"now everything should be all right"

na začiatok poznanie dňa: Orange juice je na prechlastaný žalúdok fakt silná káva - neodporúča sa!

* * * * * * * * *

Alkohol a gandža sú vražedná kombinácia, ktorú nikdy nikomu neodporúčam. Raz za čas sa ale stane, že každý z nás podľahne pokušeniu. A bola sobota... (whatever). Večer začal nevinne, popravde sa však iba domnievam, že začal nevinne, lebo si to vôbec nepamätám, musím sa stretnúť s mojou Evou, aby mi to objasnila. Pila sa vodka, na mrte... Prišiel Marek. Girl cítila, že Marek príde a tak vytiahla do boja 12cm opätky tenké ako ihla a minišaty. Marek slintal, aj všetci ostatní slintali. Niektorí dokonca dostali za to aj po papuli :). Neviem kto s kým hral hru, nakoľko moje zmysly boli otupené návykovými látkami rôzneho druhu, ale mám taký pocit, že každý z nás hral tú svoju a neviem či je aspoň jeden víťaz. Ja sa však víťazne necítim. 

Marek bol prítulný, ale len do okamihu, kým som ja bola odmeraná a potom ešte od okamihu, keď som bola opitá tak, že ma vlastne iba podopieral. Marek bol milý a zhovorčivý a mal potrebu mi silou mocou ukázať, že on je úbožiak, ktorého sa neoplatí chcieť pretiahnuť, že za to nestojí... A to teda musím snáď práve ja vedieť či stojí... Ehm, a že stojí :)... Odrazu som nadobudla pocit, že ten čo predo mnou stál pred dvoma mesiacmi, bol iný Marek, že mi ho vymenili, pretože zo sebavedomého frajera, ktorý rozhodne vie čo chce, z chlapa, ktroý udrie do stola a bude tak, ako on povie, z chlapa, ktorý má kvalitné ego, sa odrazu vykľul týpek, ktorý podceňuje sám seba, chlap, ktorý má pocit, že je nula, že nie je schopný nič dokončiť, snáď aspoň začať... Chlap, ktorého treba "ťapkať", aby veci dokončiť schopný bol... Bola som sklamaná. 

Verila som, ráno o 7:20, keď som si sadla do taxíka, že Marek je definitívne minulosť... Pretože, som konečne verila, že som stretla sebavedomé hovado, ktoré so mnou zacvičí a ja budem skákať ako bude on pískať a ešte som sa na to aj tešila... No keď som si líhala do postele po rannej (alebo večernej) hygiene a venčení nášho starého pochcánka, v hlave som mala obraz zhuleného ramenatého a svalnatého chlapa. Neopúšťala ma vízia toho, že by som si ho dala ako predjedlo aj dezert (dokonca som mu to aj povedala)... Zaspala som v bolestiach, ale tak mi treba a zo spánku ma vytrhlo zvonenie mobilu, volala mi Eva, nemola som to dvihnúť, v sne ma totiž práve Marek obrábal tými najvyberanejšími technikami... sakra... 

A aj napriek tomu, že som mala byť vytriezvená z chlapa, ktorý je to najhoršie čo ma mohlo v živote stretnúť, ja chcem byť tá, čo ho bude "ťapkať"... Som skrátka klasik...

 

welcome to reality... again...

Verili by ste tomu, že jeden človek za šesť dní (144 hodín plus mínus) môže zažiť viac, ako ten istý jeden človek za cca 4320 hodín (čo je asi po roka)??? Verte. Stalo sa. A je mi z toho smiešno smutne krásne a je mi fajn a tak to má byť a tra la lí... Rozhodla som sa, že dostanete skrátenú verziu, lebo napísať to všetko, by ma stálo nervy, prsty a fúru času (btw. to aké to slovné spojítko že fúra času, šak ja ani neviem čo je fúra, heh). Pome na to nech to máme z krku, možno stihnem ešte chalanov v meste na jedno. Btw. načisto mi preplo, mne sa ten dážď páči :).

