Monday, 7 November 2011

...

možno som zbabelec, ale to ty si tiež...

Saturday, 29 October 2011

od leta do jesene

opakovanie je matka múdrosti - v kocke

Po dovolenke a návšteve Vodnárky v BA, sme sa nemali s božským vidieť, ale... ale prišiel a vykonal, čo sa patrí... V tú noc sa stali dve zásadné veci. Povedal mi, že som mu chýbala a nazval ma menom inej ženskej. Hm. Dvakrát. O týždeň sme sa stretli znova...

júl

... tak ako sme sa pôvodne dohodli. Sedela som s partiou v našom bare, keď mi prišla sms, či s ním pôjdem do iného podniku, prebehla krátka konverzácia - úspešne. Prišiel, voňal ako avokádo (zase) a bol božskejší ako božský. Skrátka dokonalý a opitý of course. Chvíľu sme ostali s ostatnými a potom sme šli do toho "doupě", skvelá hudba, lial do mňa jednu vodku za druhou, spojili sme "kasu", aby sme vedeli, kedy máme už len na taxík, a obom nám bolo jasné, že bude len jeden... Na chvíľu som si dovolila mať pocit, že sa posunieme o level vyššie (rozumej pravidelný sobotný sex a nejaké tie city k tomu). Zásadné okamihy večera by som zhrnula nasledovne - hulenie - vodka - pozvanie na rande - vodka - vodka - moje odmietnutie s vysvetlením, že si to aj tak nebude zajtra pamätať- vodka - jeho uistenie, že bude a ak nie, mám mu pripomenúť - vodka vodka vodka vodka vodka... - taxík - sprcha - spať. 

Tu už budem trochu obšírnejšia s vašim cteným dovolením (oslovujem čitateľov - hádam mám ešte aspoň dvoch troch). V posteli sme zhodnotili, že nie sme schopní akcie, tak sme sa rozprávali, boli sme shot od delíria počítam, nechápem, že si to vôbec pamätám - tu vôbec neplatí, že pamäť je milosrdná. Aspoň tá moja zjavne nie. Povedal, citujem "Girl, mám ťa oveľa radšej, ako by som ťa chcel mať rád." koniec citácie. A tu moje túžby nádeje a očakávania vzplanuli do kolosálnych rozmerov. Prečo som len tak naivne romantická duša, hm? Ani ja neviem. 

Popravde som to prešla mlčaním, nemala som poňatia, čo na to povedať, bola som rozpoltená, tak trochu mimo, tak trochu šťastná a hlavne veľmi veľmi opitá. Zaspali sme asi o siedmej, vonku bol regulérny deň. Prvé pohyby som začala registrovať okolo jedenástej, pobozkal ma a potom znova a znova... Veď viete. V ten deň sme to robili prekvapivo len raz, čo bol ale vzhľadom na náš stav heroický výkon. Presunuli sme sa do obývačky a pozerali Poklad na striebornom jazere z doškrkaného DVDčka, rozprávali sme sa  a jedli, chvíľu ma hladkal a potom ja jeho... Príjemný deň. Po obede mu kamarát zrušil večerný program a on (ešte stále v silnom alkoholickom opojení) zrušil ďalšieho kamaráta s tým, že fakt nevládze úsť na pivo... Keď mu zazvonil telefón, zistil, že musí odísť (rodinné veci), ale nechcelo sa mu. A mne dvakrát tak. Začal sa obliekať a ja som sa opýtala, či nemôžem ostať, kým sa vráti. Mohla som. Ostala som. Zaspala a zobudil ma až keď sa vrátil, vonku bola tma. 

Od dverí sa na mňa zadíval tak, ako si každá romantická trubka predstavuje, že sa pozerá chlap čo ju ľúbi. Prišiel ku mne, sadol si na sedačku vedľa mňa a spýtal sa, či si urobíme televízny večer. Bolo definitávne rozhodnuté, že ostávam do nedele a bol to ďalší z mojich omylov, kedy som si myslela, že toto už naozaj musí znamenať, že ma má rád. Pozreli sme si film a o pol desiatej sme porazenecky zaľahli do postele, po krátkej konverzácii, kedy som mu pripomenula rande, ktoré si nie len že nepamätal, ale tvrdil, že určite nepoužil slovo rande, sme zaspali spánkom spravodlivých. Nedeľné triezve ráno bolo oveľa pokojnejšie, presunuli sme sa zase do obývačky, začal chystať kuchyňu na malovku, objednala som pizzu... Večer ma vzal domov. Bola som šťastná. Hlúpa a šťastná. 

Ďalší týždeň mal dovolenku, ja som robila do štvrtka, v utorok mi napadlo, že by sme si mohli v piatok urobiť výlet, nie rande, len výlet, do Čiech. Tak som mu zavolala a vyslovila návrh. Tak kruto a rázne ma odmietol, že sa mi, pochopiteľne, zrútil celý môj nestabilný domček z karát a začala som uvažovať nad tým, že mu predsa len ten darček k narodeninám nedám - urazená hrdosť je fakt na piču.

august

Deň dé nastal s prvými augustovými dňami, a s ním aj môj obrovský stres - odniesť mu do práce darček. Nabrala som všetku odvahu, ktorú som v sebe našla a kus tej, o ktorej som ani netušila a urobila som to. Prišla som k jeho práci a zavolala mu, nech príde na cigu... Bla bla bla... Obraz sa mu veľmi páčil, tie ostatné maličkosti tiež. Spýtal sa prečo som mu to priniesla do práce, tak som mu vysvetlila, že by bolo nevhodné vláčiť to do baru, po prvé preto, že nemusia všetci vedieť, že mám pre neho darček a po druhé preto, že by obraz mohol dôjsť značnej ujmy... Veď viete... Ešte sme dali nejaký ten small talk, počas ktorého bol on v tvári červený ako rak, vlastne očervenel už keď som mu podala 50x50cm zabalený darček previazaný červenou mašľou a už ho to neprešlo, bolo to... Rozkošné, prinajmenšom...

odvtedy som ho nevidela... občas som zavolala, občas zavolal on, len tak, ako sa máš a čo robíš... bola som, poviem to na rovinu, frustrovaná a zase nešťastná...

august

september

október

Stalo sa to asi pred troma týždňami. Išla som z práce, v hlave mi myšlienky lietali z jednej strany na druhú a mala som v pláne asi sto vecí na najbližších 5 hodín. Domov som prišla okolo pol šiestej a hneď som sa s vervou pustila do jednej z nich... Keď mi zazvonil mobil a na displeji sa objavilo jeho meno. Krv mi stuhla a ja som si v jednom krátkom okamihu uvedomila, že toto bol prvý deň, snáď odkedy ho poznám, kedy som si na neho ani raz nespomenula... Kedy som si ani na okamih nepredstavila jeho široké ramená, ani raz som sa nepozrela na jeho fotku či profil na FB. Zdvihla som a snažila som sa byť milá a veselá. Mal líznuté, jemne, a príjemne, tak rozkošne, ako to vie iba on... Telefonovali sme hodinu, varil a popíjal víno, pozval ma na večeru. Nedokázala som odolať. Nemohla som, nebola som za tým, za ním... Ale mala som podmienku, že prídem, len ak mi sľúbi, že nebude sex. Sľúbil, že sa môžeme len rozprávať. Vôbec mi nedošlo, koľko vecí som chcela v ten večer urobiť, dala som si sprchu, sexi tričko a volala taxík. Prišla som s fľašou vína (popravde s dvoma fľašami) a s krabičkou cigariet. Sedeli sme na balkóne, popíjali víno a rozprávali a smiali sa, veľa veľa sme sa smiali, myslím, že som sa s ním nikdy predtým necítila tak uvoľnene ako v tú noc, a potom sme jedli. Hovorili sme o obľúbených a neobľúbených jedlách, zase sľuboval, čo nikdy nesplní, že mi raz uvarí lečo a pozve ma na večeru a bude to to najlepšie čo som kedy jedla (nakoľko patrí medzi moje neobľúbené, resp. som ho nikdy nejedla)... A zapálil sviečky, pustil hudbu, urobil romantiku... No všetko. 

Nie je nič lepšie po jedle ako ciga, ale bohužiaľ potom prichádza na rad nutkanie z útrob ľudského tela a tu sa stalo, že som fakt musela ísť, veď viete kam. LENŽE. Ja nikdy nechodím ak nie som doma alebo v auparku kde mi k tomu hrá hudba - takže nepočujem susedu. Pochopiteľne vo mne nastala dilema Dylene, ale jak hrom. Alebo sa oblečiem poďakujem za večeru a pelášim dom. Alebo mu to poviem a jednoducho to urobím. Možno sa pýtate prečo by som mu to mala hovoriť. Moja neschopnosť absolvovať tieto záležitosti mimo moje teritórium, má jadro v tom, že mám stres, že nastane nejaká porucha a ono to tam ostane, viete... Takže tomu môžem predísť iba tak, že to poviem a uistím sa, že sa nestane žiadne "foajé" ako hovoríme my...

Samozrejme, že som nechcela utekať domov a tak mi dúšok vína pomohol prekonať paniku a stres, a tiež tlak v dutine brušnej a povedala som asi toto "Božský, historicky prvý raz v tomto byte potrebujem ..." to slovo sem nenapíšem :). Načo sa on začal smiať, ale nie vysmievať, že to som ešte nikdy za ten rok nebola? No nebola. Ubezpečil ma, že k žiadnemu foajé nedôjde a tak som šla. On si zatiaľ ľahol na sedačku, že sa mi pohrabe v mobile (lebo mám nový).

Keď som sa vrátila, ľahla som si na jeho chrbát a dala som mu pusu na pleš. Spoza ramena som pozerala kam všade sa mi rýpe, lenže som si bola istá, že nemá čo nájsť - myslím, kompromitujúce, takže som ho nechala... A tu trapas na entú. Otvoril aplikáciu ze taroty - stiahla som si ju, ešte do prvého mobilu pred dvoma rokmi, lebo mala peknú ikonku a myslela som, že som ju nikdy nepoužila. Otvoril ju a klikol na nejaký debilný príkaz, aby sa objavila posledná veštba - respektíve odpoveď na otázku. Stále som bola v kľude, lebo som si myslela, že tam nemá čo nájsť, keď v tom hovorí "No pekne Girl" a keďže ja nezaostrujem dosť rýchlo, pýtam sa "Čo pekne?" na čo on s pobavením číta "love with božský"... KONEC sveta nastal, ťažko sa mi vysvetľovalo, že to možno ani nebolo o ňom, nakoľko som tú aplikáciu nepoužila snáď vyše roka - a sama si nepamätám kedy som to tam napísala, ani či to bolo o ňom alebo nie... Našťastie sa však rozhodol, dlhšie ma netrápiť, otočil sa a začal ma bozkávať.

