deň ako stvorený na lásku, alebo míňanie ťažko zarobených bubákov :)

Ešte to o mne asi neviete (ostatne ako veľa iných intímnych záležitostí), ale milujem Kitty, teda Hello Kitty, poznáte, všakže? Prvý raz som ju videla pred mnohými rokmi (ešte ako úplne že decko, takže možno aj pred 20 rokmi - au) a to na lízatkách s takou loptičkou a košíčkom a keď sa lízatko zlízalo, tak sa fúkalo do tej slamky a loptička v košíčku sa nadnášala - jéééj to bolo radosti. Táto Hello Kitty úchylka mi ostala, ale nebola som ňou výrazne poznačená, aspoň ja si to myslím, ale teraz, keď som prepadla nakupovaniu na eBay-i, hm, mali by ste vidieť čo som si všetko naobjednávala - jasné s tematikou Hello Kitty a... Mickey Mouse (áno, ide mi naozaj na 30 a áno, Mickey Mouse), vravím si ale, no a čo, veď žijeme len raz, deti nemám a pri tomto tempe spamätávania sa zo starého boľavého asi tak skoro ani mať nebudem, jedine žeby... ale to sem nepatrí, tu sa bavíme o Kitty, o Hello Kitty. 

No ale anyway.

Objednala som si napríklad tašku na netbook :) takže ak uvidíte po Bratislave pelášiť žieňa v skorostredných rokoch s ružovou taškou na netbook a s veľkou halvou Kitty, pokojne ma oslovte, čo ja viem že ahoj Girl, ja už budem vedieť :) heh. No alebo hodinky (tieto budú moje, klik na link) s rovnakou tematikou. No ale čo som vlastne chcela povedať. Že dnes na pošte bola sranda, user na eBay mi poslal totiž dobierku na nickname a nie na real name, haluz ne, že si nájdete v bráne na nástenke papier z pošty pre Girl Dreamworld :) hahaha, no k popukaniu. Ja som vedela, že budú problémy, ale tak dobre to dopadlo a ja mám čestné prehlásenie, že som to JA a mám svoje papierky - a teraz pozor - do starého POLAROID fotoaparátu - toho čo vám okamžite vypľuje fotku HAHAAA - zvolala víťazoslávne a padla do kanála.

A to je celé. namiesto učenia som dnes venčila chorého psa, zháňala notára, riešila poštárky, kávičkovala v auparku, nakupovala v auparku - mimochodom mám nádherný žltý lak na nechty, modrý lak na nechty, lesk na pery, maskaru, odlakovač v ceruzke, nálepky na nechty a na ten skvelý parfém - limited edition  mi už neostalo smrk, šak ale nevadí ne, život ide Ďalej, ďalšia výplata to istí - kks rozjebem šecko ach.  No a teraz som si konečne okolo ôsmej sadla k učeniu. Ale ten pes stále plače a to ma ruší aj od písania postu, nie to od učenia, tak som to pre dnešok zabalila, šla ešte raz venčiť a teraz už mám zase raz pohodičku pohodu :). Tak vitajte a posaďte sa, čo si dáte? Kávičku? Aha tak vy už pôjdete? No tak sa majte pekne, a nechajte mi nejaký pekný komentárik, nech sa teším z vašej účasti :), tešilo ma.

Btw. kukajte fotečky, klikajte pre zväčšenie :), som nadšená :) toto bude taký fotoromán o Polaroide, alebo komiks... :). Takto sa tvorí fotka z POLARIODu :) a tá celkom dole, celkom ostrá a celkom farebná je digitálom - pre porovnanie. Aby ste vedeli, že Polaroid, to je štýl :).

losing my religion, alebo rozprava o už povedanom

Oooooh, life is bigger, 

it's bigger than you, and you are not me, 

the lengths that I will go to the distance in your eyes, 

ooh no, I've said too much, 

I set it up, 

that's me in the corner, 

that's me in the spotlight, 

I'm losing my religion... 

But that was just a dream, 

that was just a dream, 

that's me in the  

corner...

Niekedy mám pocit, že všetky pocity, všetky myšlienky a všetka vyjebaná pravda už bola vypovedaná (zažitá) niekým iným, niekde inde, niekedy skurvene dávno. Niekedy mám pocit, vlastne poslednou dobou mám ten pocit stále, že veľké myšlienky a veľké činy sa už jednoducho stali, že ľudstvo je už príliš staré a tí múdrejší už tu boli. A ostali len tí, čo z múdra niekoho iného dodnes (ak to vedia) čerpajú. A tí ostatní (povedala by som škoda papiera, ale kyberpriestor znesie všetko, aj tak ale...)  škoda písmeniek, energie a tak vôbec. 

Keď sa vám život smeje do ksichtu, radi prilnete k nejakej tej storočnej pravde o tom, ako čas je najlepší liek, ako sa dva krát do tej istej rieky nevstupuje, lebo preto, alebo že sa klin klinom vybíja (vodka džúsom zapíja) a podobne..., viete čo chcem povedať nie? Skrátka, že v každej vyjebanej životnej skúsenosti, ktorá vami otrasie, alebo vám zmení život, (alebo aj v tej najobyčajnejšej situácii) je niečo, čo už niekto pred vami stihol zažiť, pomenovať to slangovo, odborne a viacjazyčne, existuje na to porekadlo, píše sa o tom v románoch a básnici na to majú tisíc metafor. No do piče! Aj tie telenovely musel niekto zažiť, aby o nich mohol niekto iný písať (režírovať a vysielať to).

Malá vsuvka z bežného života, aby ste si vedeli živo predstaviť o čom hovorím - pred časom (asi tak pred 5 rokmi) som začala hovoriť svojim priateľom toto - "ja sa nesmejem (na) tebe, smejem sa s tebou" - a úprimne som verila tomu, že som si to vymyslela sama, nikdy som to nepočula, ak tak na podprahovej úrovni vnímania, hm, a odrazu sa dozviem, že to je staré a otrepané, že už ten pred sto rokmi čo sa hrdil, že to vymyslel, to nevymyslel, a že je to tu ako ľudstvo samo, no jebal to pes, tak. 

Alebo všetky tie reči o svokrách, mamičkiných miláčikoch a o tom, ako sa máme vyhnúť kokotizmu a pičizmu (teda on a jeho matka), píše sa o tom v každom časopise na dve strany, varovania, výkričníky DOKOLA!!! A keď si to zažijete na vlastnej skurvenej koži, môžete len konštatovať, že je to naozaj na piču, že to čo sa píše je kokotná pravda a kokotné pravdy bolia a aj o tom už niekto pred vami napísal. 

A prečo na úvod text mojej obľúbenej (jednej z mnohých) piesne? Lebo načo sa jebať s vymýšľaním nejakých múdrych slov, viet a súvetí, keď už bolo všetko povedané... 