1.  meškanie a tankovanie, kurva ako sa to robí?

 

v Paríži sú zápchy a tak trčíme hodinu na malom nenápadnom JEDNOPOSCHODOVOM letisku (menšom ako parkovisko v Auparku) a čakáme na náš odvoz do nášho prechodného domova. Odvoz prichádza, benzín sa míňa, a pumpa nikde. Zle zle, no nakoniec predsa len k jednej prichádzame, čo vám poviem, lenivci frantíci majú už fajront a na pumpe sa dá platiť len kartou. Platím ja a je jedno prečo, jebte už na to ja nemám na to nervy to vysvetľovať sto prvý raz... Vďaka. V aute tri grácie, no jasné, že nevieme ako sa to robí, tak to tam mačkáme hore dole, tankujeme, zase to pýta kartu... No stres ale natankované a ideme domov...

2. vybaľovanie, kde sa stratili cigarety?

 

samozrejme, že hostiteľom prinášame vecné dary. och ja viem že je to trápne že česká hruška, ale na letisku v BA nemajú slovenskú kua... a samozrejme cigarety, lebo západ je drahý jak fras, šak poznáme cez 5 eur krabička je ešte že aké lacné a tak... Hľadám tie cigarety, hľadám a... nenašla som. Až neskôr si uvedomujem, že veci v kufri som mala poprehadzované, ale len tak troška, tak som si to neuvedomila, chápete ma??? Niekto mi ujebal z kufra cigarety, trapas, ne? Nevadí pijeme, žúrka. 

 

3. platím kartou, máte aj inú kartu, alebo cash?

jasné, že nemám, kto by platil toľko poplatkov bankám, ne? Aha, no tak dovi dopo dopi. Kurva drát, tak ja som ale presvedčená, že na účte mám minimálne 200 éčiek, tak vo co kurva go? nevadí, jebal to pes, idem do bankomatu. Ale... Nedá stovec, ani padíka. kua už tuším, že je zle, že mi snáď niekto vybral účet alebo sme to s tým tankovaním dojebabrali?... Ideme domov, pijeme pohoda, noc je mladá a život krátky. Čo vám asi prvé napadne v takom prípade? Mne, ž zavolám rodičom, ne? Šak ak ne oni tak kto iný mi má pomôcť. Heh... Osudová chyba, osudovááááá.

4. žúrka sa ruší, čo s načatým večerom?

ani neviem prečo sa zrušila ale vôbec mi to nevadilo, a nakoniec sme aj tú neplánovanú stornovali, veď pochopte, že keď máte na účte nulu tak sa vám veru nechce ani prdnúť si. Modlila som sa, nech už sme doma.

5. aj ja prídem do Paríža, mám kde prespať?

píše jeden, to je vlastne jedno kto, je krásne škaredý, vtipný a ukecaný, má jedinú chybu. 23 rokov :DDD. Heh. Konečne sa troška začínam baviť, ó áno, lebo mu to kecá a dobre mu to kecá. Po prehliadke mesta a pár fotečkách ideme na byt, je sobota ak by ste v tom náhodou nemali jasno a my drinkujeme o sto šesť... Ale odrazu idú všetci spať. Tak sa uložíme a pozhasínané... svetlá... aha, to je iná pesnička :), takže zhasneme a po 10 minútach v posteli, zisťujeme, že vlastne on a ja ešte popijeme, veď noc je mladá a v nedeľu chceme ísť na loď a nebudeme chodiť veľa, tak to dáme predsa, ta ňe? Ta hej.