Leeeenže, mne to bolo smiešne, teda celá ta situácia, tak som sa zorozmiala, čo rozosmialo aj jeho. Znova sme sa začali bozkávať a detto... Výbuch smiechu. Jeho reakcia ma trochu sklamala, aj keď viem, že to tak nemyslel, nie tak surovo... Povedal "hrozné čo? hráme sa tu na romantiku, keď nám obom ide o bohapustý sex" "Ale mne nejede o bohapustý sex, ja chcem aj romantiku" bránila som sa a pokračovali sme v spálni. Zaspali sme okolo druhej. Ale skôr ako sme šli spať, objal ma a začal spomínať - on, nie ja - na naše prvé stretnutie, a potom aj na tie pridrbané ješitné maili čo som mu písala, dokonca ich má uložené, smiali sme sa na tom... Mala som zase ten pocit, ako keď som s ním strávila posledný víkend. Že ma predsa len má trochu rád, pamätá si ako ma prvýkrát pobozkal, čo som mala oblečené, o čom sme hovorili (ako napr. že ak ma otehotnie, musí so mnou vychovať dieťa). Skoro sme sa pohádali kvôli tomu, že ja chcem aj svadbu a on nie, len život "na hromádce" - vôbec nám v tom momente nedošlo, že v prvom rade ide o to, neotehotnieť ma. 

Milovali sme sa pomaly a dlho a popravde, vôbec nie bohapusto, on to tak ani nevie... Ráno sme si dali rýchlovku, aby sa mu v práci darilo a vyrazili sme, ja som mala našťastie voľno.

o tri dni neskôr

stretli sme sa u kamaráta na oslave, sotva sme spolu prehovorili, vlastne si dovolím tvrdiť, že sme sa pozdravili, povedali si tri a pol vety na cige a konec, vôbec však neviem prísť na to, či to robil on alebo ja, a trošku sa obávam, že som sa ja stránila jeho... ale... asi je to jedno, mala som z toho zlý pocit, bola som smutná a opitá, čiže ešte viac smutná...

pred týždňom

Bola som na woman 2011 a okrem toho, že som tam utratila 200 eur, opila sa s kamoškou a užila si babský deň na jednotku s hviezdičkou, absolvovala som numorologický výklad podľa dátumu narodenia. A viete čo? Božský mi je súdený - len by to mal konečne pochopiť aj on...

včera

Ešte som ani oči nerozlepila a už mi pípal mobil, božský dnes nemal školu, čo znamená, že sa mohol ísť v piatok opiť a ja som cítila, že sa stretneme a bude to dobré. Ranná správa bola od jeho kamaráta, či dnes idem von večer, že by možno na chvíľu aj on prišiel, o božskom ani slovo. Ale ja som aj tak vedela, že príde a že ma vezme k sebe. A tak aj bolo prišiel. A nespoznal ma. Ok ok, mala som iné vlasy, ale aj tak... Som na chvíľu robila urazenú až kým to neodčinil. Pili sme a bavili sme sa akoby vôbec nedošlo k tým dlhým týždňom, čo sme sa nevideli.

Zase voňal, mal ostrihané vlasy a bol krásne veľký - obrovské ramená a veľké dlane. Opila som sa ako rus, lebo som mala paniku. V jednom momente bol bar plný partie a zrazu tam bol len on a jeho dvaja kamaráti... a ja. Začala som sa teda obliekať, že idem domov, ale stiahol ma, že teda rozhodne domov nejedem a ak som si dovtedy nebola na sto percent istá ako večer skončí, teraz už som istotu mala. Objal ma a rozprával a robil sa lepší a krajší, bolo to zábavné sledovať, akoby mi chcel osviežiť pamäť, chytal ma za zadok a jeho kamarát sa ma opýtal aké som znamenie (veľmi pekný kamarát, ženatý dve deti). Tak sa po chvíli pousmial, keď mu situácia došla a vraví božskému vodnár a lev, to budete mať ťažké. Veru nemýlil sa, už to dávno ťažké máme, teda hlavne ja s ním, že ano... 

O pol 4 sme volali taxíky, ani sa neunúval predstierať, že ideme každý inam. V taxíku ma chcel chňapkať, nedala som sa :), ani neviem prečo, sedela som čo najďalej od neho a bála sa ho... Chytil ma za ruku a začal blabotať niečo o romantických gestách. Doma sme to poriadne roztočili. Ráno som nabrala odvahu a opýtala som sa, kto je tá, čo ma nazval jej menom, vraj bývalá - spred 6 rokov - bol dosť v šoku, že mi povedal jej menom, ale evidentne sa bavil a ešte mi tak povedal zo dva tri razy - aby som vedela, že je všetko ok... Odfotila som ho keď spal - nemôžem si pomôcť - veľmi sa mi páči - a tak sa mi nepáčil keď sme sa spoznali - život je zvláštny... 

dnes (mám rande so svojim mestom)

odviezol ma chvíľu po obede, mal povinnosti...
sedím doma a je mi smutnokrásne, ešte voniam ním... 
ale už to slabne, a čoskoro celkom vyprchá...
a zase tu budem sama...

Friday, 29 July 2011

och môj bože na druhú

ja som si práve spomenula na to, že v rockOK! som bozkávala týpka, ble, ktorý sa ble, vôbec nevedel bozkávať ble... celé zle. Tvrdil, že žije s ex,a le že s ňou nič nemá, že tri roky žije v celibáte, ble... no kaleráby statočné, vďaka bohu, že u mňa bývala vodnárka, inak by mi ho prišlo regulérne lúto a zo súcitu by som ho osúložila :D ...

a ešte mi včera prišiel mail... našli ma!!! našli Girl na nete... nikto koho poznám - dúfam, a hodnotia môj blog pozitívne a keď chcem, môžem si zvýšiť čítanosť na ženskom portáli, ale ja nechcem... ja nechcem aby ma mohli nájsť, keď sa im zachce... vrrrrrrr.... odterz musím viac zahmlievať... lebo keď ma naozaj nájdu... to bude prúser kolosálnych rozmerov... že najvác... Jo.

fakt dlhá veta...

počúvam Amy Winehouse, konkrétne Amy Winehouse - všetko, a je mi tak trochu, no nedá sa to porovnať, ale pripomína mi to, keď umrel Kurt, neplakala som, vlastne som plakala, ale vtedy som si myslela, že plakať je slabosť, tak som vravela, že neplačem a plakala som, len keď som bola sama, nikto to nechápal, nikoho to nebralo - teda z môjho okolia - aspoň vidíte, čo som mala za okolie okolo seba, teraz to ale nie je iné, je mi smutno, tak divnosmutno, lebo Amy a Kurt boli neporovnateľní vo všetkých ohľadoch, ale viete ako to myslím, je to, ten pocit, je podobný a tak počúvam Amy a občas Kurta a Hendrixa a je mi smutnokrásne, ale viac smutnosmutne a sedím a čakám, že sa stane niečo, čo sa vtedy nestalo, že bude niečo inak, ale nebude, prebolí, hudba ostane, budem ich púšťať svojim deťom - aj adoptovaným, ale ak budem mať svoje, tak už keď budú v bruchu (nie preto že ich prehltnem) im budem púšťať Amy, Kurta, Hendrixa, inak aj Jacksona a Beatles a budem im spievať a hovoriť im, že keby nebolo ich (tých umelcov) museli by celý život počúvať iba môj spev, tak nech si vážia, že boli, aj keď ich nepoznali... 

Thursday, 28 July 2011

aby bolo jasno

Moja Eva - všetci viete, kto je moja Eva, trávime spolu väčšinu voľného času, má tídžeja a doma tvrdí, že chodí aj s ním aj so mnou, chcela sa so nou na valentína rozísť, ale miluje ma, nešlo to...

Lejdy - (občas aj pártymejkerka) podrobnosti k tejto osobe nebudem písať verejne pre jej dobro, inak zmýšľanie chlapa, okrem momentov, keďchce neodvatne a definitívne Števa (cca raz za mesiac), pamätáte si na story - každý má svojho Števa a že božsk je vlastne taký Števo, ktorého chcete a môžete mať tak málo, a bla bla bla? Tak to je ona, tá čo má svojho Števa.

ChickGirl - volám ju aj španielka, maličká milučká, šúľa si cigarety, vraj sa nikdy nevydá a len náhodou (podľa mňa) nie je panna - je krásna, len to má v hlave inak a ja som neprišla na to ako... Ale zjavne jej je tak dobre, niet teda čo riešiť... Sarkastická, až by ste si mysleli, že zatrpknutá. Chodila s našim Borcom číslo jedna (asi pred sto rokmi, takže je to informácia, ktorú ani nepotrebujete), ale ten teraz chodí s La femme.

La femme -  nežné kvieťa, veľa nenahovorí, ale nedá sa povedať, že ak, tak trefne, aj keď niekedy aj motyka vystrelí, že :), to mi pripomína rozpravu o mlčiacich pekných dievčatách, čo len robia oči a sedia v kúte a chlapi sú z nich paf, ale nikdy sa nedozvedia (na prvom druhom ani treťom rande) či je tak záhadná, alebo len blbá... La femme rozhodne blbá nie je, máme ju radi, ale akosi viac neviem povedať k jej osobe...

Sherlock - sexi kosť, povedali by ste, a na prvý pohľad namyslená (vraj), ale je to skvelá ženská, milujem ju a o rok má 30 a už teraz presne viem, čo od nás dostane na narodeniny :)... btw Sherlock je právnička. A je zadaná. Kým sme boli 4 (lebo Chick, a la femme žili mimo SVK) hrali sme hru - kto je kto z sex and the city - hrali sme to cca raz za mesiac a menili sa nám role of course, nejak jej prischlo, že je Charlotta, navždy... btw. Lejdy bola väčšinou Samantha :DDDD, až na posledný rok, keď to častejšie vyšlo mne až kým som sa neodvratne nestala Carrie po tom, čo som začala blbnúť z božského...

Girl - ja :)
 * * * 

Borec číslo jedna -  alfa samec, vždy nadržaný a vždy prvý, vždy "vtipný" a občas aj naozaj vtipný a zábavný, nejakým nedopatrením sa borec číslo jedna a la femme zamilovali, opustili priateľa a snúbenicu a... uvidíme :)

Borec číslo dva - alebo aj Majki - tri roky bez ženskej, skvelý chlap, len celkom nevie ako na to, a čím dlhšie je sám... veď to poznáte, opakovaný vtip nie je vtip... najlepší na pokec, fľašu vína, úprimný plač a smiech... skoro ako kamoška :), nie je gay!!! Btw. večná obeť nášho skvelého humoru :)

Dlháň - oženil sa a už to nie je ono, aj keď jeho žena je skvelá, inak citlivý milý chalan - najlepší kamarát (btw. zoznámil ma s ex a varoval ma pred jeho matkou a jeho návykmi - hold niekedy sa oplatí kamarátov poslúchnuť a DAŤ RUKY PREČ!!! :), ale zase skúsenosti, tie nič nenahradí :)... už napríklad viem, že NEJEDZ TEN ŽLTÝ SNEH :)...

božský -skrátka božský, kupuje mi ruže (občas), a bude ma milovať, alebo ma aspoň pomiluje... skvele varí a petržalke hovorí getho...

fero - najlepší kamarát božského, dve deti, žena a voľné piatky :), mám ho rada (pripomína krtka, ale nie, cez deň nespí)...

marek - pekný chlap, estét, kamarát božského, občas mám pocit, že aj jeho vzor (čo sa mi nepáči, lebo je trochu namyslený a trochu chuj) inak fajn chalan, sadli sme si, zato moja Eva ho nemôže vystáť (no ani vysedieť, ak vám to napadlo, lebo mne hej) :), tiež ten, ktorému božský vykvákal ten dopis na vankúši...

úchyl - poznáme sa asi 10 rokov, vždy ma chcel a nikdy nevedel ako na to, nikdy som ho nechcela aj keby vedel ako na to, nie je skrátka moja krvná skupina, alebo tak nejak... Píše mi raz za mesiac pikantné správy, potom sa na pol roka odmlčí a  zase sa niekde objaví, chce ísť na rande, úspešne sa tomu vyhýbam už 10 rokov :)...

