opakovanie je matka múdrosti, ale niekedy stačí raz

Vezmime si to poporiadku dobre :)?

TU sú layouts a templates vyrobené mnou (ja viem, viem šikulka), inšpirované TU u Leelou, ktorá je oveľa lepšia ako ja, ale ja vám urobím layout na mieru presne taký aký VY chcete :) heh, stačí napísať na 22dreamworld@gmail.com a "zadejte svou požadavku" heh. To by sme mali, ďalej TU (nebavte sa tam vzadu) nájdete prefotenú knihu (strana po strane "Z deníku malé Věrky", ktorá je cool). A potom ešte... Vlastne nie, to je všetko. Takže áno, opakovanie je matka múdrosti, to vieme všetci, preto si stále opakujem "od zajtra sa už budem učiť, sľubujem si to", haha to budem ale múdra, čo? No, heh, ale na skúške ak bude Fx (nebude nebude, prekrížené prsty), tak budem mať oči pre plač a to potom ale budem darmo nariekať, že "mala som sa učííííť smrk, fňuk, sopel do rukáva, bééééé". Ale tiež som chcela povedať, že nie vždy je dobré si určité veci opakovať, a medzi také neopakovateľné a jedinečné zážitky, ktoré by som ja osobne mohla v živote zažiť pokojne aj 0 krát (čítaj nulakrát, nie ó krát), a to prvý s Elou (post nižšie) a ten dnešný "mokrý". Vlastne mokrý bez úvodzoviek. 

A to bylo tak (to mám od Věrky z deníku, fakt už si to začnite čítať vo voľnom čase, ktorý nikto z nás nemá, že). Vo štvrtok som nebola cvičiť, pretože ma v piatok čakala ťažká skúška (aspoň vo štvrtok som si ešte myslela, že ťažká bude), jasné dala som to za A a s plným počtom bodov - juchú, ale šak ja som šprt, ne? Toto je napríklad jedna z mnohých vecí, ktoré by sa opakovať mohli, že áčka zo skúšok. No, keďže som nebola vo štvrtok cvičiť, musela som už ísť dnes, lebo s Evou chodíme trikrát do týždňa a keď vynecháme, už nám to chýba, a do plaviek chceme byť kurevsky krásne, štíhle jeby (ževraj dnes sa takým jebám hovorí bzdochy, ale tak neviem, my chceme byť jeby, lebo sme staré kozy, tak ideme podľa našich starých zabehnutých trendov). 

No a všetci dobre vieme, že na území SR to dnes čápalo z teho ňebá all day long a né a né prestať, hm, šak nevadí, kks, som mala ísť radšej vo štvrtok, ale né, ja idem dnes (no tak mi treba). No a jak tak ideme z Račka na Raču peši v tom daždi, kapucňa do očí a nevidím než na krok, teda na polkroka pred seba, odrazu jak tak ideme, aj ja aj Eva zrazu nejdeme ale bežíme. A prečo? Lebo sme sa ocitli v mláke vyše členkov. 

Tak veru. 

Zajebané od dážďoviek a ich slizu, mokré až po kolená lebo šak to vsiaklo okamžite a že jeb, ja som išla rovno v teniskách na cvičenie? Celá ja, lebo ja mám teplákové obdobie (tepláky čítaj tvrdo jak sedlák), no a tak som si povedala, že ja to jebem idem dom. ALE (hej to s tou odmlkou kratšou a dlhšou) mne sa chcelo tak moc cvičiť, že som išla aj taká zajebaná a mokrá. Mala som náhradné tepláky (tiež tvrdo) a našťastie som si dala podkolienky, no tak si to predstavte, že tú časť pri kolene som mala suchú, tak som ju natiahla na nohu len po to suché a zvyšok ponožky (som chcela odstrihnúť, ale sú úplne nové) som si dala na vrch nohy, že nech mám apsoň trochu sucho, jasné, asi 2 minúty. Ale sme docvičili a cestou domov zase jak piče zmokli, tak som si dala horúci kúpel a žijem.