6. tie svetielka tak nahlas svietia... :DDD

tak toto bola moja osudová veta. Tak tak. po nej už môj alkoholsparingpartner nemohol ostať v posteli a hybaj do kuchyne drinkovať... Ehm. Do rána. Vypili sme čo nám prišlo pod ruku a o siedmej zaspali spánkom spravodlivých. Aspoň ja určite. Btw. hovorí vám niečo Pišta Lakatoš??? Tak ja som počula len Kostol sv. Molocha a túto noc som bola tzv. a obrazne "odpanená" pretože som dostala dávku Lakatoša a to hneď nepretržite niekoľko minút :DDD, hej hej, som spokojná, "... keď sa otočím naopak furt ide rovnako..." sa štím zas a zas... heh, ok, tak o siedmej sme zalahli a o desiatej nás už budili au au, ale dali sme to a bolo to super popoludnie v Paríži hahaaaaa a po dlhej dobe obed v Subway a tak (mmch som schudla dve kilá haha, tak som sa tešila)

7. upálenie Krista

stalo sa, bolo to rýchle, emotívne, pálilo to, skončilo to, a k tejto téme a k téme ex (dúfam) navždy STAČILO!!!

8. nedeľa noc posledná, ty piješ so mnou dievča ani nechoď spať...

hej, tak takto som ja úbohá dopadla, povesť alkoholika čo zvláda dve noci po sebe ma opustila už pred 7 rokmi a teraz, kde sa vzalo tu sa vzalo, to mladé ma najebalo :) opäť... ta da di da da nejake keci, ciga, vodka, keci, rum, kola vodka, a iné sračky, ale že mňam to bolo a začali sme dávať spoločenské hry, tak tak... Po štvrtej v noci už všetci išli spať a tak sme si on a ja adjebali matrac do kuchyne, že sa tam rovno vyspíme a nebudeme nikoho budiť, ne? Hej. Aj tak bolo. Drinky, hudba, keci keci... ono je pre kontext celkom zaujímavé vedieť aj tie keci ale baby mne sa nechce. Len odrazu ten najlepší kec. On- nezašukáme si? Ja- ani ne? On- ok. Keci keci keci... Ja- tak poďme šukať... CENZUROVANÉ...

9. pondelok, ja na sračky, on na sračky, hlavne že dievčatá jak rybičky, vezeme sa na letisko

ja igelitka v ruke, pre istotu, kks šak som pila dve noci po sebe... ok, veď život ide ďalej, on odchádza v centre mesta na metro, neviem kam... A je to jedno, veď sa vráti, a ak bude príležitosť, ja si tie svaly veľké zase rada ohmatám :)))... Zápchy. Stres časový (aha lebo sme spali do pol 11 a odchod mal byť o 11, čo sme nestihli heh). Prichádzame LTT. Pohoda, ciga, kafe, bageta... Ja len tá ciga, iné by ma dostalo, veď viete. Odrazu sa pri nás hromadia policajti a ochranka... Našla sa opustená batožina. Kurva. No ak nás evakuujú, tak spíme na letisku a ktovie kedy sa dostaneme domov, a ja už chcem byť domaaaaaaaaa (plačem ja) heh, nakoniec si nejaký smoliar pre ňu pribehne, keci keci keci, snáď aspoň pokutu dostal kua, a hľa ide na náš let, kua kua... Nevadí, life is short... Nové heslo btw. Tak čakáme na odbavenie (asi hodinu a to sme v rade na 7 mieste kks) a potom v jednej veľkej hale na lietadlo (jak tri naše obývačky tá hala a koniec heh). A napokon nás po desiatich kusoch púšťajú do lietadla... 

10. ak som na niečo zabudla tak sorry už sa mi nechce :) idem regenerovať a možno aj na to pivo zbehnem ak sa niekto nájde...

11. džízs a to najdôležitejšie som vám nedala

domov som prišla vytešená, pohoda a tak... že veď aj tie prachy sa vysvetlia a dobre bude... piči ani som sa nenazdala a z debaty s našimi hádka cez tri poschodia (rozumej že nás bolo počuť určite aj hore aj dolu 3 poschodia...) a bola som vyhodená z domu, tak veru. Takže menm plány na leto, cestovanie má útrum, idem kupovať kuchyňu a pračku a tra dá, bytík teš sa... Budeme sa dobre mať... len ešte musím týždeň prežiť, keď príde vodnárka, bo šak nenechám ju spať na ulici aj s boyfriendom ne? No NE! :)

Ok končím. Nikomu sa nechce do dažďa ale toto je mládež rozmaznaná, kua fix... 

