končí škola, začína život ALEBO ako som sa zamilovala do Roberta

Včera som úspešne absolvovala poslednú skúšku vôbec. Teda ak štátnice nenazveme skúškou. Prisahám, že ak budem ešte niekedy niečo študovať, budem to brať viac pohodovo, lebo toto "stresuj sa od rána do večera" ma zabíja - doslova - mám pocit, že mi uhynula polovica sebavedomia, pravá ruka a dve tretiny mozgovne (rozumej šedá kôra mozgová) počas tohto skúškového. Ja viem, raz mi to vraj bude chýbať - škola a tak, ale neverím, veď študovať sa dá stále niečo, ale nie takto - hekticky, už nikdy. Pomaly mi začínajú posledné prázdniny...

K mojim narodeninám (ktoré už boli dávno) som dostala kino - včerajšie - a Remember me - teda ľudia poviem vám jedno, Patizón je skvelý, milujem ho - vodnárka, ty nevieš čo je charizma a dokonalosť v jedinom pohľade (no, dobre vieš, ale pri Patizónovi si sa skrátka sekla a hotovo) :), a mimochodom, že má na nete pičné fotky, pche, a kto nemá... Žiadny sexsymbol to možno nie je, ale pre mňa (a moje osamelé noci) je to Mr. Dreamy :). A vôbec, nemali by sme ho volať tak hanebne Patizón, je to Rob :) ach Robert... Ok stačí. Inak film ma brutálne prekvapil, čakala som romantickú komédiu, smiech a slzy a zase smiech, ale... No nerevala som, ale keď sa na plátne objavil obraz školskej tabule a na nej kriedou 11. september 2001, celé kino dodýchalo, okrem tých čo to nepochopili :) (hej aj takí boli). Tak sme dopozerali film držiac sa s kamarátkou za ruky jak na zákldanej škole, keď sme omyslom šli na niečo strašidelné a teda dýchali sme len tak poriedko :). 

A teraz idem pracovať :). Večer cvičiť a zajtra umriem pri diplomovke!!! Štátnicujem v auguste, len aby sa nezabudlo. Tak si tu žite, a ak to prežijem, zase vás obšťastním nejakými drístami :), a rada. Možno už zajtra keď budem pičovať nad tou diplomovkou.