Wednesday, 12 May 2010

"brainstorming of my mind"

Dnešný deň by som pokojne mohla označiť za "GÝČ" - bol tak (ne)dokonale prehnaný, ako porcelánová soška Alfa na burze na Interi, pozlátená napodobenina Moravianskej venuše, či dokonale prečačkaný ružovo čierny servis s motívom obrovských krištáľových lustrov (mrte sa ospravedlňujem ale vzhľadom na pokročilú hodinu si neviem akosi presne uvedomiť, ako sa to tie kryšt- a ktišt- alické veci píšu - chápeme sa). Jednoducho bol taký krásny, odpudivý, dokonalý aj nedokonalý, vyčačkaný a vyumelkovaný, obyčajný až nudný, plný nových zvratov... 

Viac k jeho opisom asi nebudem dodávať a ku konkrétnostiam sa mi nechce vracať, až na jednu maličkosť, ktorou rada obšťastním vás, keďže už pár hodín obšťastňujem seba a tou je, že moja maternica sa konečne po piatich mesiacoch umúdrila a pracuje ako má (ťuk ťuk na drevo čo nezhorí - na zuby pochopiteľne), síce to kurevsky bolí - človek si odvykne :), ale teší to dvojnásobne.

V nedeľu som si spôsobila úraz, pracovný názov "dojebaný fucker" je myslím dosť jednoznačný, navštíviť pohotovosť mi prišlo ľahkovážne a v pondelok lekára - hysterické, keďže pod tonou ľadu fucker odpuchol aj čiastočne odmodral, bolieť žiaľ ešte neprestal. No snáď neostane krivý, je to totiž môj obľúbenec na lavačke :) - myslím taký ten burič verejnosti, nakoľko som prerábaná ľaváčka, alebo to tak apsoň za socíka (pamäť mi až tak ďaleko nesiaha jasne) vyzeralo - decko drží ceruzku v ľavej, jeb mu po hlave až mu tá ceruzka vypadne a šup s ňou do pravačky. Nádhera. 

Život sa mi vracia do akýchsi zabehnutých koľají "včerajška" a to ma svinsky desí a serie popravde, je to akoby ste sa naučili konečne šoférovať a aj auto si kúpili a jazdili na ňom do práce, potom ho nechali pred domom a chodili zase autobusom, ale v tom aute si radi posedíte, tam na parkovisku, bezpečne. Nechce sa mi ani veriť, že to spôsobilo pár kvapiek krvi, a čo spôsobilo tie, to ani nenapíšem - aj tak sa iba domnievam - lebo sa hanbím jak pes, no dobre napíšem to, ale nekomentujte to a ja to nerozviniem - rezignácia. Uf a je to vonku. Stačí, takáto psychohygiena sa mi prestáva páčiť. Že ja mám v rukác "backspace"??? Viem, viem... 


Ale predsa, človek má zodpovednosť aj za čitateľa (mimochodom tento post vďaka dojebanému fuckerovi píšem už pol hodiny a nič solídne ešte pred sebou nemám, ostatne ako po minulé posty, že ano). 

Na záver snáď ešte toľko, že zajtra sa regulérne začínam učiť (:)), ale fakt, mám na to cca 6 hodín a vo štvrtok ešte tak 3 - to je celkom slušné na cca 28 strán textu, ktoré som zázračným tlačítkom zmenila na 9 strán nečitateľného textu :). No ale anyway, som spokojná sama so sebou, o svojom živote nehovorím, len o momentálnom stave akejsi beztiaže (endorfíny po cvičení), cítim sa dokonale, a viete čo, mne sa pomaly ale iste (ale fakt po - maaaaaa- ly) stráca celulitída, "osie" mi driek - nie žeby som mala v tejto čati tela nejaké výrazné problémy, skôr naopak, ale aj to poteší, a na váhe už nie je to šialené hausnumero čo mi bolo nočnou morou poslené mesiace... Tak čo poviete, aká som? :) Very good, že? :). 




4 comments:

wicked lady said...

bodaj by som mala tvoju vydrz pri cviceni a striedmej strave :D

dreamworld girl said...

@wicked sme dve,t ak sa navzajom tahame, ked sa jednej nechce, vzdy sa chce tej druhej :), a musim potrebujem to ako sol

KS said...

Popiciii! Moj tuk sa udomacnil u mna, no ale ved v lete schudnem. Tak. Strasne rada citam tvoj blog a toto bolo take milene optimisticke :-) Jaj, ale tazko mi padne rozlucit sa s modom "mozog potrebuje vela cukru, tak musim zjest aspon jednu milku denne"...

dreamworld girl said...

tie sladkosti zabijaju aj mna, uz som presal z cokolad na keksiky a teraz pre zmenu vyjedam psovi aspon piskoty :), ale obcas aj ja strasne zhresim a zjem o desiatej vecer trojuholnik pizze a podobne :)