Koniec sveta príde, počkajte si na to a nerobte paniku. A teraz prejdime k dôležitejším veciam. Teda ku mne. Je príjemné zistiť, že bez ohľadu na okolitý svet dokáže človek prežívať radosť a nadšenie zo spontánnych rozhodnutí a akcií. A tak sme sa včera o pol jednej (teda oprava - dnes o pol jednej - ale podľa pravidla, kým som nespal tak je ešte stále deň, v ktorom som sa zobudil, to bolo vlstne včera) no takže o pol jednej v noci sme sa vybrali na pivo. Bola som doslova vytiahnutá z postele. Nesľubovali sme si od toho žúrku do piatej, len dve tri pivká a domov. A tak aj bolo. Mišo smozrejme vyplakával, že sme ho vytiahli len na pivo, že on chce byť do rána bla bla bla...
Išla som domov nočákom. Asi po desiatich rokoch. Potom čo ma raz v lete otravoval nadrbaný asi storočný odporný páchnuci zjav v takmer prázdnom nočáku a skoro ma tam znásilnil (akože ok, mal od toho našťastie dosť ďaleko, ale všetci okolo sa len pozerali a zase až tak ďaleko od toho nemal, aby sa len pozerali, kokoti), no skrátka odvtedy som nočákom nešla... Až teraz. Nikto tam nebol, len jeden nadrbaný asi storočný odporný páchnuci zjav a smrad čerstvej tyčky... O osem minút som bola doma. Myslela som si že ten strach neprežujem... Ale som tu. Tak to už hádam prežijem aj koniec sveta...
No comments:
Post a Comment