Bielou kriedou do snehu napíšem tisíckrát miluj ma.
Nechám ťa stáť na konci ulice a zájdem za roh.
Nezavolám ti, keď nájdem zmeškaný hovor,
a náš bar vymením za putiku na konci sveta.
Len aby som už nikdy nemusela vidieť iskru v tvojich očiach,
počuť zvonivý smiech z tvojho hrdla,
a cítiť teplo tvojho objatia.
Potom aj bolesť je menej bolesťou,
aj radosť je menej radosťou.
Strácam to, čo som nemala... Ale získam viac...
Slobodu, ktorú som si dobrovoľne vzala.
Tak napíš do snehu bielou kriedou, že ma nemiluješ,
nechaj ma stáť na konci ulice a zájdi za roh.
Neotáčaj sa.
Už nikdy.
4 comments:
Basnicky o chlapovi? Tak to uz je fakt kriticke s tebou.
nie basnicky, vyspechy :), a ano je to zle, ale nie kvoli chlapovi, tentokrat inde... toto je ventil :(
To je HROZNE depresívne. Co sa stalo? Napis, nech vieme!
A teraz spat ku mne - no, v podstate by som chcela, aby tam bol miesto papiera s pismom za tym papier bez pisma...mne sa to tam tak prekryto zobrazuje, smrk :-(
V podstate by som rada mala taký nejaký béžovoidný podklad pod písmo, lebo to sa najlepšie číta, a širší textový stĺpec...
Post a Comment