Tuesday, 25 January 2011
and no one will know...
Thursday, 20 January 2011
bielou kriedou
Monday, 10 January 2011
sex drogy a rock 'n' roll
- Vraj vedci vymysleli vakcínu proti alkoholizmus.
Mohli by ste si domýšľať, čo všetko nasledovalo. A aj budete musieť, pretože nemôžem zachádzať do podrobností - FAKT že nie :). Ale trvalo to do nedeľného večera. A bolo všetko, aj to čo vám hneď nenapadne :), ale možno o chvíľu hej. A varili sme si obed. Teda presnejšie on varil. Ja som nebola schopná ani cibuľu pokrájať jak mi bolo zle, bála som sa, že si odrežem prst trasúcej sa haxne :). Jedol tiež len on. Nemohla som. Nalačno si viac užívam motýle v bruchu. No a čo. Dohoda znela tak, ako znela. Ale nikto nepovedal, že sa nemôžem zamilovať. Monday, 3 January 2011
ako z chlpatej deky...
Je to o tom, že v celej tej mojej radosti, eufórii a všetkom tom citovom pretlaku myslím zase na Mareka. Nie tak ako doteraz. Len si ho predstavujem. A ani nie už 24/7, ale len tak občas. Napríklad ráno, na obed, večer a v noci :)... Ako príde "domov" a teší sa so mnou, že mám biznis plán... A potom uvarím večeru a on mi masíruje nohy, pretože chce a rozprávame sa o čomkoľvek. Má na FB zase jednu brutálnu fotku, zakázala som si liezť mu do profilu, už som tam nebola od včera, odpustila som mu aj tie oči, aj to že je chuj, aj to že sa ku mne správa príliš milo a jebe ma to, a odpustila som aj sebe, že naňho myslím, ale aj tak som si vedomá toho, že je to riadna pičovina... Chápete? Mám imaginárny vzťah. DO PIČE TAM!!! (ospravedlňujem sa za prípadné vulgarizmy, inak sa cítim veľmi dobre)...Saturday, 1 January 2011
... a tak sa to všetko začalo... odznova
Friday, 31 December 2010
Za kratší koniec
- protirečivá, takmer alebo naozaj nezmyselná výpoveď, špeciálne najmä:
- v logike: formálne správny úsudok, ktorého výsledkom je logický spor,
- v literatúre: naoko protizmyselný spravidla vtipný výrok, tiež: paradoxon,
- paradox (matematika)
- paradox (štatistika)
- paradox (ekonómia)
- vo fyzike: jav zdanlivo odporujúci všeobecnej skúsenosti, ale pochopiteľný z hlbšieho štúdia prírodných zákonov,
- absurdný dôsledok nejakej teórie alebo praxe
- v poľovníctve: druh brokovej hlavne,
- softvérový výrobok od Borlandu,
- bratislavská punková skupina,
- britský drum and bassový hudobník Dev Pandya,
- album skupiny Steppenwolf,
- fiktívna skupina,
- developer video-hier.
- Človek je stelesnený paradox, uzlík protikladov. (Charles Caleb Colton)
- Je pravda, že k láske patrí premena nášho “ja”, ale je to skôr jeho rozšírenie než obetovanie. Skutočná láska je činnosť, pri ktorej sa všetko, čo dávame, znova doplňuje. A nielen to: naša osobnosť sa nezmenšuje, ale zväčšuje, nevyprázdňuje, ale napĺňa. V istom zmysle je láska rovnako sebecká ako neláska. Znova sa tu stretávame s paradoxom, že láska je súčasne sebecká a nesebecká. (M. Scott Peck)
- Je to paradoxné, ale schopnosť byť sám je predpokladom schopnosti milovať. Kto sa pokúsi byť sám so sebou, pozná, aké je to ťažké. Pocíti nepokoj, nervozitu, či dokonca úzkosť. Bude mať sklon k tomu, aby svoju neochotu pokračovať zdôvodnil úvahou, že to nemá cenu, že je to hlúposť, že to zaberá príliš mnoho času. (Erich Fromm).
