Showing posts with label MS 2011. Show all posts
Showing posts with label MS 2011. Show all posts

Friday, 6 May 2011

Girl dnes fandí našim :)

Slovenskoooooooooooooooooooooooo!!!

Thursday, 5 May 2011

Tuomo Mikko a Heenka from Hollola

to bol zase nápad na strechu večer liezť
Toto je hokejová republika, aby sa nezabudlo a ja som fun rádio hokejový fanúšik, Slovenskóóóó a Suomííííííííí a gól atakďalej, veď si to viete predstaviť. Ale začnime pekne tam, kde sme skončili a teda (mmt musím sa ísť pozrieť kde sme vlastne skončili), ok, takže...

Sobota po piatku (aké neobvyklé že?) - garden party a narodeninová oslava, aj božský prišiel, vlastne tam už bol keď som prišla ja a bol celkom prítulný (a už vedel že som v piatok vystrájala s fínom, ale nevedel také podrobnosti ako vy, iba tú prvú časť v bare). A bol krásny. Cítim zo seba pivo btw. To je divné nie, keď som včera pila vodku. Ale to je jedno, vráťme sa do soboty. Takže božského urazené ego nedalo na sebe znať ani na chvíľku, že je urazené, až do okamihu, keď sa ma moja Eva nespýtala na to, ako skončila fínska noc a ja som prezentovala, že "veď išli všetci domov a ja som išla domov tiež", vtedy akoby sa božský spamätal (aha, takto, v piatok ma s Tattim videl božského kamarát a povedal mu čo videl, čo nebolo okrem bozkávania vlastne nič, ale povedal mu to) a prestal sa mi venovať, našiel si takú piču východniarsku skoroukrajinskú na tej garden party, akože nič horšie si vybrať nemohol jaká to bola piča (sorry vodnárka, toto je úplne osobné, mohla by byť aj maďarka alebo dánka a pičovala by som na ňu rovnako) a rovno pred mojimi očami ju akože silno balil. Síce mi stačilo odpočuť dve vety a bolo mi jasné, že sa hrá, ale aj tak ma nasral mládežník. Keď ale prišiel jeho kamarát čech a on ma predstavil ako (sakra už si to presne nepamätám) spriaznenú dušu, osobnosť, ktorú sa oplatí poznať bla bla bla a ju nepredstavil, lebo si nepamätal jej meno hahaha :), tak to ma kurevsky potešilo, akože ne ako kurvu ale tak kurevsky moc, až mi už bolo všetko jedno a piča ukrajinská ma už vôbec netankovala. Viacmenej ale skôr viac ako menej :).

Nad ránom sa už zase venoval prevažne mne a ona nášmu zadanému kamarátovi (ktorý chodí s jej kamarátkou a nadriadenou v jednej osobe) a teda sa mu venovala nad slušné mravy, piča ukrajinská. No a božský, keď sme sa lúčili mi hovorí "neboj sa, pôjdem domov sám." alebo tak nejak a nakoniec tak aj bolo, lebo ukrajinka išla k tomu kamarátovi zadanému. Piča. Ale to nemám od božského, to mi povedala nič netušiaca priateľka kamaráta (máme v tom jasno?) ja hej. Teda ona mi povedala, že ráno prišiel ten jej s tou pičou k nim, lebo ona nemala kde prespať, lebo nemala kľúče od bytu, lebo je to piča a nechcela ráno budiť spolubývajúcu a toto riešila celú noc, že ona je teraz bezdomovec a kde bude spať a božský, že neboj sa, nebudeš spať pod mostom, taks om si jasne myslela, že ju vezme k sebe a aha ho, nevzal, asi nechcela. Vrrrrr... Piča! (koľkokrát som už povedala piča? a keby ste vedeli koľkokrát som si to pomyslela ha). 

Nemohla som zaspať. Mala som v hlave božského a to, či išla k nemu. Úplne ma to rozhodilo. Tak určiteeee. V nedeľu mi volal Tatti, ale nemala som naňho chuť, tak som to ignorovala. Napísala som mu až v pondelok. Chcel ma vidieť v utorok, ale bola som cvičiť a potom sme vo fitku pozerali hokej, takže som ho zrušila a v stredu som s mojou Evou išla do Fun Village a samozrejme mi to nedalo a napísala som mu. Stretli sme sa po prvej tretine. Bol neprehliadnuteľný, oblečený ako big pink baby, fakt zle :). Po prehratom zápase sme, už bez mojej Evy (tá išla domov po druhej tretine, lebo jej bolo chladno) išli do mesta a zakotvili sme niekde oproti Irish pubu a ja mám podozrenie, že to mohol byť ten nový Barock, ale aj nemusel. Netuším. Heenka balil všetko čo sa okolo nás šuchlo, ale nakoniec z neho vyliezlo, že vo Fínsku randí, a  možno už s ňou aj chodí, tak som mu poradila, nech sa na to vyflákne, neposlúchol, pod hornú peru si pchal ten nechutný snus a nakoniec sa nalepil na nejakú slečnu s fínskou parochňou. Ráno sme si uvedomili, že vôbec netušíme ako skončil :). 

