Život je zmena, zmena je život

Intro

to čo do psej matere sa porobilo s interfaceom blogera? akože dospievame či kerý kkt? fuj, som konsternovaná, alebo len do prdele, musím si to tu omrknúť... som tu nebola hádam aj dvestodva rokov, tak skúsim od začiatku a skúsim aj poporiadku, ale obávam sa že toto bude masaker... - po opätovnom zhliadnutí Intra som zo seba sklamaná a hanbím sa za seba, ale budiž, nech napísané stane sa publikovaným...

Dovolenka vol. 1

sedem dní v raji s čertom na krku, nazvala by som to, ale nemôžem si sťažovať, opálila som sa do tmavobiela, čo je taký slabší odtieň hnedej ešte pred tým ako človek začne černať, alebo červenať haha, vtip mi nechýba, bavím sa so sebou excelentne ako vždy :). Sweetieho som stretla druhý deň na ostrove, rovnaký večer som išla na pevninu stretnúť sa so sesternicou, ktorú som pár mesiacov nevidela (páči sa mi keď sa s kamarátmi a rodinou stretnem mimo SVK potom, čo som ich nejakú dobu nevidela, je to také iné, viete... skrátka iné), opili sme sa a keď som sa vracala na ostrov stretla som Zdravka (to je dajme tomu jedem milý chlap z ostrova - hej je to animátor of course), išli sme na pivo a na diskotéku a tak nejak to vyšlo, že Sweetie a ja sme ostali  sami do tretej v noci, heeeej, sami do tretej a hádajte čo. Nič. Keď mi navrhol spoločné nočné kúpanie, povedala som niečo v zmysle, že už by to nebolo prvýkrát ako minulý rok a tak ma to neláka a keďže nebol dosť kreatívny a ja som mala záväzok, že nebudem mať sex s nikým iným len s božským, dali sme si poslednú cigu a išli spať - každý do svojej izby. 

Vodnárka in town

po dovolenke som mala na regeneráciu a nástup do práce asi 10 hodín, ale už o dva dni som dovolenkovala v BA a to s Vodnárkou, ktorá konečne prišla zase do mesta. Žiadalo sa mi napísať z vidieka, ale to by nebola celkom pravda :). Zistila som, že je super mať spolubývajúcu, aj keď mi je asi lepšie keď som sama - ale to čisto z praktických dôvodov, lebo mám len jednu posteľ a keby sa niečo naskytlo, ehm, tak vodnárka spí akosi na hajzli alebo kde... Ja viem viem, vravela som, že nikto iný, iba božský, ale nikdy neviete či nestretnete božskejšieho ha. Poslednú noc sme s vodnárkou stihli hádku aj super záver v nieažtakmocsuper rockOK! a na totálku podotýkam. Snáď len ten zážitok s vyjebanými náckami sme mohli skipnúť... To bolo tak. Ale viete čo, mne sa ani nechce o tom písať, lebo kokoti, v skratke, dlhovlasý Jakub, ktorého nazvali Daniel Tupý (btw. podobal sa na Johnyho Deppa ano ano ano), moja pusa v zovretí odpornej nacistickej paprče, moja ruka drtí kosti ten nacistickej paprči so slovami "ešte raz sa ma dotkneš a tú ruku ti dolámem", prekvapenie údiv, nacicstickej paprči patrí papula čo hovorí "oštím ťa", mám nasraté v nohaviciach (no mala som šate, ale chápeme sa), ja hovorím niečo ako "bla bla bla" nemám šajnu čo som na to povedala, ale slušné to nebolo, prichádza taký uzmierovač s milou tvárou, že "klud, nebudeme sa tu hádať predsa bla bla bla" pičujem niečo a ukazujem mu, ako ma ten kkt chytil za papulu - a nepoužijem o nič nemšiu silu ako on, na to uzmierovač "ale veď ty máš silu", kokoti, to je argument, ja na to "ale to on nevedel, že mám silu, videl len ženskú a bol silný" ešte nejaké bla bla a odchádzame na taxík, Daniela Tupého Jakuba berieme a vezieme domov na Dulák, potom smer postel a spať... Mám adrenalín aj v končekoch vlasov a chuť vrátiť saa rozbiť tomu zmetkovi tlamu vrrr... a stačí. Vodnárka odišla, ja som si poplakala, upratala a život ide ďalej...

