Girl from Manhattan

Dnes som mala navštíviť svojho gynekológa. Jedna vec je však istá, ak si mám vybrať medzi gyndou a dokonalým drinkom "To late", poviem si, veď ten doktor to bezo mňa ešte týždeň prežije a ja (fakt dúfam, že áno) prežijem ešte jeden týždeň bez neho. Cool (to by povedala Eva). Ja vravím, kým sme mladé, treba piť, po doktoroch budeme chodiť neskôr. Dobre, celé je to zle, ale o tom dnes nie (to je super, dobre a zle v jednej vete, hehe). Lebo mne sa príšerne nechce potom, čo som nechala v tom bare 33 eur, (hriech, polepším sa)  riešiť, že štvrtý mesiac úplne pokojne moja
maternica nerobí to, čo by mala robiť každý mesiac. 

Takže k veci. Dnes sme drinkovali, klebetili, žrali a jednoducho to bol dokonalý večer - a že bol. Moja peňaženka to rozhodne cíti inak. Btw. Paríž je istý a ja sa už neviem dočkať nájazdu na butiky a Montmartre, nech ma aj jebne, koľko tam oplieskam jurášov. Aj napriek skvelému večeru, alebo práve preto, že bol tak skvelý (sama neviem a nemienim to riešiť - toto slovné spojenie mi robí od určitého času vyrážku - že neriešim) no anyway, prídem domov (už v autobuse pokukujem po hodinkách, či stíham Sex and the City - stíham) dokonalý make-up odličujem skoro päť minút (to mi pripomína, že sa idem nakrémovať - nočný krém je veľmi dôležitá súčasť ženského života, takže mmt), (super teraz mám mastné ruky FUCK). No, takže v pyžame zalahnem k telke, natiahnem si na nohy nový masážny superprístroj (na kŕčové žily, celulitídu, detoxikáciu a čo ja viem čo ešte, zohnala mi ho kamoška, zlacnený z 250 na 50 eur, NO NEKUP TO!) :), ale k pointe sa chcem dostať, dobre :).

Cítim sa ako Carrie Bradshaw (bieda?). Alebo možno inak. Myslím ako Carrie (ešte horšie?). A to je bohužiaľ "bohužiaľ", pretože je práve v dosť pičnom období. A to je aj všetko, čo ma dnes trápi. Na jednej strane veríme na princa na bielom koni (to je jaká kokotina otrepaná, až ma zuby zaboleli od tej sladkosti v tomto slovnom spojení), na strane druhej sme dosť inteligentné (niektoré aj emancipované a iné cudzie slová, ktoré sa ma netýkajú) na to, aby sme vedeli, že zachrániť sa môžeme jedine samé, že to za nás nikto nevyhrá, že jackpot sme MY a nie chlapi. Že ak má niekto niekoho zachraňovať, tak to my ich!, úbožiakov, slabochov, lebo presne to muži sú. A stačí na dnes, však? :).