Odišli sme s Mikkom a Tuomom (to je Tatti keby ste chceli vedieť heh) zháňať kondómy a taxík. Kondómy sme nezohnali tak som sa spoliehala na železnú zásobu, ktorá nesklamala :), Mikkovi sme zavolali taxík a donútili taxikára povedať za koľko to bude, čím som ho pekne nasrala, ale dal mu to do desať éčiek a to oni sú velice ochotní platiť, lebo u nich je to oveľa drahšie. Inak chalani boli dosť pri peniazoch, takže by im nevadilo zaplatiť čo si taxikár vypýta, ale aj tak boli vďační, no šak bodaj by aj ne, že som to vybavila lacnejšie. 
                      Btw. fotka suomi guys :) Mikko, Tuomo a Heenka zľava doprava :) - len taká koštofka :)

Neviem nakoľko vám mám zvyšok odcenzúrovať, tak ale poviem to takto: ťažká romantika sa diala u mňa doma, ale že fest, aj sme podebatovali, aj ňuňuňu bolo, cudzinecká kvalita (a vraj severania sú chladní, trt, úplné babatko je ten Tatti, že na chlebík namazať a zjesť) :DDDDDDD, dokonca aj kenverzáciu po sexe sme dali a nakoniec ma objal, pobozkal a zaspal s takouto peknou vetou na perách: "I like you my slovak girl, sweet dreams."

Saturday, 30 April 2011

inak to ani dopadnúť nemohlo, jedine že by to celé dopadlo inak

ALE
to by ste potom boli ochudobnené, milé dámy, o tento krásny príbeh čistej lásky (k hokeju a alkoholu). Tak sa do toho pustime, nech nás nepomlúvajú, že sme ukecané. Keď sa včera (29.4.2011) zvečerilo, spŕchlo a na cestách sa vytvorili kaluže (chcela som napísať krvi heh), milá Girl sa teplo obliekla (lebo noci sú chladné) i vyrazila hokejové šialenstvo zahájiť vo veľkom štýle. Poznáte to, keď od večera skôr neočakávate nič, ako niečo, lebo keď už rusi prehrali s nemcami, tak aj nám mohli tí slovinci pekne naložiť, a že veľa nechýbalo, tak taký to bol večer. 

Stretli sme sa s pánom poslancom (lebo to prosto inak nevyšlo, akože kto už pôjde pozerať hokej do Fun Village, keď vonku je také hnusné počasie? v skutočnosti bolo asi 20°C a na krátke tričko, no a teda šeci sedeli doma alebo po krčmách) pred Fun Village a v tom mi zvoní mobil. Volala mi Janka z Írska, moja kofanynka hokejová, ktorá chúďa, podobne ako vodnárka zažíva kruté časy s pomalým pripojením na net a zlým televíznym signálom (čiže si užíva skôr zrnenie a veľa veľa pukov na ľade). Chcela počuť ako zahajujem MS 2011 a keď som dvihla telefón, počula "Ahoj Janka, počkaj, aj mňa ohmatajte či nemám drogy a zbrane." No ale ma neohmatali, viete, lebo to by vraj bolo obťažovanie, pche. Aj tak nebol pekný. 

Pán poslanec priniesol hruštičku a izotonic (hej, pili sme hruškovicu a zapíjali ju izotonicom, to je štýl, ne? viem, ne.). A potom to, ani sme sa nenazdali vypuklo a zimomriavky po celom tele a tak vôbec, bolo to ako kedysi, mala som pocit že mám zase kúsok po dvadsiatke a ruka hore noha v torte. Prišla aj Luca a Barča a všetci, aj Viktor a nakoniec sme sa nie len opili ale sme aj vyhrali. Tu sa pristavím a oboznámim publikum, že som tento rok (2011) prvý raz grcala (to je zahájenie MS IIHF čo vy na to?), ale večer ani zďaleka nekončí..