- ďalších nechcem spomínať, lebo sú nepodstatní pre akýkoľvek príbeh, v prípade, že ich mená (nicky) budem post od postu zamieňať, nikomu to neublíži :) ani im nie... aj keď ich všetkých milujem...

- teraz sa modli Girl, aby tvoj blog nikto nikdy nenašiel :)... ha



dobré správy sa šíria pomaly ale predsa

Včera sme mali babinec. ChickGirl mala narodeniny, sedeli sme, pili, obdarovali menovanú a drbali - teda (ako sa to povie?) klábosili he. pamätáte si ako som išla na dovolenku? Bolo to pred troma týždňami ak sa nemýlim (potom tu týždeň bola vodnárka a teraz je tretí, keď sú na dovolenke naši, máme?), tak ja som cestovala už v piatok večer, tudíš som bola neúčastná predovolenkovej párty v materskom podniku (nemala by som mu dať nejaké meno? Mala, rozhodla som sa, budem ho volať "plyš"), takže som skipla párty v plyši (to znie prijebato, ale čo už) a včera som sa dozvedela, že sa tam zastavil božský. Chápete a nič mi nepovedal, zmrd, ha. No dobre, asi nebola príležitosť či čo :). No takže božský prišiel a dal si pivo, či vodku či kieho ďasa, postavil sa k baru (sám) dopil a prehodil vetičku dve s osadenstvom, kjeď tu zrazu vaví "tak sa tu majte idem domov" na čo lejdy pohotovo zareagovala "nie je tu tá, ktorú hľadáš, čo?" a akože beťársky sa usmiala, ale keď mi to reprodukovala, tak to nebolo veľmi beťárske, skôr také jebavé, akoby vravela "a ja ti nestačím?", ale nechajme to. No a Sherlock (to bude niečo ako nová postava, ok? a je to tiež kamarátka), tak Sherlock hovorí "nesprávne zloženie, chýba ti tu dôvod ostať, však?" o niečo menej jebavo a s polovičkou zavesenou na ramene. A božský sa na to len usmial, akože "prekukli ste ma vy potvory", sklopil zrak a odkráčal. Ha. Mám si namýšľať, že sa bol pozrieť či tam pred dovolenkou nebudem, lebo si myslel, že idem až v sobotu? Alebo to mám jednoducho pustiť z halvy? Ale potom je tu ešte jedna vec - to že minulý víkend nemal prísť a prišiel, nemal ma vziať k sebe a vzal, nemala som mu chýbať a zjavne som chýbala... Je to v poriadku? Kur*a a ko mám zistiť kde je pravda, keď nemám gule opýtať sa priamo jeho? Ani fera ani iného kamaráta...??? I need help. Oh btw. dorazil obraz - je famózny, dokonalý, waw, najlepší, mega super, som nadšená. :)

Wednesday, 27 July 2011

Život je zmena, zmena je život

Intro

to čo do psej matere sa porobilo s interfaceom blogera? akože dospievame či kerý kkt? fuj, som konsternovaná, alebo len do prdele, musím si to tu omrknúť... som tu nebola hádam aj dvestodva rokov, tak skúsim od začiatku a skúsim aj poporiadku, ale obávam sa že toto bude masaker... - po opätovnom zhliadnutí Intra som zo seba sklamaná a hanbím sa za seba, ale budiž, nech napísané stane sa publikovaným...

Dovolenka vol. 1

sedem dní v raji s čertom na krku, nazvala by som to, ale nemôžem si sťažovať, opálila som sa do tmavobiela, čo je taký slabší odtieň hnedej ešte pred tým ako človek začne černať, alebo červenať haha, vtip mi nechýba, bavím sa so sebou excelentne ako vždy :). Sweetieho som stretla druhý deň na ostrove, rovnaký večer som išla na pevninu stretnúť sa so sesternicou, ktorú som pár mesiacov nevidela (páči sa mi keď sa s kamarátmi a rodinou stretnem mimo SVK potom, čo som ich nejakú dobu nevidela, je to také iné, viete... skrátka iné), opili sme sa a keď som sa vracala na ostrov stretla som Zdravka (to je dajme tomu jedem milý chlap z ostrova - hej je to animátor of course), išli sme na pivo a na diskotéku a tak nejak to vyšlo, že Sweetie a ja sme ostali  sami do tretej v noci, heeeej, sami do tretej a hádajte čo. Nič. Keď mi navrhol spoločné nočné kúpanie, povedala som niečo v zmysle, že už by to nebolo prvýkrát ako minulý rok a tak ma to neláka a keďže nebol dosť kreatívny a ja som mala záväzok, že nebudem mať sex s nikým iným len s božským, dali sme si poslednú cigu a išli spať - každý do svojej izby. 

Vodnárka in town

po dovolenke som mala na regeneráciu a nástup do práce asi 10 hodín, ale už o dva dni som dovolenkovala v BA a to s Vodnárkou, ktorá konečne prišla zase do mesta. Žiadalo sa mi napísať z vidieka, ale to by nebola celkom pravda :). Zistila som, že je super mať spolubývajúcu, aj keď mi je asi lepšie keď som sama - ale to čisto z praktických dôvodov, lebo mám len jednu posteľ a keby sa niečo naskytlo, ehm, tak vodnárka spí akosi na hajzli alebo kde... Ja viem viem, vravela som, že nikto iný, iba božský, ale nikdy neviete či nestretnete božskejšieho ha. Poslednú noc sme s vodnárkou stihli hádku aj super záver v nieažtakmocsuper rockOK! a na totálku podotýkam. Snáď len ten zážitok s vyjebanými náckami sme mohli skipnúť... To bolo tak. Ale viete čo, mne sa ani nechce o tom písať, lebo kokoti, v skratke, dlhovlasý Jakub, ktorého nazvali Daniel Tupý (btw. podobal sa na Johnyho Deppa ano ano ano), moja pusa v zovretí odpornej nacistickej paprče, moja ruka drtí kosti ten nacistickej paprči so slovami "ešte raz sa ma dotkneš a tú ruku ti dolámem", prekvapenie údiv, nacicstickej paprči patrí papula čo hovorí "oštím ťa", mám nasraté v nohaviciach (no mala som šate, ale chápeme sa), ja hovorím niečo ako "bla bla bla" nemám šajnu čo som na to povedala, ale slušné to nebolo, prichádza taký uzmierovač s milou tvárou, že "klud, nebudeme sa tu hádať predsa bla bla bla" pičujem niečo a ukazujem mu, ako ma ten kkt chytil za papulu - a nepoužijem o nič nemšiu silu ako on, na to uzmierovač "ale veď ty máš silu", kokoti, to je argument, ja na to "ale to on nevedel, že mám silu, videl len ženskú a bol silný" ešte nejaké bla bla a odchádzame na taxík, Daniela Tupého Jakuba berieme a vezieme domov na Dulák, potom smer postel a spať... Mám adrenalín aj v končekoch vlasov a chuť vrátiť saa rozbiť tomu zmetkovi tlamu vrrr... a stačí. Vodnárka odišla, ja som si poplakala, upratala a život ide ďalej...

Dovolenka vol. 2

nie nie, nemusíte mi závidieť, to mama a oco išli dovolenkovať, ja som sa na týždeň presťahovala k našim a starám sa o psa a kvety, takže vlastne mám voľno - viacmenej, ale menej ako viac... pes mal narodeniny, 17, och sweet seventeen, kiež by bola tak čiperná ako ja v 17 haha... A nechodila 100x denne šťať... ale inak pohoda jahoda. Pred odchodom našich na dovolenku hovorím mame "nechápem, prečo ten pes žuje tak dlho, 17... hm, to sme už mohli dávno na ňu v dobrom spomínať" - bolo to vtipnejšie, keď som to hovorila vtedy... sitcom sa ťažko opisuje to treba zažiť... Vravím vám, že som vtipná, tak situačne :) verte mi...

Narodeninový darček

vravela som vám čo dostane ten chlapo odo mňa na narodeniny, že? A to nie je všetko, povedzte mi "si blázon, jeb naňho, nestojí za to" alebo mlčte naveky - dobre, nič nehovorte, len mlčte, lebo mne to nepomôže, aše zúfalé snahy ukázať mi pravdu, hlupák sa učí na vlastných chybách, nech som teda hlupákom, ale poradiť si nedám, lebo keď necítite bolesť, nedoceníte šťastie... Alebo tak nejak... takže bachya idem vám opísať posledný dar - prisahám nič už viac nedostane prisahááááááám!!! Takže je to obraz, na plátne, 50x50cm, je ČB, teda čiernobiely ano? Dobre máme, a teraz čo je na ňom... Jeho meno, zvuková stopa jeho mena, vyzerá to podobne ako na obrázku. Ha, som nadšená, a som si skoro na 100% istá, že aj on bude pretože posledne keď sme spolu hovorili, splietal niečo o tom, že sa vždy teší, čím ho zase prekvapím a že som kreatívna a bla bla bla... A povedal to pri troch rôznych príležitostiach, čo mi pripomína, že ma poslednú spoločnú noc dosť často chválil za všeličo a keď som to robila ja, tak mi povedal, nech už s tým prestanem, že ho stále len chválim... Divný... Či? Ni?

Božský

mala som za poslený rok, alebo pol roka post, kde by som o ňom do prskrzmr (to je nadávka) nepísala? Asi ani nie, tak to nebudeme meniť veď u ste si hádam zvykli, či? No nevadí, tak to prežijete, prežujete, alebo to preskočte ha. Po dovolenke a po odchode vodnárky som začala mať zase hlavu plnú božského, priznám sa, že na dovči som si naňho spomenula asi 3x (to je úspech) a ani som mu neželala dobrú noc na dobrú noc ako v BA (nie som šialená!), keď tu bola vodnárka, už to bolo intenzívnejšie, ale v norme, ale keď odišla, amen párky tma... 
Naši boli ešte pár dní doma, takže som aj ja bývala u seba, v pondelok večer, búrka jak hovado a ja v posteli pod perinou s čajom a knihou, nemohla som sa sústrediť, fakt ma sral. Božský of course. Videl ma týždeň pred dovolenkou a vôbec som mu nechýbala - zjavne, hoci sa mohol zožierať túžbou zavolať mi alebo ma vidieť, neurobil to, on je lev, levi sú hrdí a on je megahrdý. (vsuvka bez opodstatnenia - božský já tě fakt žeru moc) Zavolala som mu, lebo som vedela, že ak to neurobím, neprečítam ani jednu vetu, z ktorej budem mať pôžitok. Mal obsadené. Uľavilo sa mi, lebo zavolala som, ale na druhej strane som nemusela vymýšľať prečo. Nečakala som, že žavolá späť. "ahoj Girl, ako sa máš bla bla bla..." ani zmienka o tom prečo si mi volala? alebo niečo podobné. On skrátka očakával, že zavolám, chápete? A to nie je dobre, neviem to vysvetliť, ale nie je to dobre... Moja Eva to aj nejako pomenovala ale už neviem ako, to je jedno, ja nechcem aby počítal s tým že zavolám, že je to samozrejmosť... ale anyway... V sobotu mal ísť na svadbu, tak sme sa dohodli, že sa uvidíme až ďalší víkend (to je ten čo bude teraz), poďakoval za kreatívnu pohľadnicu a že sa teší že ma uvidí. A že ma rád počul - to som mu nanútila ja :) ha. No teda takto, on vraví "dobre Girl, tak sa uvidíme" a mlčal a ja pokračujem akože som on "som rád, že som ťa počul, chýbala si mi, uvidíme sa o dva týždne, teším sa na darček" potom on ešte niečo povedal a zase sa lúčil, a ja som mu zase vtisla to "som rád že som ťa počul" načo on to zopakoval a pridal, ale ešte radšej ťa uvidím. Ha. Toto je polovičná výhra po polovičnej prehre. Na. Máte to? Chytáte sa? Neberiem drogy btw. Stále som to ja.

