so close, so far

Hovorí sa, že pomsta býva sladká. 

Tiež sa hovorí, že čo si zaseješ, to budeš ž(r)ať. 

No a do tretice sa hovorí, že lož má krátke nohy. 

Nemstím sa zo zásady. Nechávam toto potešenie vesmíru, on vie ako na to, všetko vracia s úrokom a povedzme si úprimne, robí to tak rafinovane, že smrteľníkovi by ani nenapadlo, že aj takto sa to dá, len si treba počkať a pozerať sa.

Sedeli asme pri veľkom stole, nevnímala som ostatných, popravde, iba jeho, tak zvláštne sa na mňa pozeral, teraz si hovorím, že som si to len namýšľala, ale nie, lebo to bolo ako vravím, pozeral, a bolo to zvláštne. Miešal sa v tom smútok, radosť, hnev, a neschopnosť, alebo hnev z vlastnej neschopnosti, alebo tak nejak. Vedľa neho sedel Martin a podával mi popísaný a poskladaný kus papiera, ale on ho zarazil a vzal mu ho. Akoby chcel, aby som to čítala a v momente si to rozmyslel. Neriešila som to, lebo som mala v hlave len jednu myšlienku, teda dve, jeho oči, a chlapa, ktorý mal každú chvíľu prísť a ja som vedela, že ten čo príde, patrí ku mne, ale nie je to on. On bol ten nedosiahnuteľný, ten, ktorého si želáte, ale nikdy ho nebudete mať a želáte si ho do okamihu, kým nepríde niekto iný, koho si želáte a môžete ho mať. On vstal a Martin sa posunul ku mne, niečo mi povedal a strčil mi do ruky ten papier, vedela, som, že by zmenil úplne všetko, ten malý kúsok papiera, keby som si ho prečítala, ale ja som ho vložila do vrecka nohavíc a odišla som niekam k baru.

Keď prišiel ten čo ku mne patril, on ostal zarazený, sklamaný... Neviem, taký nijaký zdal sa mi, prekvapený, to bude to slovo, bol prekvapený. Ostal ticho stáť, zoznámili sa a podali si ruky, tak chlapsky a obaja vedeli svoje. Len to nevedeli správne použiť. Niekedy je preinformovanosť prehnaná a zbytočná a oni sa preinformovali v jedinom pohľade a mohutnom stisku ruky, ktorý akoby mal rozhodnúť kto je viac. On nebýval taký, ako v tento večer, bol mĺkvy, menej pil, neusmieval sa už... Prišiel za mnou a pýtal sa ma, či som šťastná, či je ku ne dobrý, pozrela som sa mu do tváre a až vtedy som si uvedomila (ak sa vôbec dá v snovom stave uvedomovať si niečo ako tú najkrutejšiu realitu), že on je Marek (áno dámy, dobre vidíte, Marek) a ten čo ku mne patril tak ako mačka k mlieku, ten bol môj ex z čias dávno minulých (meno nie je podstatné, podstatné je, že mi po rozchode vypisoval, že sme si súdení a raz budeme zase spolu a ja som z toho mala úprimne nočné mory). Aj napriek tomu, keď sa zjavil za mojim chrbtom a objal ma, na čo sa Marek odtiahol a zamrzol, potešilo ma to a ranilo zároveň. Nerada vidím chlapov trpieť a on trpel. 

Dialo sa to všetko ako keď sa pozeráte na zrýchlený film, len v momentoch, keď sa na "plátne" zjavil Marek, všetko spomalilo, akoby len to bolo podstatné. Moje podvedomie presne vie čo chcem. A aj keď si ja už myslím, že nechcem, aha ho, chcem!!!

Môj "ex" presne vedel, čo sa medzi nami odohráva, vedel, čo musí urobiť, čo povedať  a ako ma chytiť, aby Marek dostal poriadnu ranu do vlastného nafúknutého ega. Poslednou kvapkou - víťazstvom - bolo, keď sme zaplatili, dopili drinky a ruka v ruke odkráčali, zanechávajúc za sebou nechápavé pohľady. A ja som vo vrecku zvierala ten papierik, ani som sa neodvážila ho vybrať a prečítať, pretože som vedela, že by to všetko začalo odznova...

***

Eva vraví, že sny odzrkadľujú naše túžby, alebo podvedomie hrá s nami hru, aby sme sa ľahšie zmierili s osudom. Vraví, že som sa Marekovi virtuálne pomstila za to, že sa so mnou zahráva. Vraví, že je od neho absolútne nevhodné, že sa mi chce nasáčkovať do života, on sa totiž pozval ku mne na večeru (vraj ako inak má zistiť, či viem variť a upratovať - veď logické, nie, ale na čo mu je to dobré vedieť?) Robí mi všelijaké návrhy, ktoré sú neurčité a zavádzajúce, a Eva tiež hovorí o štyroch bodoch, ktoré chlapi používajú k baleniu baby a on je na treťom bode, ale aj napriek tomu ešte vlastne nič neurobil (no nato že štvrtý bod sa využíva vo fáze súžitia, je to celé zle)... Eva v Marekovi číta ťažko a ja vôbec... Tak ako som ho v sekunde dostala z hlavy, tak sa mu podarilo pred týždňom sa v nej zase usídliť. On totiž úplne nepozvane prišiel na našu párty a robil všetko pre to, aby som z neho zase bola mimo. A že sa mu to aj podarilo, ale nedala som mu to najavo, nech si nemyslí... Eva ma pochválila, že som sa držala statočne až do konca. Lenže ono je to tak, že už sa v ňom na môj dušu nevyzná ani Martin, a nikto nevie, čo má ten chlap v hlave... Na porazenie, verte mi. 

Ale celkom zabralo aj to, že Edo a Andrej sa okolo mňa točili až do rána a keď sme s Edom tancovali nalepení ako lepence na sebe a on ma hladkal po chrbte a Marek to tak nenápadko sledoval spoza baru, tváriac sa, že si šúla cigu, mala som pocit, že dnes som víťaz ja, ale bola som víťaz, alebo to bola cena útechy?

No a teraz s pravdou von, lebo aj tak klamať sebe samej sa nevypláca, je to ako bumerang, vráti sa to, pravda nás vždy dobehne a čím skôr pravdu príjmeme, tým skôr sa dokážeme oslobodiť... Chápeme sa ne? Marek je späť. Je v mojich myšlienkach, snoch a predstavách. Už nie tak ostntatívne, nie 24/7. Skrátka tam je... A mne to už ani nevadí. Povedala som Eve, že si len vynahradzujem chemické reakcie zamilovanosti, pochopila to, vie, že to prejde, a tak sme všetci spokojní. 

Ale na tú večeru ho predsa len pozvem. Ešte bude ľutovať, že sa so mnou hral ako mačka s myšou... Tomu verte :).