*  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  *  

Dnes som si bola zacvičiť a po cvičení som bola plná endorfínov (mmch aj z nich som mala v stredu skúšku), ale jak mne je teraz kokotno, no to snáď ani nie je možné, asi na mňa ide periodicky sa opakujúci stav depresie vyvolanej príliš dobrou pamäťou, spojenej so sebadeštruktívnymi sklonmi za pomoci memorovania a "vyplavovania" (rozumej vyplavovanie spomienok), skurvený systém. Dávam zbohom tejto úzkej a špecifickej komunite, na dnes stačilo...

Dovetok (to je kokotné slovo, nemyslíte?) - som na to skoro zabudla, ale tak nedá mi sa nepochváliť, že pred pár dňami (nedeľa???) strašne pršalo, ne? Šak pamätáme, ne? No a ja som šla cvičiť, ne? šak viete, ne? (toto je jaké super to ne?, ne?), dážď a vietor, kombinácia pre môj dáždnik ako stvorená, jasné že som ho dolámala, ale iné, že vyskakujem z autobusu a svižným skokom srny si to šiniem pod zastávku, keď v tom mi v ceste stvojí, vlastne podobne rýchlo peláši muž, mladý pekný muž, a ja sa mu (úplne neúmyselne, bo som ho nevidela cez dážď a hlavne sklonenú hlavu) hádžem do náruče, spočiniem v nej, ospravedlňujem sa (ale po pravde je to kurva píjemný pocit, nechať sa oblápať chlapom po takej dlhej dobe) a odjebem sa pod tú zastávku... Koniec. :) To bol môj veselý príbeh. A že čo chcel týmto autor povedať? Ešte nič. Pokračujeme.


Dnes ráno som šla do práce autobusom, lebo som zázračne vstala včas. Väčšinou zaspím, lebo ponocujem ako dnes (ale zajtra mám študijné voľno, tak môžem), tak potom chodím taxíkom, na piču viem, ale tak keď to nejde tak to nejde (chvíľu počkám, ... veď to poznáte), no a šla som teda autobusm a viete čo? Stretla som milého chlapa (vek odhadujem, a ja väčšinou odhadujem úplne zle, na takých 29 - 32) vysoký, čierne vlasy, oči - ne šak keby nemal oči, to už čo by bolo... ale akože tiež tmavé, popiči dlhé prsty a krásne nechty (hej, ruky musia byť na 100%), no ale čo? Že ja som vám z neho nemohla strhnúť zraky. A on zase čumel na mňa, ale netuším čo si pri tom asi mohol myslieť, heh. Ale to je na iný príbeh. Tak toto je môj personálny progres v oblasti mužov, tlieskajte mi :).

Tak už :)

Dnes som mala skúšku, ktorej výsledok sa dozviem až o týždeň, ale už teraz viem, že som dovrzala 4 otázky z 23 (25?) - (no dovrzala, jednoducho som ich dojebala nebudeme si klamať, skoro na 100%som vedela odpovede pri zmienených troch, ale preplo mi, ako inak to nazvať, no a tú poslednú dojebanú - tak to mi ani nenapadlo, hm...), čo naznačuje, že prejsť som prešla, ale áčko to nebude ani keby som sa rozkrájala, čo už, život sa nekončí, kdeže, práve začína smerovať k začiatku :) tak veru. Tá kaderníčka dnes - nad moje očakávania, no nie až tak šialene nakrátko ako by si to želala vodnárka, ale snáď ju zmena poteší, mňa úplne rozkokošila :). Malá ponuka toho, čo všetko sa na mne nachádza "zozadu" :) a teraz ak dovolíte, bez dlhých rečí, idem spať :).

Dobrú noc.

tak si tu sedím a...

... vyberám si nejaký cool strih, sedím u kaderníčky, aby bolo jasno :). Na hlave farba - ešte 5 minút a potom to príde, vlasy mám čokoládkové - teda ešte nie, ale už o pár minút to bude :) a po trvalej - teda kučeravo vlnité waw... No a tak po ramená ALE (to moje ale s odmlkami) už ma dlhé vlasy nebavia a dnes to pôjde radikálne dole... jej už som na rade tak idem :) držte mi palce...

opakovanie je matka múdrosti, ale niekedy stačí raz

Vezmime si to poporiadku dobre :)?

TU sú layouts a templates vyrobené mnou (ja viem, viem šikulka), inšpirované TU u Leelou, ktorá je oveľa lepšia ako ja, ale ja vám urobím layout na mieru presne taký aký VY chcete :) heh, stačí napísať na 22dreamworld@gmail.com a "zadejte svou požadavku" heh. To by sme mali, ďalej TU (nebavte sa tam vzadu) nájdete prefotenú knihu (strana po strane "Z deníku malé Věrky", ktorá je cool). A potom ešte... Vlastne nie, to je všetko. Takže áno, opakovanie je matka múdrosti, to vieme všetci, preto si stále opakujem "od zajtra sa už budem učiť, sľubujem si to", haha to budem ale múdra, čo? No, heh, ale na skúške ak bude Fx (nebude nebude, prekrížené prsty), tak budem mať oči pre plač a to potom ale budem darmo nariekať, že "mala som sa učííííť smrk, fňuk, sopel do rukáva, bééééé". Ale tiež som chcela povedať, že nie vždy je dobré si určité veci opakovať, a medzi také neopakovateľné a jedinečné zážitky, ktoré by som ja osobne mohla v živote zažiť pokojne aj 0 krát (čítaj nulakrát, nie ó krát), a to prvý s Elou (post nižšie) a ten dnešný "mokrý". Vlastne mokrý bez úvodzoviek. 

A to bylo tak (to mám od Věrky z deníku, fakt už si to začnite čítať vo voľnom čase, ktorý nikto z nás nemá, že). Vo štvrtok som nebola cvičiť, pretože ma v piatok čakala ťažká skúška (aspoň vo štvrtok som si ešte myslela, že ťažká bude), jasné dala som to za A a s plným počtom bodov - juchú, ale šak ja som šprt, ne? Toto je napríklad jedna z mnohých vecí, ktoré by sa opakovať mohli, že áčka zo skúšok. No, keďže som nebola vo štvrtok cvičiť, musela som už ísť dnes, lebo s Evou chodíme trikrát do týždňa a keď vynecháme, už nám to chýba, a do plaviek chceme byť kurevsky krásne, štíhle jeby (ževraj dnes sa takým jebám hovorí bzdochy, ale tak neviem, my chceme byť jeby, lebo sme staré kozy, tak ideme podľa našich starých zabehnutých trendov). 

