existencia dokonalosti mužskej

Povedať, že nikto nie je dokonalý je opovážlivosť, Vezmite si napríklad takú... MŇA. Dokonalá, milá prítulná, krásna, vtipná, zábavná, tolerantná, dobre varí, rada sexuje, ožehlí košele, umyje okná... Ale o inom som chcela, sebaprezentácia nie je potrebníá, lebo všetci vieme :). Takže áno, dokonalosť existuje. Ale povedať, že existuje dokonalý muž, tak to je omyl kolosálnych rozmerov. Je to mýtus. Alebo tak nejak...

Zamyslela som sa toť pred pár dňami, ako som tak nemala do čoho v robote pichnúť. A na toto som ja prišla, že nie dokonalý chlap existuje, lebo neexistuje, ale pohľad na chlapa si ženy idealizujú (pretože to je v prcese "chcem sa zaľúbiť" absolútne nevyhnutné), lebo kto už by sa len zamiloval do toho priemerného ITčkára s rednúcimi vlasmi a pivným bruškom, keby nebol v okamihu "chcem sa zaľúbiť" (prípadne v okamihu "chcem deti" alebo v okamihu "nechcem byť sama, niekto už sa nájde") šarmantný, "vlastnenieažtakpupkatý", vtipný, krásne sa smeje, och ten jeho pohľad a ako bozkáva, tie jeho ruky etc... DOKONALÝ??? No nikto! Tak to je. 

Preto si toho nášho pána vysněného postavíme pekne na piedestál a tam si ho čačkáme, a robíme si z neho toho naj, češeme si ho a obliekame, pripíname si naňho rôzne vznešené prívlastky a schovávame za ne tie reálne nedostatky, aby sme, keď už je ruka v rukáve mohli prísť na to, že sme (nie naleteli na ich šarm a iné pretvárky) urobili modlu z CHLAPA!!! A najväčší prúser je, keď potom začneme tvrdiť ako sa len ten náš zmenil. Nezmenil. To len časom opadajú tie nálepky a odhalia realitu... 

Slovo záverom?

Lepme si na nich nálepky aj naďalej, a myslime si, že sú dokonalí, len nezabúdajme prijať ich priemernosť. Lebo muži sú muži. Neexistuje dokonalý chlap. Ani jeden... Nie dámy, ani ten váš :).

I'm just a girl in a world (in my world actually)

Jedna z najzreteľnejších, najintenzívnejších a  najnevypočítateľnejších čŕt mojej osobnosti je posadnutosť :), zoznámte sa... Som stále niečím posadnutá a vždy to trvá len krátku dobu, týždne, alebo mesiace, ale je to pekelne intenzívne... Potom ma to opustí ako vlaňajší sneh a ja si môžem s radosťou presedlať na inú posadnutosť. Je to príjemné, niektoré posadnutosti mi vydržia dokonca iba pár dní, iné naopak roky... Naskytá sa mi ale jeden problém, ako mám vedieť, že niečo (čokoľvek, napríklad chlap) nie je iba posadnutosť? Hm, dilema Dylene...

 

Nachádzam sa období posadnutosti Charlotte Usher-ovou. Ó áno milé dámy, mimo iné sa nachádzam aj na prahu svojho veľavýznamného jubilea, ale nebudeme tu stále dokola riešiť môj vek, pretože vôbec nezodpovedá môjmu duševnému, mentálnemu, psychickému či psychologickému dozretiu (resp. nedozretiu, a btw. ja viem, že to nikdy nedobehnem, skrátka ostanem navždy taká, budú mi len pribúdať vrásky a skúsenosti - dúfam - teda dúfam najmä v tie skúsenosti, veď kto by si želal vrásky, že?), ak to niekomu vadí, nech pokojne odíde, ale bleskem!!! Takže poďme ďalej. Ostali už len tí, čo chceli ostať :), však? Áno, posadnutosť... To je ono... A Charlotte. Máte páru baby? Poviem vám, ale sa nesmejte, alebo sa smejte ale ne nahlas. Alebo sa smejte aj nahlas, ale nevysmievajte sa. Charlotte Usher je hrdinka emo teenagerskej trilógie Ghostgirl (dúfam, že trilógie, lebo aj s upírskymi denníkmi som sa pekne ojebala v domnení, že po 4 dieli už nebude nič a teraz si musím do smrti kupovať pokračovania).

Hej, dostala som sa k nej cez kamarátku kamarátky a tú kamarátku som vlastne ukecala nech si tú knihu kúpi, lebo mala parádnu obálku... A veľké tajomstvo je na svete... Tak ale aha, no ono to na tom obrázku nie je vidieť, ale tá rakva okolo ghostgirl je prishľadná fólia... No skrátka ďalšou mojou obľúbenou črtou je, že som estét, a pekné veci milujem rovnako ako milujem pekných ľudí, pekne naaranžované jedlo, pekné a zarovnané poličky, veci v poličkách (ok, to už hraničí s obsesiou podobnou Monike z Friends, viem). No a teraz idem byť posadnutá spánkom :), lebo spánok zjemňuje vrásky :)... A mne pekelne zadrbáva...

"now everything should be all right"

na začiatok poznanie dňa: Orange juice je na prechlastaný žalúdok fakt silná káva - neodporúča sa!

