na zápal pľúc v mojej vyhni (rozumej rozpálená izba) bez možnosti úniku, našťastie už bez teploty, ale kurva to bolí... au au... ani fajčiť mi nejde :( a to už je teda kua zlé...)... ale aby som neopomenula tú milú udalosť na dovolenke, tak áno áno, tlieskate mi dámy??? Môj "natenmomentdokonalý" zo mňa vyšukal akúkoľvek spomienku na ex :) dokonale mi ho dostal z hlavy a nie len z hlavy :) (yes yes).. ehm...

No takže bola som na tej dovolenke pri mori, hej, akože budem ležať spať a žrať, plávať a opaľovať sa a that's it!!! No máš ma vidieť haha, to by som sa nemohla volať Girl a nemohla by som byť hypersupertruperaktívny vodnár čo miluje vodu, športy a zábavu... A mali sme navyše animátorov, ktorí sa o nás dokonale postarali (o mňa konkrétne viac ako dobre a viac ako majú - teda jeden z nich má v náplni práce hehe)... No a čo... Už som vám hovorila??? Život je krátky, jebať predsudky :)...

Volám ho Sweetie a je z Bosny a Hercegoviny a baby, vyzerá ako malý poloboh krížený s Jacobom z Twilightu (čo je na jeho škodu, lebo sa mi Jacob nepáči, ale whatever) šuká ako The KING... hahaha... zase no a čo!!! Wicked mama, toto radšej nečítajte :)... a ďalej, jeho telo je dokonalé, jeho tvár ako z reklamy na genetickú dokonalosť, jeho pohyby na parkete - waw... a vôbec... nemôžem ho nemilovať... a to je ten problém... dovolenky sú na také veci príliš krátke, takže sme síce "stay in touch" ale čo nám je to platné, keď si nezašukáme? NIČ!!! 

Takže pred Parížom bolo ako bolo a po Paríži je DOKONALE... Aj keď všetko má svoje nedostatky... Aj dokonalosť, že?...

teraz by bolo veľa blah blah blah...

No a potom po dovolenke som si povedala, že majster vyšukávač mi musí Sweetieho dostať z hlavy :), lebo je to neperspektívne a naivné... Tak sme si dohodli rýchlovku u mňa doma, tešil sa... Videla som to z tej SMS, úplne žiaril... Ale hold človek, teda ja, mieni a osud, teda vyššia moc či Boh, mení a tak ma priklincovalo o posteľ s tým zápalom... FUCKING everything... Takže vyšukávač sedí doma a potí sa... bohužiaľ nie na mojom tele...

PS: Aha skoro som zabudla, Sweetie chce prísť na SVK :)... tak uvidíme, nie?... heh, zatiaľ zhasnem svetlo a idem pohľadať svoje svedomie :)...

A ešte čosi, so Sweetiem sme zažili jednu dokonalú noc, a to som si myslela, že dokonalosť ozaj neexistuje, vlastne celé to nedokonalé na nej je len to, že sa skončila a keď poviem "Green seagull", je to interný vtip, smejte sa, neskôr vysvetlím... ale máme so Sweetiem svoju vlastnú veselú historku, haha polovica vzťahu je v rukáve, nie? :) (smejem sa moooooooc) au pľúca...

welcome to reality... again...

Verili by ste tomu, že jeden človek za šesť dní (144 hodín plus mínus) môže zažiť viac, ako ten istý jeden človek za cca 4320 hodín (čo je asi po roka)??? Verte. Stalo sa. A je mi z toho smiešno smutne krásne a je mi fajn a tak to má byť a tra la lí... Rozhodla som sa, že dostanete skrátenú verziu, lebo napísať to všetko, by ma stálo nervy, prsty a fúru času (btw. to aké to slovné spojítko že fúra času, šak ja ani neviem čo je fúra, heh). Pome na to nech to máme z krku, možno stihnem ešte chalanov v meste na jedno. Btw. načisto mi preplo, mne sa ten dážď páči :).

1.  meškanie a tankovanie, kurva ako sa to robí?