Víkend

Moja Eva miluje toho svojho"tídžeja", ale je tu niekto (resp. bol) kto jej občas nedá spávať, je to jej ex fuck buddy, ktorý raz za uhorský rok príde do BA. Teraz v BA bol a ona bola ako postpubertálna neriadená strela. A keďže božský nemal byť v meste, nuž som sa poddala a šli sme hľadať exFB kdesi do útrob Obchodnej. Nazvali sme si to upTown (v tomto duchu sme si celú noc pospevovali uptown girl) a keďže my sme dievčatá z downTownu, bolo to ako exkurzia, ale taká že diky raz stačilo a už nikdy vác, aj keď v upTowne majú teda megainé ceny - akože amundsenka za 1.50 no nekup to. Nakoniec sme zhodnotili, že je čas vrátiť sa do downTownu a išli sme do materského podniku, kde nás čakal zvyšok partie a onedlho prikvitol aj božský. Bla bla bla, čo vám budem hovoriť, zosrala som sa z neho, po takej dobe, objal ma a pobozkal a z nejakého dôvodu na mňa civel. Doslova. Tak som aj ja civela ale som to nevydržala a pýtam sa "čo čumíš?" a potom som sa strašne rozosmiala, odvrátil pohľad a potom podchvíľou civel a zase necivel. Kúpil mi ružu, ružovú - on vie, že ruže nemusím, ale zožeň nad ránom čerstvý tulipán, heh, takže mu je odpustené a ruža sa kúpe vo vodnom kúpeli :) v kuchyni u rodičov kde teraz pobývam. Ale späť (inak som sa bála, že nepôjdem chronologicky a aha ho jak mi to ide, aj keď som mega veľa toho asi zabudla, nevadí)... Chodí s nami jedna von, dáme jej pracovné meno "vošpodchrastou", správne, neznášam ju, je to také malé dievčisko odporné, s piskľavým hlasom a keď ju vidím je mi z nej ble bleeeee, veď viete. Ona všetkým všetko závidí. Mne božského, Eve tídžeja, Peknej pekného, všetkým všetko. Grc. Takže robí všetko preto, aby zabránila spájanu opačných pohlaví v kopulačný akt. A tak vráža do podniku niekedy pred štvrtou, keď s božským v objatí rozoberáme ktoviečo dôležité a že či idem už domov, lebo ona volá taxíky. No tak ja že "Nie, nejdem domov, my ideme ešte tancovať." Inokedy by išla s nami, aj keby mala nespať do deviatej, šla by s nami, otáčam sa jej teda chrbtom a jasne dávam najavo, že je nežiadúca. A ona odchádza ha. Malá výhra, ale tuším, že s ňou ešte budem mať problém... Ideme teda poslední z podniku božský ja a Fero (toto je situačná menovka, nevolá sa Fero, ale jeho prezývku je nehodné použiť v tomto blogu preISTOTU!). Vravím ja "volajte prosím jeden taxík aj mne", lebo chcem ísť zodpovedne domov, psa vyvenčiť chudáka starého :), ale veľmi túžim byť s ním a božský na to "nevymýšľaj Girl", a volá jeden taxík, fera vezieme domov a my končíme alebo začíname u božského... ooooooooooooooo, ten je zlatý, že? Alebo ne? Vidím to celé zle? Ach :(. No, božský ma prevádza rekonštruovaným bytom... hm, nová posteľ, vymaľované, okná... najs, very very najs... Posteľ je pokrstená :) sedem krásnych krát :). 

Jeden situačný
sedíme s mojou Evou v bare a ona blúzni o exFB, ukazuje mi ho na FB a ja vravím
- veď on vyzerá ako môj brat. 
ona na to - ale vieš ako šuká? 
ja - no, vyzerá na to, ale to aj môj brat, a nechcem sa o tom presvedčiť. 
Koniec sitcomu HAHAHA...

Trapná story

ležíme v posteli (božský a ja v tú sobotu skoro ráno alebo už neskoro ráno neviečm) a on si ma fotí a iné sprosťárny ha, keď sa dohrá, vravím nech to všetko nezabudne vymazať a on na to bohorovne, že snáď sa nebojíš, že by som to dal na FB, alebo tak (ozaj a exkluzívne prsia mám spomínala som?, to ma teší, lebo on málokedy máločo chváli haha), takže mu vravím, nie neboljím sa, ale mohol by si náhodou niekomu nedopatrením ukázať a to by nebolo vhodné. On sa zatvári akože ježíííš Girl a ja mu vravím "no, ako posledne keď si sa Marekovi pochválil, že som ti nechala dopis na vankúši..." (sto bodov pre mňa) a teraz sa podržte, božský stiekol z krvi, potom sa začervenal ako rak na paprike a absolútne nefalšovane zahanbene hovorí "a to ako vieš?" a klopí zrak jak malé decko čo rozbilo okno u susedov, "no Marek mi to povedal" na čo on "to je teda drbna utáraná, on je horší ako baba", vravím mu "vieš, keby si to povedal ferovi, ale Marekovi? to sa mu s čím všetým chváliš?", robila som sa, že som dosť naštvaná, ale nie veľmi, chápete robila som formu, "no, nič moc mu nehovorím, neboj sa a teraz už mu nikdy nič nepoviem" stále červený a ešte "prepáč Girl, ja som nechcel, aby si sa to dozvedela, a nerobil som si z teba srandu, ja som sa z toho dopisu tešil, páčilo sa mi to, vždy čakám čo nové vymyslíš, mám to rád, keď si kreatívna bla bla bla..." A tak som bola ešte zopár krát kreatívna a zaspali sme...

This isn't happy end

žehlím božskému košeľu na svadbu, volá mi taxík, odrazu mi je zle, rozžehlená košeľa v obývačke na prkne, božský ma objíme a pobozká na líce "ja si to dožehlím, tak už bež"... doma horúčka 38.6°C (z nedostatku spánku tekutín a prebytku alkoholu) a večer jeden z najlepších večerov a sushi párty u Majkiho... chýba mi božský... a ja viem, že zase nezavolá...

Bodka

Amy Winehouse zomrela...
















 Life is a miracle

život je nelogický
život je zmena
zmena je život...

Wednesday, 29 June 2011

zážitok par excellence, ale trocha smutný

Kráčam rozpáleným mestom zmordovaná po cvičení, kupujem si fornety a bazový rauch (reklama) a sadám si na lavičku na Mierku. Mám ešte hodinku čas. Telefonujem s mojou Evou, keď sa pri mne pristaví bezdomovecký asitridsiatnik s časopisom v ruke (nie je to notabene, ale niečo ako strážna veža alebo tak, zožmolené a opršané, akoby to našiel v kontajneroch). Doslova ho ignorujem. Ukončím telefonát. Niečo mi hovorí. Ignorujem ďalej, slúchatká do uší a ignorujem ho ďalej... 
One love
One life
When it's one need
In the night
One love
We get to share it
Leaves you baby if you 
Don't care for it...

 ignorujem ho ďalej... Tlačím fornety, pijem bazový rauch (reklama) a periférne, a úplne neúmyselne ho sledujem cez tmavé sklá nových okuliarov. Ľudia od neho ustupujú. Pravda, trocha smrdí. Dokonca odskakujú, keď príde na meter k nim. Prejavuje sa vo mne to skurvené sociálne cítenie. Dotlačím posledný fornet a dopíjam, ciga a iná pesnička. Vstávam a bezmyšlienkovite kráčam k nemu. 
- Ahoj. - hovorím ja
- Ahoj. - hovorí on
- Nejdeš si na chvíľu sadnúť? - počujem seba
- A načo? - trochu vyľakane on
- Len tak pokecať. ...

Sadáme si na lavičku. Ponúknutú cigaretu odmieta, vraj má svoje. 
- Berieš drogy? - pýtam sa aj keď na to celkom nevyzerá, jeden nikdy nevie
- Nie. Nikdy. - odpovedá a klopí zrak
- Piješ? - pýtam sa znova
- Len výnimočne, nemám za čo. 
- Neklam mi dobre, nezáleží na tom, len to chcem vedieť. 
- Neklamem, naozaj.
- Prečo žobreš? Nemáš prácu?
- Vyhodili ma.
- A čo si robil?
- Skladníka.
- Ako dlho si na ulici?
- Dva roky.
- Prečo nepredávaš notabene?
- Nechcú ma.
- Prečo?
- Neviem.
- Neklam.
- Nadával som, keď bol zlý deň.
- No vidíš, vieš prečo. Za prácu musíš byť vďačný, aj keď ju nenávidíš.
- Viem, teraz už viem.
- Kde bývaš?
- Pod holým nebom.
- Aha. 

mlčíme a sedíme, pozerá sa na mňa a ten výraz ublíženého človeka, ktorému osud nedal nič dobré, sa mení na ublíženého človeka, ktorý sa usmieva.

- Nechcela by si so mnou chodiť?
- Nie. - smejem sa
- Prečo?
- Mám priateľa. - klamem, lebo je to tak niekedy ľahšie (viem že som vravela že nikdy neklamem, ale v situácii ako bola táto, musím, lebo mám pocit bezpečia, viete, keby mu napadlo sledovať ma a tak... mlčte)
- Ako dlho ste spolu?
- Tri roky. - klamem opäť (áno, je to božský, ak by sa na to spýtal, ale nepýta sa)
- A bývate spolu?
- Áno. - klamem po tretí raz
- Ten prsteň si dostala od neho?
- Nie, ten je od mamy, dala mi ho keď som skončila školu. (logicky uvažoval, vyzerá totiž ako snubák)
- Miluješ ho? - skúša to znova
- Áno. - cítim sa lepšie, lebo už neklamem
- Dáva ti darčeky?
- Občas.
- To je dôležité, aby ti dával darčeky.
- Prečo?
- Lebo je to pekné, dávať žene darčeky.
- Asi áno.
- Tak to už sa s tým asi nedá nič robiť, že? - zase skúša
- Veru, nedá. - usmievam sa
- A keby som mal prácu, chcela by si ma?
- Asi nie, keď miluejm jeho.
- Ja to mám ťažké. - sťažuje si
- Áno, a prečo?
- Lebo nemám priateľku. Vo dvojici je to vždy ľahšie. Všetko.
- Nájdi si prácu, a bývanie, možno niekoho stretneš.
- Myslíš?
- Neviem, treba to skúsiť, dám ti nejaké peniaze, je mi jedno, či berieš drogy, za toto si ich nekupuj, za toto sa trocha najedz, si chudý."
- Sľubujem, ja neberiem drogy.
- Už mi ide trolejbus, musím do práce, tak pekný deň. 
- Ďakujem, pekný deň aj tebe.

odchádzam... ale vôbec mi nie je lepšie, aj keď ponuka lákavá ma pobavila... trocha smrdel, ale nie viac ako sedemdesiatnik čo sedel vedľa mňa ráno v električke, mal asi len päť zubov, suché pery a psie oči... sú veci, ktoré nechcem vidieť, nespýtala som sa prečo má tričko s dlhým rukávom, lebo som tušila, že má žily samú dieru a mdrinu, ale možno nie... možno je len spálený od slnka... v hrdle mám hrču...

sedím v buse a cez zadné okno pozrujem ako od neho na zastávke odskakujú ľudia, klopia zrak a obchádzajú ho... možno to nabudpce urobím aj ja, možno je lepšie nevedieť...

a aj toto

Rovnaký deň, len iná hodina, kráčam ulicami a blížim sa k božského práci, chodím okolo asi dva razy do týždňa, nie celkom úmyselne, aj keď by som mohla zmeniť trasu, načo... Vyberám z kabelky mobil a veľmi podobne bezmyšlienkovite ako vo vyššie uvedenom príbehu ťukám do kláves...
- nejdes na cigu?
- nie, som doma dohliadam na robosov
- aha, ja som na to zabudla, idem okolo tvojej prace tak len tak...
o hodinu mi napadne, že dnes má zápis
- aaaaa, ved ty dnes ides na zapis :) tak good luck
- a toto odkial vies?
- vravel si mi to ty lolo
- to si pamatas? ja si na take musim pisat poznamku.
- vidis, pamatam, tiez si pisem poznamky, a aj tak niekedy zabudnem co som mala urobit, ale ked mi ludia nieco hovoria, pamatam si, asi malo pijem smajlik, tak sa pekne oblec a uces a vykroc pravou...