* * * * * * * * *

Alkohol a gandža sú vražedná kombinácia, ktorú nikdy nikomu neodporúčam. Raz za čas sa ale stane, že každý z nás podľahne pokušeniu. A bola sobota... (whatever). Večer začal nevinne, popravde sa však iba domnievam, že začal nevinne, lebo si to vôbec nepamätám, musím sa stretnúť s mojou Evou, aby mi to objasnila. Pila sa vodka, na mrte... Prišiel Marek. Girl cítila, že Marek príde a tak vytiahla do boja 12cm opätky tenké ako ihla a minišaty. Marek slintal, aj všetci ostatní slintali. Niektorí dokonca dostali za to aj po papuli :). Neviem kto s kým hral hru, nakoľko moje zmysly boli otupené návykovými látkami rôzneho druhu, ale mám taký pocit, že každý z nás hral tú svoju a neviem či je aspoň jeden víťaz. Ja sa však víťazne necítim. 

Marek bol prítulný, ale len do okamihu, kým som ja bola odmeraná a potom ešte od okamihu, keď som bola opitá tak, že ma vlastne iba podopieral. Marek bol milý a zhovorčivý a mal potrebu mi silou mocou ukázať, že on je úbožiak, ktorého sa neoplatí chcieť pretiahnuť, že za to nestojí... A to teda musím snáď práve ja vedieť či stojí... Ehm, a že stojí :)... Odrazu som nadobudla pocit, že ten čo predo mnou stál pred dvoma mesiacmi, bol iný Marek, že mi ho vymenili, pretože zo sebavedomého frajera, ktorý rozhodne vie čo chce, z chlapa, ktroý udrie do stola a bude tak, ako on povie, z chlapa, ktorý má kvalitné ego, sa odrazu vykľul týpek, ktorý podceňuje sám seba, chlap, ktorý má pocit, že je nula, že nie je schopný nič dokončiť, snáď aspoň začať... Chlap, ktorého treba "ťapkať", aby veci dokončiť schopný bol... Bola som sklamaná. 

Verila som, ráno o 7:20, keď som si sadla do taxíka, že Marek je definitívne minulosť... Pretože, som konečne verila, že som stretla sebavedomé hovado, ktoré so mnou zacvičí a ja budem skákať ako bude on pískať a ešte som sa na to aj tešila... No keď som si líhala do postele po rannej (alebo večernej) hygiene a venčení nášho starého pochcánka, v hlave som mala obraz zhuleného ramenatého a svalnatého chlapa. Neopúšťala ma vízia toho, že by som si ho dala ako predjedlo aj dezert (dokonca som mu to aj povedala)... Zaspala som v bolestiach, ale tak mi treba a zo spánku ma vytrhlo zvonenie mobilu, volala mi Eva, nemola som to dvihnúť, v sne ma totiž práve Marek obrábal tými najvyberanejšími technikami... sakra... 

A aj napriek tomu, že som mala byť vytriezvená z chlapa, ktorý je to najhoršie čo ma mohlo v živote stretnúť, ja chcem byť tá, čo ho bude "ťapkať"... Som skrátka klasik...

 

Éire - trip to my heart, and deeper...

Poznáte pocit rozpoltenosti v okamihu, keď na niečo meníte názor? Ten pocit, keď ešte nechcete celkom opustiť pôvodné stanovisko, ale už viete, že nový obzor sa vám vryl pod kožu, nahlodal istotou a búra váš vzdušný zámok??? Otázka znela, poznáte ten pocit rozpoltenosti? Pocit, keď viete, že nemôžete mať obe strany mince, že si musíte vybrať čomu budete veriť, čo budete nasledovať a ktorú cestu si zvolíte... A zažili ste už niekedy, že by tento pocit rozpoltenosti trval, nie okamih, ale celú večnosť (rozumej minimálne týždeň)??? Tak od začiatku, aby sme v tom mali jasno všetci :)...

Spomínate si ešte na Froda? Moje írske potešenie? Môj ex z časov, ktoré som považovala za dávno minulé? Na druhej strane máme Mareka, fešáka, ktorý (ak k sebe budem úprimná a zároveň nie veľmi krutá poviem len jemne...) na mňa kašle? Dva kusy, priam výberové :). Do Írska som odchádzala ako otrok snov a túžov po Marekovi a len s nevôľou som šla do toho, že by som sa stretla s Frodom... a vedela som presne, prečo sa tak cítim... Pretože som sa bála tejto rozpoltenosti prekliatej... Tak je to... 

Ako ste uhádli s Frodom som sa stretla. Pozrel sa na mňa a netrvalo to hádam ani sekundu a obaja sme boli tam, kde sme to všetko pred štyrmi rokmi zanechali, také rozbalené a nedokončené, akoby sme si to len odložili na neskôr, vrhli sme sa na seba ako vlci. Mala som pocit, že som ho videla včera, že som nikdy neodišla, možno mi v hlave skrsla aj myšlienka, že ho milujem ako vtedy (blbý nápad, ale napadlo mi to)... :)

Noc to bola dlhá. A bola náročná. Vodka tiekla potokom a strácala sa v nás doslova v sekundách... Silvia sa tiež poriadne opila a do detailov nejdem z jediného dôvodu... sú strašne nechutné :DDD... a ja sa hanbím... a aj Silvia by sa hanbila, keby vedela, že vám tu rozprávam detaily onej noci :), takže nechaj me to na fantázii každého z vás, kto sem náhodou či úmyselne nahliadnete (wicked, je mi jasné, že ty , so svojimi skúsenosťami obohatíš aj predstavy o mojej noci, a keď budeš mať pocit, že preháňaš, tak ešte pridaj :DDD).