No a všetci dobre vieme, že na území SR to dnes čápalo z teho ňebá all day long a né a né prestať, hm, šak nevadí, kks, som mala ísť radšej vo štvrtok, ale né, ja idem dnes (no tak mi treba). No a jak tak ideme z Račka na Raču peši v tom daždi, kapucňa do očí a nevidím než na krok, teda na polkroka pred seba, odrazu jak tak ideme, aj ja aj Eva zrazu nejdeme ale bežíme. A prečo? Lebo sme sa ocitli v mláke vyše členkov. 

Tak veru. 

Zajebané od dážďoviek a ich slizu, mokré až po kolená lebo šak to vsiaklo okamžite a že jeb, ja som išla rovno v teniskách na cvičenie? Celá ja, lebo ja mám teplákové obdobie (tepláky čítaj tvrdo jak sedlák), no a tak som si povedala, že ja to jebem idem dom. ALE (hej to s tou odmlkou kratšou a dlhšou) mne sa chcelo tak moc cvičiť, že som išla aj taká zajebaná a mokrá. Mala som náhradné tepláky (tiež tvrdo) a našťastie som si dala podkolienky, no tak si to predstavte, že tú časť pri kolene som mala suchú, tak som ju natiahla na nohu len po to suché a zvyšok ponožky (som chcela odstrihnúť, ale sú úplne nové) som si dala na vrch nohy, že nech mám apsoň trochu sucho, jasné, asi 2 minúty. Ale sme docvičili a cestou domov zase jak piče zmokli, tak som si dala horúci kúpel a žijem.

Ela

Tak toto je ťažko uveriteľný príbeh, ktorý sa PRISAHÁM  (a to tak, že na čokoľvek) stal dnes večer v centre BA (teda už cestou do centra a tam pokračoval). Na zastávku som prišla tesne po autobuse, hold, musela som čakať na ďalší, tak som si zapálila. Dáždnik (toto slovo milujem, dávna história) nad hlavou, ciga (po dvojdňovej abstinencii, či absencii? no whatever) sa mi zdala dlhááááá a tak si v duchu vravím "už by som mohla dofajčiť", keď v tom vyššia moc, že jeb? Kvapka jak svet z dáždnika rovno na oheň, a uhasila mi to sama. Že jaká som ja? Že dobrá, a né že ne. Ale ak ste si mysleli, že toto bol ten "príbeh", tak ee.  Ten až teraz, ale šak toto bolo také to intro, patrí to k tomu. Na zastávke som stretla... to je úplne jedno koho, ale šli sme spolu až po námestie hraničiarov, to je v pétržke, hej (akože s malými písmenkami úplne že schválne, inak jak píšem počúvam hádajte čo, ňújork... hej, dokola, mi nejebe). No a jak som už bola za tým námestím, stála som rovno oproti dverám a autobus - skoro prázdny, keď vstúpila žena, no skôr žienka, ale to by ste si hneď predstavili nejakú milú žienku a toto ne, toto bolo žieňa vzrastom, ale čert jak hovado, dokrivkala si to ku mne.

dáme odsek ne?

No a ona kuká na mňa s očami plnými sĺz, že ja jej musím pomôcť. Tak ja že ako s čím? A v tom na mňa s opileckým hlasom a smradom, že ona sa stratila a opila sa, teda nadrbala a nevie kde je ani kam ide a tak... Inak taká šupa to bola, že som čakala, že si vypýta prachy, ale ne. Ona že či jej pomôžem a ja, že šak keď budem vedieť ako, tak aj hej, ne, šak som sociálna jak hovado, ne jak naša vláda. No a ona zrazu úsmev idiota, že "jéj, my budeme priateľky" (pričom slovo priateľky vyslovila pomaly a artikulovala jak hovado a s nadšením v hlase a tak), no a ja som pochopila že celé zle (inak všímate si tú frekvenciu slov inak, hovado a celé zle a tak?... no ja hej a že celé zle? heh). No ale teda ona na mňa takto dávala a ja že ok, ale že ako jej mám pomôcť, no a to už o nás vedel celý bus, lebo ona na tých vzadu začala hučať, že "a hentí čo tam sedia kokoti?" a ja reku šak idú na konečnú a ona na to "jak na konečnú? kam? tento autobus má konečnú?" etc... A potom že či to ide na Nivy a ja že nie na Nivy ale pod  most a ona že jak pod most, tak ja reku do mesta pod nový most, a ona že né, tento autobus nechodí do mesta, ma neojebeš. A ja že šak nemám zájem ťa klamať - som akože bola slušná ne? 

dáme odsek ne?

A potom, že "ja som Ela, ale ne že Elá hop, tak idem s tebou, ja som taká rada, že som si našla priateľku". A to už ma držala pod pazuchou jako kamoška a že kam ideme. Kks, tak ja že do baru za kamarátmi. A ona na to "jéj to je super, zoznámiš ma? ale ma predstavíš ako priateľku (zase s tým dôrazom na to slovo) a nepovieš im, že sme sa len teraz spoznali." Načo som jej povedala že ja nebudem klamať a ona že či mám frajera, lebo že ich môžem zoznámiť a ona ho potom zbalí :). ČO??? Nechápala som fakt že ne. Našťastie som potrebovala cigy tak som šla ešte do trafiky, jasné, že na ruke som mala zavesenú Elu, ktorá celú cestu rozprávala pičoviny v štýle "už tam budeme? a ty ma berieš k policajtom, tvoj frajer je poliš, ale ja som neni zlá" atakďalej...

V tej trafike boli dvaja chalani, ucháni, tak 17+ a strašne dobre sa na Ele bavili, ale ja som mala výraz trpiteľa a oni pochopili, sa ma pýtali a ja som im tak potichu naznačila, že sa na mňa zavesila a oni ma nakoniec Eli zbavili. Celé by som to mohla písať ešte hodiny, ale som unavená a nechce sa mi hľadať všetky perly čo dala, šak stačí vám, ne? Kks lebo mne teda stačí. Som o tom v melónoch samozrejme hovorila a všetci sa dobre bavili, ale mne jej nakoniec bolo fakt že ľúto. Ešte som sa jej opýtala či neušla z psychiatrie a ona že né aj občaniak má ak chcem a tak.... Hehe, no a toto bol môj veselý príbeh.

A ešte v trafike, že tak mi kúp ploskačku. A ja že ne, nemám prachy a ona že ale máš, kúp, prosím, ja nie som zlá... Tak nakoniec aj na to došlo, mohla si vypýtať už v autobuse a mohli sme si to celé odpustiť, tak ale zase zážitok, že som ním bavila bar celý večer (hoci bol krátky, tak ale s dvackou, hm. A teraz idem spať, a kokot taxikár - bežne platím tak 3,50 a on že 5.50 kokot, nechala som mu 6, jeba :(. A aj psa som ešte vyvenčila, nech mi neociká koberec :).

Dobrú noc vospolok

* ešte dodatok, teda dovetok či čo to je - že  noc bola krátka ale intenzívna a kokot David - akože kamoš ale aj tak - že jaký som najebaný, že sa mi až páčiš... toto nebudem ani komentovať, ne?