Roztrúsili sme sa ako mak z makovice a moje opité ja si povedalo (a zase sa mýlilo) že trafiť do mesta bude brnkačka, veď splyniem s davom ne? Jasnačka. Nevadí. Nech Bože dá nech Bože dá... jednoducho sme sa valili všetci s rovnakým cieľom, s piesňou na perách ako spermie k vajíčku a tak som sa rozlúčila s tými čo išli spať alebo v okolí štadióna piť a vzala som to svojou vlastnou cestou. Dav ma pohltil a ani neviem ako, ocitla som sa v autobuse doneviemkam a v tom neviekde ma vysadili s dvoma veľkými švédmi a dvoma rusmi, ktorí našťastie ešte menej tušili kde sme (nie že by som BA nepoznala, ale môj orientačný zmysel je 0 a v opitosti -7, tak si to asi viete predstaviť, ešte že som za každých okolností a promile duchaprítomná - viac či menej). Takže pán šofér nepovedal Anča ja ťa zveziem, lebo končil vo vozovni Jurajov dvor a rusi so švédmi chceli ísť do mesta presne ako ja, takže čo, zavolala som taxík. Jeden. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. 

Prišiel taxík a chvíľu sme sa dohadovali, že nás je veľa, potom sme zvažovali alternatívy a nakoniec môj šarm zapôsobil a pán taxikár (toto nikomu nepovieme) nás zobral všetkých. Veľký švéd išiel dopredu a tí traja dozadu, no a ja som ležala prosím pekne celú cestu na nich, veľmi pohodlné a vtipné.

Vysadil nás niekde v centre (vravím im "chlapci máte prachy?" a oni že hej a ja im vravím, no tak snáď dáma nebude platiť taxík, no a neplatila, najs, cudzinci sú tak super, ale zase mali šťastie, keby boli sami, tak sa z tej riti Jurajovej nevyhrabú tak excelentne), ukázala som mládencom, kam za zábavou, ženami, alkoholom a drogami a vyrazila som v ústrety svetlejším začiatkom... Alebo tak nejak sa to hovorí. Prišla som do môjho baru a tam čuduj sa svete boli moji ľudia. Pila som už iba vodu s citrónom, čo v mojom bare pijem zadarmo, lebo je to môj bar a tak som ušetrila, čo ma nesmierne teší v tento predvýplatový čas (to mi pripomína Evičku z baru, ktorá mi vraví, že pred výplatou mám predsa 30 dní v mesiaci ak ten mesiac má 31 dní... niečo na tom bude :) heh). Takže som pila citronádu a bavili sme sa a tu sa zjavil zvyšok partie a nejaký ten dán švéd rus a fíni a cigánky, normálne prišli kradnúť, svine černé, ale sme varovali všetkých pri každom stole a do pol hodiny dievčence prišli na to, že tudy to nepude a páchli do piče. 

Takže fíni ano? Heh. Už tušíte? Ani zďaleka.

Jeden sa volal Mika, vyzeral ako homosexuálny teenager, ale mal 31 rokov a gay nebol ani náhodou. Druhý mu bol nápadne podobný, ale jeho meno si žiaľ nepamôtám, ale bolo také normálne, niečo na eM. Tretí spitý ako delo, a meno začínalo na eS, jak Salumo, Samuno, čo ja viem, kks kto si to má pamätať, keď som mu len nosila vodu, aby neogrcal celý môj bar :), potom som mu vzala všetky prachy (a že ich mal veľa veľa) na čo sa ku mne začal blížiť Mika, ale to som ja už videla Tattiho (toto je to meno čo si pamätajte), že stojí vedľa mňa a podávala som mu tie prachy, aby ich odložil, lebo ten spitý eS ich hádzal po zemi a tak. Mika teda ku mne vyštartoval v domnení, že idem mladého pumpnúť a keď videl, že som peniaze a doklady posunula Tattimu (dobre, tak toto meno, nezabudnite), pozval ma na drink. Fakt naaaaaajs. Dala som si citronádu, ktorú pijem zadarmo :). 

Tatti a Mika a aj ten ďalší na eM sa začali ku mne správať ako k princeznej (ne tej čo sa včera vydávala za Willa) a obskakovali ma a atakďalej a škoda, že vtedy neprišiel božský a nevidel to, mohol troška požiarliť a veci by sa celkom inak skončili som si isá amen.

Tatti sa rozhodol, že budem jeho a tak aj bolo, chalani si dali voraz a už len tak, ako malé otravné mušky lietali okolo, kým sme Tatti a ja (inak pravé meno Etienne abo tak) debatovali o tom prečo ma nemôže vidieť aj zajtra, inak to vôbec nebolo ľahké vysvetliť mu to, jak bol dotieravý. Nakoniec sme si vymenili čísla, a toto milá Girl keď urobí, tak je zle nedobre a ona to mala vedieť a asi aj vedela, lenže pravda je taká, že milá Girl už je pekelne nasratá na božského, lebo indície sa rozchádzajú a niektoé naznačujú zdúchni a iné zotrvaj a už to trvá kurevsky dlho, to mi snáď dáte za pravdu, takže som si povedala, sral to pes a to číslo sme si vymenili a basta. 

