Už se všichni těšíme na Jéžiška...

Dnes sme boli s mojou Evou na čaji. Mali sme veľmi príjemný večer. Dnešné témy - pohreby (také aktuálne lebo každú chvíľu niekto zgegne), drogy (tiež aktuálna téma, lebo všetci to robia len my ne), psychiatrické diagnózy našich priateľov a rodinných príslušníkov (no šak lebo pokokot ich je všade okolo nás, mám pocit, že viac ako pred rokmi, to je tou dobou... uponáhľanou a tak vôbec) a Vianoce  (lebo šak je december, ne?)... 

Poviem vám, kedysi som sa za veľa vecí hanbila, hanbila som sa, že máme v rodine alkoholika aj feťáka, hoci nie priamo v domácnosti, hanbila som sa za to, že sa doma hádame, že naša rodina nie je celkom  "normálna", a myslela som si, že sme divní a že sme možno aj horší, ako iné rodiny... Potom som stretla zopár ľudí, ktorí sa stali mojimi priateľmi (v dospelosti) a zistila som, že každá rodina má nejakéh "tajomstvo" - alkoholika alebo feťáka, alebo že dokonca v rodinách tato bije mamu, rozvedení rodičia mojich kamarátov už ma neprekvapujú, viac ma prekvapujú tí, čo ostali spolu "kvôli deťom", samozrejme tým narobili ešte väčšiu paseku a podobne... 

Až v dospelosti som teda zistila, že všetky rodiny sú viac menej rovnaké... Že nie sú lepšie a horšie, pretože rodina je skrátka rodina a nech je akákoľvek, nikdy nie je dokonalá. Takto pred Vianocami, vo veku, kedy by som už aj ja mohla rodinu (dávno) zakladať, ma toto zistenie úprimne potešilo. Nie zo škodoradosti, ale proste tak... Lebo teraz už viem, že je všetko v poriadku... Alebo prinajmenšom TAK AKO MÁ BYŤ.

Mám predvianočnú náladu a tak trochu aj predvianočnú depku. Neviem totiž čo komu kúpiť na Vianoce. Trocha to vylepšuje fakt, že narozdiel od mojich kamarátov, mám na darčeky pomerne dosť peňazí, ale čo mi je to platné, keď nemám inšpiráciu? Ešte tak brachovi by som vedela, sebe tiež :), heh, ale mame a tatovi... Ani šajnu. Kamoškám som už darčeky pokúpila, pobalila a odoslala, alebo osobne doručila, lenže keby som aj kamoškám nič nekúpila svet sa jednoducho nezrúti, ale mame a tatkovi predsa musím niečo dať... Každý rok mám skvelé nápady a na ich realizáciu len tak tak naškrabem prachy a tento rok... prachy sú a idea žiadna? To nie je fér... Ale že život nie je fér, to sme sa už presvedčili, že ano... Robím si zoznam, že VIANOCE:... a jediné meno, za ktorým sa nachádza niečo napísané, je moje meno :)... Lebo ja viem čo chcem... A viem aj to, že to nedostanem, pretože dostanem kuchyňu (teda celkom že dostanem to nie je, ale naši mi na ňu požičali full price, takže nemám očakávať iPhone 4 ani hodinky s vodotryskom a podobne :)...)

Ale sral to pes, nakoniec v núdzi niečo vymyslím. Čo ma však tento rok nesmierne potešilo je fakt, že môj brat bude na štedrý večer s nami. No nie je to super? To nemôžete vedieť posúdiť, tak len verte môjmu úsudku. Už sa neviem dočkať ako sa budeme celé popoludnie 24-ho hádať :), (hádali by sme sa aj doobeda, ale to budem ešte v robote, tak ako aj 25 a 26) budeme pozerať rozprávky, pchať do seba napečené, lebo jebať zlaté prasa a potom zasadneme k stolu, nadžgáme sa do prasknutia (ja teda nie, lebo ja štedrovečerné menu nejak moc nemusím) a hurá na darčeky. Posledné roky rozdávam darčeky ja, lebo bracho to robil veľa rokov predo mnou a už ho to akože fakt nebaví, sedláka (tak ho ja familiárne oslovujem, on mi za to kontruje že krava, ale ja viem že ma lúbi jak koňa, takže mu to tolerujem)...

Btw. dostala som sa do veku, kedy sa role otočili a už nedostávam Mikuláša, nýbrž Mikuláša nadeľujem a to konkrétne mojim dvom najsamlepším rodičom. Už spia, tak som sa im po zhliadnutí rattatui (neviem jak sa to píše, šak ale víme ne ten kreslený srandašák o varení s potkanom) vkradla po špičkác do spálne a som im tam nadelila :). Už sa teším na ráno. Môj skvelý brat ide za mňa na pol dňa do práce, toš si móžem pospať kúsok dlhšie a kto vie, možno Mikuláš príde aj ku mne, ne? Šak som bola tento rok jak med...

PS: jedného "Mikuláša" som už dnes vlastne dostala, hoci len tak virtuálne od kamarátky do inboxu, ale taky dobrý :) no a nedá mi nepodeliť sa s vami :)))))

PS2: ešte jeden dovetok, na záver, že jak mama do mňa deň čo deň posledné mesiace dokolečka pičo... veď viete čo... že furt niekde trajdám, že doma ma nie je vidno, že nepomáham so psom dostatočne a že len po krčmách a baroch vysedávam, pijem a fajčím... tak dnes sa ma pýta: "a ty čo furt doma sedíš?" ... skoro ma jeblo. 

PS3: dobre dnes aj trochu morbidne reči boli, na margo ktorých som si uvedomila, že aj napriek tomu, že som zdravoťák, ešte som nevidela mŕtvolu... a dúfam, že to tak ostane.