PS: ak mám preklepy sorry, mne sa nechce to opravovať :) Vďaka za pochopenie...

Dovi dopo

Nemám rada lúčenia, (čítaj nemám tvrdo jak v Pétržke s dôrazom na NE). Takže nemám rada lúčenia, to je také prijebaté, že jak som dojatá alebo nasratá ja len revem furt, kks to asi vodnárky tak máme, lebo aj vodnárka furt reve a je dojatá alebo nasratá, to je jedno ale  reve furt, ale ona býva skôr nasratá ako dojatá popravde heh. No a ja som zase furt dojatá. Film je romantický, ja som dojatá. Film je nebezpečný a umrie malý psík alebo decko na leukémiu a ja... dojatá, šak jasné. Alebo minule, kukám film a tam ten hlavný hrdina sa zamiluje a nejak sa to posere a ja som hneď dojatá. Kokotne to vyzerá keď sa tvárim, že nerevem a slzičky utieram. Aj minule na Patizónovi v kine kks ale to bola šupa.No a ja hneď že dojatá, ale vám nepoviem že prečo, keby ste o chceli kukať, ale je to super, fakt že sa to oplatí vidieť.

No tak ja sa nebudem lúčiť, a vlastne možno ani nebude treba lebo berem notebook, aby som vám mohla čerstvé news z centra diania - Paríža opisovať, viete to upálenie Krista a párty a tak... No tak ale neviem ako to tam bude s netom, každopádne, vodnárka príde do BA a tak sa síce teším do Paríža, ale o kúsok viac sa už teším aj z neho domov. A viete čo, dala som si záväzok. Žiadny sex na jednu vyjebanú noc, alkohol len aby som negrcala (čo je celkom dosť, sa nebojte že prídem skazená) a nezamilujem sa do žiadneho "bagetu" (familiárne oslovenie frantíkov). A keď príde vodnárka, tak Aligátor tras sa. Dúfam, že nebudem mať existenčnú depku ako minule, lebo som si celý večer dojebabrala.

Zajtra letím, tak sa tu majte, užívajte, a starajte sa o seba najlepšie ako viete, mier s vami, lásku do vrecka a vreckový slovník na kolená :)

love is all around, but you... OR la mort d'un être cher (the death of a loved one)

Nosím ho v peňaženke. Cez dva roky. Občas si myslím, že je lepšie nechať ho doma, inokedy sa do peňaženky zase vráti a ja sa na neho pozerám pri každom platení, alebo niekedy ho schovám za novú vizitku, či nejakú vernostnú kartu a vtedy ho nevidím aj mesiac. Mám novú peňaženku, mám aj nový účes a mám ho zase v peňaženke. Na čestnom mieste, za plastom, nech ho je vidieť, ale zase nie celkom okato, ale tak, aby som, ak nebudem chcieť, nemusela na neho pozerať. 

Sama sebe dosť dobre nerozumiem, poznáte ten pocit, keď máte v topánke kamienok, ale je na takom mieste, že nezavadzia a vám sa nechce vytriasť ho, tak ho tam máte na tom mieste, kde nič nerobí, ale občas sa zakotúľa na miesto, kde riadne tlačí, omíňa a vy potom tou nohou trasiete, aby sa dostal na to miesto, kde ho necítite? Tak ja mám taký istý pocit. Nechce sa mi ex vytriasť z tej topánky, a tak ho mám stále v peňaženke. A aj do tej novej som ho dala, hoci mohol ostať v starej ach. Ale mám plán. Poznáte ešte toto? Že pálením sa zabúda? No, ja si myslím, že je čas. Takže v Paríži ho upálim. Rituálna vražda tomu môžeme hovoriť takto pri krbe. Good idea??? 