Viete, v tom malom meste v srdci ostrova sa vôbec nič nezmenilo, akoby tam čas nehral rolu, tráva je rovnako zelená, Don má rovnako krátke vlasy, a Frodo pár krásnych vrások navyše :), ten dokonalý úsmev, ktorým ma pred rokmi odzbrojil a donútil ma zamilovať sa... a svoju milovanú gitaru. V mojich kruhoch sa o ňom vedú reči, že ak na mňa hrá rovnako dobre, ako na pódiu na svoju gitaru, som šťastná žena... nuž ja si nesťažujem :), a vraj íri sú sebci v posteli, :) tak to mám asi šťastie, v posteli aj na zadnom sedadle auta... bože, ako keď som mala osemnásť :). A potom kto hovorí, že história sa neopakuje, ten klame :D... Viete, myslela som, že vás obšťastním nejakými dialógmi a pár detailami, ale nemôžem :D. Snáď len...

detail a.)  Bar číslo jedna (pracovný názov) zatvárajú, Don nalieva posledné drinky a umýva riad, Frodo ma predstavuje kamarátom a kamaráti sú zo mňa úplne mimo :), jeden sa pýta "s kým bankuješ?"... No dobre to sa neopýtal, ale mi to prišlo vtipné, ok, takže jeden sa pýta, ako dlho sa poznáme a také tie reči a Frodo bez zaváhania "She is my girlfriend from Slovakia" bla bla bla... Odrazu ma chytí, viete tak, ako v tých  romantických filmoch že jedna ruka okolo pása a druhá na krku a palcom na tvári, pritiahne si ma a pobozká ma, že sa cítim ako Holly (keďže to mám také čerstvé a ešte je to aj o írskom chlapcovi) z PS I love you. No a ten jeho kamarát začne tlieskať a smeje sa ako blázon...

detail b.)  Po ťažkej noci v baroch a na diskotéke ideme do Supermaxu (niečo ako McDonald), niekto je, niekto pije nealko, ja a Frodo sa bozkávame akoby sa len tak dalo prežiť, stále a vášnivo, a niekto dvíha zo zeme kondóm a v kruhu írsko slovenských žien a mužov ho podáva Frodovi so slovami "toto si vezmite, vidím, že to budete potrebovať" (nebolo to len vidieť, ale aj počuť a cítiť... :DDD a Frodo odmietavo pokrúti hlavou a vraví "vďaka, ja som katolík"... 

...

Doviezol ma domov ráno, vravela som, že Frodo bozkáva ako poloboh? Tak áno. A voní. Mrte. A mám jeho boxerky, ha :)...

...

Anyway, na druhý deň sa tackám z postele a vrážam do kuchyne, kde už Janka pripravuje vyprošťovák a raňajky, a smeje sa. Ja po pár hodinách polobdenia precitám a počítam si plodné dni. Ebénci. 23.10.2010, kurva drát. Né žeby sme nemali ochranu, klídek. Mali. Len sme mali viac apetítu ako kondómov, no zabijem sa, keď mi chutí?... Tak som nakúpila testy a čakám, čakám kým príde tá správna chvíľa ocikať prúžok a zatiaľ premýšľam, čo vlastne chcem. 

Poviem vám, nie je to vôbec jednoduché, lebo ja chcem všetko... Všetko má svoje klady a zápory, všetko je lákavé a trocha riskantné, každé moje rozhodnutie ovplyvní životy ďalších ľudí a ja som niekde medzi tým prvým rozhodnutím, tým prvým názorom, že by bola úplná pičovina byť teraz v tom, veď stále verím, že sa to  MOŽNO s Marekom ešte nejako pohne... a zároveň som už namotaná na to, že mať Kamilu (lebo tak sa bude volať Frodova dcéra, ak budú na teste dva pásiky) a žiť v malom zaprdenom meste v dokonale krásnom Írsku s krásnym Frodom by vlastne bolo úžasné...

A viete čo mi na to všetko Frodo povedal? Že nech bude akokoľvek, sme v tom spolu, niečo vymyslíme a zvládneme to, a noc so mnou bola krásna, a ešte toto, ale to vám dám v pôvodnom znení... "I don´t regret it for a second "...

Stále hovorím aká som nezodpovedná, že mne dať do rúk dieťa by bol krutý žart, ale aby ste vedeli, až také zlé to so mnou nie je. Do výsledku testu nepijem... Viete, pre istotu...

:)

PS: posledné dni som nadržaná, že by mi žiarovka v hube svietila... len tak mimochodom...

* * * * * * * * * dovetok * * * *  * * * * *

absurdnosť môjho tehotenstva spočíva mimo iné aj vo faktoch - počatie v čase smrti blížneho, predpokladaný termín v deň narodenia môjho ex, samotný fakt, že JA a Frodo máme byť rodičia... :) a ešte tie, na ktoré si práve nespomínam, ale Evu celkom pobavili... good night.

čo si berieme so sebou a čo po nás ostáva

prach si a v prach sa obrátiš

...

- dnes je pamiatka zosnulých, a ja by som za normálnych okolností sadla k brachovi do auta a nechala sa odviezť na cintorín (resp. do krematória), tam by sme zapálili sviečky a v tichu vyfajčili cigaretu, babka vždy vravievala: "masíčko, cukroví a cigarety, děvenko, to už je má poslední radost" a čo vravieval dedko, na to si už nepamätám, mala som štyri, keď umrel a pamätám si ho skôr z rozprávania, babka vraj plakala každý deň po jeho smrti, viete čo, moja babka tu bola 22 rokov bez neho... a dvadsaťdva rokov, deň čo deň si na dedka spomenula a uronila slzu... to je sila... nie?

