Zobúdzam sa pár minút pred budíkom a vychutnávam ranný chlad nohou vystrčenou spod periny. Plánujem si príjemné ráno, cigu a čaj na balkóne, vlasy si umyjem novým šampónom, pre pocit zmeny, a z roztopaše. Úsmev sa mi roztancuje po tvári a v bruchu mi trepocú krídla motýlov, asi tak sto. Alebo viac. Nevadí mi, že je sychravo hoci sa blíži apríl, ani mi nevadí ten chlad a zimomriavky. Šlukujem a užívam si pomalú smrť buniek, počúvam praskanie na konci cigarety a hlavou mi beží film.
Nie je nič lepšie na svete, ako sa zamilovať. Jeho ruky, tak trochu zjazvené, trochu drsné, trochu nežné... balast... Kráčame po ulici a dlane sa nám dotýkajú, rozprávajú spolu a dotyk povie viac ako slová. Ideme tancovať. Telá sa dotýkajú, rozprávajú spolu. Aj tanec povie viac... A teraz keď to už vieme, možno spíme pokojnejšie... Každý sám...
Dofajčím poslednú cigaretu, dopíjam čaj. Idem sa vysrať.
Motýle sú zrazu preč.
Škoda.
Ale vrátia sa...
2 comments:
Si to zabila s tym: Idem sa vysrat. :D
presne to som chcela napisat, ale uz si ma predbehla, no nic :D
ked raz bude nejaka prirucka (literarna veda, ako hovorieva pani docentka) o blogoch a blogeroch, budu prave tieto perly vyzdvihovat ako tvoj osobitny styl a ostatni ta budu napodobnovat!
Post a Comment