still alive

piatok

Bolo treba dotiahnuť nejaké podrobnosti okolo svadobného daru, dali sme si preto rande v našom bare o pol deviatej, chceli sme pred svadbou neponocovať a o desiatej byť doma. Neplánovane nás bolo namiesto troch päť (čo zase nie je až taký rozdiel keby...) a zábava bola taká (že sme sa za bruchá chytali - doslova), že o jednej sa ešte nechcelo ísť domov všetkým (teda nechcelo sa nikomu, ale sú aj zodpovednejší ako Girl) a samozrejme medzičasom prišiel do baru božský. Takže sme sa po krátkej úvahe vrátili v hojnom počte 3. Podrobnosťami vás nebudem nudiť a ani detailami, lebo sú ešte veľmi nejasné a nechcem robiť toto, oné... drbnu. 

Nechali ma v bare s božským, boli asi dve hodiny. Prišiel nejaký Jakub, alebo Palo, alebo ktokoľvek, nepamätám si na meno, ale bol to božského kamarát a bol milý, po polhodinovej debate sa nesmelo opýtal, či sme pár, lebo to tak pôsobí. Nechal odpovedať mňa. Povedala som nie s takým tým úškrnkom, akože to by mi ešte chýbalo, ale tak, aby to božský nevidel :). Potom prišiel ďalší jeho kamarát a ujo s ružami a božský mi kúpil kvet. A teraz sa podržte, božský ma nevolá po mene, hovorí mi nickmane-om (čiže akoby priezviskom, ako keď Kadyovú v Houseovi volá House Kadyová) a keď mi kupoval ružu povedal moje meno, znelo to asi takto (predstavme si, že sa volám Danka, to je také prijebané meno, že tak sa asi nevolá nikto - ak áno tak SORRY) "Danke kúpime kvetinku, lebo si ju zaslúži.", pritom ma držal za ruku a nechal ma vybrať si, ja viem, poviete si, že no a čo, ale tu platí asi najviac doslova že "trpezlivosť ruže prináša"... haha, škoda, že len ruže, ale zase nie je všetkým dňom koniec, ne? No ne. 

Potom pokračovali debaty, ja som hovorila s tým čo prišiel neskôr a božský s tým prvým. Veľmi príjemný, pekný, neviem či free, a tie oči, páni, teda dámy, to bol taký šukatelný pohľad, že dovi... Ale božský, takže nič. 

Odrazu prišla, ani neviem odkiaľ, taká pusa (teda od božského), že sa mi zem pod nohami rozostúpila a svetlo zdola ma oslepilo, že dodnes vidím také tiebiele fľaky, veď to poznáte, keďkukáte do slnka), chalani boli na toalete, takže to nevideli. A potom sme sa nejako odpotácali domov, s tým, že božský akosi automaticky rozhodol, že idem k nemu, aj keď vedel, že o pol deviatej mám kaderníčku. 

Pri taxíku sa ten druhý kamarát pýta: "A vy dvaja, vy ste spolu? Lebo by ste mali byť, hodíte sa k sebe." To si teraz vôbec nie som istá, či to bola poklona :DDD... Naša jednohlasná odpoveď nie, mu vyčarila na tvári taký pohľad, že nechápem, ale neriešim a nasadli sme všetci traja do taxíku. 

Keď sme prišli pred kamarátov dom, božský sa na mňa otočil (sedel vpredu), že Girl vystupujeme aj my... No bolo mu zle, ako inak, prebral. Tak sme sa potácali k bráne kamaráta, dali cigu, popriali si príjemné ráno (bolo okolo 5:15) a išli sme k božskému - teda asi 30 minút chôdze. Po príchode domov sme sa zhodli (rozhodla som) že drogy sú to posledné, čo nám ešte treba a išli sme si zapáliť. Nechutilo mu. Išiel do postele a cestou sa ma pýta, či mi pripraví veci na spanie a tak. Ja: "Nie, všetko si nájdem, choď spať." On: "Ok." On po krátkej odmlke: "To je trocha desivé, že si už vieš všetko nájsť." Ja: "Neboj sa, aj mňa to desí." Dala som si skrátenú verziu hygieny a vhupsla do postele. Ako som len mohla čakať, že bude spať :). Po krátkej predohre a všetkých tých veciach, čo ma viedli k záveru, že sa asi nevyspím, som mu navrhla, aby išiel so mnou (myslela som ku kaderníčke, kúpiť kvety a tak), on si, myslel, že na svadbu (čo som ale v tom momente už ako možnosť dávno zavrhla) a vraví mi "no oblek mám, košeľu mi vyžehlíš, jasné prečo nie", ale po chvíli mu došlo, že by spal asi toľko čo ja (teda nespal) a dodal "ale to by som bol unavený a nemal by som dobrú náladu, asi, neviem či je to vôbec vhodné, asi radšej nie." ...   Doprial mi 100 minút spánku... 