- dnes, keby to bolo ako za normálnych okolností, by som s brachom nešla len do krematória, ale aj na martinský cintorín, pozrieť deda, tiež umrel už dávno, ale na neho si pamätám, vravieval mi: "musíš byť bystrá, mužom sa nepáčia hlupane, počítaj príklady a keď skončíš, príď si vypýtať ďalšie, a potom ti poviem o vojne a ukážem ti glóbus..." akože chápete, ja som mala asi päť a dedo ma učil počítať a kde je Afrika... a potom sme sa hrali s bratom človeče nezlob se a keď som prehrala hodila som mu kocku do hlavy, to bolo naposledy čo sa so mnou hral :)... babka piekla štrúdlu, takú tú čo na ňu najskôr umiesila cesto a potom ho ťahala po stole, bolo ako papier, také tenké... mňam.

- dnes ale nebol normálny deň. Sadla som brachovi do auta a šli sme do krematória. Pozdravili sme babku a dedka, dedko bol vojak, tak sme neplakali, on by to nechcel vidieť, a s babkou sme si zapálili. Prvýkrát som dala brachovi cigu, bola v tom určitá symbolika. Brat mlčal a ja som spomínala. On to nemá rád. Nikdy neplače a nerád hovorí... Stretla sa celá rodina, dokonca aj Zuza prišla, a Rudko. Dnes sme pochovali babku, plakali sme, mama plakala najviac, bola najmladšia... Aj Eva plakala a dokonca aj Milan, najstarší syn. A potom sme jedli a všetci sa smiali, ale len tak trochu, že museli... Keby nemuseli, nesmiali by sa. 

- dnes je v nebi žúr, babka nalieva pálenku, stretla sa s dedom a teraz tancujú čardáš... a babke sa isto rozviazal jazyk, ani nechcem vedieť, čo všetko mu vytárala... a smejú sa, až sem ich počujem... a bijú zvony.

do you love me forever... a iné sladké veci

Milujem šťastné konce. Najradšej mám tie romantické americké komédie, kedy všetci od začiatku vieme ako to dopadne, ale musí sa diať všetko to 70 - 90 minútové balastenie, (toto slovo som si odvodila od slova balast, ale neviem či vôbec existuje, ale veď keď sa dá napísať tak hádam existuje, nie?) aby sa to predalo ako film a získalo to prípadne nejakého toho Oskara, ale hlavne prachy a aby sme sa mali kam chodiť po večeroch zajebávať - akože do kina a podobne. 

Tak mi napadlo, nebol by to skvelý trhák, urobiť film iba zo šťastných koncov? Pičovina že? Ale aj tak sa mi ten nápad páči. Viete ja sedím pri telke (tak akože občasne, lebo tomuto koníčku veľmi neholdujem) a čumím na nejaký romantický film, ktorý som už videla asi 37x. No a celý ten film ma už v podstate nezaujíma, čakám len na koniec, na to romantické "milujem ťa a chcem ťa navždy a ako som mohol byť tak slepý a bla bla bla bla bla". 

Sex and the city som videla nespočetne krát (vďaka káblovej televízii a  mojej nedávnej nespavosti), toť minule to bola Bride Wars (Vojna neviest) a potom ten z Wicklow mountains  ten mám strašne rada a keď mám periódu v začiatku aj slzu uroním heh (ehm neviem si spomenúť ako sa volal). A dnes som si dala ako čerešničku na tortičke k učeniu (áno wicked, ja som dnes začala, s tým učením 16 otázok mám za sebou, zajtra idem do práce a v nedeľu si dávam očistný deň a potom od pondelka zase)... :(, no ale toto, že aaaaaa už viem, volalo sa to PS I love you to Írske. Ale teda dnes tá čerešnička The made of honor :). Tak veru. Ja viem, je to sladké ako dvakrát presladený čaj, ale má to niečo do seba. Človeku sa vyplavia endorfíny len čo sa na to pozerá, a nemusí to ani žiť a ešte keď to aj žije no waw :) - a to mi pripomína, že musím ísť do lekárne kúpiť ginko a lecitín a koenzým Q10 - na učenie pochopiteľne. Moje baby ma už varovali, že bez toho ani nemám skúšať zasadnúť k učeniu, no dnes to bol boj, tak zajtra nabehnem do lekárne a urobím si zásoby na najbližšie dva tri týždne :). Ešte že pršalo, inak by som mala určite iný program :).

No a to je vlastne všetko, s čím som sa vám prišla zdôveriť, takže sa mi tu majte a nerobte neplechu. Vlastne robte neplechu. Ja dnes budem mať papučovú kultúru nakoľko ma celý deň bolí horné zuboradie, ale zajtra si urobím taký výplach mozgu, že sa obávam, že to dnešné učnie  vyjde na psí tridsiatok... A ešte mám jednu vec v talári (toto sa hovorí? v talári? že ne? no neva, aha v talóne, či? ani to ne? ospravedlňte moje výpadky pseudointelektu, ale od 9:30 sedím nad tými pičovinami - inak manažmentu som dnes dávala zabrať), no a toto, že (stratila som niť, momentíček...) no tak ne do piči, som načisto zabudla čo som chcela... 

...

...

...

no, tak nič.