 

v Paríži sú zápchy a tak trčíme hodinu na malom nenápadnom JEDNOPOSCHODOVOM letisku (menšom ako parkovisko v Auparku) a čakáme na náš odvoz do nášho prechodného domova. Odvoz prichádza, benzín sa míňa, a pumpa nikde. Zle zle, no nakoniec predsa len k jednej prichádzame, čo vám poviem, lenivci frantíci majú už fajront a na pumpe sa dá platiť len kartou. Platím ja a je jedno prečo, jebte už na to ja nemám na to nervy to vysvetľovať sto prvý raz... Vďaka. V aute tri grácie, no jasné, že nevieme ako sa to robí, tak to tam mačkáme hore dole, tankujeme, zase to pýta kartu... No stres ale natankované a ideme domov...

2. vybaľovanie, kde sa stratili cigarety?

 

samozrejme, že hostiteľom prinášame vecné dary. och ja viem že je to trápne že česká hruška, ale na letisku v BA nemajú slovenskú kua... a samozrejme cigarety, lebo západ je drahý jak fras, šak poznáme cez 5 eur krabička je ešte že aké lacné a tak... Hľadám tie cigarety, hľadám a... nenašla som. Až neskôr si uvedomujem, že veci v kufri som mala poprehadzované, ale len tak troška, tak som si to neuvedomila, chápete ma??? Niekto mi ujebal z kufra cigarety, trapas, ne? Nevadí pijeme, žúrka. 

 

3. platím kartou, máte aj inú kartu, alebo cash?

jasné, že nemám, kto by platil toľko poplatkov bankám, ne? Aha, no tak dovi dopo dopi. Kurva drát, tak ja som ale presvedčená, že na účte mám minimálne 200 éčiek, tak vo co kurva go? nevadí, jebal to pes, idem do bankomatu. Ale... Nedá stovec, ani padíka. kua už tuším, že je zle, že mi snáď niekto vybral účet alebo sme to s tým tankovaním dojebabrali?... Ideme domov, pijeme pohoda, noc je mladá a život krátky. Čo vám asi prvé napadne v takom prípade? Mne, ž zavolám rodičom, ne? Šak ak ne oni tak kto iný mi má pomôcť. Heh... Osudová chyba, osudovááááá.

4. žúrka sa ruší, čo s načatým večerom?

ani neviem prečo sa zrušila ale vôbec mi to nevadilo, a nakoniec sme aj tú neplánovanú stornovali, veď pochopte, že keď máte na účte nulu tak sa vám veru nechce ani prdnúť si. Modlila som sa, nech už sme doma.

5. aj ja prídem do Paríža, mám kde prespať?

píše jeden, to je vlastne jedno kto, je krásne škaredý, vtipný a ukecaný, má jedinú chybu. 23 rokov :DDD. Heh. Konečne sa troška začínam baviť, ó áno, lebo mu to kecá a dobre mu to kecá. Po prehliadke mesta a pár fotečkách ideme na byt, je sobota ak by ste v tom náhodou nemali jasno a my drinkujeme o sto šesť... Ale odrazu idú všetci spať. Tak sa uložíme a pozhasínané... svetlá... aha, to je iná pesnička :), takže zhasneme a po 10 minútach v posteli, zisťujeme, že vlastne on a ja ešte popijeme, veď noc je mladá a v nedeľu chceme ísť na loď a nebudeme chodiť veľa, tak to dáme predsa, ta ňe? Ta hej.

6. tie svetielka tak nahlas svietia... :DDD

tak toto bola moja osudová veta. Tak tak. po nej už môj alkoholsparingpartner nemohol ostať v posteli a hybaj do kuchyne drinkovať... Ehm. Do rána. Vypili sme čo nám prišlo pod ruku a o siedmej zaspali spánkom spravodlivých. Aspoň ja určite. Btw. hovorí vám niečo Pišta Lakatoš??? Tak ja som počula len Kostol sv. Molocha a túto noc som bola tzv. a obrazne "odpanená" pretože som dostala dávku Lakatoša a to hneď nepretržite niekoľko minút :DDD, hej hej, som spokojná, "... keď sa otočím naopak furt ide rovnako..." sa štím zas a zas... heh, ok, tak o siedmej sme zalahli a o desiatej nás už budili au au, ale dali sme to a bolo to super popoludnie v Paríži hahaaaaa a po dlhej dobe obed v Subway a tak (mmch som schudla dve kilá haha, tak som sa tešila)

7. upálenie Krista

stalo sa, bolo to rýchle, emotívne, pálilo to, skončilo to, a k tejto téme a k téme ex (dúfam) navždy STAČILO!!!

