vianoce šalala

Vianoce sú úplne naprd, keď je človek chorý. Nevládzem sa radovať, nevládzem jesť a piť, nevládzem ísť von, dať si cigu bez toho, aby mi išlo rozdrapiť pľúca, nevládzem ležať, sedieť stáť, čítať ani spať, pozerať telku, rozprávať, počúvať, kresliť, písať... Dokonca ani myslieť mi nejde... 

Horúčku vymenili subfebrílie, čo je asi ešte horšie, pľúca sa nechcú rozpínať, hlboký nádych nehrozí, keď si zapálim, ani mi nejde šľuknúť, lebo ma hneď obráti do takého refluxu, že sa idem udáviť, nechutí mi jesť, a čo je horšie, ani necítim chute, takže jesť je zbytočné, necítim ale ani hlad, takže ten kus kačice čo som zjedla... no, ja fakt neviem či bola dobrá (ale mama mi nanútila, že uschnem keď nič nezjem, popravde mi to ale nehrozí, mohla by som hladovať aj týždeň a ešte by som stále mala rezervy, tak to je)... 

A darčeky, tento rok o ničom, také krásne veci som dostala aj rozdala ale vôbec sa z toho neteším, zase na druhej strane sa budem tešiť, keď vyzdraviem, takže budem mať ešte jedny vianoce, heh... To zase nie je úplne najhoršie... Ešte viac ako na radosť z darčekov sa teším na kolaudáciu svojho malého bytíku, ktorá, ak pán boh dá, bude v znamení vodnára :) takže môj byt bude ako ja :), budeme si rozumieť, nepochybne :). Aha, trochu mi aj ide tešiť sa :), možno len treba nájsť tie správne veci.