veci o ktorých sa nehovorí

Nemám rada tajomstvá. Tie cudzie ma neprekonateľne obťažujú a tie moje ma mučia. Možno je to jeden z dôvodov, prečo píšem anonymný blog, aj keď o jeho anonymite niekedy pochybujem. Anyway... Moja Eva vie všetko. No dobre, všetko okrem rannej nevoľnosti a udalostiach sobotnej noci (teda potom, čo odišla, pretože jej nebolo dobre). 

Na párty nás bolo osem. Hostiteľ s priateľkou, moja Eva s priateľom, Marek, jeden chalan, jedna baba a ja. Keď Eva odišla, začali sme tancovať. Kým tam Eva bola, bola som s ňou "solidárne chorá", teda všetci sme boli, lebo to keď sa jeden človek nebaví a je mu zle, tak ani ostatní sa nevedia tak baviť. Takže keď Eva odišla, celkom sa to rozbehlo pochopiteľne. 

Tancovali sme, ako som podotkla. Na Mareka som bola ako sršeň, takže rýchlo pochopil, že ma nemá provokovať a venoval sa ostatnému osadenstvu. Ďalší dvaja (zadaní mladí muži - ZMM) tancovali so mnou a hostiteľova drahá si išla onedlho ľahnúť.

Jeden ZMM mi pri tanci začal rozprávať ako ma má rád bla bla bla... Také neškodné poviete si, aj ja som si povedala. Kým ma nezačal bozkávať. Len tak na líce, a potom o chvíľu znova, a potom mi začal šmátrať po zadku... Druhý ZMM o chvíľu neskôr prebral štafetu so všetkým čo ten prvý začal. Nenápadné reči, chytil ma za prdel a pusa na nos, pusa na čelo... Ďalšia pesnička, tancujem chvíľu sama a potom sa pri mne objaví zase ZMM jedna, zase tie reči, a potom pusa na pusu, taká... viete taká vášnivo váhavá, či ju vrátim. Nevrátila som. Skúša to znova. Idem do kuchyne. Studenú vodu potrebujem menej ako on, ale je nutné sa oslobodiť. 

Druhý ZMM prichádza a hovorí mi "Girl, ty si dnes tak krásna. Ťažko sa ti dá odolať." Nedávno sme mali debatu, či ma má rád a či ma pozve na svadbu. "Girl, jasné, že ťa mám rád." Pobozká ma a čaká čo bude ďalej. Odchádzam z kuchyne rozčarovaná. Niektoré moje ilúzie miznú v poslednom hlte vína. Potrebujem cigu. 

Prichádza Marek. On sa vždy objaví na scéne vtedy, keď to najmenej potrebujem. Naopak keď po ňom túžim, tak tam nie je. Možno je to tak dobre. Koniec všetkých koncov, bude lepšie v alkoholovom opojení vytesniť ho na okraj sociálnej priepasti. Potom sa to nejako pretransformuje aj do bežného života a bude dobre. Dopíjam, dofajčím a ľahnem si na sedačku, aby bolo jasné, že končím. 

Nemám rada tajomstvá. Neviem čo s nimi robiť...