8. nedeľa noc posledná, ty piješ so mnou dievča ani nechoď spať...

hej, tak takto som ja úbohá dopadla, povesť alkoholika čo zvláda dve noci po sebe ma opustila už pred 7 rokmi a teraz, kde sa vzalo tu sa vzalo, to mladé ma najebalo :) opäť... ta da di da da nejake keci, ciga, vodka, keci, rum, kola vodka, a iné sračky, ale že mňam to bolo a začali sme dávať spoločenské hry, tak tak... Po štvrtej v noci už všetci išli spať a tak sme si on a ja adjebali matrac do kuchyne, že sa tam rovno vyspíme a nebudeme nikoho budiť, ne? Hej. Aj tak bolo. Drinky, hudba, keci keci... ono je pre kontext celkom zaujímavé vedieť aj tie keci ale baby mne sa nechce. Len odrazu ten najlepší kec. On- nezašukáme si? Ja- ani ne? On- ok. Keci keci keci... Ja- tak poďme šukať... CENZUROVANÉ...

9. pondelok, ja na sračky, on na sračky, hlavne že dievčatá jak rybičky, vezeme sa na letisko

ja igelitka v ruke, pre istotu, kks šak som pila dve noci po sebe... ok, veď život ide ďalej, on odchádza v centre mesta na metro, neviem kam... A je to jedno, veď sa vráti, a ak bude príležitosť, ja si tie svaly veľké zase rada ohmatám :)))... Zápchy. Stres časový (aha lebo sme spali do pol 11 a odchod mal byť o 11, čo sme nestihli heh). Prichádzame LTT. Pohoda, ciga, kafe, bageta... Ja len tá ciga, iné by ma dostalo, veď viete. Odrazu sa pri nás hromadia policajti a ochranka... Našla sa opustená batožina. Kurva. No ak nás evakuujú, tak spíme na letisku a ktovie kedy sa dostaneme domov, a ja už chcem byť domaaaaaaaaa (plačem ja) heh, nakoniec si nejaký smoliar pre ňu pribehne, keci keci keci, snáď aspoň pokutu dostal kua, a hľa ide na náš let, kua kua... Nevadí, life is short... Nové heslo btw. Tak čakáme na odbavenie (asi hodinu a to sme v rade na 7 mieste kks) a potom v jednej veľkej hale na lietadlo (jak tri naše obývačky tá hala a koniec heh). A napokon nás po desiatich kusoch púšťajú do lietadla... 

10. ak som na niečo zabudla tak sorry už sa mi nechce :) idem regenerovať a možno aj na to pivo zbehnem ak sa niekto nájde...

11. džízs a to najdôležitejšie som vám nedala

domov som prišla vytešená, pohoda a tak... že veď aj tie prachy sa vysvetlia a dobre bude... piči ani som sa nenazdala a z debaty s našimi hádka cez tri poschodia (rozumej že nás bolo počuť určite aj hore aj dolu 3 poschodia...) a bola som vyhodená z domu, tak veru. Takže menm plány na leto, cestovanie má útrum, idem kupovať kuchyňu a pračku a tra dá, bytík teš sa... Budeme sa dobre mať... len ešte musím týždeň prežiť, keď príde vodnárka, bo šak nenechám ju spať na ulici aj s boyfriendom ne? No NE! :)

Ok končím. Nikomu sa nechce do dažďa ale toto je mládež rozmaznaná, kua fix... 

PS: ak mám preklepy sorry, mne sa nechce to opravovať :) Vďaka za pochopenie...

Dovi dopo

Nemám rada lúčenia, (čítaj nemám tvrdo jak v Pétržke s dôrazom na NE). Takže nemám rada lúčenia, to je také prijebaté, že jak som dojatá alebo nasratá ja len revem furt, kks to asi vodnárky tak máme, lebo aj vodnárka furt reve a je dojatá alebo nasratá, to je jedno ale  reve furt, ale ona býva skôr nasratá ako dojatá popravde heh. No a ja som zase furt dojatá. Film je romantický, ja som dojatá. Film je nebezpečný a umrie malý psík alebo decko na leukémiu a ja... dojatá, šak jasné. Alebo minule, kukám film a tam ten hlavný hrdina sa zamiluje a nejak sa to posere a ja som hneď dojatá. Kokotne to vyzerá keď sa tvárim, že nerevem a slzičky utieram. Aj minule na Patizónovi v kine kks ale to bola šupa.No a ja hneď že dojatá, ale vám nepoviem že prečo, keby ste o chceli kukať, ale je to super, fakt že sa to oplatí vidieť.

