existencia dokonalosti mužskej

Povedať, že nikto nie je dokonalý je opovážlivosť, Vezmite si napríklad takú... MŇA. Dokonalá, milá prítulná, krásna, vtipná, zábavná, tolerantná, dobre varí, rada sexuje, ožehlí košele, umyje okná... Ale o inom som chcela, sebaprezentácia nie je potrebníá, lebo všetci vieme :). Takže áno, dokonalosť existuje. Ale povedať, že existuje dokonalý muž, tak to je omyl kolosálnych rozmerov. Je to mýtus. Alebo tak nejak...

Zamyslela som sa toť pred pár dňami, ako som tak nemala do čoho v robote pichnúť. A na toto som ja prišla, že nie dokonalý chlap existuje, lebo neexistuje, ale pohľad na chlapa si ženy idealizujú (pretože to je v prcese "chcem sa zaľúbiť" absolútne nevyhnutné), lebo kto už by sa len zamiloval do toho priemerného ITčkára s rednúcimi vlasmi a pivným bruškom, keby nebol v okamihu "chcem sa zaľúbiť" (prípadne v okamihu "chcem deti" alebo v okamihu "nechcem byť sama, niekto už sa nájde") šarmantný, "vlastnenieažtakpupkatý", vtipný, krásne sa smeje, och ten jeho pohľad a ako bozkáva, tie jeho ruky etc... DOKONALÝ??? No nikto! Tak to je. 

Preto si toho nášho pána vysněného postavíme pekne na piedestál a tam si ho čačkáme, a robíme si z neho toho naj, češeme si ho a obliekame, pripíname si naňho rôzne vznešené prívlastky a schovávame za ne tie reálne nedostatky, aby sme, keď už je ruka v rukáve mohli prísť na to, že sme (nie naleteli na ich šarm a iné pretvárky) urobili modlu z CHLAPA!!! A najväčší prúser je, keď potom začneme tvrdiť ako sa len ten náš zmenil. Nezmenil. To len časom opadajú tie nálepky a odhalia realitu... 

Slovo záverom?

Lepme si na nich nálepky aj naďalej, a myslime si, že sú dokonalí, len nezabúdajme prijať ich priemernosť. Lebo muži sú muži. Neexistuje dokonalý chlap. Ani jeden... Nie dámy, ani ten váš :).