Dnes bol totálne zlý deň, myslím, že bolo niečo vo vzduchu, a niečo v ňom chýbalo - kyslík, lebo mi to nemyslelo, nechodilo, neučilo, nepracovalo. Nič. Taký deň blbec, že ráno sa zobudíte a zrazu je večer a medzi tým prázdno. Načo som si vybavila pol dňa voľno? Aby som namiesto učenia sa na skúšku (a že to nebude nič ľahké) vybavovala veci, ktoré už síce nemôžu počkať, ale rozhodne nie sú mojou prioritou, bohužiaľ mama to vidí inak, na druhej strane, tá skúška a celé štátnice mám na háku, chcem vypadnúť, užiť si zase svet, lebo tu na Slovensku je to bieda, no a dokončenie školy (aspoň momentálne mám ten pocit) je už len stagnovanie, strata času, nutné zlo.
Tak som sa dnes zobudila o pol desiatej, celú noc som nespala, bolo mi chladno, teplo, bolel ma chrbát, tlačil vankúš, vyzula sa mi ponožka (áno spím v ponožkách a milujem to), nad ránom som nemohla dýchať (alergia), zobudila som sa na šialený sen o ex. Aspoň jedna pozitívna vec - v tom sne vyzeral úplne že zle :), na druhej strane ja som vyzerala úchvatne a celý sen som si to patrične užívala. Ale smola, všetko pekné sa raz skončí, a aj ja som sa musela prebrať do reality. Aspoň že dnes bolo tak krásne vonku. Po raňajkách v čase obeda som sa konečne vytrepala z domu. V Auparku som oplieskala 100 eur a spokojná vykročila do slnkom zaliateho mesta.
V robote to dnes bolo peklo, tie tri hodiny čo som tam pobudla sa mi vliekli celý deň :), no a nakoniec sa mi podarilo ešte vypadnúť pred pol piatou. Domov som šla pešibusom a užívala som si slnko (škoda len že som si zabudla slnečné okuliare doma na stole, urobila sa mi miniatúrna vráska na čele - fuck). No a keďže som sa v noci vôbec nevyspala, zaľahla som k telke a od pol siedmej som si hodila šlofíka. Zobudila som sa na ukrutný hlad, ale chudnem - nie zrovna hladovkujem, ale chudnem - tak pomaličky. Takže namiesto môjho obľúbeného zaháňača hladu - chlebík vo vajci so syrom a rajčinou - skončila som so zapekanou zeleninou a pohárom vody.
Večer som si pozrela na Markíze romantickú komédiu s príšerným dabingom, ktorá ma presvedčila, že romantika patrí do filmov a realita je jednoducho na piču, ak práve netrtkáte prvú ligu, alebo nemáte stáleho partnera, ktorý je natoľko vyzretý, že debatám o budúcnosti sa nevyhýba ako čert krížu, ale ich aspoň so štipkou taktu prenesie do únosnej roviny "možno raz" a vy tak máte pocit akej takej istoty v tomto neistom svete (aj keď naoko, no lepšie ako drátom do oka).
A keďže som si dala tú poobednú siestu (v neskoré popoludnie, priam až podvečer) samozrejme teraz sa mi vôbec nechce spať. A potom že história sa neopakuje.
No comments:
Post a Comment