No tak ja sa nebudem lúčiť, a vlastne možno ani nebude treba lebo berem notebook, aby som vám mohla čerstvé news z centra diania - Paríža opisovať, viete to upálenie Krista a párty a tak... No tak ale neviem ako to tam bude s netom, každopádne, vodnárka príde do BA a tak sa síce teším do Paríža, ale o kúsok viac sa už teším aj z neho domov. A viete čo, dala som si záväzok. Žiadny sex na jednu vyjebanú noc, alkohol len aby som negrcala (čo je celkom dosť, sa nebojte že prídem skazená) a nezamilujem sa do žiadneho "bagetu" (familiárne oslovenie frantíkov). A keď príde vodnárka, tak Aligátor tras sa. Dúfam, že nebudem mať existenčnú depku ako minule, lebo som si celý večer dojebabrala.

Zajtra letím, tak sa tu majte, užívajte, a starajte sa o seba najlepšie ako viete, mier s vami, lásku do vrecka a vreckový slovník na kolená :)

Mojito a jahody, pláž a slnečník

Sedím na pláži, sčasti ma kryje slnečník a sčasti na mňa pečie tá žltá ohnivá guľa. V ruke mojito a jahody, dobrá kniha a nohy v chladivom piesku a more mi občas obmýva členky. Pohoda, kľud, škriekanie vrán, vreskot detí "Aha mamiiii, toto nedokážeš." a vreskot matiek "Zlez dolu lebo spadneš.". Zatváram oči a užívam si slnko v tvári. Ale odrazu mi niečo tieni. Otvorím oči a tam... Ó áno, ten najkrajší chlap na svete, vysoký s čiernymi vlasmi a očami hlbokými ako Mariánska priekopa, a ten nos (som na ne zaťažená hej hej) a s krásnym úsmevom, veď to poznáte. Usmieva sa ako Boh a podáva mi ruku, predstaví sa ako Dave alebo Mike, alebo akokoľvek inak a mimoiné má božský hlas. Má dokonalý hlas a dokonalé telo, dokonalý chlap, chápeme sa, jo?

STRIH.

Áno, takto to veru je, niekde na pláži na mňa skutočne čaká ten Dave, alebo Mike..., ale ja som aj v nedeľu v práci, takže sa ešte načaká. HAHA. A teraz si nesťažujem, ja som tu spokojná. Slniečko svieti a ľudia sa usievajú. Možno aj na párty v Paríži bude pán On (teda Mr. Wishing). Ktovie. Šak ešte teda chvíľu vydržím.

Btw. horoskop na mesiac jún vodnárky - treba riskovať, hrať a vyhrávať, asi zájdem do kasína v tom Paris :). Jj.

logika nepustí alebo zjedzte si to všetko

Dievčatá, (chlapov neoslovujem, lebo sem žiadny nechodí) takže ešte raz. Dievčatá, som kompletne a totálne odsúdená na zánik aj so svojou trápnou naivnou predstavou o dokonalej láske a živote v šťastí a harmónii  (a s troma deťmi na krku, ktoré ÁNO JA porodím a vychovám) do smrti smrťoucí amen (čítaj ejmn ako inglišmeni). 

A uschnem na to, už nikdy si neužijem bezuzdný sex a do smrti budem spomínať na kokotov čo mi postupne ničili život a ja som sa do nich bezhlavo zamilovávala, pretože som v každom z nich našla aspoň kúsok toho dobrého a bola som ochotná to zlé prehliadať, a prepracovala som sa vďaka nim do tejto skurvenej depky, čo depky? OBRdepky, ako by jeden z tých mojich ex podotkol (nenávidím predponu OBR- a OBER-). Alebo jednoducho stretnem svojho Mr. Wishing- mana a bude to mať happy end a žili spolu, až kým ich civilizačné choroby nepostihli. Alebo to celé bude ešte úplne inak a potom zbohom dovidenia. 