No a po Paríži už mi nič nebude brániť, aby sme sa stretli a ja si konečne vezmem svoje milované veci - ó áno, lipnem na materiálnych veciach, heh, aj preto ma jeho matka nemohla vystáť. Ona si totiž myslela, že lipnem na ich!!! hmotných statkoch. A ešte preto, že mi dal pred ňou prednosť a nevzal si do ďalekých krajov ju, ale mňa (z pochopiteľných dôvodov), och aké prízemné, že? Dospelá žena a taká sprostá haha až to bolí, ale ne, už to nebude dlho bolieť, už nič nebude dlho bolieť a potom pôjdem ďalej, takže čo? Schvaľujete tento plán? Upálenie Krista ho nazveme (teda rituálna vražda - Upálenie Krista - celý názov) a myslím, že Paríž, ako pomyselná rakva nášho vzťahu, bude dokonalý, tam totiž akosi začali tie nepríjemnosti s jeho milovanou mamá.


No a to je na dnes všetko. Stále prší a neprestáva, fúka vietor. Idem sa dnes navečerať do mesta, niekam za sklo, a dám si horúci čaj s medom. A budem si predstavovať, že je leto, teplo, slnko svieti a že láska nie je len okolo nás, ale že je v nás. 

Tra da di da dá. That's all folks. 

Dospievam alebo THIS IS MY WONDERLAND

Nie, neznamená to, že čoskoro prestanem spievať, neprestanem, to mám rada aj keď to neviem, nie ako matiku a chémiu, tie som nemala rada, lebo som ich nevedela, a mala som ich rada len keď som pochopila. Ale spev je radosť a radosť je úsmev, úsmev je šťastie a šťastie je zdravie kks, jebnite mi. 

Dnes mám pičovací deň, no áno, to je taký že celý deň sa snažím že budem ok, ale po cvičení to na mňa prišlo a taaaak som sa vypičovala na to skurvené počasie, ospravedlňujem sa za zhustenú frekvenciu vulgarizmov, sa mi chce. No, už nie. Takže čo som sem prišla dnes urobiť? Normálne že ukázať vám, moje skvosty nové :). 

Jáj a nadpis. No, tak dospievam, hej, nová terminológia, viete, lebo starnem je depresívne negativistické a kurva celé zle, ale dospievam, čo je mimochodom aj pravda trošku, to je plné optimizmu, človek rastie, je to svetlé, slnečné a plné... budúcnosti, ehm, a to pojmu starnutie bolestne chýba, takže dámy, poďme pomaly dospieť, no na prahu detstva si ešte užime pár výstrelkov (tak do 50-tky hádam) a potom začnime dôstojne starnúť, nech nedopadneme ako chúďa strelená Máziková :). 

Jaj ešte toto, že krásny deň detí ste mali? Ja áno a maminke všetko najlepšie k narodeninám cmuk cmuk :).

Good news, good ideas, but bad time for everything OR sick and tired

Dnes je skveloodporný deň. Milujem a nenávidím takéto dni. Ale nezáleží na tom. Dnes som vodnárke poslala list, v ktorom sa nachádza jedna popiči dobrá a vtipná správa a preto ju sem nemôžem napísať, hoci sa z nej teším ako malé decko a chcem aby ste sa na nej pobavili rovnako ako ja (aj keď nikoho nepoteší viac ako mňa, verím že rozosmeje, ale až po doručenom liste), chápete, chcem aby si ju našla v liste a nie na webe, detinské? Ha dnes oslavujem deň detí, ešte som síce nič nedostala, ale v schránke ma čaká peňaženka Hello Kitty (viem, už som tú trapnú úchylku spomínala, no a čo). Ďalšie poznávacie znamenie, som chodiaca Hello Kitty postavička "ta a co , dobre zrobil"... Potrebuje toto komentár? NIE. Tak nie.

Idem večer cvičiť. Meriam sa cca raz za dva tri týždne. Ide to dolu, ale kurva pomaly, hej, ale ide, nemám si čo sťažovať keď žeriem ako kamionista. Ale jebať. Som unavená a chorľaviem, ale (odmlka) idem do toho Paríža, tak sa ládujem chrenom a vitamínmi, no neexistuje že ochoriem a ostanem doma, už sa mi o tom aj sníva, že idem, takže idem, bodka (mám tú bodku aj napísať, alebo stačí, že som ju napísla slovom??? neviem, tak napíšem, nech viete, kde je koniec. Tak tu je koniec ano? Ano!