:)

aj dokonalosť má svoje nedostatky :)

Viete (možno sa aj opakujem) ako sa život delí na pred tým a potom... Tak ja mám zase medzník v živote. Áno, je to ten Paríž šťastne nešťastný a osudný pán "natenmomentdokonalý", ktorý mi konečne  rozšíril obzory, povedzme že v nie celkom neznámej oblasti sexuálnych hrátok, ehm... Ale okrem iného mi pomohol dostať sa späť do hry, čo som mu oplatila patričným spôsobom onej noci, ktorá sa začala niekde na Kolibe a so svätojánskymi muškami a skončila sa u mňa na byte o pol piatej ráno s metrovou pizzou a želaním si pekného dňa, jeho posledná veta bola "Určite mi zavolaj keď sa vrátiš"... A ja som určite zavolala... :)

Ale medzitým sa stalo ešte veľa veľa veľa iného...

Napríklad to, že ležím s podozrením na zápal pľúc v mojej vyhni (rozumej rozpálená izba) bez možnosti úniku, našťastie už bez teploty, ale kurva to bolí... au au... ani fajčiť mi nejde :( a to už je teda kua zlé...)... ale aby som neopomenula tú milú udalosť na dovolenke, tak áno áno, tlieskate mi dámy??? Môj "natenmomentdokonalý" zo mňa vyšukal akúkoľvek spomienku na ex :) dokonale mi ho dostal z hlavy a nie len z hlavy :) (yes yes).. ehm...

No takže bola som na tej dovolenke pri mori, hej, akože budem ležať spať a žrať, plávať a opaľovať sa a that's it!!! No máš ma vidieť haha, to by som sa nemohla volať Girl a nemohla by som byť hypersupertruperaktívny vodnár čo miluje vodu, športy a zábavu... A mali sme navyše animátorov, ktorí sa o nás dokonale postarali (o mňa konkrétne viac ako dobre a viac ako majú - teda jeden z nich má v náplni práce hehe)... No a čo... Už som vám hovorila??? Život je krátky, jebať predsudky :)...

Volám ho Sweetie a je z Bosny a Hercegoviny a baby, vyzerá ako malý poloboh krížený s Jacobom z Twilightu (čo je na jeho škodu, lebo sa mi Jacob nepáči, ale whatever) šuká ako The KING... hahaha... zase no a čo!!! Wicked mama, toto radšej nečítajte :)... a ďalej, jeho telo je dokonalé, jeho tvár ako z reklamy na genetickú dokonalosť, jeho pohyby na parkete - waw... a vôbec... nemôžem ho nemilovať... a to je ten problém... dovolenky sú na také veci príliš krátke, takže sme síce "stay in touch" ale čo nám je to platné, keď si nezašukáme? NIČ!!! 

Takže pred Parížom bolo ako bolo a po Paríži je DOKONALE... Aj keď všetko má svoje nedostatky... Aj dokonalosť, že?...

teraz by bolo veľa blah blah blah...

No a potom po dovolenke som si povedala, že majster vyšukávač mi musí Sweetieho dostať z hlavy :), lebo je to neperspektívne a naivné... Tak sme si dohodli rýchlovku u mňa doma, tešil sa... Videla som to z tej SMS, úplne žiaril... Ale hold človek, teda ja, mieni a osud, teda vyššia moc či Boh, mení a tak ma priklincovalo o posteľ s tým zápalom... FUCKING everything... Takže vyšukávač sedí doma a potí sa... bohužiaľ nie na mojom tele...

PS: Aha skoro som zabudla, Sweetie chce prísť na SVK :)... tak uvidíme, nie?... heh, zatiaľ zhasnem svetlo a idem pohľadať svoje svedomie :)...

A ešte čosi, so Sweetiem sme zažili jednu dokonalú noc, a to som si myslela, že dokonalosť ozaj neexistuje, vlastne celé to nedokonalé na nej je len to, že sa skončila a keď poviem "Green seagull", je to interný vtip, smejte sa, neskôr vysvetlím... ale máme so Sweetiem svoju vlastnú veselú historku, haha polovica vzťahu je v rukáve, nie? :) (smejem sa moooooooc) au pľúca...

Dovi dopo

Nemám rada lúčenia, (čítaj nemám tvrdo jak v Pétržke s dôrazom na NE). Takže nemám rada lúčenia, to je také prijebaté, že jak som dojatá alebo nasratá ja len revem furt, kks to asi vodnárky tak máme, lebo aj vodnárka furt reve a je dojatá alebo nasratá, to je jedno ale  reve furt, ale ona býva skôr nasratá ako dojatá popravde heh. No a ja som zase furt dojatá. Film je romantický, ja som dojatá. Film je nebezpečný a umrie malý psík alebo decko na leukémiu a ja... dojatá, šak jasné. Alebo minule, kukám film a tam ten hlavný hrdina sa zamiluje a nejak sa to posere a ja som hneď dojatá. Kokotne to vyzerá keď sa tvárim, že nerevem a slzičky utieram. Aj minule na Patizónovi v kine kks ale to bola šupa.No a ja hneď že dojatá, ale vám nepoviem že prečo, keby ste o chceli kukať, ale je to super, fakt že sa to oplatí vidieť.

No tak ja sa nebudem lúčiť, a vlastne možno ani nebude treba lebo berem notebook, aby som vám mohla čerstvé news z centra diania - Paríža opisovať, viete to upálenie Krista a párty a tak... No tak ale neviem ako to tam bude s netom, každopádne, vodnárka príde do BA a tak sa síce teším do Paríža, ale o kúsok viac sa už teším aj z neho domov. A viete čo, dala som si záväzok. Žiadny sex na jednu vyjebanú noc, alkohol len aby som negrcala (čo je celkom dosť, sa nebojte že prídem skazená) a nezamilujem sa do žiadneho "bagetu" (familiárne oslovenie frantíkov). A keď príde vodnárka, tak Aligátor tras sa. Dúfam, že nebudem mať existenčnú depku ako minule, lebo som si celý večer dojebabrala.