New York

Počúvam Aliciu Keys - Empire State of mind (jak tam ujúkajú že úúúŇúúújóórk... fakt táto verzia stojí za to)  a           odmlka (ježíš mne je tak na piču dneska, akože učím sa už pár hodín, rozumej čítam knihu o bolesti - áno áno, moja nasledujúca skúška je o bolesti, heh, to by som toho popísala state, eseje, romány, keby som mohla o tej heartbreak-ovej, ale ne, že akútna chronická nádorová etc. zabite ma prosím - pískam vysokým hlasom) späť k pointe - na piču, ale né že na piču, ale tak chujne smutno depkoidne, sebaľutujúco, no jak piča. Inak idem predsa len von, som sa TERAZ rozhodla, že hej, musím si kúpiť cigy, kks ja sa tak teším ako si po dvoch dňoch zapálim, že AŽ - takto, veľkými písmenami, jakože bez hanby.

No a jak počúvam tú Aliciu tak sa strašne teším na Sex and the City Two (alebo second part?) no anyway a jak sa tak teším a počúvam to ňújorkňújorkňúúújóórk tak som si spomenula, ako pekelne závidím Eve, Eva ide v lete do NY a pozor, úplne zadarmo (no sorry, len sa mi to páči ako to znie, ale ne, kupuje polovicu letenky, ubytko u brata do piči to budú nákupy) a ešte som si spomenula na jednu super vec, pred pár týždňami (alebo sú to len dni, čas mi uteká nereálne rýchlo) sa vrátila Peťa z Austrálie (áno, len ja tu ešte kvasím a šprtám jak debil) no a doniesla mi pero :), ach, vy to ešte neviete :), ja som pred časom zbierala perá, mala som kurevsky dobrú zbierku, no už ich nezbieram, ale dobré perá milujem aj pekné milujem, no a aj škaredé ak dobre píšu - jak chlapi hehe milujem dobrých pekných aj škaredých ak dobre píšu :). 

Tak ale o ničom tento post? Nevadí, je sobota. Idem von, ale prídem skoro, lebo musím monitorovať psa 24 hodín a tá dvadsiata4-tá končí o 9:00 ráno v nedeľu :(, no pes nám totiž denne vypije priveľa vody a furt ciká - hlavne na balkóne, ale aj voľne po byte ak nestihneme ísť 5x za hodinu von), asi má pokazené ladviny či čo (inak nie je ladviny čechizmus? obličky, aby sme si rozumeli). No ale inak je úplne OK, akože aj chvostíkom vrtí, papá, smeje sa a šteká, no nevim, šak uvidíme. 

Ježíš (dnes aké preferované slovo toto Ježíš) návšteva ide, sa ja idem teda dať do formičky a idem akože piť, ale šak mám len 20 ojro, kks tak toho moc nedám. No nevadí. Dnes ma doslova ukecal kamoš, nech prídem, mne sa nechcelo poněvač já jsem tady vůl, teda jakože sa mi nechce ale na totálku, tak ale šak necháte ho samého, keď sa vyhráža že bude opustený? NE! A Eva volala, že po deviatej v melónoch, toš idem sa ja poľudštiť (to je super tri mäkčene), no padám ja odtiaľto lebo návšteva je TU.

aha, ťahám nočné šichty, ostatne, davaj het

Občas sa mi takéto stáva. Čujte - čítajte nahlas - som dieťa rána, ranné vtáča, pozitívny člen, noc je môj nepriateľ, v noci spím, v noci spím aj na živom koncerte v Aligatore, v noci som nepoužiteľná, nepožuteľná, nepožiteľná (aké krásne slová), v noci nie som... ale   občas sa stáva také, ako dnes a včera a predvčerom, že nespím v noci, ale ani cez deň. Takže de facto nespím vôbec a ak, tak 3 hodiny. V noci som pri PC, venčím donekonečna psa, ktorý, keďže mu ťahá na 16, chodí cikať priemerne 100x za 24 hodín a to najviac práve v noci po večernom pitnom režime. Cez deň sa učím, pracujem, hrám, venčím, no donekonečna a na spánok mi neostáva čas. Jendo ale fakt nechápem, kde sa vo mne berie toľko energie na prežitie ďalšieho dňa, pretože toto nie som ja. (btw. ako sa robí smajlík s pokrčenými ramenami? Ja viem že smajlíci sú tvráre, šak ale musí nejký existovať, idem ho zaviesť do praxe - takže toto  :-!(= je smajlík čo krčí ramenami, aby ste vedeli do budúcna) 

Pome ďalej, jaj toto som chcela, že pes sa mi zobúdza. Mne sa ale neche ísť teraz, proti noci von, asi to bude musieť vydržať, chúďa, že? Ne, ani toto som nechcela. Vidíte, predsa len sa na mne tá nespavosť podpísala, aha, nepamätám si čo som chcela nalísať, tak toto je celé zle (celé zle je super výraz všakže?, ostatne rovnako ako ostatne alebo všakže). Inak aj aha je strašne cool, v poslednej dobe dominuej môjmu slovníku - poznáte to - aha tu som, aha už viem, aha takáto som ja šikovná, aha päť centov, aha ušiel nám autobus, aha mŕtvy holub, aha tu si - zvolanie radosti, aha zlomila som si prst - no skoro, nech nepreháňam... chápeme sa? Aha je super. A ešte mám jedno, na dobrú noc a potom už si aspoň skúsim ľahnúť - že davaj het.

všetko je na webe

CLICK HERE

Je to tak, na webe je všetko a čo nie je na webe, to ste len zle hľadali. Chcete nový template presne pre vás? Nevybrali ste si z ponúknutých na mojom novom blogu ani na leelou blog? Šak tak mi napíšte a ja vám nejaký vyrobím podľa vášho želania, šak né? Takže klikajte, hľadajte, píšte mi svoje požiadavky, strašne ma to baví, tak využite príležitosť, kým je čas :) a sharujte, čoskoro mi končí skúškové :). 

FARM and WALL and PAPER TEMPLATE

FARM TEMPLATE IS HERE FOR YOU

WALL TEMPLATE IS HERE FOR YOU 

PAPER TEMPLATE IS HERE FOR YOU

za A, nové templates hotové a víkend môže začať, aby hneď skončil

Tak som sa bála zbytočne. Skúška dopadla parádne, skúšajúca bola tak milá, že s nami prechádzala správne odpovede takmer počas písania testu :). A potom, že profáci sú zlí, haha, kdeže, niektorí aj nie :). Takže sa mi v indexe črtá nádherné A, B, A, áno áno,  pokazilo mi to to Bé (ježiš šak viem), ale mám na to pádne dôvody - resp. vysvetlenie - skúšala ma (nespomínala som to už?) bývalá môjho ex (no celé zle, ne?),  ktorá ma z nepochopiteľných dôvodov nenávidí, no dobre, tak si prečítala moje listy. NO DOBRE, tak sme si písali, keď boli spolu. ALE veď to on bol ten čo robí zle, nie ja, tak prečo mi dala Bé? Ach. Veď je to jedno. V stredu to bude také E, ak nie Fx, že sa z toho ani nespamätám a nejaké hlúpe B ma nerozhádže, však. Ok.