Dovolenka vol. 2

nie nie, nemusíte mi závidieť, to mama a oco išli dovolenkovať, ja som sa na týždeň presťahovala k našim a starám sa o psa a kvety, takže vlastne mám voľno - viacmenej, ale menej ako viac... pes mal narodeniny, 17, och sweet seventeen, kiež by bola tak čiperná ako ja v 17 haha... A nechodila 100x denne šťať... ale inak pohoda jahoda. Pred odchodom našich na dovolenku hovorím mame "nechápem, prečo ten pes žuje tak dlho, 17... hm, to sme už mohli dávno na ňu v dobrom spomínať" - bolo to vtipnejšie, keď som to hovorila vtedy... sitcom sa ťažko opisuje to treba zažiť... Vravím vám, že som vtipná, tak situačne :) verte mi...

Narodeninový darček

vravela som vám čo dostane ten chlapo odo mňa na narodeniny, že? A to nie je všetko, povedzte mi "si blázon, jeb naňho, nestojí za to" alebo mlčte naveky - dobre, nič nehovorte, len mlčte, lebo mne to nepomôže, aše zúfalé snahy ukázať mi pravdu, hlupák sa učí na vlastných chybách, nech som teda hlupákom, ale poradiť si nedám, lebo keď necítite bolesť, nedoceníte šťastie... Alebo tak nejak... takže bachya idem vám opísať posledný dar - prisahám nič už viac nedostane prisahááááááám!!! Takže je to obraz, na plátne, 50x50cm, je ČB, teda čiernobiely ano? Dobre máme, a teraz čo je na ňom... Jeho meno, zvuková stopa jeho mena, vyzerá to podobne ako na obrázku. Ha, som nadšená, a som si skoro na 100% istá, že aj on bude pretože posledne keď sme spolu hovorili, splietal niečo o tom, že sa vždy teší, čím ho zase prekvapím a že som kreatívna a bla bla bla... A povedal to pri troch rôznych príležitostiach, čo mi pripomína, že ma poslednú spoločnú noc dosť často chválil za všeličo a keď som to robila ja, tak mi povedal, nech už s tým prestanem, že ho stále len chválim... Divný... Či? Ni?

Božský

mala som za poslený rok, alebo pol roka post, kde by som o ňom do prskrzmr (to je nadávka) nepísala? Asi ani nie, tak to nebudeme meniť veď u ste si hádam zvykli, či? No nevadí, tak to prežijete, prežujete, alebo to preskočte ha. Po dovolenke a po odchode vodnárky som začala mať zase hlavu plnú božského, priznám sa, že na dovči som si naňho spomenula asi 3x (to je úspech) a ani som mu neželala dobrú noc na dobrú noc ako v BA (nie som šialená!), keď tu bola vodnárka, už to bolo intenzívnejšie, ale v norme, ale keď odišla, amen párky tma... 