sobota

Zobudila som sa, vyplazila sa z postele a po špičkách opustila spálňu. Skoro ako votrelec alebo zlodej.  Urobila som dlhšiu verziu skrátenej verzie hygieny, obliekla sa a napísala som mu odkaz. Opatrne som sa vrátila a položila ho na vankúš, pobozkala som ho na pusu, vzala ružu a nechala ho nadržaného vo svojom sne. O druhej poobede mi písal "ďakujem za dopis" :). Stihla som kaderníčku aj kvety, účes sa mi po dvoch hodinách rozpadol, záchrana dopadla lepšie ako ten pôvodný pokus o dokonalosť. O pol tretej prišiel pre mňa Mišo (môj partner na svadbu) v kabriolete... Yes...

Na obrad sme prišli včas. V skratke. Ex mamička neprišla. Uľavilo sa mi. Zato ex prišiel s frajerkou. A zišli sme sa tam všetky jeho ex :), vtipná podívaná. Myslím, že mi to bolo najmenej trápne, ja som bola jediná pozvaná k svadobnému stolu a ostatné neboli ani dosť pekné, ani nemali dosť pekné šaty. Ha. Keď ma zbadal ex, doslova mu ovisla sánka, akože aj bolo z čoho a keď mi predstavil svoju priateľku... No, viete, ona je... Bez nadsázky a nie sú to moje slová. Ona je škaredá. Povedal to Janko, povedal to takto: "Ona je... ona je tak šššškaredá, tak šššškaredá, taká strašne škaredá." s dôrazom na to š. Ale, oponovala som mu, asi je dobrá, a na tom záleží... Bla bla bla... 

V noci mi volal božský, lebo som mu písala (ako sme sa dohodli) a volali sme spolu 6 minút (to bol náš druhý telefonát áno, preto som z toho tak hin). Bol doma, vraj bol v kine s chalanmi a na pivku a teraz je doma a kuká telku. Nech sa teda dobre bavíme a bla bla bla. Prišli sme domov o šiestej ráno, unavení mega. Asi sme mohli aj dlhšie potiahnuť, ale okolnosti... 

Btw. dostala som komplimenty ako: "ty si tu najkrajšia v celej sále", jasne že som nebola, ale potešilo, "si z jeho ex jednoznačne top" tak toto je fakt :DDDD neskromne, "Girl, ty si tak krásna, že už nikdy by si nemala nosiť tenisky a rifle" pravda, mala by som nosiť šaty, ale sa mi nechce. A ešte som sa dozvedela pikošku - chalanská rozlúčka so slobodou a ex čumí celý večer na babu v bare, a všetci vedia koľká bije, on sa zrazu postaví, keď ona ide okolo a vraví jej, a všetci to počujú "ty vyzeráš úplne ako moja ex"... A potom na svadbe mi táto info prišla asi z piatich zdrojov a plus tá jeho pusa stále dokorán keď ma videl... No poviem vám, aj keď on už je dávno dávno minulosť a nemám z neho stavy, potešilo ma to mega najvác. 

pondelok

Išli sme do kina s babami. Sedíme pred Eurovea. Jeden pár svoj. Dva v kríze jak hovado, debatíme. A zrazu sa dozvedám, že aj božského dvaja najlepší kamaráti už naňho naliehali, že prečo ešte nechodí s Girl, že veď aj tak každý piatok chodí do nášho baru len aby ma videl... Ale, nikdy na to nedal odpoveď, len ten úsmev do piči, že mám piči mne je dobre... Kurva fix, snáď nezošediviem pri tomto chlapovi, hoci... žiadne PRI nie je... ale veď si rozumieme... A potom sme si ešte napísali pár slov... V stredu odchádza do Anglicka (do utorka, to prežijem), myslím, že mi bude zase chýbať... Nemohla by som aj ja jemu?

... a to je vše přátelé.