je mi tak dobre, až sa toho bojím

Kúpila som si Charlesa Bukowskeho - Příběhy obyčejného šílenství, no dobre, už som to čítala asi trikát, ale som to chcela mať doma, svoje. Viete, také čo si ochytáte a voní to len po vás a ešte po papieri a tlačených písmenkách, a nie po cudzích prackách, horčice od hotdogu a červeného vína (áno, tak som väčšinou Bukowského čítala). Dnes som pracovala pár hodín nadčas, bolia ma kríže jako koňa, lebo sme celú nedeľu brigádovali u Evy na byte (akože babská robota - odhadzovanie štrku a šúrovanie tehál, ale tak nevadí). Počúvam Roba Grigorova, dobre? Nikomu to neva? Zajtra ideme kupovať darčeky na rozlúčku so slobodou, na ktorú sa mimochodom mrte teším, ale ešte viac sa teším na svadbu. Večerala som praženicu so sušenými paradajkami, úplne najvác mňam. Inak to najvác, to vám je jaké slovo. Úplne som nainfikovaná. Chcete vedieť ako vzniklo? Úplne trápne. Priatelia česi vraveli celý večer, že nejvíce a my sme si to poslovenčili, tak veru. 

Dnes mi písal božský. No, ja fakt neviem či to bola zámienka, alebo si nepamätal udalosti poslednej noci, ešte sme sa o nich v sobotu aj rozprávali. Tak som mu ich vylíčila (to je jaké prijebaté slovo) a sme spokojní. Teda ja menej, lebo ak si fakt nepamätá, tak mu asi poviem, že nehul a nepi chalanko. A ak si pamätá, tak do piči, nech mi napíše niečo zaujímavejšie... Napríklad, kedy ma vezme na to rande kvôli CVčku. Asi naňho pôjdem takticky - toto mi odobrite - navarím mu niečo dobré a veľa (lebo on žere za troch tehotných) a pozvem ho k sebe a budeme to riešiť u mňa, he? Či? Máte niečo lepšejšie? Tak ja už ozaj neviem. 

A teraz Peter Nagy, aby ste vedeli, že Sám s nohami na stole, tak toto už je jaká recesia :) heh. To je youtube playlist, to by mi len tak nenapadlo toto. Asi mám z tej hudby melanchóliu, lebo si hovorím, že ma život prebolel, a že je dobré aj to zlé, a tak nejak cítim, že hej. A čo ja do piče som nejaký psychológ, aby som vedela, či to je dobre alebo to je úplne na piču jeleniu? (jeleň nemá piču, že? čiže je to na laň??? whatever). 

Ozaj inak deň matiek bol tiež dobrý, som sa večer stretla s mamou (to bol zase nápad na strechu večer liezť...) až večer, lebo som bola u tej Evy, tak som kúpila kvety a mama sa skoro rozrevala, že som si spomenula, lebo sme sa ešte ráno pekne rafli po telefóne a vôbec, je posledné dni taká uhádaná, že mi z toho jebe kapánek... Tak ale šak nevadí, hokejová republika to istí, ni?No ale vráťme sa k mojej melanchólii. Celá vyplýva z božského. Že viete čo? O 5 dní sa poznáme 8 mesiacov. Bilancia je nepriaznivá 8 mesiacov,nespočetne spoločných nocí a 6 skončilo tak ako vám opisujem radostne, interval 17 - 4 - 6 - 4 - 3 (v týždňoch), tak si hovorím, že ešte mesiac dva a pri tomto tempe sa (dúfam dúfam dúfam) dostaneme k  dvojtýždňovkám akoby chodil na služobky (sme už starí na rozprávky, ale zase mladí na prehry...), heh. 

Alebo aj ne. (aj tak sme stále frajeri...) Ale zase fest dobre mi hrajú. Tak ja neviem, asi nejdem byť smutná. Už som si aj tak porevala, kvôli Demitrovi, akože škoda, ale nevadí. A vidieť chlapa plakať je podľa mňa najvác. A ešte je najvác keď božský povie Girl, ty si najvác. A viete čo je ešte najvác? Toto... NAJVÁC!!!

Dohovorila som. 

(ps: (chcete?) ... roztrhnutý zabudnutý deň a na rozlúčku poviem len, že mi je ľúto, za tvojou láskou, za bozkom v bráne aj za prechádzkou..., a teraz si dám cigu a idem spať).

Naozaj som dohovorila až teraz :).