Naši boli ešte pár dní doma, takže som aj ja bývala u seba, v pondelok večer, búrka jak hovado a ja v posteli pod perinou s čajom a knihou, nemohla som sa sústrediť, fakt ma sral. Božský of course. Videl ma týždeň pred dovolenkou a vôbec som mu nechýbala - zjavne, hoci sa mohol zožierať túžbou zavolať mi alebo ma vidieť, neurobil to, on je lev, levi sú hrdí a on je megahrdý. (vsuvka bez opodstatnenia - božský já tě fakt žeru moc) Zavolala som mu, lebo som vedela, že ak to neurobím, neprečítam ani jednu vetu, z ktorej budem mať pôžitok. Mal obsadené. Uľavilo sa mi, lebo zavolala som, ale na druhej strane som nemusela vymýšľať prečo. Nečakala som, že žavolá späť. "ahoj Girl, ako sa máš bla bla bla..." ani zmienka o tom prečo si mi volala? alebo niečo podobné. On skrátka očakával, že zavolám, chápete? A to nie je dobre, neviem to vysvetliť, ale nie je to dobre... Moja Eva to aj nejako pomenovala ale už neviem ako, to je jedno, ja nechcem aby počítal s tým že zavolám, že je to samozrejmosť... ale anyway... V sobotu mal ísť na svadbu, tak sme sa dohodli, že sa uvidíme až ďalší víkend (to je ten čo bude teraz), poďakoval za kreatívnu pohľadnicu a že sa teší že ma uvidí. A že ma rád počul - to som mu nanútila ja :) ha. No teda takto, on vraví "dobre Girl, tak sa uvidíme" a mlčal a ja pokračujem akože som on "som rád, že som ťa počul, chýbala si mi, uvidíme sa o dva týždne, teším sa na darček" potom on ešte niečo povedal a zase sa lúčil, a ja som mu zase vtisla to "som rád že som ťa počul" načo on to zopakoval a pridal, ale ešte radšej ťa uvidím. Ha. Toto je polovičná výhra po polovičnej prehre. Na. Máte to? Chytáte sa? Neberiem drogy btw. Stále som to ja.

Víkend

Moja Eva miluje toho svojho"tídžeja", ale je tu niekto (resp. bol) kto jej občas nedá spávať, je to jej ex fuck buddy, ktorý raz za uhorský rok príde do BA. Teraz v BA bol a ona bola ako postpubertálna neriadená strela. A keďže božský nemal byť v meste, nuž som sa poddala a šli sme hľadať exFB kdesi do útrob Obchodnej. Nazvali sme si to upTown (v tomto duchu sme si celú noc pospevovali uptown girl) a keďže my sme dievčatá z downTownu, bolo to ako exkurzia, ale taká že diky raz stačilo a už nikdy vác, aj keď v upTowne majú teda megainé ceny - akože amundsenka za 1.50 no nekup to. Nakoniec sme zhodnotili, že je čas vrátiť sa do downTownu a išli sme do materského podniku, kde nás čakal zvyšok partie a onedlho prikvitol aj božský. Bla bla bla, čo vám budem hovoriť, zosrala som sa z neho, po takej dobe, objal ma a pobozkal a z nejakého dôvodu na mňa civel. Doslova. Tak som aj ja civela ale som to nevydržala a pýtam sa "čo čumíš?" a potom som sa strašne rozosmiala, odvrátil pohľad a potom podchvíľou civel a zase necivel. Kúpil mi ružu, ružovú - on vie, že ruže nemusím, ale zožeň nad ránom čerstvý tulipán, heh, takže mu je odpustené a ruža sa kúpe vo vodnom kúpeli :) v kuchyni u rodičov kde teraz pobývam. Ale späť (inak som sa bála, že nepôjdem chronologicky a aha ho jak mi to ide, aj keď som mega veľa toho asi zabudla, nevadí)... Chodí s nami jedna von, dáme jej pracovné meno "vošpodchrastou", správne, neznášam ju, je to také malé dievčisko odporné, s piskľavým hlasom a keď ju vidím je mi z nej ble bleeeee, veď viete. Ona všetkým všetko závidí. Mne božského, Eve tídžeja, Peknej pekného, všetkým všetko. Grc. Takže robí všetko preto, aby zabránila spájanu opačných pohlaví v kopulačný akt. A tak vráža do podniku niekedy pred štvrtou, keď s božským v objatí rozoberáme ktoviečo dôležité a že či idem už domov, lebo ona volá taxíky. No tak ja že "Nie, nejdem domov, my ideme ešte tancovať." Inokedy by išla s nami, aj keby mala nespať do deviatej, šla by s nami, otáčam sa jej teda chrbtom a jasne dávam najavo, že je nežiadúca. A ona odchádza ha. Malá výhra, ale tuším, že s ňou ešte budem mať problém... Ideme teda poslední z podniku božský ja a Fero (toto je situačná menovka, nevolá sa Fero, ale jeho prezývku je nehodné použiť v tomto blogu preISTOTU!). Vravím ja "volajte prosím jeden taxík aj mne", lebo chcem ísť zodpovedne domov, psa vyvenčiť chudáka starého :), ale veľmi túžim byť s ním a božský na to "nevymýšľaj Girl", a volá jeden taxík, fera vezieme domov a my končíme alebo začíname u božského... ooooooooooooooo, ten je zlatý, že? Alebo ne? Vidím to celé zle? Ach :(. No, božský ma prevádza rekonštruovaným bytom... hm, nová posteľ, vymaľované, okná... najs, very very najs... Posteľ je pokrstená :) sedem krásnych krát :). 