... viete, je úplne jedno, že božský je hovado, že ma s najväčšou pravdepodobnosťou nemiluje a nikdy nebude, že chce zbaliť 1992... na tom vôbec nezáleží, veď to je jeho vec, jeho rozhodnutie, a jeho chyba :), dôležité je, že ja robím čo môžem... a nemienim v tom prestať... dohovorila som.

Tuesday, 28 June 2011

lož má krátke nohy, ale

Posledné dva týždne mám pocit, že sa mením na chlapa. Som sexuálne hyperaktívna, počet mojich ex, fuck buddies a one night stands prekročil magickú trinástku (či v tomto prípade je to magická trojka, alebo sedmička, neviem) už pekelne dávno a závratnou rýchlosťou sa priblížil k neželanej dvacke, čo ako iste všetci vieme, je úplne strašné, pretože čo... 

Raz sa chce človek usadiť a mať rodinu, alebo aspoň priateľa a tak... ako sa to začína a VŽDY príde na otázku "koľko ich bolo než som prišiel ja?" resp. "tak čo ukáž sa si štetka alebo jeptiška?". Nerozumiem tomu, prečo to robia, lebo žiadne číslo nie je dosť dobré (a ja napríklad nechcem vedieť koľká som, na toto mám krásnu vetu odpočutú od kamoša ale ja som si ju upravila na seba: "nie si prvý, ale môžeš byť ďalší", no nie je to skvost?), ak ich je príliš málo, tak to naznačuje všetko možné a väčšinou negatívne, zlé, nhodné, akoby ste boli odpudivá stvora, neatraktívna pre väčšinu chlapov keď o vás zakopol jeden dvaja, alebo že ste netykavka a tak chápeme sa... a ak ich je príliš veľa detto (nikomu nenapadne, že ste ich všetkých mohla milovať, ste štetka a bodka). 

Spárvna odpoveď neexistuje, neexistuje ani správny počet, ani správne načasovanie. Nech je akokoľvek, to čo máte za sebou je skrátka VŽDY NESPRÁVNE ČÍSLO. Neostáva než klamať. Ja nenávidím klamať, nakoľko to neviem. Za každých okolností. Ja niekdy neklamem, a vždy sa mi to vypomstí. Ak ich bolo primálo, treba dvoch troch pridať, ak ich bolo priveľa, uberte 2/3 a bude to jakštakš v suchu, pokiaľ ovšem vašich ex fb a ons (to sú ex, fuck buddies a one night stands of course) nestretnete a nebudete vysvetľovať polovičke, že toto je taký jeden, čo kedysi... viete oni si to raz dva spočítajú a to vaše číslo by mohlo utrpieť porážku odhalením (hm, utrpieť porážku odhalením - to neznie najhoršie). Takže treba zvážiť aj lož, ktorú vypustíte. Ja som sa napríklad rozhodla (ak sa mi to podarí, lebo ja FAKT neviem klamať), že zamlčím fína a íra (minimálne pred božským, nakoľko sa mi prelínajú hm, ale to urobím pre neho, aby sa necítil dotknutý, veď viete chlapské ego), a ak by došlo na to, že sa ma raz opýta (lebo na všeličo sa už pýtal, ale som sa vykrútila) božský, alebo niekto iný (bože a to už bude ďalší, čiže o jednu lož navyše ach, skrátka a dobre, ak sa tak stane, použijem toto (šlohla som to kamošovi zo statusu): a potom bude všetko v suchu :D

mudrost dna: ex z minuleho tisicrocia sa nerataju!
 
a potom bude všetko v suchu :D
a potom bude všetko v suchu :D
a potom bude všetko v suchu :D
a potom bude všetko v suchu :D
a potom bude všetko v suchu :D

Saturday, 25 June 2011

dotýkať sa

Veru prapodivný večer to bol včera. Kolaudovali sme nejaký byt, nepodstatné. Prišiel Xaviér a ten druhý, čo sme ho z praktických dôvodov nazvali Persil. Opila som sa po cca 70 minútach kolaudovania :), to viete, na lačný žalúdok... Niekde v meste, v rovnakom čase robil niečo podobné božský, teda opíjal sa a tak nejak sme vedeli, že príde aj na to, že sa zase uvidíme. Potvrdila sa mi moja teória, že v prípade, že sa stretneme hneď týždeň potom, čo skončím u neho, je skrátka nemožný, nevie so mnou komunikovať, pozerá do zeme... bla bla bla, vytáča ma to k smrti FAKT! Ale prejdime si to teda poporiadku. 

Kolaudujeme, stojíme na terase a pozeráme sa okolo seba, sme najvyššie, takže nás nikto nevidí, o to viac nás je počuť heh. Hudba stíchne, vrava sa utíši na minimum a Girl beží v hlave "hmmm chce sa mi grgnúť, mám taký pocit, že to nebude počuť". Do péčka, bolo to počuť :D. Takže som sa zdekovala aj s kamošom, ktorého pre tento účel budeme volať Katrin. Vo výťahu mi chváli šaty... a kozy. Vravím mu "haha a to nemám podprsenku", on na to "to si robíš srandu, môžem si chytiť?" ... no hádajte, či si chytil :)...

Viem, že v meste bude božský, to vám je jasné, viem, že sa stretneme, viem, že vyzerám výborne a viem, že som opitá. Kráčame teda s Katrin ulicami a rozprávame sa tuze úprimne, priam až intímne. On už ávno vie, že som z božského paf a tvrdí, že božský je paf zo mňa, že na mňa pozerá ako na modlu a také tie reči... Ne. Nie je to tak, ale Katrin by chcel, aby to tak bolo. Je nevyliečiteľný romantik ako ja :). 

Celá naša intímna debata je prerušovaná Katrininým básnením o pevnosti a pružnosti mojich pŕs a prirovnávaní ich k rôznym materiálom (len si už neviem spomenúť k akým). Keď tu zrazu dostávam skvelý nápad a ako tak kráčame on rameno cez moje rameno ja ruku cez jeho bok, veď viete, ako frajeri :) a vravím mu "Katrin, mali by sme sa bozkávať, chcem vedieť ako sa bozkávaš." No a tak ma tam na Špitálskej milé dámy, dva metre od pubertálnych výhonkov a tri metre od bezdomoveckej partie Katrin oprel o výklad a fúha...Robil to dobre a vysvetlila som mu, čo má robiť aby to bolo dokonalé, taká malá kamarátska výpomoc. Božský vraví, že som dobré dievča. Myslím, že som :).

Do materského podniku sme prišli ako veľká voda, skoro poslední, chýbal už len božský a moja Eva, aby to bolo kompletné. Mala som skvelú náladu a s Katrin sme sa dohodli, že nebudeme nikomu nič hovoriť, nič riešiť... Zaujímavé, že mi v ten večer dal ešte trikrát návrh pokračovať... Hm. Odmietla som of course. 

Keď prišiel božský, s tým svojim debilným správaním, Katrin už bol preč, takže som nemala blbý pocit. Teda mala ale len z božského, fakt bol totiž nemožný. NEOSPRAVEDLNITEĽNE! Celý večer ak sa so mnou vôbec bavil tak si ma doberal, keď videl, že sa nechytám tak pritvrdil a keď som sa už už skoro urazila, pritvrdil ešte viac až si vyslúžil počastovanie kretén, tak veru. 

Cestou domov sa ma pýta, či to čo mám na sebe, také pekné sexi šaty to boli, je zástera a že kde má vrecko na varechu. Vtedy som si povedala, že ma nemôže uraziť, ani vytočiť, že to robí zámerne a popravde sa mu veľmi páčim, hm. Byť naivná romantická idealistka sa niekedy oplatí :). Volali sme si taxíky a ja som automaticky nechala zavolať dva, nech si nemyslí, že sa z jeho pohľadu poseriem. Stalo sa však, že nejako pohaprovali taxíky a tak... Skrátka som prišla domov a zavolala som mu, či sa nakoniec dostal na ten správny taxík a či už je doma. Bol už doma a dostal sa aj na správny taxík. Telefonovali sme 37 minút. Prvú desaťminutovku venoval tomu, že kvetnato prirovnával Petržalku k ZOO, načo som vyrozumela, že keď začal hovoriť o opiciach v klietkach, myslel tým mňa, mala som za sebou grcanie, pri ktorom som sa skoro udusila a keď s tým začal, normálne som sa pod vplyvom alkoholu a sebaľútosti tak nasrala, že som mu skoro zložila.

Potom mi povedal, že je prijatý na školu a že mi ešte raz ďakuje za pomoc a bla bla bla... a teraz pozor príde to. Vravím mu niečo o motivácii a snahe že chodiť do školy v soboty bude náročné a musí mať dobrý motív a tak a on že najväčší motív sú dievčatá ročník 1992... Konec. vzala som to tak s humorom ako to len išlo a pri prvej príležitosti povedať niečo po jeho monológu o hľadaní spoločnej reči s dievčatami 1992, mu vravím, že musí teda extra zaujať, lebo je starý a plešatý. Myslím, že sa pobavil, naznačil to jeho trojminútový smiech (fakt rozkošný trojminútový smiech), potom bolo ešte nejaké bla bla bla, kedy som mu zavesila na nos dve celkom osobné veci, ktoré som fakt nemusela a nakoniec mu vravím, nech si ide umyť zuby, lebo starý plešatý a bez zubov si už veru neškrtne.

Btw. to mi pripomína vtip 
- Janko prečo si nakreslil ujovi Petrovi zelenú hlavu? 
- Lebo nemám plešatú farbičku.

Užite si sobotu, tak ako si ju užívam ja, lebo som až doteraz bola v tom že je nedeľa.



*********


... a ako nevyliečiteľná romanticko idealistická naivka si hovorím 
"co se škádlívá to se rádo mívá"
a je mi dobre.