A teraz z iného suda - všimli ste si, že vzhľad môjho blogu sa zmenil, áno? Áno. A aj to, že som začala robiť templejty podľa vzoru leelou, no a tuto aha hľaďte, zase niečo nové pribudo :), že sa tešíte aspoň spolovice tak, ako ja? Že? Veď ale nemusíte, ja si vystačím. Ale super je to, začínam sa konečne dostávať do tajov HTML kódu (opäť, nakoľko som sa už do rôznych tajov rôznych HTML kódov dostávala) a templejty sa mi fakt páčia :), no keď chcete tušiť ako to vyzerá, tak na reklamovanej stránke treba kliknúť na obrázky :), ten prvý bva spravidla pozadie a druhý hlavička, to malé malinké je sign k nadpisom, ale aj logo stránky, viete to čo máte na prehliadači na lište, všimli ste si, že tam máte také B ako blogger? A ja tam mám kvetinku? Či koláčik či čo to tam mám??? Tak to je ono, no a nakoniec ten podlhovastý malý obrázok je niečo ako rozdeľovač - dáva sa na koniec textov - postov :). Som šikovná (aspoň sama sa pochválim, keď ma už nikto nechváli) len je škoda, že túto moju "dovednosť" neviem speňažiť. Hm. Ale šak apsoň že slnko zas vyšlo, né?

Jáj ešte som toto chcela, že víkend je pred nami, ale skúška tiež :( a tak sedím a šprtám, ale zajtra sa hádam aj opijem aj si zatrsám aj... No stačí opiť sa a trsnúť si. V stredu to vypukne...

 

I prefer a bittersweet love

Volal sa Brian a bol to neskutočný kokot. Keď poviem, že som s ním bola bez mála sedem rokov (málo znamená asi tri mesiace) určite si poviete, že ja som piča, no veď som aj bola a hlúpa ako tágo. Človek ako ja sa musí učiť na vlastných chybách, lebo na rady nedá a prosby dokonale ignoruje (tie - prosím ťa nerob to, je to chyba, ja to tuším, cítim, viem, vyveštila mi to Teodora...), anyway, on bol kokot a ja som bola beznádejne zamilovaná - nedostala som do vienka mieru - nič nerobím s mierou (nemám mieru na učenie, alebo všetko alebo nič, nemám mieru na lásku, na zábavu, na sex, na smiech, na prachy... nemám mieru) a tak som sa bez akejkoľvek miery zamilovala do najväčšieho idiota v strednej Európe (druhého najväčšieho) :). 

 

Aby som v tom neostala sama za debila, aj on ma miloval, tak svojsky, ale mocno, bohužiaľ s mierou. Miloval totiž aj Lenu, Katu a Natalu a tak potreboval mieru pre všetky, dokopy však mieru nemal ani on. Miloval aj pivo a cigarety. Nemiloval svoju matku, nemiloval vernosť a nemiloval úprimnosť. Miloval lži. Donekonečna. A viete čo? Ja som tie lži žrala aj s navijákom. Mala som šesnásť a on bol o päť rokov starší. A potom som mala 23 a on bol stále o tých päť rokov starší, nezmúdrel však ani za máčny máčik a ja? 

...

Ale celé to bolo tak krásne - raz hore potom dolu, ako na hojdačke, ako v lietadle, ako na trampolíne, večne sa mi krútila hlava a podlamovali sa mi kolená a nikdy som nevedela čo bude nasledovať s novým ránom. Bola som lapená a milovala som aj sweet aj bitter, boli v dokonalej nerovnováhe. Požiadal ma o ruku. Povedala som áno. Veď chápte, mala som 22, nevedela som ešte o väčšine lží a sweet bolo častejšie ako bitter - tak dokonale nerovnovážne. Ale som tu, vydatá nie som (CHVÁLABOHU ZA TO), povedala som, že som si uvedomila, že s ním nedokážem stráviť už ani 24 hodín, nie to celý život. Povedala som mu to po telefóne a nikdy viac som ho nevidela. Nikdy sa mi o ňom nesnívalo a nikdy som nemala potrebu ho opäť vidieť. Janka - moja kamarátka, ktorá s nami prežívala sweet a bitter time, o ňom snívala v jednom kole, ona vie, že je to kokot, ale nemôže si pomôcť... Tak nech.

Či s ním alebo bez neho, môj život sa v zásade nezmenil. Miera mi chýba stále a tak keď milujem, hoci bittersweet, ale bez miery, bezodne, bez stropov, bez mantinelov, z bojového poľa (rozumej stroskotaný vzťah) odchádzam dvojnásobne porazená a vždy s veľkou boľačkou čo si žiada pofúkať. A fúkať a fúkať. Ale aspoň stále cítim vietor vo vlasoch (s výnimkou doby, keď som bola dohola), na jazyku ochutnávam dažďové kvapky a keď mi je smutnokrásne vidím dúhu.

aktivita vs. produktivita alebo "ako som sa zase nič nenaučila"

Dobrý večer priatelia (teda skôr priateľky, tie tri čo sem občas zabúdite), dnes som bola extrémne aktívna, vlastne som bola aktívna pasívne - máme pre to nejaký iný výraz, áno, ďakujem, produktívna som bola, heh. Mohli ste si to už všimnúť na mojom novom design-e blogu, no jasné že som si tento template (alebo ľudovo templejt) akosi nevytoto, nevyrobila sama, ale (milujem ALE, treba to čítať s odmlkou, veľmi kratučkou pred slovom ALE a dlhšou za slovom ALE, aha takto   ale          a pokračujete...). 

No poďme k veci, teda ja som sa dnes mala učiť, teda v tomto ohľade som bola pasívna, neproduktívna priam až mŕtva, ale život je okamih, deň je čo? Zlomok okamihu? A ja sa mám učiť, keď mám tak nádhernú zábavku, akou je vyrábanie vlastného templejtu? Neblbnite, to nie je možné!!! Takže áno, toto tu som si požičala, linkovala som to už včera, ale aha čo som dnes vytvorila sama TOTO - len klikajte dievčatá a obdivujte moje zručnosti, prosím :), teda prósím (psie oči) :). No ale fakt, akože je to prejhnané a preplácané, kde tu uteká okraj, ale na prvotinu... no čo poviete? Na prvotinu ujde? 