Just breathe
Thursday, 30 December 2010
He's just not that into you
Wednesday, 29 December 2010
definitely
Lejdy mi esemeskovala od pol deviatej. Ešte som bola v delíriu. Verila, že "som ho dostala". Neverila že som ho nedostala. Ani som sa nesnažila. Mal ma predsa dostať on. Mal ma chcieť, uniesť ma... Čokoľvek. Len nie zavolať dva taxíky a nechať ma odísť. Lejdy tvrdí, že mal oči len pre mňa. Že sa ma dotýkal viac ako je normálne. Flirtoval viac ako je normálne a viac ako je normálne mi dával najavo, že ma chce. Lejdy je strelená. Verí na lásku tam kde nie je. Alebo aspoň na osudovú príťažlivosť. Ja som realista. Nie som realista ale som citový sociopat. Nevidela som v tom nič... Chcela som. Ale nešlo to... Sunday, 26 December 2010
vianoce šalala
Saturday, 25 December 2010
kolobeh
Thursday, 23 December 2010
veci nie sú vždy také aké sa zdajú
Sunday, 19 December 2010
so close, so far
Sedeli asme pri veľkom stole, nevnímala som ostatných, popravde, iba jeho, tak zvláštne sa na mňa pozeral, teraz si hovorím, že som si to len namýšľala, ale nie, lebo to bolo ako vravím, pozeral, a bolo to zvláštne. Miešal sa v tom smútok, radosť, hnev, a neschopnosť, alebo hnev z vlastnej neschopnosti, alebo tak nejak. Vedľa neho sedel Martin a podával mi popísaný a poskladaný kus papiera, ale on ho zarazil a vzal mu ho. Akoby chcel, aby som to čítala a v momente si to rozmyslel. Neriešila som to, lebo som mala v hlave len jednu myšlienku, teda dve, jeho oči, a chlapa, ktorý mal každú chvíľu prísť a ja som vedela, že ten čo príde, patrí ku mne, ale nie je to on. On bol ten nedosiahnuteľný, ten, ktorého si želáte, ale nikdy ho nebudete mať a želáte si ho do okamihu, kým nepríde niekto iný, koho si želáte a môžete ho mať. On vstal a Martin sa posunul ku mne, niečo mi povedal a strčil mi do ruky ten papier, vedela, som, že by zmenil úplne všetko, ten malý kúsok papiera, keby som si ho prečítala, ale ja som ho vložila do vrecka nohavíc a odišla som niekam k baru.udalosti v kocke
Friday, 10 December 2010
now or never
basic preparation
drawing obsession
Thursday, 9 December 2010
Dokonalá rovnováha vesmíru
Wednesday, 8 December 2010
I'm just a girl in a world (in my world actually)
Hej, dostala som sa k nej cez kamarátku kamarátky a tú kamarátku som vlastne ukecala nech si tú knihu kúpi, lebo mala parádnu obálku... A veľké tajomstvo je na svete... Tak ale aha, no ono to na tom obrázku nie je vidieť, ale tá rakva okolo ghostgirl je prishľadná fólia... No skrátka ďalšou mojou obľúbenou črtou je, že som estét, a pekné veci milujem rovnako ako milujem pekných ľudí, pekne naaranžované jedlo, pekné a zarovnané poličky, veci v poličkách (ok, to už hraničí s obsesiou podobnou Monike z Friends, viem). No a teraz idem byť posadnutá spánkom :), lebo spánok zjemňuje vrásky :)... A mne pekelne zadrbáva... Tuesday, 7 December 2010
deň ako každý druhý, či tretí...
Láska hory prenáša
Né dosť, že tá ženská čo ma tak sere, má zase jeden z tých svetríkov s oldskúlovým vzorom, ona sa mi zase jebe do roboty, akože fakt sorry, ale toto neni na tímovú prácu piči... A aj keby bolo, s ňou v tíme byť nechcem BODKA vŕŕŕŕŕŕ... Ale o inom som chcela, že láska vraj hory prenáša sa vraví, a ja s tým musím bohužiaľ súhlasiť. Moja láska k člokoláde to dokázala. A to hneď dvoma spôsobmi. Po prvé tak, že ma donútila prekonať pekelnú cestu do obchodu polom neoraným, alebo inak povedané sídliskom zasneženým (a skoro som si nohu dolámala na schodoch neodhrabaných) a po druhé tak, že výčitky svedomia z tejto mojej lásky (ó áno, zožrala som ju celú, ani som sa nepodelila) ma dnes ráno donútili odhádzať kopu snehu topiaceho sa i zmrznutého a ťažkého a urobiť si poriadok pred vlastným prahom, ako sa hovorí, že áno. A že hádam tona, hádam dve toho snehu boli? Neviem, ale som sa tak namakala, že výčitky razom zmizli a vo mne polka ďalšej čokolády... Nekomentujte to! Mám fakt zlé obdobie, budem z neho síce svoju telesnú schránku dostávať mesiace, ale jebať...
A to je všletko s čím som sa dnes chcela podeliť resp. sa mi nechce cez iPhone bo to nie je také komfortné jak cez PC. Toš dohovorila som.