Škola, ó áno, definitíva, ach to je krása. Odovzdala som diplomovku a hádajte čo. Zase tam musím o týždeň ísť, ako do školy, rozumieme si. Lebo oni potrebujú ten papier s vyhodnotením či som tú moju prácu opísala niekde alebo tak, takže vyhodnotená bude niekedy v piatok, a budúci týždeň to chcú mať v škole, nevadí, že si to vedia sami vytlačiť, oni nás musia prehnať, lebo "chlapci z výpočtového sú tak nespoľahliví, to viete" NO NEVIEM DO PIČE! Platia ich za to chápeme sa, majú to urobiť, ale mňa nechajú zobrať si pol dňa voľno a jebať sa na kramáre cez celé pojebané upršané mesto. Piči.

Včera, aby som sa už nerozčuľovala, prejdime na príjemnejšie veci, sme boli s babami na Sex and the City. Hurá a konečne, a no a čo, tak sa mi to páčilo, bolo to trocha zbytočne dlhé a trocha zbytočne prehnane ich poobliekali ale tie topánky a kabelky a tie reči a tie a tie a tie... všetko... bolo to dosť dobré bavila som sa, dali sme si pred kinom ešte pár drinkov a pred nami sedeli kokrhajúci buzíci, zjavne párik a šialene sa zadúšali, tzv. kokrhali, no a mne to bolo pekelne smiešne, takže som kde tu ani nepočula Carrie povedať nejakú tú univerzálnu pravdu, čo už.

* * * * * * * * * * * * * 

Dobre tak ja to teda nevydržím a poviem vám to, možno vodnárka nebude čítať a prečíta si to až v lizste, ale o tom pochybujem aj keď tu má toto varovanie - NEČÍTAJ ĎALEJ VODNÁRKA!!! Alebo ak chceš... Však sme už dospeláci preboha, ne? No po prečítaní si nasledujúcich riadkov o mne asi budete zase raz pochybovať, teda o tom, že som dospelá už dlho :). Pome na to. 

Úvod do problematiky ale bude takýto - ja som z tohoto faktu bola smutná a nikomu nič zlé želať nechcem, ale keď som si uvedomila tú komičnosť situácie, ktorú vám idem vylíčiť, tak som sa neubránila smiechu, posmechu, slzám - smiechu, výčitka svedomia bola, a ešte aj pocitu, že božie mlyny melú oveľa rýchlejšie ako som si myslela. A teraz to príde, tak sa pohodlne usaďte a zapozerajte sa do textu, prečítajte ho hoci aj tri krát, ak by sa vám zdalo, že zle vidíte, ale nie, vidíte dobre - Ex má ovčie kiahne!!! Tomu hovorím zadosťučinenie. 

Samozrejme mu želám skoré uzdravenie a poradila som mu "neškrab to - univerzálne pravidlo na život", ale uznajte že mi prináleží aspoň štipka, no a možno aj dve, ohromnej a čistej radosti... Myslíte si, že som škodoradostná mrcha? Nevadí :). La la la.

Tak už :)

Dnes som mala skúšku, ktorej výsledok sa dozviem až o týždeň, ale už teraz viem, že som dovrzala 4 otázky z 23 (25?) - (no dovrzala, jednoducho som ich dojebala nebudeme si klamať, skoro na 100%som vedela odpovede pri zmienených troch, ale preplo mi, ako inak to nazvať, no a tú poslednú dojebanú - tak to mi ani nenapadlo, hm...), čo naznačuje, že prejsť som prešla, ale áčko to nebude ani keby som sa rozkrájala, čo už, život sa nekončí, kdeže, práve začína smerovať k začiatku :) tak veru. Tá kaderníčka dnes - nad moje očakávania, no nie až tak šialene nakrátko ako by si to želala vodnárka, ale snáď ju zmena poteší, mňa úplne rozkokošila :). Malá ponuka toho, čo všetko sa na mne nachádza "zozadu" :) a teraz ak dovolíte, bez dlhých rečí, idem spať :).