A že na zajtrajšiu skúšku neviem zhola nič (vodnárka by povedala - viem holý kokot, ale kokot by nepoužila ale chuj, no to je jedno) ma bude asi trápiť až zajtra, lebo dnes sa teším zo svojej šikovnosti :). Chcete templejt? A máte nejakú predstavu? Vyrobím vám. Hm?

zdieľam, zdieľajte, mente, skrášľujte, pýtajte sa

som nadšená z templates, ktoré som našla tuto hľa . Tak sharujte a urobte svoj blog nádherný :)

konkrétnejšie, aby ste nemuseli hľadať, tak klikajte TU

ako som sa rozhodla čakať na zázrak

Sny. Definitívne nabúravajú moju kontinuitu. Ničia moje pracne nadobudnuté sebavedomie a nenechajú ma ani na chvíľu veriť, že veci by sa mohli dostať do normálu (teda do stavu "ako predtým"). Stav ako predtým zahŕňa niekoľko dôležitých aspektov môjho života - predtým som žila v zahraničí, predtým som milovala a bola milovaná, predtým som milovala svoju školu, prácu (aspoň občas) a svoj život, predtým som bola vyrovnaná, predtým som nemala depku (možno dve), predtým som bola krásna a spokojná, predtým bolo všetko tak ako to byť malo, ako som to chcela, bolo to jednoducho predtým. No a teraz, teraz je potom. Potom znamená, že žijem opäť na Slovensku, ktoré síce milujem, ale buďme úprimné, je sto rokov za opicami a šance na dokonalý život ponúka mizivé, tak je to, potom znamená aj to, že nie som milovaná, minimálne tou osobou, ktorú stále milujem ja, potom znamená nenávisť, potom znamená problémy, potom sú depky a prerevané noci, potom sú žúry a flámy končiace nad ránom v lacných baroch - hoci stále začínajú vo veľkom štýle, potom je ako keď je po živote - aspoň občas mám ten pocit, len rovná čiara na monitore života, potom nie je tlkot srdca, je nič. Potom je tma, ticho a prázdno...

 Dnes v noci sa mi sníval sen. Snívalo sa mi presne to čo chcem, čo si želám bez mála pol roka, čo sa nedeje a zdravý rozum mi vraví, že ani neudeje, ale sny sú na to, aby sa snívali, aby sa v ne verilo a aby sa plnili. 

Sedela som na posteli, vlastne som pololežala, dnes ráno, a spomínala na ten sen. Uvedomila som si, že sa mi nikdy v živote nesnívalo toľko ako posledné tri mesiace, a nikdy sa mi nesnívalo o mojich bývalých či súčasných a dokonca ani o budúcich nie, a ani o ich matkách... Skrátka a dobre, ak sa mi snívalo, boli to skôr sci- fi haluze (ako po LSD), alebo hororové akčné scény typu nemôžem utekať a idú ma zabiť, alebo lietam a padám a podobne, prípadne ešte násilnícke sny (to mám z tých hlúpych filmov a seriálov čo si občas doprajem pred spaním, ťažké na noc nejedávam, tak to môže byť len z tých filmov). Ako som tak pololežmo nad tým posledným snom premýšľala, a zo všetkých síl sa snažila zapamätať si každý obraz tej tragikomédie, uvedomila som si, že hoci sa mi nikdy nikdy ale ozaj nikdy v živote nestal žiadny zázrak, ktorý by som mohla jednoznačne za zázrak považovať, stále, ako malé decko, na zázraky verím. Teda nikdy som v ne neprestala veriť a ako kedysi, keď som verila na obrovské hlúposti a myslela som si, že raz sa zázrak stane aj mne, aj dnes ráno som si uvedomila, že na ten môj zázrak čakám stále, s jediným malým rozdielom, že dnes už viem, že chcem iba jeden jediný a žiadny iný zázrak. Chcem aby sa mi splnil dnešný sen.

čítajte, sharujte, smejte sa, bavte sa :)

http://zdenikumaleverky.blogspot.com/

vpravo pod profilom je link na tento subblog pre jednoduchý návrat ku knihe :)

"brainstorming of my mind"

Dnešný deň by som pokojne mohla označiť za "GÝČ" - bol tak (ne)dokonale prehnaný, ako porcelánová soška Alfa na burze na Interi, pozlátená napodobenina Moravianskej venuše, či dokonale prečačkaný ružovo čierny servis s motívom obrovských krištáľových lustrov (mrte sa ospravedlňujem ale vzhľadom na pokročilú hodinu si neviem akosi presne uvedomiť, ako sa to tie kryšt- a ktišt- alické veci píšu - chápeme sa). Jednoducho bol taký krásny, odpudivý, dokonalý aj nedokonalý, vyčačkaný a vyumelkovaný, obyčajný až nudný, plný nových zvratov... 

Viac k jeho opisom asi nebudem dodávať a ku konkrétnostiam sa mi nechce vracať, až na jednu maličkosť, ktorou rada obšťastním vás, keďže už pár hodín obšťastňujem seba a tou je, že moja maternica sa konečne po piatich mesiacoch umúdrila a pracuje ako má (ťuk ťuk na drevo čo nezhorí - na zuby pochopiteľne), síce to kurevsky bolí - človek si odvykne :), ale teší to dvojnásobne.

V nedeľu som si spôsobila úraz, pracovný názov "dojebaný fucker" je myslím dosť jednoznačný, navštíviť pohotovosť mi prišlo ľahkovážne a v pondelok lekára - hysterické, keďže pod tonou ľadu fucker odpuchol aj čiastočne odmodral, bolieť žiaľ ešte neprestal. No snáď neostane krivý, je to totiž môj obľúbenec na lavačke :) - myslím taký ten burič verejnosti, nakoľko som prerábaná ľaváčka, alebo to tak apsoň za socíka (pamäť mi až tak ďaleko nesiaha jasne) vyzeralo - decko drží ceruzku v ľavej, jeb mu po hlave až mu tá ceruzka vypadne a šup s ňou do pravačky. Nádhera. 

Život sa mi vracia do akýchsi zabehnutých koľají "včerajška" a to ma svinsky desí a serie popravde, je to akoby ste sa naučili konečne šoférovať a aj auto si kúpili a jazdili na ňom do práce, potom ho nechali pred domom a chodili zase autobusom, ale v tom aute si radi posedíte, tam na parkovisku, bezpečne. Nechce sa mi ani veriť, že to spôsobilo pár kvapiek krvi, a čo spôsobilo tie, to ani nenapíšem - aj tak sa iba domnievam - lebo sa hanbím jak pes, no dobre napíšem to, ale nekomentujte to a ja to nerozviniem - rezignácia. Uf a je to vonku. Stačí, takáto psychohygiena sa mi prestáva páčiť. Že ja mám v rukác "backspace"??? Viem, viem... 