Benny and Joon

pozrieť povinne  všetci

Wednesday, 22 June 2011

preberme si to

Včera večer som si ľahla do postele a do ruky som chytila (zase) Urobíme všetko čo sa dá od Borušovičovej, hladná jak Čenkovej deť som si prečítala (zase) o pravej láske a zamyslela sa (zase) nad tým, či pustiť alebo nie. Vravím rezolútne NIE. Ešte nie. Zaspala som hladná ako ten deť a viete čo? Zase sa mi snívalo. Fuck. Jediný rozdiel je v tom, že si pmätám len útržky a nie podstatu deja, ako to býva u mojich obžerských snov (toto je čo za pičný zvrat?).

Takže niečo ako zhrnutie útržkov sna. Ex mamička mi volala, aby mi povedala, že ona sa už na mňa nehnevá, piča. Jebe mi? Ex pani piča učiteľka, ktorá si nezaslúži ani oslovenie profka ma aháňala po chodbe školy, lebo odo mňa niečo potrebovala. Ako vravím, určite cvokatiem, alebo sa tak už stalo a nevšimla som si. Alebo som si všimla a nepripúšťam si? Alebo si pripúšťam, ale nie teraz. Božský mi povedal máš rada deti? tak si jedno urobme, a ja som odpovedala na smotane... ??? Ja som tak nemožná. Vďaka za podporu. Ex mi prišiel osobne odovzdať pozvánku na výstavu - fuckujem jeho výstavu ne? Aj vo sne. Bola som napadnutá hmyzom - to má reálny podklad ale sa mi nechce vysvetľovať. Celý sen som fajčila, asi veľa fajčím. No povedzte mi, čo je toto za diagnóza?

Tuesday, 21 June 2011

nadštandardné vzťahy

Ak nemáte zrovna dokonalé vzťahy s matkou, môžem odporučiť nasledovný postup: odsťhujte sa a počkajte do tridsiatky (môžete to urobiť aj v opačnom poradí, ako som to napríklad urobila ja heh). Sú určité "veci" medzi matkou a dcérou, ktoré potrebujú čas a priestor. Keď sa odsťahujete z domu, matka po čase (hlavne keď vidí, že dokážete fungovať aj bez jej večných poznámok o tom, aká ste nesamostatná a nefunkčná) príde na to, že ste dospeli (aj keď to nutne nemusí byť pravda, napríklad mne sa to našťastie nepodarilo), potom veľmi svedomito sleduje vašu váhu resp. telesnú konštrukciu a keď sa ani tá po čase nezemení (zvlášť deštruktívnym spôsobom) matka vás začne vyhlasovať za samostatnú aj pred kamarátmi (svojimi, teda v jej veku), čo je obrovský pokrok. 

V tomto štádiu môžete s matkou začať komunikovať takmer o všetkom, lebo, aj napriek tomu, že ste navždy jej ufúľané decko, tu a tam si uvedomuje, že ste prekročili prah dospelosti a sú veci, ktoré budete robiť či sa jej to páči alebo nie, tiež pochopí, že jej zásah do vášho života je už len okrajový a v jasnej chvíli si uvedomí aj to, že ak o vás chce niečo vedieť, musí vám dôverovať a nechať vás skrátka žiť si po svojom (chceš si žiť po svojom, chceš si robiť čo chceš, no s týmto postojom to nedosiahneš lalala - vsuvka). 

A tak sme dnes spolu na pracovnom "výlete" do Budmeríc debatovali o božskom. Ona je krásne naivná, takže keď som jej pred pár mesiacmi povedala, že máme nadštandardný sexuálny vzťah, videla som, ako to predýchava, ale mlčala :). Keď som s mamou v aute, vždy sa bojím akú tému vytiahne, viete, lebo z auta len tak neutešiete pred jej dotieravými otázkami. Takže dnes sme mali na programe božského of course, veď inak by som tu o tom ani nezačínala. Ha. 

Porozprávala som jej celý náš "príbeh", samozrejme som kde tu mlžila, lebo veď nepoviem, že "fajčili sme na balkóne", ale "božský fajčil... " alebo "keď som sa nad ním skláňala pri treťom čísle..." ale "ležali sme v posteli a..." chápete, inak bolo dosť únavné vážiť slová (nevýhoda nadštandardného vzťahu s mamou), ale prečo tu o tom píšem, že...

Mama sa uzrozumila, že som zbebelec. A božský detto. Samozrejme si maľuje vzdušné zámky, plánuje nám svadbu a v mysli už vie kam pôjdeme na svadobnú cestu a ako sa budú volať naše tri ryšavé deti (že je ryšavý som spomenula ako výhodu) :). Uzavrela to, že mu musím dať jasne najavo, ale JASNE, že mám zájem o viac ako nadštandardný sexuálny vzťah, dokonca dala pár milých rád ako to mám urobiť :), jasné, že viem, že by som to mala urobiť a mať v tom jasno, ale rohodne tie jej rady nebudem aplikovať, asi by som sa od hanby prepadla pod zem a to aj v prípade, že by som dostala kladnú odpoveď, s ktorou bohužiaľ vopred nepočítam. 

Našťasie Budmerice nie sú na konci sveta a my sme prišli do Baumaxu skôr, ako sme sa stihli pohádať, pretože som hlúpa koza a zbytočne naťahujem a odďalujem nevyhnutné. Kúpila som si rododendron a úspešne som ho presadila - teda dúfam, že úspešne. Potom som si sadla na balkón, pustila som si z netbooku "help yourself" (pekelná namotávka), zapálila som si cigu a vyložila si nohy... a zavolala som božskému. Len tak, lebo som ho chcela počuť. Potešil sa a dokonca si dovolím tvrdiť, že nadštandardne :). Celých 15 minút sme sa rozprávali len tak, lebo som ho chcela počuť o hocičom, nič som od neho nechcela, on nechcel nič odo mňa, konverzácia o bežných veciach... Viete, ako sa máš a čo robíš, hmmm to je zaujímavé, už si vymaľoval? ešte neprišli okná, to je strašné, takto to naťahujú bla bla bla... Ok, nebudem ťa už zdržiavať od práce bla bla... "dobre pusinka, pekný večer"... nech zdochnem, pusinka? nadštandardný pozdrav. Píšem si do denníčka, mám pocit ako pätnástka, čo čaká na otázku "nechceš so mnou chodiť?" a je mi dobre... Možno ešte nie som pripravená dokonať toto dielo, ale príprava je základ...

Monday, 20 June 2011

run Forrest, run

Videli ste Forresta Gumpa? Jak mal vždy utekať, keď mu išli robiť zle? A ešte iné veci, aj zaujímavejšie tam boli ale toto je dôležité. Dnes v noci som bola Forrest Gump a mala by som si niekam napísať, že UŽ NIKDY NEBUDEM ŽRAŤ PRED SPANÍM. Ale...

Prišla som z roboty (áno, v nedeľu večer som prišla z roboty wuhuuu - ako by Frodo povedal) a sadla som si na balkón, čítala Olivera a sem tam očkom na FB som kukla, fajčila jak slovnaftský komín, potom som si ľahla na postel a pustila Leap year už ani neviem koľký krát. No a zrazu bolo mrte hodín (asi deväť) a ja hladná, tak som si urobila topeničky - ľudia to bežne volajú topinky, ale ja to volám topeničky a basta, a boli také maličké, troška mastné, a chutné, k tomu tvrdý syr - mňam, veď to je zelenina, ne?

A v tom... Skrátka som chvíľu na to zaspala a to som ja veru nemala robiť, mala som si radšej dať dve tri kolečka okolo bloku, alebo apsoň 100 brušákov. Alebo... Chápete, no a ja som išla spať. A to som nemala robiť!!!

Sen začal tak pozvoľna, že Girl kráča s božským po ulici, a aby neboli nápadní, nedržia sa za ruky, lebo veď spolu nechodia. Girl si aj vo sne píše svoj blog a žije si svoj reálny život, až na to, že Girl je vo sne napadnutá (a tu musím podotknúť vynikajúci herecký výkon božského v dvojrole - teda hrá môjho fuck buddyho aj môjho boyfrienda) svojim božským boyfriendom a podozrievaná, že mu zahýba. Zaujímavé je, že všetko čo sa božský boyfriend dozvedá, sa dozvedá z blogu (čiže v podstate čítal o sebe, ale keďže hrá dvojrolu, tak je to o tom fuck buddym božskom a teda je to iná osoba - chápete, vo sne sa dá všetko) hehe. 

Strih.

Sedíme u niekoho v obývačke a riešime (božský boyfriend, nejaký kamarát - mám podozrenie, že je to Adam z piatku :) a ja) a odrazu mi dochádza, že božský boyfriend a božský fuck buddy sú naozaj dve rôzne osoby (aj keď je to božského dokonalá dvojrola) a teda, že reálne podvádzam frajera - so delicious :). Prepadol ma tak pekelne zlý pocit, že ho ani nebudem opisovať, lebo mi je z neho do plaču, aká som ja naničhodnica podvodnícka tak veru. Samozrejme som sa samou ľútosťou nad tým ohavným činom rozplakala jak malý Jojo, a viete čo? Božského to vôbec neobmäkčilo, chápete toto? No veď pochopíte.

Tak on už vedel asi 7 týždňov, že je nejaký fuck buddy, lebo si ČÍTAL môj BLOG!!!, ale mi to nepovedal, on si našiel milenku prosím pekne (takú kravu volala sa Slávka, toto má tiež reálny podklad, lebo jeho reálna ex sa volá Slávka - Girl pátrala na internete:D) a strih a milenka je zrazu tam a sedia spolu na posteli, lebo už nie sme v obývačke ale v izbe a velice sa k sebe majú a mne čo? Mne trhá srdce, lebo zrazu viem, že fuck buddyho božského nemilujem, že milujem božského boyfrienda. 

V tom zase strih, priznávam svoju chybu, ale podotýkam, že pre mňa boli obaja božský vlastne jednou osobou, samozrejme mi je to prd platné, ostávam opustená, fuck buddyho božského už nechcem vidieť, lebo mi zničil vzťah - haha a tak ostávam sama a plačem a plačem až do pol siedmej, kedy mi zvoní budík a spieva mi: my girl my girl don't lie to me, tell me where did you sleep last night... no nie som ja chudiatko obyčajné? Takto sa trápiť pre pár topeničiek...

Skok do reality a back to saturday- ležíme s božským v posteli, on zaspáva, ja zaspávam a zrazu božský niečo hovorí, nerozumiem, tak sa k nemu otáčam s otázkou a on sa na to zobudí a hovorí mi: "snívalo sa mi, tak som ti odpovedal..." bla bla bla pointa - snívalo sa mu o mne, že si idem vyžiadať víza do Afriky, už si ale nespomínam na čo odpovedal a ani čo vlastne povedal... chápete? sníva sa mu o mne :). 


Saturday, 18 June 2011

I love you, love me too...

Včera, tj. v piatok (ak teda bol včera piatok, ale myslím, že bol) som mala horoskop asi takéhoto znenia: bla bla bla, nenechajte sa dvakrát prosiť, keď vás budú dnes večer pozývať von, bla bla bla, môžete stretnúť zaujímavých ľudí, bla bla bla. Bla. 

Napísla som fejsbuksprávu pár ľuďom, či ideme von, ozvali sa piati, ale nakoniec som sa stretla len s jednou pretože...

