Je prvý december a snehu najebalo jak z príručky o miernom podnebnom pásme. Mne sa to ale páči, to tak človeku stihne (nie, nestisne mu pri riti, to keď sa bojí mu tam stisne) pri srdci voľačo a na svet sa hneď kuká jak zamilovaný idiot... Do snehu potom robí cap cap (alebo dup dup) dokolečka až je z toho srdénko velké, že sa nezmestí na displej iPhone-u, a to je dosť velký displej, ne? A potom ladne jak srna ide uskočiť ten človek, čo robil cap cap dup dup, že nech si nepokazí ten efekt stopami "odkráčania" zo srdénka, ne? Šak rozumíme si... A zrazu že šmyk jeb a milá girl na zemi jak kabela... A na to bolavé dojebané koleno, fuck... No, tak a potom nemilujte zimu :). Už sa teším na stavanie snehuliaka a podobné pičoviny :)... Fakt... Prichádzajú šťastné a veselé... Cítim to v kolene :)...
text písaný bez irónie, ale v značných bolesiach, checht...
2 comments:
aky milenyyyy post! aj my sme sa dnes tesili zo sniezika aj ked ja nemilujem moc tie biele hovna ako to nazvala moja spoluziacka...:D ale dneska sa nedalo odolat a fotili sme sa pred skolou :D
ja snah a zimu velice lubim, uplne najviac, lyzovacka sankovacka snehuliakovacka... ale aj leto milujem a jesen a jar, ja som tak celorocne nadsena zo sveta :)
Post a Comment