Ale predsa, človek má zodpovednosť aj za čitateľa (mimochodom tento post vďaka dojebanému fuckerovi píšem už pol hodiny a nič solídne ešte pred sebou nemám, ostatne ako po minulé posty, že ano). 

Na záver snáď ešte toľko, že zajtra sa regulérne začínam učiť (:)), ale fakt, mám na to cca 6 hodín a vo štvrtok ešte tak 3 - to je celkom slušné na cca 28 strán textu, ktoré som zázračným tlačítkom zmenila na 9 strán nečitateľného textu :). No ale anyway, som spokojná sama so sebou, o svojom živote nehovorím, len o momentálnom stave akejsi beztiaže (endorfíny po cvičení), cítim sa dokonale, a viete čo, mne sa pomaly ale iste (ale fakt po - maaaaaa- ly) stráca celulitída, "osie" mi driek - nie žeby som mala v tejto čati tela nejaké výrazné problémy, skôr naopak, ale aj to poteší, a na váhe už nie je to šialené hausnumero čo mi bolo nočnou morou poslené mesiace... Tak čo poviete, aká som? :) Very good, že? :). 

Človek sa stále učí

Pred časom som verila na lásku, na takú tú osudovú, navždy a bla bla bla.

Pred časom som verila na úprimnosť, na takú tú "ja tebe všetko, ty mne všetko".

Pred čaosm som verila, že môžem stretnúť svojho "kopilota", svoju spriaznenú dušu, svoje druhé ja, svoju polovicu atakďalej atakďalej.

Pred časom...

Dnes už viem, že život je frustrujúca zhoda okolností, ktorá ťa dostane na vrchol rovnako rýchlo ako ťa z neho sfúkne, ktorá ti rozpáli oheň v tele jednou rukou a druhou ho zadusí v okamihu, dnes už viem, že ak si chce človek udržať lásku, apsoň priemerne dlhý čas, splodiť a tvoriť, milovať a rásť, musí vedieť úprimne a srdečne klamať, nie tak bohapusto až rozpustilo, len decentne a s noblesou, ukázať silné stránky a slabosť ženy, žiadne zbytočné gestá, žiadne zbytočné slová, úsmev a čaj, povedal by klasik, keby bol klasikom. A nejaké úprimné prepáč urobila som pičovinu, to si môžeme nechať pre svoje dokurvené svedomie :).

* * *

Sobota - deň ako stvorený na žúrku, neučenie sa a zaháľku

Hej, ideme zase piť. Mišo má narodeniny, tak to musíme zapiť.
Mišo je kamarát, tak aj darček mu kúpime :), asi, nejaký, heh. No
a ja už teraz viem, že peňaženka sa mi otrasie v základoch a tak
idem urobiť ochranné opatrenie. Všetku hotovosť hodím na účet a
nechám si 15€, možno 20, nech mám aj na taxík. Veď ak to
náhodou (akože som si istá že sa tak stane) preženiem, skočím do
bankomatu. Možno ale ušetrím. Skúsim to. A ešte som vám
nakreslila obrázok :). Lebo vás tu mám akože rada, teda nie akože,
skôr tak ozaj ale virtuálne, takže akože lebo čo je virtuálne nie
je reálne- ha, jaká múdra som ja.

Bola to vražda

Milujem seriály ako CSI NY, NCIS, Kosti a podobne. Akože kriminálky a tak, ale čo ma fakt dostáva, keď sa zistí že úmrtie dotyčnej vyšetrovanej osoby nie je náhodné či sebevražda a niekto má potrebu povedať - "Nebola to náhoda. BOLA TO VRAŽDA." a má pri tom taký akože strašne záhadný hlas že híííí... no konec, tak vtedy padám do kolien a stršne sa na tom bavím, inak to ale fakt môžem aj teraz také kukám na AXN. 

A ešte som chcela povedať, že milujem svoj iPhone a dala som konečne nadobro zbohom ex a to tak, že som si konečne zmenila konto na iTunes a použila som svoju kreditku a tú jeho som nenávratne zrušila - ona totiž bola bristká a tak som si mohla sťahovať aj hudbu a tak, ale JEBAŤ!!! Mám slovenskú a nebudem sťahovať hudbu, ale čo mám ešte? Video na iPhone :) hahaháááá. No dobre, a ešte som si stiahla super aplikáciu na kreslenie obrázkov aha tutok dole :) mmt, musím to nahodiť :). Pekný večer vám. 

sedlačka ze Sekul

Mám kamarátku. Volá sa Lucka. Ale možno by bolo vhodnejšie povedať mala som kamarátku. Teda ešte ráno by som to tak povedala, lebo ona sa jedného dňa odjebala do Sekúl - akože nový život a tak, a nechala všetko to PRED za sebou, vrátane mňa. Mohla by som sa aj hnevať, ale to by som ju nemohla tak dobre poznať, to by som nemohla vedieť, že ona sa raz vráti a ľaľa ho papľuha - to bolo naše obľúbené slovné spojenie - dnes sa konečne ozvala, znova, po dvoch rokoch. No nech to para tlačí. Po výmene pár súkromných správ na FB mi zavolala, a že to bol kurva dlhý telefonát, ale to podstatné - akoby sme spolu volali včera. Ona tá Lucka má taký dar, že aj keď sa neozve dva roky, potom, keď sa odrazu objaví, je tu práve vtedy, keď mám to najkokotnejšie obdobie, aby ma ubezpečila, že sa mám vlastne ešte celkom dobre. Tomu sa hovorí fakt priateľ. Waw. No a Lucka je tehotná - fakt, konečne, ona síce vyhlasuje, že decko nechce, ale tak v 7 mesiaci už toho asi veľa nezmôže, aby ho nemala a tak ho bude mať. Ani toho svojho moc nelubi, ale tak vlastne ho aj lubi, ale len tak trocha. Šak ale no a čo, nemóže v každom vzťahu len láska prekvitať na všetky strany a dôležitejšie je to, že on moooc lúbi Lucku. 

No a moja Lucka, jak som ju kedysi volala, odišla do tých Sekúl, že ona chce byť sedláčka a chce mať dom a záhradu a mačku aj psov, a pestovať marihuánu, ale čo to trepem, zeleninku a ovocie a tak, no a že teda ona tam bude žiť a ja budem za ňou do tých Sekúl chodiť, ale sme sa dva roky nevideli a ja som tam nebola a teraz je ona tehotná a nevie ani chodiť jak je veliká a tak sa ešte nejakú dobu neuvidíme, ale šak ono ju to prejde zase - jak choroba, ne? Spravne lieky a je to :) heh. Tak sa teším až som vám to prišla zvestovať tunak na stenu, že nech sa so mnou trocha tešíte, že jak to je fasa.