Zajtra letím, tak sa tu majte, užívajte, a starajte sa o seba najlepšie ako viete, mier s vami, lásku do vrecka a vreckový slovník na kolená :)

Tak už :)

Dnes som mala skúšku, ktorej výsledok sa dozviem až o týždeň, ale už teraz viem, že som dovrzala 4 otázky z 23 (25?) - (no dovrzala, jednoducho som ich dojebala nebudeme si klamať, skoro na 100%som vedela odpovede pri zmienených troch, ale preplo mi, ako inak to nazvať, no a tú poslednú dojebanú - tak to mi ani nenapadlo, hm...), čo naznačuje, že prejsť som prešla, ale áčko to nebude ani keby som sa rozkrájala, čo už, život sa nekončí, kdeže, práve začína smerovať k začiatku :) tak veru. Tá kaderníčka dnes - nad moje očakávania, no nie až tak šialene nakrátko ako by si to želala vodnárka, ale snáď ju zmena poteší, mňa úplne rozkokošila :). Malá ponuka toho, čo všetko sa na mne nachádza "zozadu" :) a teraz ak dovolíte, bez dlhých rečí, idem spať :).

Dobrú noc.

New York

Počúvam Aliciu Keys - Empire State of mind (jak tam ujúkajú že úúúŇúúújóórk... fakt táto verzia stojí za to)  a           odmlka (ježíš mne je tak na piču dneska, akože učím sa už pár hodín, rozumej čítam knihu o bolesti - áno áno, moja nasledujúca skúška je o bolesti, heh, to by som toho popísala state, eseje, romány, keby som mohla o tej heartbreak-ovej, ale ne, že akútna chronická nádorová etc. zabite ma prosím - pískam vysokým hlasom) späť k pointe - na piču, ale né že na piču, ale tak chujne smutno depkoidne, sebaľutujúco, no jak piča. Inak idem predsa len von, som sa TERAZ rozhodla, že hej, musím si kúpiť cigy, kks ja sa tak teším ako si po dvoch dňoch zapálim, že AŽ - takto, veľkými písmenami, jakože bez hanby.

No a jak počúvam tú Aliciu tak sa strašne teším na Sex and the City Two (alebo second part?) no anyway a jak sa tak teším a počúvam to ňújorkňújorkňúúújóórk tak som si spomenula, ako pekelne závidím Eve, Eva ide v lete do NY a pozor, úplne zadarmo (no sorry, len sa mi to páči ako to znie, ale ne, kupuje polovicu letenky, ubytko u brata do piči to budú nákupy) a ešte som si spomenula na jednu super vec, pred pár týždňami (alebo sú to len dni, čas mi uteká nereálne rýchlo) sa vrátila Peťa z Austrálie (áno, len ja tu ešte kvasím a šprtám jak debil) no a doniesla mi pero :), ach, vy to ešte neviete :), ja som pred časom zbierala perá, mala som kurevsky dobrú zbierku, no už ich nezbieram, ale dobré perá milujem aj pekné milujem, no a aj škaredé ak dobre píšu - jak chlapi hehe milujem dobrých pekných aj škaredých ak dobre píšu :). 

Tak ale o ničom tento post? Nevadí, je sobota. Idem von, ale prídem skoro, lebo musím monitorovať psa 24 hodín a tá dvadsiata4-tá končí o 9:00 ráno v nedeľu :(, no pes nám totiž denne vypije priveľa vody a furt ciká - hlavne na balkóne, ale aj voľne po byte ak nestihneme ísť 5x za hodinu von), asi má pokazené ladviny či čo (inak nie je ladviny čechizmus? obličky, aby sme si rozumeli). No ale inak je úplne OK, akože aj chvostíkom vrtí, papá, smeje sa a šteká, no nevim, šak uvidíme. 

Ježíš (dnes aké preferované slovo toto Ježíš) návšteva ide, sa ja idem teda dať do formičky a idem akože piť, ale šak mám len 20 ojro, kks tak toho moc nedám. No nevadí. Dnes ma doslova ukecal kamoš, nech prídem, mne sa nechcelo poněvač já jsem tady vůl, teda jakože sa mi nechce ale na totálku, tak ale šak necháte ho samého, keď sa vyhráža že bude opustený? NE! A Eva volala, že po deviatej v melónoch, toš idem sa ja poľudštiť (to je super tri mäkčene), no padám ja odtiaľto lebo návšteva je TU.

všetko je na webe

CLICK HERE

Je to tak, na webe je všetko a čo nie je na webe, to ste len zle hľadali. Chcete nový template presne pre vás? Nevybrali ste si z ponúknutých na mojom novom blogu ani na leelou blog? Šak tak mi napíšte a ja vám nejaký vyrobím podľa vášho želania, šak né? Takže klikajte, hľadajte, píšte mi svoje požiadavky, strašne ma to baví, tak využite príležitosť, kým je čas :) a sharujte, čoskoro mi končí skúškové :). 