Potom sme sa bozkávali a bozkával úžasne, nie tak ako božský, na to už som zvyknutá, strnisko, mäkké pery a absolútna nadvláda nad mojimi ústami aj zvyškom tela, toto bolo iné, nie tak dokonalé a presné, ale presne to vedelo ako si ma podmaniť takou mladíckou (žiada sa mi nerozvážnosťou napísať, ale iné slovo hľadám) ostýchavosťou, pripomínal mi Froda (môjho írskeho), také dieťatko, voňavé, akoby ste ho museli ochrániť pred svetom a zároveň v ňom je niečo silné a mužné... chjo jebal to pes pome ďalej...

Fíni odišli. Tatti volal asi o desať minút, že sa presunuli do Clubu, nech prídem, ale na to už som ja bola príliš opitá. Navrhla som mu, nech si nájde nejakú peknú mladú slečnu a vezme ju na hotel, že to určite nie je zložité a fakt bol peknučký, ale on že ne, že on už si našiel mňa, tak nech nevymýšľam, haha, ale ja som povedala, že nic nebude a tak nech z toho aspoň niečo má, keď už je tu a ne len ten hokej, tak nech hľadá niečo milé malé čo mu dá. 

Dohodli sme sa, že ak ešte niekam pôjdeme celá partia, tak pôjdeme tam. A aj sme šli, ale asi o dve hodiny a samozrejme Tattiho nikde. Dala som si minerálku a sŕkajúc ju cez slamku vyťukala som where are u? a v sekunde mi prišla odpoveď, že na hoteli bla bla bla a kde som ja. pár textoviek a pár telefonátov a Tatti už sedel zase v taxíku smer Carlton hodiny, kým som ho čakala, zoznámila som sa s takým milým najebatým slováčiskom v drese a že či ma môže pozvať na drink, aaaach aká škoda, to sa mi už nestalo mrte dlho, že chlap povie "rád by som ťa pozval na drink", ono sa to tak deje,a le ide to akosi spontánne, chlapi okolo toho toľko nekecajú, len to proste urobia, ale toto bola iná situácia, a tak sme nezáväzne pokonverzovali, volal sa Jano a chcel sa zoznamovať trikrát, ale dovolila som mu to iba raz, a ten môj odstup ho zjavne rajcoval, ale keď si pýtal číslo, priznám sa, zdrhla som. Asi sa mi až tak veľmi nepáčil, alebo mi moje čidlo aj v opitosti naznačilo, že NE!

Tatti sedel v taxíku a čakal na mňa, prisadla som a nechali sme sa odviezť za Dunaj. Z hotela vzal dve fľašky piva tak sme boli v taxíku trocha na hulváta, ale nevadí. Páčil sa mu môj byt a týmto ho oficiálne prehlasujem za pokrstený (prvý raz som si tam dovliekla one night stand v pravom slova zmysle, a nie, nevravím, že som hrdá, len som to chcela zosumarizovať, to je všetko). 

Mala som iba dva kondómy a bola som zodpovedná a nenechala som sa zlákať šancou multiorgazmického päťboja. Ďalej vám to tu prechádza cenzúrou, viete, predsa len som hanblivá :). A spali sme do pol desiatej. Zavolala som mu taxík, vysvetlila, že on a jeho kamaráti nemôžu ísť na súkromnú párty, na ktorú som dnes pozvaná, lebo ja ju neorganizujem a fakt by to vyzeralo divne, on mi povedal, že fíni nepijú o nič viac ako slováci, a že tiež iba cez víkendy a tiež že nie sú vždy úplne našrot na(š)plech našalát, dohodli sme sa, že sa možno (dúfam, že nie) strtneme v mojom bare niekedy v noci ak sa rozhodneme že privátna párty sa skončila a je čas ísť do mesta, varoval ma, že určite nesmiem otehotnieť, lebo by to bolo komplikované, taxikára som poučila, že z neho nemá ťahať viac ako 8 éčiek a Tatti bol vďačný za to, že na Slovensku sú také pekné milé starostlivé ochotné dievčatá, a že sa určite vráti aj po majstrovstvách, a že ma chce vidieť počuť dotýkať sa ma a bozkávať ma...

To som už ale kráčala od taxíku, premýšľala ako zahájiť deň a v hlave som mala božského...