Ok. Nie, nepila som, nie veľa. Aha, skoro bez preklepov, nepila som, nie veľa, ale som nasratá. Totiž, aby ste mi rozumeli, pozerala som dnes v noci film a ja si myslím, že niektoré filmy by mali mať na začiatku varovanie, viete, ako tie s hviezdičkou, že tam budú obscénnosti, tak niektoré filmy by mali mať na začiatku niečo ako "toto pozerajte iba v objatí partnera, nechcete- li se dostati do deprese jak půlka spojených státú amerických" alebo niečo v tom zmysle, chápeme sa že? Verím vám ženy, takže, chápeme sa.

Ok, takže čo ma tak nasralo? My bestfriend's girl. Hej. Ja som s filmami sto rokov za opicami, teda čo opice už dávno videli, to ja len teraz sosám (sťahujem, kradnem) a pozerám. A vlastne je to celé úplne jedno, aj ten film aj všetko, ale baby, ja chcem tohoto chlapa a pokojne sa o neho aj pobijem, piči šak on je jebač prvej triedy ach. Ale čo, idem ja spať, posmokliť si do vankúša a ráno svieža do práce, lebo kto chce do Paríža chodiť, ten nemôže víkendovať... A teraz sa lúčim, lebo sa hanbím za svoje intímne priznanie :). Ehm, takže. Porúčam sa. Nite...

Jaj a toto ešte, že čo poviete na ten cool názov postu? Mne sa páči, len som akosi nevystihla pointu,a le viete čo, to sa stáva, keď dáte článku najskôr meno a potom dušu :)))... Dobre som a little bit drunk, ale to nevadí, lebo, lebo ehm, no lebo je mi dobre, len tie filmy vieme... mali by byť varovania pred stratou duševnej rovnováhy, skrátka, no. Ano. Hej. Idem het.

love is all around, but you... OR la mort d'un être cher (the death of a loved one)

Nosím ho v peňaženke. Cez dva roky. Občas si myslím, že je lepšie nechať ho doma, inokedy sa do peňaženky zase vráti a ja sa na neho pozerám pri každom platení, alebo niekedy ho schovám za novú vizitku, či nejakú vernostnú kartu a vtedy ho nevidím aj mesiac. Mám novú peňaženku, mám aj nový účes a mám ho zase v peňaženke. Na čestnom mieste, za plastom, nech ho je vidieť, ale zase nie celkom okato, ale tak, aby som, ak nebudem chcieť, nemusela na neho pozerať. 

Sama sebe dosť dobre nerozumiem, poznáte ten pocit, keď máte v topánke kamienok, ale je na takom mieste, že nezavadzia a vám sa nechce vytriasť ho, tak ho tam máte na tom mieste, kde nič nerobí, ale občas sa zakotúľa na miesto, kde riadne tlačí, omíňa a vy potom tou nohou trasiete, aby sa dostal na to miesto, kde ho necítite? Tak ja mám taký istý pocit. Nechce sa mi ex vytriasť z tej topánky, a tak ho mám stále v peňaženke. A aj do tej novej som ho dala, hoci mohol ostať v starej ach. Ale mám plán. Poznáte ešte toto? Že pálením sa zabúda? No, ja si myslím, že je čas. Takže v Paríži ho upálim. Rituálna vražda tomu môžeme hovoriť takto pri krbe. Good idea??? 

No a po Paríži už mi nič nebude brániť, aby sme sa stretli a ja si konečne vezmem svoje milované veci - ó áno, lipnem na materiálnych veciach, heh, aj preto ma jeho matka nemohla vystáť. Ona si totiž myslela, že lipnem na ich!!! hmotných statkoch. A ešte preto, že mi dal pred ňou prednosť a nevzal si do ďalekých krajov ju, ale mňa (z pochopiteľných dôvodov), och aké prízemné, že? Dospelá žena a taká sprostá haha až to bolí, ale ne, už to nebude dlho bolieť, už nič nebude dlho bolieť a potom pôjdem ďalej, takže čo? Schvaľujete tento plán? Upálenie Krista ho nazveme (teda rituálna vražda - Upálenie Krista - celý názov) a myslím, že Paríž, ako pomyselná rakva nášho vzťahu, bude dokonalý, tam totiž akosi začali tie nepríjemnosti s jeho milovanou mamá.


No a to je na dnes všetko. Stále prší a neprestáva, fúka vietor. Idem sa dnes navečerať do mesta, niekam za sklo, a dám si horúci čaj s medom. A budem si predstavovať, že je leto, teplo, slnko svieti a že láska nie je len okolo nás, ale že je v nás. 

Tra da di da dá. That's all folks.