I prefer a bittersweet love

Volal sa Brian a bol to neskutočný kokot. Keď poviem, že som s ním bola bez mála sedem rokov (málo znamená asi tri mesiace) určite si poviete, že ja som piča, no veď som aj bola a hlúpa ako tágo. Človek ako ja sa musí učiť na vlastných chybách, lebo na rady nedá a prosby dokonale ignoruje (tie - prosím ťa nerob to, je to chyba, ja to tuším, cítim, viem, vyveštila mi to Teodora...), anyway, on bol kokot a ja som bola beznádejne zamilovaná - nedostala som do vienka mieru - nič nerobím s mierou (nemám mieru na učenie, alebo všetko alebo nič, nemám mieru na lásku, na zábavu, na sex, na smiech, na prachy... nemám mieru) a tak som sa bez akejkoľvek miery zamilovala do najväčšieho idiota v strednej Európe (druhého najväčšieho) :). 

 

Aby som v tom neostala sama za debila, aj on ma miloval, tak svojsky, ale mocno, bohužiaľ s mierou. Miloval totiž aj Lenu, Katu a Natalu a tak potreboval mieru pre všetky, dokopy však mieru nemal ani on. Miloval aj pivo a cigarety. Nemiloval svoju matku, nemiloval vernosť a nemiloval úprimnosť. Miloval lži. Donekonečna. A viete čo? Ja som tie lži žrala aj s navijákom. Mala som šesnásť a on bol o päť rokov starší. A potom som mala 23 a on bol stále o tých päť rokov starší, nezmúdrel však ani za máčny máčik a ja? 

...

Ale celé to bolo tak krásne - raz hore potom dolu, ako na hojdačke, ako v lietadle, ako na trampolíne, večne sa mi krútila hlava a podlamovali sa mi kolená a nikdy som nevedela čo bude nasledovať s novým ránom. Bola som lapená a milovala som aj sweet aj bitter, boli v dokonalej nerovnováhe. Požiadal ma o ruku. Povedala som áno. Veď chápte, mala som 22, nevedela som ešte o väčšine lží a sweet bolo častejšie ako bitter - tak dokonale nerovnovážne. Ale som tu, vydatá nie som (CHVÁLABOHU ZA TO), povedala som, že som si uvedomila, že s ním nedokážem stráviť už ani 24 hodín, nie to celý život. Povedala som mu to po telefóne a nikdy viac som ho nevidela. Nikdy sa mi o ňom nesnívalo a nikdy som nemala potrebu ho opäť vidieť. Janka - moja kamarátka, ktorá s nami prežívala sweet a bitter time, o ňom snívala v jednom kole, ona vie, že je to kokot, ale nemôže si pomôcť... Tak nech.

Či s ním alebo bez neho, môj život sa v zásade nezmenil. Miera mi chýba stále a tak keď milujem, hoci bittersweet, ale bez miery, bezodne, bez stropov, bez mantinelov, z bojového poľa (rozumej stroskotaný vzťah) odchádzam dvojnásobne porazená a vždy s veľkou boľačkou čo si žiada pofúkať. A fúkať a fúkať. Ale aspoň stále cítim vietor vo vlasoch (s výnimkou doby, keď som bola dohola), na jazyku ochutnávam dažďové kvapky a keď mi je smutnokrásne vidím dúhu.

aktivita vs. produktivita alebo "ako som sa zase nič nenaučila"

Dobrý večer priatelia (teda skôr priateľky, tie tri čo sem občas zabúdite), dnes som bola extrémne aktívna, vlastne som bola aktívna pasívne - máme pre to nejaký iný výraz, áno, ďakujem, produktívna som bola, heh. Mohli ste si to už všimnúť na mojom novom design-e blogu, no jasné že som si tento template (alebo ľudovo templejt) akosi nevytoto, nevyrobila sama, ale (milujem ALE, treba to čítať s odmlkou, veľmi kratučkou pred slovom ALE a dlhšou za slovom ALE, aha takto   ale          a pokračujete...). 

No poďme k veci, teda ja som sa dnes mala učiť, teda v tomto ohľade som bola pasívna, neproduktívna priam až mŕtva, ale život je okamih, deň je čo? Zlomok okamihu? A ja sa mám učiť, keď mám tak nádhernú zábavku, akou je vyrábanie vlastného templejtu? Neblbnite, to nie je možné!!! Takže áno, toto tu som si požičala, linkovala som to už včera, ale aha čo som dnes vytvorila sama TOTO - len klikajte dievčatá a obdivujte moje zručnosti, prosím :), teda prósím (psie oči) :). No ale fakt, akože je to prejhnané a preplácané, kde tu uteká okraj, ale na prvotinu... no čo poviete? Na prvotinu ujde? 

A že na zajtrajšiu skúšku neviem zhola nič (vodnárka by povedala - viem holý kokot, ale kokot by nepoužila ale chuj, no to je jedno) ma bude asi trápiť až zajtra, lebo dnes sa teším zo svojej šikovnosti :). Chcete templejt? A máte nejakú predstavu? Vyrobím vám. Hm?