Kráčam mestom smer materský podnik a čítam si horoskop, ten čo je hore. I tu míňam svižným krokom podnik, do ktorého ma volal božský. Čo vám ja viem, či to bola hra osudu, či kieho andela (alebo diabla heh), že som si ten horoskop čítala, no ale ako môžete dvakrát hádať a len jedno je správne, zabočila som svoj ctený krok na vysokej nohe i som opáčila na dvorček vojsť... A tam v plnej kráse božský s varechou pri kotli s gulášom, tak jest. 

I zazrel on mňa a v nemom úžase, rozpažiac náruč s tou metrovou varechou a úsmevom na tvári sa so smnou sťa anjelom zvítal, čo ako rád bol že ma vidí. Alebo aj ne. Dobre, troška sme pohulili, už idem byť normálna. Ni?

No, to by sme mali, teraz si zapálim, lebo som nefajčila už pár hodín, zatiaľ môžete meditovať. Ha haaaa, dostala som vás, nemusíte, smelo čítajte ďalej. 

Kks, veľa odstavcoc, ne? nechám preklep, lúbi sa mi :)

Ale teraz fakt k veci, btw. asi mám bludy, lebo sedím na balkóne sama doma a z bytu počujem hlasy hm. Takže sme s zvítali, zoznámil ma s veľa ľuďmi. Pamätám si len meno Adam a išli sme na púdu. Akože na povalu. Pobudli sme, rozhliadli sa, poriešili čo bolo treba a išli zase medzi ľudí. Nieeeee, nemali sme na povale sex, čo ste?

Pilo sa pivo, a vodka. Jedol sa guláš. Hovorilo sa a počúvalo. Potom si nepamätám a potom sme boli u božského v obývačke, kde bol ešte stále bordel jak v tanku lebo prerába byt. Potom si zase nepamätám a boli sme v sprche a potom si zase nepamätám a boli sme v posteli :). Ešte že si tie dôležité okamihy pamätám, inak by to bolo desné. No uznajte keby som vám sem písala, že išli sme taxíkom (čo sme nepochybne išli) a potom sme sa zobulili :), no celé zle. 

Ešte som zabudla na vsuvku, že predošlú noc som mala pekelný sen, bola som nadržaná ako ondatra, hoci netuším ako bývajú nadržané ondatry, ale teda najvác a snívalo sa mi, že do materského podniku prišli všetci moji ex, one night standy a fuck buddys a božského nikde a mala som prejsť ťažkou skúškou - niečo ako ostať verná božskému, lebo om si dávnejšie sľúbila, že nebudem s kadejakými oplanmi fínskej či inej národnosti zapodievati sa. Ha. No a boli tam a robili mi návrhy a tak a ja som ako mala odolať, teda chcela som odolať. A vôbec to nebolo ľahké, vzhľadom na môj ondatrí stav. Nakoniec som si vzala knihu Oliver Twist, zamkla som sa na WC a čítala som si až kým som nedočítala (do piči čmeliak mi tu lieta kks som sa zľakla). Keď som vyšla, všetci boli preč a ja som spokojne išla domov. Waw, ne?

Ok, takže s božským v posteli a s ondatrím stavom sme si to pár krát rozdali a keď už bolo skoro slniečko v okne, zaspali sme. Dávali sme aj nejaký ten small talk, ale za boha za národ, neviem o čom. Celkom podstatný okamih nastal, keď sa mi božský zveril, že sa mu "ale strašne páčim, a že som pekelne sexi, že mi nemôže odolať a bla bla bla", to bla bla bla som nepočula lebo sa odohralo niekde medzi mojimi stehnami, a to viete alkohol motá jazyk :). 

Potom (teda už dnes, lebo bolo po spánku) sme riešili CENZÚRA a prišla reč na to, ako dlho sa poznáme. Ha, to viete, že som nevybalila, že 9 mesiacov a týždeň :), herecký výkon akým som začala spomínať, kedy som to bola v Anglicku a kedy sme sa teda videli (ešte že mám tento míľnik, inak napísala by som mýľnik, tak neviem, ale asi je to od míľa, hm) by druhotriedna herečka rozhodne nedala, bola som jak Julia Roberts napríklad, chápete :). A teda sme sa uzrozumili, že už je to skoro rok, na čo som povedala, že by mi na výročie nášho sexuálneho vzťahu mohol dať darček. Pobavil sa. Uvidíme, veď ja mu to ešte pripomeniem, ak bude možnosť ha. 

Ďalší opis (som si istá) nie je nutný, dodám už len, že sme do pol štvrtej nevyliezli z postele :). Ak by som raz v živote stála pred momentom, že viem, že sa schyľuje k môjmu absolútne poslednému milovaniu, chcela by som, aby to bolo to dnešné posledné milovanie, predstavte si, že (nebojte sa, čo sa dialo nebudem opisovať, len pocit) v jedinom krátkom okamihu dokážete dokonale splynúťa ten pocit je vzájomný, že ste si tak blízko, že takmer necítite vlastné pocity, ale pocity toho druhého, že k vám ten človek vysiela emócie, aké ste nikdy v živote nezažili a v tom krátkom okamihu je všetko tak absurdné, malicherné a zbytočné, že prepadnete nutkavému pocitu, že takto by to mohlo byť už navždy. Ten krátky čas ma božský naozaj miloval.




***************




PS: prípadné tehotenstvo nevylučujem :)






Thursday, 16 June 2011

dospěju, až umřu

dave barry - dospěju, ž umřu je vtipná kniha, ktorú som kúpila božskému k narodeninám, ktoré oslávi v auguste :) ha, po prvé preto, že ten názov sa k nemu hodí ako riť na šerbel, ale aby ste si nemysleli, že knihu kupujem podľa obalu či názvu tak po druhé preto, že po prečítaní prvej strany som sa nahlas smiala v panta rhei a rozhodla som sa, že ak aj po jej dočítaní nadobudnem pocit, že nie je ako darček pre božského vhodná, určite nebudem mať pocit, že som vyhodila peniaze von oknom, ak ostane v mojej knižnici :). A keď som úspešne dočítala, napísala som do nej venovanie - takže som usúdila, že vhodná je :) prudko, ako prudko jedovatý je najjedovatejší hadí jed, tak prudko je vhodná táto kniha pre božského :), venovanie končí ... s láskou Girl, tak snáď ten náznak pochopí a teraz hups do  doby nedávno minulej, ale poďme pekne nechronologicky. Tudíš sa vrátime v čase do nedele. 

Po mojom asi piatom naliehaní, sme sa s božským stretli, aby mi pomohol so životopisom. Sám sa ponúkol, ako to on rád, len potom to dotiahnuť do zdarného konca je fuška - toto si zapamätajte, je to charakteristická črta, ak nie väčšiny chlapov, tak určite apsoň jedného - božského of course. 

Takže sme si ľahli na trávičku, vzali dve mozgovne do hrsti a debatovali o mojej práci, škole etc... Robil si poznámky a pýtal sa a bla bla bla... Rozkošný chlap, viete ryšavý, pehavý... Ok... toto patrí inam... :). No a ako sme tak sedeli a ležali a zase sedeli a potom sedeli pri stole lebo ho všetko tlačilo :) tak sme si (som si) užili krásne nedeľné popoludnie. Platil - takže to bolo rande? V tomto mám ja trochu guláš. Samozrejme sme niečo aj vyhútali ale sme to nedokončili, tak mi povedal, že potrebuje pauzu a že sa na to večer ešte pozrie a pošle mi poznámky.

Volal mi po desiatej, spala som. Dokonca sa mi už aj snívalo. Ale ukecal ma, že si to mám ešte pozrieť, tak som nabrala posledné zvyšky energie, alebo prvé nadobudnuté, a pozrela som si to na iPhone a šok - on mi napásal komplet životopis, jasné že časť z neho copypastol, ale zvyšok naťukal, vyhľadal na nete... Skrátka, v maili ma čakal kompletný CV, aj keď nie úplne dokonalý, ako sme mali v pláne, ale aj tak, waw, ne?

Tak som pozbierala ešte pár zvyškov energie a zavolala som mu, aby som mu poďakovala ako sa patrí, a povedala, ako si nesmierne vážim, čo pre mňa urobil bla bla bla, to som akože upadla do bezvedomia - teda spánkového delíria ako tomu hovorím ja, a ptom si pamätám len jeho tak dobrú noc a zrazu som sa zobudila a bolo ráno :). 

Na objasnenie, keby ste so mnou niekedy mali tú česť nocovať, vyzerá to asi tak, že Girl a spolunoclažník debatujú zachumlaní pod perinami (pekné slovo, že zachumlaní, je spisovné?), zrazu sa Girl započúva do monológu, ale má už len asi každé druhé až siedme slovo, potom je rad na Girl, Girl mlči, potom sa zobudí a začne hovoriť - občas k veci - a potom je to také to bla nejaké slovo, bla bla, nejaké slovo nejaké slovo, bla bla bla, slovo, bla, bla, bla a chrrrrrr a Girl spí. Takto to je vždy, ja skrátka v polohe ležmo alebo súložím alebo spím, v tej polohe sa totiž nedá nič iné robiť, lebo neudržím pozornosť... Jou. 

Takže na zhrnutie, božský mi napísal životopis, chrumkavé, ne?

Ok a teraz poďme do bližšej minulosti, asi tak dve hodiny dozadu :). Bola som s kamarátkami na malej krátkej neformálnej oslave narodenín :). Keď sme sa rozlúčili a ja som opustene ostala stáť na novom moste a čakala som na bus, vybrala som môj milovaný mobil a tam zmeškaný hovor. Od božského!!!!!!!!!!!!!! No jasné, že som mu zavolala späť, volal asi pred 12 minútami, to som si povedala, že je celkom ok, keby to bol hovor pred dvoch minút, asi chvíľu počkám, ale asi skôr ne, lebo to nebolo z vychcanosti, že som nedvihla, ale že som hluchá jak peň. Ha. 

A aby som už nenaťahovala dlhšie, viete čo mi chcel povedať? Vopred vám poviem, že na konci odstavca čakám to nadšené a dojaté aaaach ten je milý, a to aj keď si to nemyslíte, lebo JE. Takže, chcel mi povedať, skúsim skorocitáciu - volal som ti, lebo som ti chcel povedať - odmlka - pretože si myslím, že je to predovšetkým tvoja zásluha (akože baby, neviete si predstaviť, čo mne išlo hlavou, že môže byť moja zásluha a skoro som skolabovala od radosti/strachu čo sa dozviem) - že som dnes bol na prijímačkách a bla bla bla... - zatemnilo sa mi - skrátka a dobre, asi bude prijatý a mal potrebu to oznámiť MNE, lebo je to hlavne moja zásluha. Nie to že je asi prijatý, ale to, že tam išiel... Chápete? Čakám to áááách... a potom vysvetlenie, prečo mi ešte stále nepovedal, že ma miluje (to vysvetlenie čakám od vás, od neho sa nedočkám ani keby som nechcela) ... Zvyšok telefonátu je už jedno... A zajtra ma pozval nech prídem za nimi do mesta niekam, anineviemkam... Hm... 

Záverom by som rada povedala zúčastneným, že som si dala sama so sebou taký deal, že keď som už nikdy nebola trpezlivá - a trpezlivosť ružu priniesla - tak si dávam a hlavne jemu dávam čas do prvého výročia. Teda na pád dvojičiek, ako vieme. A keby sa dovtedy nič závažné nezmenilo a neudialo a tak... tak možno ešte chvíľu počkám, kým niečo vymyslím :)... (odobrite mi to lebo ma jebne). 


