... posledná LMka a tvoja fotka nad zrkadlom... nič netrvá večne, ani bolesť, ani radosť... ešte aj ten nekonečný príbeh končí titulkami... smiem sa smiať, lebo už viem... aj keď sa mi o tom nechce hovoriť, možno si radšej nemal napísať nič... keby som bola taká, roztrhala by som tvoju fotku a rituálne ju spálila nad plameňom čiernej sviečky... ale veď ja som taká bola... len už nie som... vraj najviac nás mení práve to, keď nám niekto ublíži... koľko krát sa ešte budem musieť zmeniť...
No comments:
Post a Comment