Good news, good ideas, but bad time for everything OR sick and tired

Dnes je skveloodporný deň. Milujem a nenávidím takéto dni. Ale nezáleží na tom. Dnes som vodnárke poslala list, v ktorom sa nachádza jedna popiči dobrá a vtipná správa a preto ju sem nemôžem napísať, hoci sa z nej teším ako malé decko a chcem aby ste sa na nej pobavili rovnako ako ja (aj keď nikoho nepoteší viac ako mňa, verím že rozosmeje, ale až po doručenom liste), chápete, chcem aby si ju našla v liste a nie na webe, detinské? Ha dnes oslavujem deň detí, ešte som síce nič nedostala, ale v schránke ma čaká peňaženka Hello Kitty (viem, už som tú trapnú úchylku spomínala, no a čo). Ďalšie poznávacie znamenie, som chodiaca Hello Kitty postavička "ta a co , dobre zrobil"... Potrebuje toto komentár? NIE. Tak nie.

Idem večer cvičiť. Meriam sa cca raz za dva tri týždne. Ide to dolu, ale kurva pomaly, hej, ale ide, nemám si čo sťažovať keď žeriem ako kamionista. Ale jebať. Som unavená a chorľaviem, ale (odmlka) idem do toho Paríža, tak sa ládujem chrenom a vitamínmi, no neexistuje že ochoriem a ostanem doma, už sa mi o tom aj sníva, že idem, takže idem, bodka (mám tú bodku aj napísať, alebo stačí, že som ju napísla slovom??? neviem, tak napíšem, nech viete, kde je koniec. Tak tu je koniec ano? Ano!

Škola, ó áno, definitíva, ach to je krása. Odovzdala som diplomovku a hádajte čo. Zase tam musím o týždeň ísť, ako do školy, rozumieme si. Lebo oni potrebujú ten papier s vyhodnotením či som tú moju prácu opísala niekde alebo tak, takže vyhodnotená bude niekedy v piatok, a budúci týždeň to chcú mať v škole, nevadí, že si to vedia sami vytlačiť, oni nás musia prehnať, lebo "chlapci z výpočtového sú tak nespoľahliví, to viete" NO NEVIEM DO PIČE! Platia ich za to chápeme sa, majú to urobiť, ale mňa nechajú zobrať si pol dňa voľno a jebať sa na kramáre cez celé pojebané upršané mesto. Piči.

Včera, aby som sa už nerozčuľovala, prejdime na príjemnejšie veci, sme boli s babami na Sex and the City. Hurá a konečne, a no a čo, tak sa mi to páčilo, bolo to trocha zbytočne dlhé a trocha zbytočne prehnane ich poobliekali ale tie topánky a kabelky a tie reči a tie a tie a tie... všetko... bolo to dosť dobré bavila som sa, dali sme si pred kinom ešte pár drinkov a pred nami sedeli kokrhajúci buzíci, zjavne párik a šialene sa zadúšali, tzv. kokrhali, no a mne to bolo pekelne smiešne, takže som kde tu ani nepočula Carrie povedať nejakú tú univerzálnu pravdu, čo už.

* * * * * * * * * * * * * 

Dobre tak ja to teda nevydržím a poviem vám to, možno vodnárka nebude čítať a prečíta si to až v lizste, ale o tom pochybujem aj keď tu má toto varovanie - NEČÍTAJ ĎALEJ VODNÁRKA!!! Alebo ak chceš... Však sme už dospeláci preboha, ne? No po prečítaní si nasledujúcich riadkov o mne asi budete zase raz pochybovať, teda o tom, že som dospelá už dlho :). Pome na to. 

Úvod do problematiky ale bude takýto - ja som z tohoto faktu bola smutná a nikomu nič zlé želať nechcem, ale keď som si uvedomila tú komičnosť situácie, ktorú vám idem vylíčiť, tak som sa neubránila smiechu, posmechu, slzám - smiechu, výčitka svedomia bola, a ešte aj pocitu, že božie mlyny melú oveľa rýchlejšie ako som si myslela. A teraz to príde, tak sa pohodlne usaďte a zapozerajte sa do textu, prečítajte ho hoci aj tri krát, ak by sa vám zdalo, že zle vidíte, ale nie, vidíte dobre - Ex má ovčie kiahne!!! Tomu hovorím zadosťučinenie. 

Samozrejme mu želám skoré uzdravenie a poradila som mu "neškrab to - univerzálne pravidlo na život", ale uznajte že mi prináleží aspoň štipka, no a možno aj dve, ohromnej a čistej radosti... Myslíte si, že som škodoradostná mrcha? Nevadí :). La la la.