Thursday, 9 June 2011

včera

- včera som sa obdarovala novou kerkou, keď ma tatér začal tetovať, mala som pocit, že vyskočím z kože, ten pocit som nezažila 12 rokov, nedá sa to porovnať s orgazmom, ale je to dokonalé, vôbec sa nečudujem, že keď raz začnete, neviete prestať a potom máte celé telo pokerované jak námorník, ja nemôžem, sľúbila som mame, ževraj by to neprežila, ale tak neviem, lebo keď som sa jej včera večer pochválila s tou minikerkou, síce zbledla, ale keď to videla, tak len sucho skonštatovala, že jej sa tetovania nepáčia, a to je celé, žiadne prednášky, nič... tak uvidím, ešte rok počkám a dám si na nohu (od malíčka po členok) niečo popínavé... alebo abstrakt, uvidíme. 

- včera som volala božskému, hej, len tak, no chcela som ho počuť, ale to som mu nemohla povedať tak som si spomenul na pár nedoriešených vecí čo máme a sme dali krátky hovor, bolo to , waw, baby, viete, keď prekonáte ten blok v sebe a ide to zrazu všetko tak ľahko, normálne sme pokonverzovali a mala som fakt dobrý pocit, ale ak z toho nadobudol dojem, že som vlezlá, tak ešte uvidí, jak ne... mám v pláne ho najbližšie ignorovať, nie celkom, ale dosť na to, aby ma zase chcel dostať :), mám totiž deficit objatí, bozkov a sexu, tak. 

- dostala som list od bratranca, je tajný, lebo v ňom je tajná misia, ale keďže toto je anonymný :) blog, tak snáď trochen môžem prezradiť, jasné, že bratranec vie o božskom, baby, akože viac ako vy :D, on vie úplne všetko, najvác, píšeme si totiž listy, on žije v Londone a má slečnu Hanu, ktorá je nezrelá na vzťah a on by už aj deti prijal svadbu a tak... divná situácia, bratranec je z KE ale vôbec mu to neuberá na tom, že ho milujem jak koňa, a to milé dámy ho poznám o dva týždne kratšie ako božského :) haha, misi je- božský je chuj, alebo ťa využíva (tomu sa ja asi viac prikláňam), alebo má blok a nechce vážny vzťah, lebo sa bojí mať zodpovednosť (tomu sa prikláňa bratranec, lebo vraj chlap ako božský, by so mnou nerobil čo robí a nehovoril čo hovorí etc, keby to bolo len o sexe, ale ja viem svoje, je to len o sexe, len ten sex musí byť príjemný etc... ale je fajn počuť mužský názor) a tá misia je teda, že ako zabudnúť na božského - každý deň musím osloviť človeka, môžem začať babkami v buse, postupne dedkov a potom každý deň mínus 5 rokov až sa dostanem na vek, ktorý ma zaujíma a tam zabodujem, vysexujem dotyčného a nechám ho, aby sa do mňa zbláznil (tu vidím zádrhel, lebo ja nechcem aby sa do mňa zbláznil niekto, do koho nie som sama blázon, hm), no a potom mu poviem o tejto misi a on bude musieť urobiť to isté a tiež môže začať dedkami a babkami v buse... pointa je, nadobudnúť prax v nadväzovaní kontaktov, haha nemala som pocit, že s tým mám problém, ale toto znie ako výzva a dnes som to skäsila a bola to sranda :) takze idem do toho :) haha,  vraj spáľ božského fotky - NEEXISTUJE :) - mám jednu, sme na nej spolu, na jedinej fotke spolu, nemôžem...

- a na záver, v sobotu "máme" s božským 9 mesiacov... asi mu kúpim drink :)

receptárium z dvadsiatej druhej planéty

pečeňová paštéta na bežné (po)užitie aj na skvelý večierok

500g (slovom pol kila) pečienky - najsamlepšie čerstvej kuracej, ale v núdzi môže byť aj mrazená, prípadne bravčová, ale kuracia je the best
2 dcl oleja - ale fakt že tentokrát ne olivového, ale klasika, heliol, raciol alebo tak, ja dávam kúsok menej ako dve deci, aby to nebolo šílene mastné, ale aj tak je, nezabúdajme, že toto je tročku nezdravé jedlo
4 vajcia (slovom štyri fakt) - ideálne domáce, také do oranžova, mňam a bacha aby boli čerstvé, lebo nechceme salmonelku :)
200 ml smotany na šľahanie - teda šľahačky a to s 12 výkričníkmi - VYŠĽAHANEJ - chápeme sa hej? normálka vyšľaháte šľahačku, ne jak ja prvákrát sm ju tam vyliala skoro celú len tak heh, aj tak to bolo ale famízne a nikto sa to nedozvedel :), btw. kludne dajte jeden kelímok a neserte sa s 200 ml, ale tak stálo v recepte, no ja to dávam celé tak.
soľ - ja dávam dve lyžičky, začnite jednou a uvidíte podľa chuti, dá sa dochutiť aj na chlebe takže no stres, mleté čierne korenie alebo korenie štyroch farieb - prápadne biele korenie, ako chcete a ne veľa, len tak přiměřeně a lyžička vegety.

postup:

pečienky umyjeme a osušíme, zbavíme škaredých šliach, mne teda fest vadia, tak preto, a občas sa zablúdi aj chrupavka, tak to všetko dáme do preč a pečienky pomixujeme, teda ich normálne hodíme do toho stroja, čo ich pomelie takmer na šťavu - alebo presnejšie na hustú šťavu, bude to vyzerať ako mixované jahody, ak to pomeliete menej, bude to na záver hustejšie, ale kde komu sa pod zub môže dostať kus pečene a ja by som také niečo asi nezvládla a blila bych.

k pečienke pridáme všetky ingrediencie postupne ako sú uvedené hore, NEZABUDNITE VYŠĽAHAŤ ŠĽAHAČKU!!!!!, a všetko premiešame, miešajte od spodu misky, aby sa vám všetka pečienka spojila s olejom aj šľahačkou, nemixujte to. 

plech vymastite (teda takto ideálne je srnčí chrbát, ten ja nemám a tak to dávam na menší plech) a vysypte múkou - píšu hrubou ale to je úplne jedno, nekupujte hrubú múku, ak ju potom nevyužijete a dajte tam polohrubú bez obáv

prikryte alobalom a dajte do trúby vyhriatej na 180°C na 20 minút, potom dajte dolu alobal a pečte ešte 30 minút odokryté, keď do stredu strčíte špáratko a nelepí sa vám naň zmes, je to hotové - v plechu úplne stačí 20 plus 25 minút, lebo je to tenké, ale v srnčom chrbáte to radšej dobre prepečte.

!!! ak pečiete v plechu, po upečení zrežte ten pripečený vrch, to nie je dobré na jedenie, ak pečiete v srnčom chrbáte, po upečení vyklopte na tanier alebo dosku a to čo bol vrch a teraz je spodok len zrežte.

môžete podávať ešte teplé, na plátky nakrájané ako paté, alebo to dať do nádob a kŕmiť sa tým namazaným na chlebe, ja nepasterizujem, nakoľko sa to do 4 dní vždy zjedlo, držte to v chladničke of course :), a podávajte s kyslou uhorkou - delikatesa. 

bryndzová nátierka

300g bryndze - urobte si výlet na trh a kúpte čerstvú, je to mega rozdiel, ak bude väčšia párty, kúpte radšej 500g
maslo - rama je ideálna lebo sa ľahko pomieša, ale ak nemáte ramu radi, dajte klasické maslo, pridávajte ho postupne a ochutnávajte, každý má rád iný pomer
cibuľa - taká vačšá :) a soľ

postup:

bryndza do misy, cibuľa nadrobno (úplne najvác jak viete), pridajte maslo, tak lyžicu dve a miešajte - vidličkou to ide najsamlepšie, ochutnajte, ak je príliš bryndzová, pridajte maslo, miešajte, ochutnajte a postup opakujte kým nie je hmota ako tak konzistentná, ale hlavne aby vám chutila že najvác - ale nemusí byť celkom konzistentná, dobre?, ja napríklad ľúbim viac bryndzovú chuť, takže sa potom ťažko maže na bagatky, lebo sa rozpadá, ale je famózna. 

slivky v slanine

slivky sušené - úplne ideálne sú tie, čo sú také vlhké, mazľavé, ale nevadia aj tie suchšie
slaninka - tá natenko nakrájaná, ale nie oravská, taká ta mňam delikátna, čo vyzerá skoro ako prosciuto
špáratká

postup:

slivku zabalíme do slaninky a prepichneme špáratkom, haha aké jednoduché :), tip pre vás: špáratko neprepichujte krížom cez pretočenú slaninu, ale pozdĺžne, lebo sa to lepšie restuje na panvici, a ako správne tušíte teraz na rozpálený olivový olej, ale nie na silný, jebnite, ups, položte tieto slivky v slaninke a orestujte z každej strany, aby bola slaninka taká dozlatista chrumkavá, a super je, že to skvele chutí aj keď to vychladne, ale keď to dáte dole z oleja, otrite to od zvyšku oleja a masti zo slaniny, lebo inak je to brutal ťažké na žalúdok - keď sa však pije... heh

paličky plné chutí

ovocné paličky - jahody, maliny, čučoriedky, banány, jablká, hrušky, melón, čerešne... skrátka čo len chcete
zeleninové paličky - cherry paradajky, papriky všetkých farieb, olivy, syry - viac druhov, ja som dala aj ovčí s pažítkou, môže byť aj plesnivý, skrátka podľa chuti, hrozno...

v TESCO požiadajte mladého muža (personál), aby vám ukázal, kde majú špajle, či špajgle, či jak, kúpte dosť pevné, také čo sú na jednej strane ostré a vhodné do kuchyne, tie čo sú na technické práce sp dosť o ničom, lámu s a vôbec, vyzerá to lacno.

postup:

základ je, aby palička bola farebná, aby sa chute krásne dopĺňali, a aby v prípade zeleninových, bol dobrý pomer zeleniny a syrov, viete, aby to jedli aj chlapi ako božský :) (aj keď som mu musela vyjedať papriky aj olivy ha)

ovocné zase treba kombinovať rozumne, lebo jahody a jablko sa k sebe moc nehodia, takze ak jablko tak banán a prápadne melón, jahody zase s čučoriedkami malinami, ale aj banánom, 

tip - na koniec a začiatok špajle dajte tuhšie ovocie, aby to celé držalo pokope, napr. čučoriedku, v zeleninovej zase papriku alebo olivu. dobré ne?

torta ala wicked ale inak

tu dám len foto ako to dopadlo, ja som zástanca "bez želatinových pokrmov" a tiež som upravila ovocie, ale inak recept sedí :), a tortička zmizla asi v 10 sekundách :), božský si pochvaľoval najvác, aj taký pohľad dal, že dovi a povedal niečov zmysle och ty si úžasná... debil, keby si ma radšej zobral za ženu, to by som mohla byť úžasná 24/7 ha. 









a na záver tu máme muffins
tie vám nebudem rozpisovať, nakoľko na muffiny je asi miliarda receptov na nete, mne sa osvedčili tie, kde sa ako mierka používa šálka, teda dve šálky múky, jedna cukru a tak ďalej, ak nepíšu aký cukor, myslia kryštálový, muffins plnte podľa chuti, ja pridávam:

čokoládu horkú, alebo mliečnu, malé kocky
mandle
iné oriešky
jahody
maliny
čučoriedky
banán
na vrch cukrovú posýpku z obchodu




dobrú chuť :).