zdieľam, zdieľajte, mente, skrášľujte, pýtajte sa

som nadšená z templates, ktoré som našla tuto hľa . Tak sharujte a urobte svoj blog nádherný :)

konkrétnejšie, aby ste nemuseli hľadať, tak klikajte TU

ako som sa rozhodla čakať na zázrak

Sny. Definitívne nabúravajú moju kontinuitu. Ničia moje pracne nadobudnuté sebavedomie a nenechajú ma ani na chvíľu veriť, že veci by sa mohli dostať do normálu (teda do stavu "ako predtým"). Stav ako predtým zahŕňa niekoľko dôležitých aspektov môjho života - predtým som žila v zahraničí, predtým som milovala a bola milovaná, predtým som milovala svoju školu, prácu (aspoň občas) a svoj život, predtým som bola vyrovnaná, predtým som nemala depku (možno dve), predtým som bola krásna a spokojná, predtým bolo všetko tak ako to byť malo, ako som to chcela, bolo to jednoducho predtým. No a teraz, teraz je potom. Potom znamená, že žijem opäť na Slovensku, ktoré síce milujem, ale buďme úprimné, je sto rokov za opicami a šance na dokonalý život ponúka mizivé, tak je to, potom znamená aj to, že nie som milovaná, minimálne tou osobou, ktorú stále milujem ja, potom znamená nenávisť, potom znamená problémy, potom sú depky a prerevané noci, potom sú žúry a flámy končiace nad ránom v lacných baroch - hoci stále začínajú vo veľkom štýle, potom je ako keď je po živote - aspoň občas mám ten pocit, len rovná čiara na monitore života, potom nie je tlkot srdca, je nič. Potom je tma, ticho a prázdno...

 Dnes v noci sa mi sníval sen. Snívalo sa mi presne to čo chcem, čo si želám bez mála pol roka, čo sa nedeje a zdravý rozum mi vraví, že ani neudeje, ale sny sú na to, aby sa snívali, aby sa v ne verilo a aby sa plnili. 

Sedela som na posteli, vlastne som pololežala, dnes ráno, a spomínala na ten sen. Uvedomila som si, že sa mi nikdy v živote nesnívalo toľko ako posledné tri mesiace, a nikdy sa mi nesnívalo o mojich bývalých či súčasných a dokonca ani o budúcich nie, a ani o ich matkách... Skrátka a dobre, ak sa mi snívalo, boli to skôr sci- fi haluze (ako po LSD), alebo hororové akčné scény typu nemôžem utekať a idú ma zabiť, alebo lietam a padám a podobne, prípadne ešte násilnícke sny (to mám z tých hlúpych filmov a seriálov čo si občas doprajem pred spaním, ťažké na noc nejedávam, tak to môže byť len z tých filmov). Ako som tak pololežmo nad tým posledným snom premýšľala, a zo všetkých síl sa snažila zapamätať si každý obraz tej tragikomédie, uvedomila som si, že hoci sa mi nikdy nikdy ale ozaj nikdy v živote nestal žiadny zázrak, ktorý by som mohla jednoznačne za zázrak považovať, stále, ako malé decko, na zázraky verím. Teda nikdy som v ne neprestala veriť a ako kedysi, keď som verila na obrovské hlúposti a myslela som si, že raz sa zázrak stane aj mne, aj dnes ráno som si uvedomila, že na ten môj zázrak čakám stále, s jediným malým rozdielom, že dnes už viem, že chcem iba jeden jediný a žiadny iný zázrak. Chcem aby sa mi splnil dnešný sen.

čítajte, sharujte, smejte sa, bavte sa :)

http://zdenikumaleverky.blogspot.com/

vpravo pod profilom je link na tento subblog pre jednoduchý návrat ku knihe :)

Človek sa stále učí

Pred časom som verila na lásku, na takú tú osudovú, navždy a bla bla bla.

Pred časom som verila na úprimnosť, na takú tú "ja tebe všetko, ty mne všetko".

Pred čaosm som verila, že môžem stretnúť svojho "kopilota", svoju spriaznenú dušu, svoje druhé ja, svoju polovicu atakďalej atakďalej.

Pred časom...

Dnes už viem, že život je frustrujúca zhoda okolností, ktorá ťa dostane na vrchol rovnako rýchlo ako ťa z neho sfúkne, ktorá ti rozpáli oheň v tele jednou rukou a druhou ho zadusí v okamihu, dnes už viem, že ak si chce človek udržať lásku, apsoň priemerne dlhý čas, splodiť a tvoriť, milovať a rásť, musí vedieť úprimne a srdečne klamať, nie tak bohapusto až rozpustilo, len decentne a s noblesou, ukázať silné stránky a slabosť ženy, žiadne zbytočné gestá, žiadne zbytočné slová, úsmev a čaj, povedal by klasik, keby bol klasikom. A nejaké úprimné prepáč urobila som pičovinu, to si môžeme nechať pre svoje dokurvené svedomie :).

* * *

Bola to vražda

Milujem seriály ako CSI NY, NCIS, Kosti a podobne. Akože kriminálky a tak, ale čo ma fakt dostáva, keď sa zistí že úmrtie dotyčnej vyšetrovanej osoby nie je náhodné či sebevražda a niekto má potrebu povedať - "Nebola to náhoda. BOLA TO VRAŽDA." a má pri tom taký akože strašne záhadný hlas že híííí... no konec, tak vtedy padám do kolien a stršne sa na tom bavím, inak to ale fakt môžem aj teraz také kukám na AXN. 

A ešte som chcela povedať, že milujem svoj iPhone a dala som konečne nadobro zbohom ex a to tak, že som si konečne zmenila konto na iTunes a použila som svoju kreditku a tú jeho som nenávratne zrušila - ona totiž bola bristká a tak som si mohla sťahovať aj hudbu a tak, ale JEBAŤ!!! Mám slovenskú a nebudem sťahovať hudbu, ale čo mám ešte? Video na iPhone :) hahaháááá. No dobre, a ešte som si stiahla super aplikáciu na kreslenie obrázkov aha tutok dole :) mmt, musím to nahodiť :). Pekný večer vám.