Jeden situačný

sedíme s mojou Evou v bare a ona blúzni o exFB, ukazuje mi ho na FB a ja vravím

- veď on vyzerá ako môj brat. 

ona na to - ale vieš ako šuká? 

ja - no, vyzerá na to, ale to aj môj brat, a nechcem sa o tom presvedčiť. 

Koniec sitcomu HAHAHA...

Trapná story

ležíme v posteli (božský a ja v tú sobotu skoro ráno alebo už neskoro ráno neviečm) a on si ma fotí a iné sprosťárny ha, keď sa dohrá, vravím nech to všetko nezabudne vymazať a on na to bohorovne, že snáď sa nebojíš, že by som to dal na FB, alebo tak (ozaj a exkluzívne prsia mám spomínala som?, to ma teší, lebo on málokedy máločo chváli haha), takže mu vravím, nie neboljím sa, ale mohol by si náhodou niekomu nedopatrením ukázať a to by nebolo vhodné. On sa zatvári akože ježíííš Girl a ja mu vravím "no, ako posledne keď si sa Marekovi pochválil, že som ti nechala dopis na vankúši..." (sto bodov pre mňa) a teraz sa podržte, božský stiekol z krvi, potom sa začervenal ako rak na paprike a absolútne nefalšovane zahanbene hovorí "a to ako vieš?" a klopí zrak jak malé decko čo rozbilo okno u susedov, "no Marek mi to povedal" na čo on "to je teda drbna utáraná, on je horší ako baba", vravím mu "vieš, keby si to povedal ferovi, ale Marekovi? to sa mu s čím všetým chváliš?", robila som sa, že som dosť naštvaná, ale nie veľmi, chápete robila som formu, "no, nič moc mu nehovorím, neboj sa a teraz už mu nikdy nič nepoviem" stále červený a ešte "prepáč Girl, ja som nechcel, aby si sa to dozvedela, a nerobil som si z teba srandu, ja som sa z toho dopisu tešil, páčilo sa mi to, vždy čakám čo nové vymyslíš, mám to rád, keď si kreatívna bla bla bla..." A tak som bola ešte zopár krát kreatívna a zaspali sme...

This isn't happy end

žehlím božskému košeľu na svadbu, volá mi taxík, odrazu mi je zle, rozžehlená košeľa v obývačke na prkne, božský ma objíme a pobozká na líce "ja si to dožehlím, tak už bež"... doma horúčka 38.6°C (z nedostatku spánku tekutín a prebytku alkoholu) a večer jeden z najlepších večerov a sushi párty u Majkiho... chýba mi božský... a ja viem, že zase nezavolá...

Bodka

Amy Winehouse zomrela...

 Life is a miracle

život je nelogický

život je zmena

zmena je život...