Pred časom som verila na lásku, na takú tú osudovú, navždy a bla bla bla.
Pred časom som verila na úprimnosť, na takú tú "ja tebe všetko, ty mne všetko".
Pred čaosm som verila, že môžem stretnúť svojho "kopilota", svoju spriaznenú dušu, svoje druhé ja, svoju polovicu atakďalej atakďalej.
Pred časom...
Dnes už viem, že život je frustrujúca zhoda okolností, ktorá ťa dostane na vrchol rovnako rýchlo ako ťa z neho sfúkne, ktorá ti rozpáli oheň v tele jednou rukou a druhou ho zadusí v okamihu, dnes už viem, že ak si chce človek udržať lásku, apsoň priemerne dlhý čas, splodiť a tvoriť, milovať a rásť, musí vedieť úprimne a srdečne klamať, nie tak bohapusto až rozpustilo, len decentne a s noblesou, ukázať silné stránky a slabosť ženy, žiadne zbytočné gestá, žiadne zbytočné slová, úsmev a čaj, povedal by klasik, keby bol klasikom. A nejaké úprimné prepáč urobila som pičovinu, to si môžeme nechať pre svoje dokurvené svedomie :).
* * *
2 comments:
"úprimne a srdečne klamať, nie tak bohapusto až rozpustilo, len decentne a s noblesou, ukázať silné stránky a slabosť ženy, žiadne zbytočné gestá, žiadne zbytočné slová" - tak toto mne nejde. Ja som skor na tie zbytocne reci :-)
:) ale ked ti to zeru, nech :)
Post a Comment