A k učeniu - no tak ja som sa dnes nič nenaučila, ale zato som napísala super projekt k tým cigánom v Košicoch a teším sa aj z toho aj z tej Lucky mojej a som tu zase s tou mačkou a ona furt okolo mňa niečo rieši, jako že hladkaj ma né, no a mne sa už nechce ju hladkať tak idem asi domov lebo aj hladná som už. A vyvetrala som tak už necítim tie mačacie hovná, ale inak je tá mačka super, len mne sa nechce jej tie hovná dať preč z toho jej "záchodka", tak jej vyvetrám radšej, šak už zajtra sa kamoška vráti a jej to vymení. A milá Mica si tu tak hovie - fasa slovo, som ho musela použiť heh. A aj ja si tu hoviem, ale sa mi chce cikať, tak už asi aj rovno pojdem do preč a idem si ja obriadiť zase doma svojho psa, čo mama mi vravi, že ideš za Micou? Tak zober psa so sebou nech je sranda :), haha pučim sa od rehotu jaká sranda by to bola. To akože ironicky lebo šak to by sranda vôbec nebola. 

No a večer som sa chcela ísť na šrot niekam znepojazdniť a tak, ale jebem na to, lebo sa mi fakt nechce ani len podprdu si dať, jakože ju teraz nemám, ani nemám prachy nazvyš lebo pokokot vela musím zaplatiť za telefónny účet a ešte mi aj nezaplatili za super články čo som napísala do nemenovaného nebulváru, piči... Tak nech ostane nedopovedané, heh. Porúčam sa.

opäť zasa

toto už je fotené kvalitnejšie (pre pohodlnejšie čítanie, kliknite na list, otvorí sa v pôvodnej veľkosti), je to snáď aj čitateľnejšie, a teraz sa skúsim prinútiť učiť :) vďaka za pozornosť.

Mica je sama doma

Fakt - už som asi desaťkrát vymazala prvú vetu, aj druhú a asi aj desiatu (tiež som asi trikrát prepísala názov čánku), nemá to šťavu, nemá to gule, nemá to nič, čo by mal mať poriadny článok (ani len pointu, tomu hovorím žvást), chýba mi motivácia = som zo seba zdesená a frustrovaná, chce sa mi grcať (to nie zo seba, ale od žalúdka), mala by som sa učiť, ale vždy je niečo zaujímavejšie a ja si len hovorím, že už som to raz dojebala, tak sa mi to snáď nestane opäť, lenže ja sa sakra mýlim, ak si myslím, že mi to dá niekto zadarmo, že? No ja to vlastne viem - ach jaj, to vlastne, nenávidím slovo vlastne a proste, to sú také tie verbálne barličky, ktoré by som najradšej skopala až by samé potrebovali barličky (neverbálne), ale - a zase to pokrokové myslenie, že všetko čo sa povie pred ALE nie je pravda, ale je, fakt, alebo nie je? Mám v tom riadny galimatiáš - to je napríklad super slovo taký galimatiáš, ja som nikdy žiadny galimatiáš nevidela, ale toto slovo sa mi páči, no aha, napríklad toto je pravda, že som galimatiáš nevidela, hoci je za ním ale, na druhej strane to ešte môže byť aj tak, že som galimatiáš videla, len som nevedela, že je to galimatiáš, a kto do frasa sa v tom má vyznať? Ja? No ne, pardon ale ne. Aj toto do frasa sa mi páči, len neviem či sa to píše spolu a či oddelene, lebo ja som ani fras nikdy nevidela... Alebo som ho videla?

Vsuvka - ešte je jedno slovo, ktoré sa mi v poslednej dobe zapáčilo - demikát - poznáte to - krát krát na dva krát varí mačka demikát, jak ho varí tak ho varí, veď to nie sú žiadne čary, cesnak cibuľa a zamiešať dokola... 

Nechajte ma hádať, už teraz sa nudíte a nechápete, čo tento post vlastne chce znamenať. Že je to tak? A keď vám poviem, že sama neviem a že pointa toho čo som chcela napísať mi nenávratne ušla, uveríte mi? Jasné že hej, musíte mi veriť, ja neklamem. Občas, trocha klamem, ale len do telefónu, aby ma nevideli tí, čo im klamem, lebo ja klamať neviem a vraj to na mne hneď vidieť.

Tak teraz vám poviem svoj objav roka. Mačky sú kurevsky inteligentné a aj keď ich nejak extra nevyhľadávam, teraz, keď chodím kuknúť úbohú Micu čo je sama doma, no, zbližujeme sa a popri tom čo ja píšem tento post, ona mi hrizie palec na nohe aj okraj notebooku a pchá mi hlavu pod pazuchu - very funny. Ale k tomu že je inteligentná mám aj dôkaz - empíriu heh. Keď jej majiteľka odišla z domu s kufrom, milá Mica pochopila, že sa nejaký ten deň dva neuvidia. Žrádlo v miske si šetrila a vodu nevyliala, pila málo, jedla málo a keď som ju prišla pozrieť prvý raz, mala obe misky plné. Potom však pochopila, že aj keď je tentokrát sama doma, nemusí sa až tak obmedzovať a keď už som prišla druhý a tretí raz, miska so žrádlom bola prázdna a voda prevrátená a skoro vyschnutá. Tak chodím každý deň, trocha si pokecáme a potom zase idem, nechám jej čerstvú vodu a trocha granúl v miske a zajtra prídem zase. 

Ale dnes som skončila so svojim bežným denným programom už o piatej (bežne je to tak o desiatej večer) a rozhodla som sa, že milú Micu obšťastním dlhšou návštevou a tak si tu sedíme na posteli a klábosíme a ona občas vyskočí na okno, niečo mi zamňauká po mačkovsky, čomu pochopiteľne nerozumiem, lebo ja sa viem rozprávať iba so psami, ja jej na to niečo odpoviem normálne po ľudsky a ona je spokojná. Aj ja som spokojná. Bolí ma síce kurevsky brucho,a le som spokojná. Aspoň teraz, kým tu sedím, ale už musím pomaly ísť aj domov. Lebo aj psa treba ešte obriadiť a tak... 

A tutok na záver vám ukážem Micu, ona sa síce Mica nevolá, ale ja ju tak volám, lebo sami to viac páči ako jej pravé meno, ktoré zachováme v anonymite, len tak pre istotu, dobre? :) heh, tak sa tu majte, ja idem hĺbať o veciach, ktoré opäť keď budem chcieť postnúť mi vyfučia z hlavy, ale veď nevadí. 

A predsa na záver ešte toto, asi som to spomínala v snovom poste, že mi včera ktosi povedal, že potrebujem pretrtkať a tak... No ja si myslím, že nepotrebujem, že mi zas toľko nejebe, teda len toľko ako obvykle a teda je podľa mňa všetko v norme, ale fakt je, že momentálne cítim istú stagnáciu a nie že by som sa rovno nudila, to nie, ale mám taký neblahý pocit márnosti.

No a tu je tá Mica, na