Dobrú noc.

všetko je na webe

CLICK HERE

Je to tak, na webe je všetko a čo nie je na webe, to ste len zle hľadali. Chcete nový template presne pre vás? Nevybrali ste si z ponúknutých na mojom novom blogu ani na leelou blog? Šak tak mi napíšte a ja vám nejaký vyrobím podľa vášho želania, šak né? Takže klikajte, hľadajte, píšte mi svoje požiadavky, strašne ma to baví, tak využite príležitosť, kým je čas :) a sharujte, čoskoro mi končí skúškové :). 

I prefer a bittersweet love

Volal sa Brian a bol to neskutočný kokot. Keď poviem, že som s ním bola bez mála sedem rokov (málo znamená asi tri mesiace) určite si poviete, že ja som piča, no veď som aj bola a hlúpa ako tágo. Človek ako ja sa musí učiť na vlastných chybách, lebo na rady nedá a prosby dokonale ignoruje (tie - prosím ťa nerob to, je to chyba, ja to tuším, cítim, viem, vyveštila mi to Teodora...), anyway, on bol kokot a ja som bola beznádejne zamilovaná - nedostala som do vienka mieru - nič nerobím s mierou (nemám mieru na učenie, alebo všetko alebo nič, nemám mieru na lásku, na zábavu, na sex, na smiech, na prachy... nemám mieru) a tak som sa bez akejkoľvek miery zamilovala do najväčšieho idiota v strednej Európe (druhého najväčšieho) :). 

 

Aby som v tom neostala sama za debila, aj on ma miloval, tak svojsky, ale mocno, bohužiaľ s mierou. Miloval totiž aj Lenu, Katu a Natalu a tak potreboval mieru pre všetky, dokopy však mieru nemal ani on. Miloval aj pivo a cigarety. Nemiloval svoju matku, nemiloval vernosť a nemiloval úprimnosť. Miloval lži. Donekonečna. A viete čo? Ja som tie lži žrala aj s navijákom. Mala som šesnásť a on bol o päť rokov starší. A potom som mala 23 a on bol stále o tých päť rokov starší, nezmúdrel však ani za máčny máčik a ja? 

...

Ale celé to bolo tak krásne - raz hore potom dolu, ako na hojdačke, ako v lietadle, ako na trampolíne, večne sa mi krútila hlava a podlamovali sa mi kolená a nikdy som nevedela čo bude nasledovať s novým ránom. Bola som lapená a milovala som aj sweet aj bitter, boli v dokonalej nerovnováhe. Požiadal ma o ruku. Povedala som áno. Veď chápte, mala som 22, nevedela som ešte o väčšine lží a sweet bolo častejšie ako bitter - tak dokonale nerovnovážne. Ale som tu, vydatá nie som (CHVÁLABOHU ZA TO), povedala som, že som si uvedomila, že s ním nedokážem stráviť už ani 24 hodín, nie to celý život. Povedala som mu to po telefóne a nikdy viac som ho nevidela. Nikdy sa mi o ňom nesnívalo a nikdy som nemala potrebu ho opäť vidieť. Janka - moja kamarátka, ktorá s nami prežívala sweet a bitter time, o ňom snívala v jednom kole, ona vie, že je to kokot, ale nemôže si pomôcť... Tak nech.

Či s ním alebo bez neho, môj život sa v zásade nezmenil. Miera mi chýba stále a tak keď milujem, hoci bittersweet, ale bez miery, bezodne, bez stropov, bez mantinelov, z bojového poľa (rozumej stroskotaný vzťah) odchádzam dvojnásobne porazená a vždy s veľkou boľačkou čo si žiada pofúkať. A fúkať a fúkať. Ale aspoň stále cítim vietor vo vlasoch (s výnimkou doby, keď som bola dohola), na jazyku ochutnávam dažďové kvapky a keď mi je smutnokrásne vidím dúhu.